Niklas Natt och Dag rozpútal v roku 2017 svojím debutom revolúciu. Našťastie iba knižnú, hoci dej jeho trilógie sa odohráva v časoch, keď Európou zmietali rôzne búrlivé udalosti. Ako príslušník najstaršieho švédskeho šľachtického rodu má blízko k histórii, ktorú sa mu podarilo pretaviť do nevšedného literárneho spracovania. Aktuálna novinka 1795 je záverečnou časťou série založenej na nie práve vábnych reáliách konca 18. storočia. To zahŕňa predovšetkým špinu, smrad, priam desivo zlé sociálne pomery a nedostatok morálneho cítenia v hlavnom meste škandinávskeho kráľovstva. Prostredníctvom postáv z odlišných spoločenských vrstiev máme možnosť spoznať zákulisie všemožných inštitúcií či zariadení a spolu s tým pochopiť ich konanie, čo je v žánri krimi viac než vítané.
"Nemohol bdieť navždy. Spánok mu naostatok nastrojil pascu, a keď odhalil slabé miesto, chytil sa s ním za pasy. Vo sne beží cez oheň, s Karlom a Majou v náručí, krehké drobné telíčka. Uteká k schodom, padá, púšťa svoje bremeno. S čmudiacimi vlasmi sa pokúša pozbierať, čo stratil. Jeho pomáhajúca ruka prináša skazu všade, kam dosiahne, z hlavy mu vyšľahnú plamene, ženie sa preč, jeho slzy neuhasia nič. Jej deti sú mŕtve, je to jeho chyba. Vidí ju takú, akou musela byť, zvonku, na hranici zhoreniska, katastrofa je ešte horšia, ako sa jej zračí v tvári..." (str. 58)
Autorovi slúži ku cti, že okrem protagonistov sa snaží dôsledne vykresliť aj záporákov. Verím, že jeho cieľom nebolo len explicitné zobrazenie násilia s úmyslom šokovať, ale hlavne zdôvodniť ich motiváciu, aby sme ich pochopili aspoň v minimálnej miere. Otázne však je, či sa to Niklasovi tentoraz vyplatilo, alebo išlo o malý krok vedľa. Ceton si nepochybne zaslúži väčší priestor, ide o výrazného protivníka, no popri ňom akoby zabudol - či skôr vedome vynechal - z hry nové vedľajšie postavy. V predchádzajúcich knihách sa mi kresba jednotlivých charakterov zdala o čosi dôkladnejšia, preto mi teraz tento absentujúci prvok udrel do očí. Celá séria však stojí a padá na ústredných hrdinoch, ktorí sa vymykajú všetkým zaužívaným pravidlám a pozdvihujú ju na vyššiu úroveň. Emil Winge už dávno nie je tým istým mužom ako na začiatku série. Krutosť osudu a nutnosť pohybovať sa v temných zákutiach mesta pozmenili jeho postoj k životu i ľuďom. Zmena perspektívy sa však ukáže ako výhoda v boji proti trúfalému súperovi, ktorý ho opätovne podnieti k prehodnoteniu pojmu Zlo. Jednoruký vojnový veterán Cardell si na druhej strane nerobí o ľuďoch a svete ilúzie, no napriek tomu nedokáže ostať chladný zoči-voči utrpeniu iných. Protikladnosť pováh i spoločenského postavenia dvoch protagonistov poskytuje autorovi priestor na ich postupné zbližovanie, ale aj zamyslenie nad sociálnou nespravodlivosťou feudalizmu. Volanie po nastolení nových systémov je hlasnejšie než kedykoľvek predtým a neobchádza ani Švédske kráľovstvo. Nepokojná atmosféra je živnou pôdou pre pokútne živly a Winge s Cardellom budú mať čo robiť, aby odhalili a potrestali najnovšie zločiny. Pritom sa musia, samozrejme, vysporiadať aj s osobnými problémami a tragédiami, ktoré ich dosiaľ postihli. Typickou - a veľmi šikovne zvládnutou - súčasťou predchádzajúcich kníh bola kompozícia príbehu. Ten sa zakaždým odohrával počas štyroch ročných období, avšak nie v chronologickom poradí. Deju to dodávalo šmrnc, no tentoraz siahol Niklas Natt och Dag po tradičnej časovej postupnosti, pričom väčšina príbehu sa odohráva počas jari a leta. Celkovému vyzneniu to síce nijako neublížilo, ale fanúšikovia už asi prirodzene očakávajú prvky, na aké sú zvyknutí.
 |
| Niklas Natt och Dag (zdroj: gp.se) |
"Jeden hlboký nádych a javisko bolo jeho. Desať krokov, viac nie, do stredu. Všetko bolo pripravené podľa pokynov. Našiel miesto, ktoré hľadal, zdola odpočítaval rebrá na pravej strane. Zdalo sa, akoby ho označovala čierna bodka osamelého materského znamienka. Priložil hrot šidla k pokožke, cítil, ako sa telo pri chladnom dotyku naplo, zameral kladivo a udrel. Ozval sa tlmený výkrik." (str. 202)
Román 1795 je povinnou jazdou pre všetkých, ktorí čítali minulé časti trilógie (mimochodom, odporúčam ich čítať postupne, skákať medzi jednotlivými dielmi sa tu nevypláca). Je však možné, že po prevrátení poslednej strany nebudete cítiť také nadšenie (či skôr mrazivé uspokojenie) ako predtým. Oproti svojim starším súrodencom ťahá totiž táto kniha tak trochu za kratší koniec. Niežeby stále nešlo o nadpriemerný literárny kúsok, lenže pri nevyhnutnom porovnávaní vyznieva záverečná časť kvalitatívne slabšie. Je to škoda, osobne som čakal vygradovanejšie, strhujúcejšie ukončenie osudov starých známych hrdinov. Či už je príčinou slabšie vykreslenie vedľajších postáv, únava materiálu alebo opakovaná snaha stavať na "pachuti" konca 18. storočia, Niklas Natt och Dag predsa len vyčaroval z daných prísad príbeh, čo sa vám dostane pod kožu. Napokon, uzatvára sériu, ktorá redefinovala žáner historickej kriminálky, a to sa nepodarí len tak hocikomu.
Originálny názov:1795
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Michael Cardell/Bellman Noir)
Preklad: Alexandra Debnárová
Počet strán: 395
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára