Pri pojme meditácia som si vždy predstavoval polohu v tureckom sede a snahu vytesniť z mysle všetky myšlienky. Aspoň tak bola verejnosti dosť dlho prezentovaná, a aj keď som mal občas nutkanie vyskúšať ju, zakaždým ma odradila moja neschopnosť vyprázdniť si hlavu. Keď vydavateľstvo Lindeni prinieslo na náš trh nenápadný, ale zaujímavý titul Škola šťastného života, rozhodol som sa dať lepšiemu spoznaniu seba samého ďalšiu šancu. Čo ma pobavilo aj zarazilo zároveň, boli autorove úvodné slová. Na rovinu totiž hovorí, že vžitá predstava o meditácii nemá nič spoločné so skutočným pohrúžením sa do svojho vnútra. Práve naopak, naše myšlienky by sme nemali potláčať, ale naučiť sa ich vedome usmerniť, aby sme dosiahli želaný efekt.
"Mnohí pravidelne meditujú, no zabúdajú integrovať svoju meditačnú prax do bežného života. Nechajú ju na meditačnom vankúši a odídu do práce. Výsledok potom nie je bohvieaký, keďže desať až pätnásť minút meditácie oproti mnohým hodinám rozptýlenej pozornosti nemá veľkú šancu navodiť zmenu. Sú ako dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nestretnú: ten, kto medituje, a ten, kto nemedituje. Potrebujeme však oboje. Každodenná meditácia nám poskytne intenzívny tréning pre myseľ - a teda mnoho zručností, aby sme mohli efektívne narábať so svojimi myšlienkami." (str. 81)
Gelong Thubten je mních, ktorého priviedla na novú životnú cestu vlastná vyčerpanosť a mladícka honba za dočasnými, predovšetkým materiálnymi radosťami. Podobne ako mnohí z nás sa nazdával, že šťastie je čosi, čo musí prísť zvonku, akýsi stimul, ktorý nás podnieti k ďalšiemu napredovaniu, pričom prakticky nikdy nedosiahneme celkové uspokojenie. Keď u Gelonga došlo k hraničnej situácii a vyhoreniu, hľadal spôsob, ako napraviť svoje chyby a spamätať sa, kým má čas. Niekoľko rokov strávil v škótskom kláštore, kde spoznal mnohých iných pôvodných obchodníkov, lekárov, právnikov a intelektuálov, potýkajúcich sa s nástrahami moderného sveta. Tu sa naučil vnímať svoje telo i myseľ, v tichosti a rozjímaní odhalil netušené zákutia a silu vlastného vedomia. Výsledkom jeho dlhoročnej meditačnej praxe, kurzov a seminárov je kniha Škola šťastného života, ktorá vás prevedie teóriou aj praktickými cvičeniami s cieľom vniesť do bežnej každodennosti pokoj a rozvahu. Niektoré podobne ladené diela neraz zlyhajú na prílišnom obkecávaní a poúčaní. V tomto prípade ide autor v podstate priamo na vec. Isteže, ani on sa nevyhne nevyhnutnej genéze a dôvodom vedúcim k vzniku knihy, no dobre si uvedomuje, prečo po nej čitatelia siahajú. Jednotlivé cvičenia sú na pohľad jednoduché, a práve to z nich robí ideálne aktivity pre akékoľvek prostredie. Stačí len tichý kútik a niekoľko minút času. Ba dokonca nemusí byť ani tichý, niektoré cvičenia sú totiž zamerané na sústredné počúvanie a rozlišovanie zvukov okolia. Dôležité je vnímať svoje myšlienky, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo rozutekať rôznymi smermi, a preto je nutné naučiť sa ich "vrátiť" späť. Meditácia teda nie je o stereotypnom vypustení všetkého z našej hlavy, ale skôr o spracúvaní myšlienok či istom zmierení sa s nimi. Zároveň si treba uvedomiť aj prítomnosť tela v priestore a všetkého, čo sa ho v danej chvíli dotýka a pôsobí naň. Gelong pracuje aj s dobre známou teóriou, že najlepšie budú jeho rady fungovať, ak si človek vytvorí návyk a bude sa usilovať využiť dobrý pocit z meditácie aj v priebehu dňa.
 |
| Gelong Thubten (zdroj: gelongthubten.com) |
"Vybavte si v mysli tri skutočnosti, za ktoré ste vo svojom živote vďační. Môžu to byť predmety, ľudia, situácie - čokoľvek. Dôkladne o nich premýšľajte - prechádzajte jednu po druhej - a skúmajte, prečo ste, alebo by ste mohli byť, za ne vďační. Precíťte ocenenie a vďačnosť. Usilujte sa pochopiť, že všetko závisí od všetkého ostatného. Naše prežitie závisí od mnohých faktorov, ľudí a vecí okolo nás. Ak si uvedomíte, akou láskavosťou vás zahŕňa svet, pocítite hlbokú vďačnosť. Ďalší krok je cítiť radosť zo šťastia iných." (str. 138)
Autor zvolil vhodnú kompozíciu textu, ponúka kratšie úseky, kniha sa číta rýchlo a umne vás privedie k podstate. Ukazuje, že meditácia nie je iba výsadou dospelých, hovorí, že šťastie závisí iba od nášho prístupu a nastavenia a že rovnako významnými faktormi sú empatia a súcit. Škola šťastného života je však "iba" kniha a stále záleží len na nás, či využijeme dané riadky, alebo zas po čase skĺzneme k svojim zaužívaným zvykom. Vzhľadom na žáner a zameranie, prirodzene, nemusí sadnúť každému, no odhliadnuc od meditačných cvičení obsahuje aj mnoho podnetných myšlienok o živote a tomu, do akej miery sami ovplyvňujeme jeho chod. Takže hoci ste si ju doteraz nemuseli všimnúť, určite stojí minimálne za prelistovanie.
Originálny názov: A Monk´s Guide To Happines
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martina Fedorová
Počet strán: 208
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára