Ako prekonať emočný zmätok

Vydavateľstvo Tatran pravidelne zásobuje slovenských čitateľov prekladom diel, ktoré okrem neprehliadnuteľného motivačného faktoru ponúkajú aj čosi navyše. Buď je to prvok duchovna s odvolaním sa na vyššie sily, alebo - naopak - snaha poukázať na nekonečnú zásobu energie vychádzajúcu z nášho vlastného vnútra. Koncom minulého roka vyšla kniha Uzdravenie ako cesta k slobode, ktorá spadá do druhej kategórie. Prihliada na fakt, že každý z nás si v sebe nesie nevyriešené záležitosti z minulosti, a hoci sa nazdávame, že na nás nemajú veľký vplyv, ani netušíme o ich moci brzdiť nás na ceste k lepšej budúcnosti. Našťastie nejde iba o teoretické mudrovanie a nikam nevedúce moralizovanie, autor sa na základe vlastných skúseností dopracoval k nutnej zmene a svoje metódy teraz ponúka aj širokej verejnosti. 

"Vďaka svojmu telu môžete naštartovať proces prijatia emočnej bolesti, prameniacej v počiatočných rokoch vášho života. Vaše telo je nástroj, ktorý máte ustavične so sebou, len sa ho musíte naučiť využívať. Určité pohyby tela môžu naštartovať proces vnútorného uzdravenia - dať vám príležitosť vrátiť sa do obdobia predtým, než vám bolo ublížené, vcítiť sa do svojho tela, akoby bolo úplne nové a váš život bol nepopísaný list, v ktorom máte neobmedzené možnosti - čo je svojím spôsobom pravda, lebo život mám ponúka nekonečné možnosti." (str. 66-67)

Vex King je mentálny kouč a tvorca obsahu sociálnych médií. V práci s ľuďmi sa teda pohybuje ako ryba vo vode, dokáže rozpoznať nuansy duše a zároveň zabrnkať na správne struny. K zlepšovaniu života ostatných ho priviedli osobné ťažkosti, ktoré ho sprevádzali už od útleho detstva. Čelil úmrtiu otca, prejavom rasizmu, násiliu v štvrti aj partnerkinej nevere. Všetky problémy viedli k určitému vnútornému nastaveniu, čo mu bránilo v ďalšom rozvoji či nadviazaniu zmysluplnejších vzťahov. Po oboznámení sa s prepojením tela a duše a emočnými jazvami, ktoré sa prejavujú aj fyzicky, si začal uvedomovať potrebu vyliečiť si všetky traumy, inak sám seba odsúdi na večnú bolesť. Po rokoch štúdia a spoznávania účinkov cvičenia, jogy, správneho dýchania a vnímania okolitého sveta sa rozhodol podeliť o svoje zistenia aj s ďalšími záujemcami o kvalitnejšie bytie. Je pravda, že v dnešnej pretechnizovanej, hektickej dobe každý občas zatúži po chvíľke ticha či samoty. A aj niekoľko ukradnutých minút denne napokon postačí na upokojenie a vnorenie sa do vlastného vnútra. Kniha Uzdravenie ako cesta k slobode nie je určená len čitateľom, ktorí si v sebe nesú nejaké nevyriešené záležitosti, ale všetkým, ktorí veria v silu svojej energie a možnosti jej usmernenia. Na to, aby ste však zaznamenali požadované zmeny, musíte najprv čosi investovať - svoj čas a ochotu riadiť sa poznatkami a aktivitami obsiahnutými v riadkoch knihy. Nebude to ťažké, autor má schopnosť namotivovať vás už prvými stranami. Nemôžem zodpovedne vyhlásiť, že z vás po dočítaní poslednej kapitoly bude nový človek, no ak budete pristupovať k jednotlivým cvičeniam zodpovedne, azda sa vám podarí aspoň na chvíľu zvoľniť a precítiť energiu celého tela. Kto však skutočne trpí nejakou traumou, občas sa bude potýkať s jej opätovným vyplávaním na povrch. Vždy to ale poslúži dobrej veci - postupnému spracovaniu a uvedomeniu si jej dôsledkov pre súčasnosť či dokonca fyzickú nepohodu. Potláčanie emócií a nepríjemných zážitkov je síce prirodzené, ale z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne. Kniha je zároveň menším psychologickým poradcom, podnieti vás zamyslieť sa nielen nad sebou, ale i nad vaším prístupom k druhým ľuďom a pohľadom na svet. Pretože mi iste dáte za pravdu, keď poviem, že veselý, zdravý človek vníma okolie v omnoho jasnejších farbách než smutný, precitlivený a ostražitý jedinec. 

Vex King (zdroj: Goodreads)

"Našu myseľ formovali udalosti, ktoré sme prežili, a ľudia, ktorých sme počúvali - už vieme, že v nás môžu zanechať hlboké dojmy. Niektoré z týchto dojmov sú pozitívne a nápomocné, iné však také nie sú. Škodlivé dojmy vytvárajú vzorce myslenia, emócií a správania, ktoré nás obmedzujú... Nie ste zodpovední za to, ako vás formovali v detstve, mali by ste však prijať zodpovednosť za to, aby ste to teraz - ako dospelí - zmenili. Obviňovať minulosť za svoje obmedzujúce postoje ničomu nepomôže. Musíte hľadať nové spôsoby myslenia a bytia a precvičovať si ich, kým sa nestanú skutočnejšími ako vaše staré presvedčenia." (str. 134)

Knihy tohto typu čítam skôr zo zvedavosti než preto, že by som potreboval nájsť pomoc v ich obsahu. V porovnaní s inými publikáciami daného žánru považujem dielo z pera Vexa Kinga za lepší priemer. Netlačí na pílu, svoje poznatky opiera o osobné skúsenosti a nemáte dojem, že by sa vyjadroval nezrozumiteľne alebo iba mlátil prázdnu slamu. Skôr naopak, zdá sa, akoby mal skutočný záujem pomôcť každému s akútnym i odležaným problémom. Ako mentálny kouč má k dispozícii nepreberné množstvo námetov a súčasťou textu sú aj konkrétne príklady z jeho profesionálnej praxe. Zistíte, že je jedno, či je človek Američan, Ind alebo Slovák, v jadre prežívame všetci rovnaké pocity. Aj preto je Uzdravenie ako cesta k slobode pomerne univerzálnou príručkou, ako svojpomocne zregenerovať svoje telo i myseľ.

Originálny názov: Healing Is The New High
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Ostricová
Počet strán: 224

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Zdokonaľovanie schopností na ceste k cieľu

Kniha Vojak sa tvári ako životopis člena britskej špeciálnej jednotky SAS, a preto spočiatku nevzbudila u mňa veľký záujem. Radšej dávam v tomto smere prednosť beletrii... No keď sa mi dostala do rúk, hneď ma vyviedla z omylu. Jay Morton síce vychádza zo svojich štrnásťročných vojenských skúseností nadobudnutých na viacerých misiách i mimo nich, ale tie sú iba základným kameňom pre budovanie širších súvislostí. Armáda poskytuje priestor rôznym typom osobností, či už vykonávateľom rozkazov zosobňujúcim poriadok a disciplínu, alebo, naopak, veliteľom tiahnucim jednotky vpred. Nie každý veliteľ je však zároveň aj prirodzeným lídrom a tento rozdiel môže v hraničnej situácii predstavovať rozdiel medzi životom a smrťou.  

"Ja mám našťastie povahu, ktorá ma priam nabáda k skúšaniu nových vecí. Som skôr chaos ako poriadok. Mám rád spontánnosť a flexibilitu. Ak máte radi poriadok a niečo ho ohrozuje, ťažšie sa prispôsobíte novej situácii. Lenže ak prijmete chaos ako súčasť života, oveľa ľahšie sa zmeníte. Nikdy som sa nebál nových zážitkov a vždy som sa do nich púšťal s otvorenou mysľou a usiloval sa z nich vyťažiť maximum. Niekedy mi zmenili život, niekedy to bola iba sranda bez vážnejších následkov, inokedy som sa sklamal. Keby som to však neskúsil, nič by som nezistil." (str. 51)

Úvodné dramatické udalosti na najvyššom pohorí sveta poskytujú autorovi skvelé východisko zamyslieť sa nad svojím životom aj nutnosťou hýbať sa, aj keď sú okolnosti kruto nastavené sťažiť mu postup. Osobne nemám rád takéto do očí bijúce udičky pre čitateľa, ale v tomto prípade nejde o nič prvoplánové. Osamelosť v kontexte nespútaných veľhôr má svoje opodstatnenie, no Jay Morton vám ho neprezradí ihneď. Aby ste porozumeli jeho na pohľad šialenému rozhodnutiu, musíte ho spoznať o niečo bližšie. Našťastie nás ušetril príliš detailného predstavenia svojej celoživotnej púte a z ranej mladosti vyberá stručné fakty, adekvátne jeho charakterovým črtám. Neposedný žiak s bohatým vnútorným svetom mal odmala chuť roztiahnuť krídla, a preto neobsedel v žiadnej škole. Vízia univerzity sa nestretla s úspechom práve pre jeho chuť žiť naplno a na prahu dvadsiatky vstúpil do armády. Prienik do výcviku špeciálnych zložiek považujem za veľmi zaujímavý a obdivuhodný. Mnohí v ňom zlyhali, no Jay sám vraví, že miluje náročné úlohy, ktoré ho môžu kamsi posunúť najviac. Na každej pozícii, v každom turnuse aj v každej oblasti spoznal ľudí, ktorí ho buď inšpirovali, alebo mu poskytli negatívny príklad, ako sa veci robiť nemajú. Keďže Jay Morton sa nielen prezentuje ako líder, ale z jeho slov aj vyplýva, že ním skutočne je, dokáže si zo všetkého vziať ponaučenie a okrem seba si dobre všíma i napredovanie ľudí naokolo. Ak nesúhlasíme s postojmi nadriadených, nájdime si vlastnú cestu. Nie je totiž nič horšie ako ustrnúť pod vplyvom niekoho cudzieho. Mnohé motivačné knihy zlyhávajú na prázdnych, otrepaných frázach. Vojak je dielo podobné svojmu autorovi - praktické, dynamické a úderné. Neplytvá slovami, ponúka príklady z praxe a mieri na podstatu človeka, či už v súvislosti s prírodnými silami, alebo sociálnymi kontaktmi, ktoré sú občas ešte divokejšou džungľou plnou predátorov. Jay upriamuje pozornosť na naše vrodené inštinkty, schopnosť učiť sa a vytrénovať si určité schopnosti (nielen fyzického charakteru) či spôsoby myslenia vedúce nás rôznymi smermi. Autor nie je vyštudovaný psychológ, terapeut ani pedagóg, napriek tomu svojimi riadkami preniká do vášho vedomia a pomôže vám uvedomiť si fakty, nad ktorými ste sa možno dosiaľ ani nezamýšľali. 

zdroj: Amazon.uk

"Človek sa rozvíja len vtedy, ak sa zámerne vystavuje alebo ocitá v nepríjemných situáciách, lebo až vtedy zistí, čo v ňom naozaj je. Ako sa hovorí, klenoty hruda kryje a treba ich z nej vydolovať. Ako zo seba dostanete klenot? Pod tlakom. Prispôsobivosť je tlak, inak by sa nebolo čomu prispôsobovať. Majte otvorenú myseľ, pozerajte sa na svet skúmavými očami a hľadajte príležitosti. Majte otvorené srdce a dívajte sa očami iných. Majte otvoreného ducha, aby ste vedeli prijať dočasnú nepohodu neznáma." (str. 168)

Podtitul knihy znie Úctu si musíš zaslúžiť a v týchto štyroch slovách sa skrýva veľký kus pravdy. Autorovi sa rozhodne nedá uprieť veľké ego, ale ak chce byť človek dobrým lídrom, zdravé sebavedomie je jedným zo základných predpokladov. Čo je pritom podstatné, nevyznieva nadradene či arogantne, takže sa radi necháte unášať jeho sugestívnym rozprávaním. Istej skupine čitateľov však môže prekážať občasná nevyváženosť textu, keď sa mieša motivácia s biografiou a príkladmi z rôznych oblastí, prípadne Mortonov "mačizmus". Pričasto poukazuje na potrebu byť v pohybe, nezotrvávať na mieste a skúšať nové veci, čo je nepochybne nutné, ale v drvivej väčšine prípadov z radov čitateľov v bežných podmienkach nereálne. Minimálne však Vojak dokáže podnietiť k zamysleniu a preniesť jeho posolstvo aspoň do niektorých sfér každodennosti a spestriť zaužívaný stereotyp. 

Originálny názov: Soldier: Respect Is Earned 
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martin Djovčoš
Počet strán: 244

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Aj bútľavá vŕba sa občas potrebuje vyrozprávať

Možno by si sa mala s niekým porozprávať je kniha, ktorú nie je ľahko priradiť ku konkrétnemu žánru. Pohybuje sa na pomedzí beletrie, literatúry faktu, motivačnej literatúry a biografie. Tento svojský mix však funguje pomerne dobre, aj keď občas zaodŕha v snahe dostať do popredia určitý prvok. Celkovo však prináša zábavný i poučný pohľad do prostredia psychoterapie, ktorá zažíva čoraz väčší progres a záujem verejnosti. V našej spoločnosti je človek navštevujúci odborníka na duševné zdravie stále poznačený akousi stigmou, hoci ide o bežný a úplne normálny jav. Kniha sa venuje tomuto fenoménu z rôznych uhlov a preniká do tajov priebehu viacerých sedení. Nečakajte však príliš formálne vykreslenie terapie, Lori Gottliebová je tiež "iba" človek a tomu je podriadený aj štýl jej rozprávania. 

"Jedným z najdôležitejších krokov v psychoterapii je pomôcť ľuďom prevziať zodpovednosť za svoje súčasné trápenie. Keď si totiž uvedomia, že môžu (a musia) utvárať svoje životy, získajú slobodu vyvolávať zmenu. Ľudia však neraz žijú v presvedčení, že väčšinu ich problémov spôsobili okolnosti či podmienky - teda, takpovediac, vonkajšie faktory. A ak za problémy môže všetko možné tam vonku, prečo by sa mali namáhať a meniť sa? Aj keby sa rozhodli pristupovať k svetu inak, neostal by svet stále rovnaký? Je to legitímna otázka. No takto to v živote väčšinou nefunguje." (str. 19)

Autorka má za sebou viacero povolaní so skutočne pôsobivým rozptylom. Ako seriálového nadšenca ma zaujalo, že pracovala vo filmovej produkcii a následne aj v televízii NBC, pričom stála pri zrode takých kultov ako Priatelia či Pohotovosť. A práve konzultácie s reálnymi lekármi ju priviedli k myšlienke, že pomoc ľuďom je pre ňu tá správna životná cesta. A tak sa v dvadsiatich ôsmich rokoch prihlásila na medicínu. To, čo by niekto označil za bláznovstvo a iný za obdivuhodný krok, sa ukázalo ako najlepšie rozhodnutie, aké mohla urobiť. A hoci sa za niekoľko rokov práce psychoterapeutky pomohla mnohým pacientom, ona sama sa jedného dňa nečakala ocitla na vnútornej križovatke, keď nevedela nájsť východisko zo svojho trápenia. To plynulo z rozchodu s Priateľom (veľké písmeno v danom slove autorka používa namiesto uvedenia pravého mena), ktorý ako dôvod uviedol, že už nechce žiť s dieťaťom, ale užívať si život naplno, čo by sa s osemročným chlapcom nedalo. Lori prechádza rôznymi fázami a prejavmi smútku, hnevu a rozčarovania, až si uvedomí, že by bolo najvhodnejšie vyhľadať pomoc odborníka. Lenže v tom nastal ďalší problém, pretože s mnohými kolegami a kolegyňami z odboru sa poznala osobne, až jej napokon jedna kamarátka odporučila psychológa Wendella Bronsona. Už prvý telefonát s Wendellom naznačuje, že ich sedenia budú zaujímavé, pretože na rozdiel od Lori Wendell neplytvá rečami a väčšinu času mlčí. Keď už však prehovorí, má to váhu a zmysel pre toho, komu sú jeho slová určené. Dokonca aj kanceláriu má zariadenú inak ako Lori a porovnanie dvoch profesionálov vyznieva pre čitateľa pútavo. Možno by si sa mala s niekým porozprávať je veta, ktorá zmení Lorin pohľad na terapeutickú prax aj vlastný prístup. Keď sa totiž ocitne na opačnej strane ako dosiaľ, dokáže lepšie pochopiť svojich pacientov, čítať v ich neverbálnej komunikácii i vyhodnocovať jemné nuansy vypovedaného. Chvíľu síce trvá, kým sa Lori dostane z najhoršieho, čo sa vyrovnávania s rozchodom týka, ale postupne, ako získava pevnejšiu pôdu pod nohami, sú ich sedenia s Wendellom svižnejšie a zábavnejšie. 

Lori Gottlieb (zdroj: lorigottlieb.com)

"Keď ľudia hovoria môj typ, väčšinou majú na mysli príťažlivosť - typ telesného vzhľadu alebo typ osobnosti, ktoré ich vzrušujú. Pod typom sa však skrýva pocit dôvernosti. Nie je náhoda, že ľudia, ktorých rodičia sa často hnevali, si neraz nájdu hnevlivých partnerov, že dospelé deti alkoholikov často priťahujú ľudia, ktoré popíjajú, a že tí, ktorých vychovávali chladní či kritickí rodičia, sa ocitnú v manželstve s chladnými či kritickými partnermi. Prečo si to ľudia robia? Lebo pocit "domova" im sťažuje rozlíšenie ich dospelých prianí od zážitkov z detstva." (str. 204)

Text knihy ponúka tri hlavné línie - životopisné pasáže ozrejmujúce autorkinu cestu k výkonu praxe (čo bolo pre mňa najmenej zaujímavé), jej sedenia s Wendellom a jej vlastnú terapiu slovom s konkrétnymi pacientmi. Práve tieto kapitoly som si  najviac užil, pretože nastavujú skvelé zrkadlo rôznym charakterom a vlastnostiam, v ktorých sa môžu nájsť mnohí z nás. Lori Gottliebová má na konte viacero úspešných titulov a získal som dojem, akoby táto kniha bola istým vyvrcholením jej snaženia, preto do nej zakomponovala svoje životné skúsenosti. Priblížila sa svojim fanúšikom a nepochybne aj pacientom. Pre našinca však mnohé informácie z textu vyznievajú cudzo, a hoci to nijako neznižuje hodnotu diela, u niektorých čitateľov nemusí zarezonovať veľmi silno.

Originálny názov: Maybe You Should Talk to Someone
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Svetlana Žuchová
Počet strán: 432

Recenzia vnikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

Meditáciou ku kvalitnejšiemu životu

Pri pojme meditácia som si vždy predstavoval polohu v tureckom sede a snahu vytesniť z mysle všetky myšlienky. Aspoň tak bola verejnosti dosť dlho prezentovaná, a aj keď som mal občas nutkanie vyskúšať ju, zakaždým ma odradila moja neschopnosť vyprázdniť si hlavu. Keď vydavateľstvo Lindeni prinieslo na náš trh nenápadný, ale zaujímavý titul Škola šťastného života, rozhodol som sa dať lepšiemu spoznaniu seba samého ďalšiu šancu. Čo ma pobavilo aj zarazilo zároveň, boli autorove úvodné slová. Na rovinu totiž hovorí, že vžitá predstava o meditácii nemá nič spoločné so skutočným pohrúžením sa do svojho vnútra. Práve naopak, naše myšlienky by sme nemali potláčať, ale naučiť sa ich vedome usmerniť, aby sme dosiahli želaný efekt.

"Mnohí pravidelne meditujú, no zabúdajú integrovať svoju meditačnú prax do bežného života. Nechajú ju na meditačnom vankúši a odídu do práce. Výsledok potom nie je bohvieaký, keďže desať až pätnásť minút meditácie oproti mnohým hodinám rozptýlenej pozornosti nemá veľkú šancu navodiť zmenu. Sú ako dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nestretnú: ten, kto medituje, a ten, kto nemedituje. Potrebujeme však oboje. Každodenná meditácia nám poskytne intenzívny tréning pre myseľ - a teda mnoho zručností, aby sme mohli efektívne narábať so svojimi myšlienkami." (str. 81)

Gelong Thubten je mních, ktorého priviedla na novú životnú cestu vlastná vyčerpanosť a mladícka honba za dočasnými, predovšetkým materiálnymi radosťami. Podobne ako mnohí z nás sa nazdával, že šťastie je čosi, čo musí prísť zvonku, akýsi stimul, ktorý nás podnieti k ďalšiemu napredovaniu, pričom prakticky nikdy nedosiahneme celkové uspokojenie. Keď u Gelonga došlo k hraničnej situácii a vyhoreniu, hľadal spôsob, ako napraviť svoje chyby a spamätať sa, kým má čas. Niekoľko rokov strávil v škótskom kláštore, kde spoznal mnohých iných pôvodných obchodníkov, lekárov, právnikov a intelektuálov, potýkajúcich sa s nástrahami moderného sveta. Tu sa naučil vnímať svoje telo i myseľ, v tichosti a rozjímaní odhalil netušené zákutia a silu vlastného vedomia. Výsledkom jeho dlhoročnej meditačnej praxe, kurzov a seminárov je kniha Škola šťastného života, ktorá vás prevedie teóriou aj praktickými cvičeniami s cieľom vniesť do bežnej každodennosti pokoj a rozvahu. Niektoré podobne ladené diela neraz zlyhajú na prílišnom obkecávaní a poúčaní. V tomto prípade ide autor v podstate priamo na vec. Isteže, ani on sa nevyhne nevyhnutnej genéze a dôvodom vedúcim k vzniku knihy, no dobre si uvedomuje, prečo po nej čitatelia siahajú. Jednotlivé cvičenia sú na pohľad jednoduché, a práve to z nich robí ideálne aktivity pre akékoľvek prostredie. Stačí len tichý kútik a niekoľko minút času. Ba dokonca nemusí byť ani tichý, niektoré cvičenia sú totiž zamerané na sústredné počúvanie a rozlišovanie zvukov okolia. Dôležité je vnímať svoje myšlienky, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo rozutekať rôznymi smermi, a preto je nutné naučiť sa ich "vrátiť" späť. Meditácia teda nie je o stereotypnom vypustení všetkého z našej hlavy, ale skôr o spracúvaní myšlienok či istom zmierení sa s nimi. Zároveň si treba uvedomiť aj prítomnosť tela v priestore a všetkého, čo sa ho v danej chvíli dotýka a pôsobí naň. Gelong pracuje aj s dobre známou teóriou, že najlepšie budú jeho rady fungovať, ak si človek vytvorí návyk a bude sa usilovať využiť dobrý pocit z meditácie aj v priebehu dňa. 

Gelong Thubten (zdroj: gelongthubten.com)

"Vybavte si v mysli tri skutočnosti, za ktoré ste vo svojom živote vďační. Môžu to byť predmety, ľudia, situácie - čokoľvek. Dôkladne o nich premýšľajte - prechádzajte jednu po druhej - a skúmajte, prečo ste, alebo by ste mohli byť, za ne vďační. Precíťte ocenenie a vďačnosť. Usilujte sa pochopiť, že všetko závisí od všetkého ostatného. Naše prežitie závisí od mnohých faktorov, ľudí a vecí okolo nás. Ak si uvedomíte, akou láskavosťou vás zahŕňa svet, pocítite hlbokú vďačnosť. Ďalší krok je cítiť radosť zo šťastia iných." (str. 138)

Autor zvolil vhodnú kompozíciu textu, ponúka kratšie úseky, kniha sa číta rýchlo a umne vás privedie k podstate. Ukazuje, že meditácia nie je iba výsadou dospelých, hovorí, že šťastie závisí iba od nášho prístupu a nastavenia a že rovnako významnými faktormi sú empatia a súcit. Škola šťastného života je však "iba" kniha a stále záleží len na nás, či využijeme dané riadky, alebo zas po čase skĺzneme k svojim zaužívaným zvykom. Vzhľadom na žáner a zameranie, prirodzene, nemusí sadnúť každému, no odhliadnuc od meditačných cvičení obsahuje aj mnoho podnetných myšlienok o živote a tomu, do akej miery sami ovplyvňujeme jeho chod. Takže hoci ste si ju doteraz nemuseli všimnúť, určite stojí minimálne za prelistovanie.

Originálny názov: A Monk´s Guide To Happines
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martina Fedorová
Počet strán: 208

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Ako zvládnuť rôzne povahy šéfov (i zamestnancov)

Thomas Erikson rozširuje svoju zbierku titulov napomáhajúcich lepšie pochopiť ľudí naokolo a v neposlednom rade aj samých seba. Predošlé knihy Obklopený idiotmi a Obklopený psychopatmi som síce nečítal, ale určite po nich siahnem. Zistil som totiž, že farebná typológia má čosi do seba a dá sa aplikovať v každej oblasti, kde dochádza k styku s ľuďmi. Kniha Obklopený idiotmi v zamestnaní ma zaujala názvom a vôbec pritom nefiguroval fakt, že pracujem v školstve 😀. Teda... trochu áno. Nazdávam sa, že kniha môže poslúžiť nielen mne ako čitateľovi, zamestnancovi či učiteľovi, ale aj mojim študentom pri príprave na reálny život v pracovnom kolobehu. Nejde totiž o motivačnú literatúru balansujúcu na hrane otrepaných klišé, autor poskytuje náhľad do skutočného pracovného prostredia a v jeho riadkoch sa môže nájsť naozaj každý.

"Väčšina manažérskych funkcií sa skladá aspoň z dvoch častí. Manažér, teda šéf, by mal byť čiastočne lídrom a poskytnúť zamestnancom, čo potrebujú. Tým myslím inštrukcie, vzdelanie, vysvetlenie, ukážky postupov. Zároveň by mal podporovať, motivovať, povzbudzovať, plánovať skupinovú prácu, dávať spätnú väzbu, viesť porady a kadejako inak uľahčovať prácu zamestnancom. Zvyšok dňa tvorí časť odborníka, teda keď manažér sám rieši problémy, venuje sa zákazníkom, plánuje aktivity, ktoré nesúvisia s vedením tímu, ale s prácou." (str. 29)

Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá, ktorá ma osobne zaujímala viac, sa venuje šéfom z pohľadu zamestnanca, druhá zas zamestnancom z pohľadu ich nadriadených. Spolu tvoria funkčný celok, snažiaci sa poukázať na všetky aspekty nevyhnutného kontaktu oboch zložiek. Keby ostalo len pri prvej časti, Thomas Erikson by ľahko mohol skĺznuť k nechcenej kritike vyšších funkcií, no keďže sám prešiel rozličnými pozíciami, dokonale pozná obe strany mince. A čo je sympatické, neváha si priznať vlastné chyby, ktorých sa dopustil ako manažér. Nielenže sa z nich dokázal poučiť, ale využíva ich ako názorný príklad nezvládnutia náhleho povýšenia či potreby aplikovať rôzne štýly komunikácie. Pretože každý z nás je iný, disponuje iným prístupom k plneniu povinností a vyžaduje odlišnú schému prípadných odmien a trestov. Ak ste podobne ako ja nováčikom v tvorbe tohto švédskeho spisovateľa, nemusíte mať najmenšie obavy. Thomas typológiu farieb vysvetľuje jasne a zrozumiteľne, a hoci jedným dychom dodáva, že u málokoho prevažuje len jedna farba, jeho opisy autentické a určite sa vám ich podarí napasovať na mnohých ľudí vo svojej blízkosti. Červení, žltí, zelení i modrí jedinci majú svoje nepopierateľné klady aj zápory. Schopnosť rozpoznať ich je prvým krokom k úspešnej komunikácii a napĺňaniu očakávaní. Autor poskytuje praktické rady a ponúka situácie, ktoré ukazujú, ako sa dá dosiahnuť viac, ak viete zaradiť človeka do príslušného sfarbenia. Obklopený idiotmi v zamestnaní je občas každý, pričom väčšinou sa im začneme vyhýbať, prípadne môžeme vypeniť až do otvoreného konfliktu. Nevravím, že táto kniha z vás automaticky spraví znalca pováh, no podľa prístupu k zadaným úlohám, (ne)schopnosti motivovať či poskytovať spätnú väzbu dokážete určiť konkrétny typ a porozumieť tak jeho atribútom. Veľmi dobre je spracovaný rozdiel medzi "obyčajným" šéfom a lídrom, ktorý ťahá svojich zamestnancov vpred a dokáže im poskytnúť prostredie, kde sa cítia ocenení a stimulovaní. Thomas ponúka kurzy, ktoré navštevujú vedúci funkcionári v snahe zefektívniť svoje podniky, no ja verím, že našincovi postačí, ak  zameria pozornosť na druhú časť tejto publikácie. Azda v ňom nájde návod, ako zlepšiť svoj prístup aj celkovú spokojnosť svojich zamestnancov.

Thomas Erikson (zdroj: Whatson.ae)

"Ak ste ako väčšina ľudí, teraz v dospelosti oceňujete najmä učiteľov, ktorí  na vás stále tlačili, aby ste dosahovali čo najlepšie výkony. Viem, že je to skôr generačná záležitosť, no určite so mnou aspoň trochu súhlasíte. Popularita ako motivácia je pre lídrov nebezpečný smer. Rešpekt v pozitívnom zmysle je bezpochyby bezpečnejšou cestou. Najzábavnejšie na ňom je, že ak ho dosiahnete, získate s ním aj popularitu." (str. 191)

Rola šéfa sa mení s dobou a už dávno ním nie je ten, čo iba rozdáva úlohy a kontroluje ich splnenie. Respektíve by takým aspoň nemal byť. Rovnako ako by zamestnanec nemal stagnovať, podporovať svoju lenivosť a nenapĺňať svoj potenciál. V pracovnom prostredí trávime veľmi veľa času a je nutné, aby sme sa v ňom cítili príjemne, čo je neraz dôsledkom kolegiálnych vzťahov. Thomas Erikson ústretovou formou predstavuje možnosti, ako ich dosiahnuť, napriek na pohľad nekompatibilným povahám. Stačí iba jednoducho chcieť.

Originálny názov: Omgiven av dåliga chefer
Príslušnosť k sérii: súčasť edície 
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 352

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.

Získajte kontrolu nad svojimi myšlienkami

Pred čítaním knihy Von z hlavy som netušil, že je založená na silnom náboženskom presvedčení. Považoval som ju za klasickú predstaviteľku motivačnej literatúry, pri ktorej ako čitateľ vypnem, identifikujem sa s určitými situáciami a snáď dospejem k vedomej zmene. Všetky tieto prvky publikácia obsahuje, o tom niet pochýb. Zároveň však pracuje aj s vierou ako základným kameňom pri prekonávaní samého seba. Nepatrím k extra veriacim ľuďom, no Jennie Allenová spracúva kresťanskú tematiku nevtieravo a predostiera všeobecne platné myšlienky. Tým pádom je ľahké naladiť sa na jej vlnu, hoci mi trochu trvalo dostať sa cez úvod, kde vysvetľuje životné okolnosti, ktoré ju viedli k potrebnej zmene a k napísaniu knihy. 

"Naše myšlienky utvárajú náš život. Každému úžasnému alebo hroznému skutku, ktorého svedkami sme sa stali, či už v histórii ľudstva, alebo v našich životoch, predchádzala myšlienka. Jediná myšlienka sa znásobí ďalšími početnými myšlienkami a tie sa premenia na náš spôsob myslenia, často bez toho, že by sme si to uvedomili. Naším cieľom je naučiť sa uvedomovať si vlastné myšlienky a cielene z nich vystavať spôsob myslenia. Ten nás povedie k výsledkom, ktoré si pre seba želáme my a ktoré si pre nás želá Boh." (str. 71-72)

Keby autorka nezdôvodnila svoje presvedčenie a potrebu zapracovať na nízkom sebavedomí či vnímaní každodenného sveta, jej slová by nemali až takú účinnosť. Dokážete ju lepšie pochopiť, no osobne predsa len patrím k čitateľom, ktorí pri tomto type literatúry idú hneď na vec. Keď však príde k jadru veci, navnadí vás uvedomiť si niekoľko faktov, ktoré síce bežne zažívame, ale neprikladáme ich - chybne - veľkú váhu. Jennie zvolila naozaj trefný názov, pretože jej kniha sa zameriava na spôsoby, ako dostať Von z hlavy všetky toxické myšlienky, čo nám narúšajú pohodové bytie. Súčasné trendy sú navyše neutíchajúcim zdrojom pre porovnávanie s inými ľuďmi, ich vzhľadom, úspechmi či sebaprezentáciou na sociálnych sieťach. To neraz vedie ku skresleným myšlienkam o vlastnom fádnom živote, o nedostatočnom napĺňaní cieľov alebo k nepravdivým postojom. Ovplyvňuje to pritom nielen naše jestvovanie, ale aj vzťahy s blízkymi a motiváciu pohnúť sa vpred. Doba predefinovala pojem "úspech" na čosi žiarivé, spojené so slávou a peniazmi, a zabúda sa na obyčajnú vnútornú vyrovnanosť a spokojnosť. Text celý čas vychádza z kresťanskej tradície, Jennie Allenová je vo svojom vyjadrovaní silne veriaca, no hoci sa opiera o Bibliu a náboženské učenie, jej slová sa dajú vnímať aj ako všeobecne duchovné. Je totiž jedno, k akému náboženstvu či filozofii sa človek hlási (a či vôbec), určité tézy nachádzajú celosvetové uplatnenie a dajú sa aplikovať u kohokoľvek, kto má vôľu čosi vo svojom živote zmeniť. Aj keď musím tiež povedať, že občas ma zarazilo autorkino vnímanie relatívne normálneho diania, ktoré považuje za prejav diabla... Vnímanie úplne všetkého cez optiku viery mi sem-tam prišlo prehnané. Motivačná stránka textu však funguje na výbornú, je jednoduchá, ale účinná. Zmeňte svoje myslenie a bude vám lepšie. Niekomu to síce môže pripadať až príliš samozrejmé, ale prax hovorí jasnou rečou - vytrvať v nastolenej ceste je náročné, než už ide spočiatku o akokoľvek prostý začiatok. 

Jennie Allenová (zdroj: RightNow Media)

"Odmietnuť stať sa otrokom svojej životnej situácie neznamená, že nemáme bojovať za to, čo je správne. Písmo nám prikazuje, aby sme bojovali, aby sme konali spravodlivo, volali po spravodlivosti a ujímal sa utláčaných. V Kristovi však nie je východisko, z ktorého vyrážame do boja, neistota a hnev, ale zmierenie, dôvera, pokoj, láska. Prečo? Pretože nám patrí víťazstvo. Už sme vyhrali. Myslím, že je v tom veľký rozdiel. Žijeme v čase, keď sa pomenováva skutočné bezprávie, vynáša sa na svetlo a niekedy sa podarí zvíťaziť nad ním a urovnať ho." (str. 182)

Von z hlavy je skôr filozofická kniha založená na vlastných skúsenostiach než na vedeckom bádaní. Niekomu sa preto môže javiť menej objektívna, iným zas bude vyhovovať táto "ľudskejšia" stránka. Ja sa pohybujem kdesi medzi týmito dvoma pólmi. Text sa mi čítal ľahko, oslovili ma hlavne dobre spracované pasáže o potrebe pokory a nadšenia, ktoré sa postupne z našich životov vytráca a mnohé veci berieme ako samozrejmosť, prípadne sa nedokážeme tešiť ako v ranom veku. Jennie Allenová je zanietená osobnosť, čo badať aj z jej riadkov, preto má šancu podnietiť čitateľov k pozitívnejšiemu mysleniu, ak sa rozhodnú prijať podávanú ruku.

Originálny názov: Get Out of Your Head
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Zuzana Gáliková
Počet strán: 244

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Máte dosť odvahy nahliadnuť do svojho vnútra?

Motivačných kníh, ktoré vás zaručene prevedú vaším podvedomím alebo vám ukážu správnu cestu k žiarivej budúcnosti, je neúrekom. Preto je pomerne ťažké vyselektovať tie, čo skutočne za niečo stoja a neobsahujú iba otrepané frázy. Po priznaní spáľ je na pohľad nenápadná knižka, no ukrýva v sebe veľa zaujímavého. A to napriek tomu, že niektoré strany zívajú prázdnotou. Prečo? Z jednoduchého dôvodu - je na vás, aby ste ich zaplnili. Sharon Jonesová prišla s vynikajúcim konceptom, ktorý nepracuje s plytkými radami, ktoré môžu (ale vo väčšine prípadov nemusia) padnúť na úrodnú pôdu. Práve naopak, podnecuje čitateľa, nech sám príde na to, čo ho definuje, aké vplyvy môžu za jeho súčasnú situáciu a kam sa chce v určitom časovom horizonte posunúť. 

"Umelec je vraj človek, ktorý pomocou klamstiev hovorí pravdu. Jedna vec je istá: je nemožné povedať celú pravdu, najmä keď človek píše o sebe. Niekedy klameme tým, že niečo vynecháme. Inokedy klameme tým, ako vec interpretujeme. Vždy je tu však prítomný nejaký fiktívny prvok, pretože hovorenie ani písanie neexistujú v izolácii, priepasť medzi slovom a okamihom je vždy priveľká. Nakoľko úprimne dokážeš odpovedať na tieto otázky? Aký je to pocit hovoriť pravdu? Myslím si, že skutočnou otázkou v tejto súvislosti je: Je vôbec možné pozrieť sa na seba nezaujatými očami?" (str. 11)

Autorka sa vás nesnaží vyslovene motivovať, asi aj preto mi štýl knihy vyhovoval omnoho viac. Pri čítaní sa sústredíte na sebaanalýzu, všímate si viac či menej prelomové udalosti a emócie súvisiace s minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou. Hoci výraz čítanie nie je celkom presné. A aj keď - ako som spomenul - prevažujú prázdne miesta nad záplavou textu, pri väčšine strán sa pristavíte dlhšie než pri tradičnom čítaní. Prirodzene, ak k možnostiam, ktoré vám dielko Po priznaní spáľ poskytuje, nepristúpite povrchne. Bola by to škoda, lebo položené otázky vás naozaj prinútia zamyslieť aj nad vecami, nad ktorými bežne neuvažujete, prípadne ich považujete za samozrejmosť. Konečne tak máte možnosť zastaviť sa a venovať sa tomu najdôležitejšiemu, čo máte - sami sebe. Sharon Jonesová zvolila niekoľko foriem cvičení a otázok, pričom každá je hravá, jednoduchá, no zároveň ide o hĺbky. Ani si neuvedomíte, ako plynulo a ľahko skĺznete zo zdanlivo triviálnych zamyslení k náročnejším, vyžadujúcim si viac času a dolovania v pamäti. Čakajú na vás samostatné otázky, krátke zoznamy, stupnice, doplňovačky či výber javu z určitých dvojíc. Striedanie foriem je zábavné a udrží vašu pozornosť. Ak budete mať otvorenú myseľ, pamäť aj srdce, zaspomínate si na rôzne udalosti i osobnosti od útleho detstva až po dnešok a je vysoko pravdepodobné, že sa o sebe dozviete veľa nového. Kniha je rozdelená do troch častí - minulosť, prítomnosť, budúcnosť - aj keď otázky v nich nie sú ohraničené a neraz majú omnoho komplexnejšiu povahu. Pretože ako hovorí Sharon Jonesová, minulosť nás dohnala do nášho momentálneho stavu a už len z toho dôvodu pred ňou nesmieme zatvárať oči alebo vedome neprijať to, čo nás nejakým spôsobom (či už pozitívnym, alebo negatívnym) vyformovalo. Hneď ako sa pustíte do čítania, majte poruke ceruzku, lebo sa začína zostra. Pero je v tomto prípade nebezpečné, pretože niektoré priznania môžu byť naozaj veľmi osobné, a snáď nechcete knihu po jej prelúskaní skutočne spáliť. Alebo áno...?

"Kam smeruješ? Kam ideš? Kam sa uberáš? Kam naozaj mieriš? A čo teraz? A teraz? Nepýtam sa, kam chceš smerovať, ani aká je tvoja vysnívaná cieľová destinácia. Pozri sa na to, čo reálne robíš. Odpoveď ti prezradia opakujúce sa motívy v rytme tvojho každodenného života. Pristupuj k tejto časti so všetkou vážnosťou - keď si ju prečítaš o takých desať rokov, dobre sa zabavíš." (str. 101)

Zápalka na obálke síce hovorí jasnou rečou, no pálenie kníh je barbarstvo, s akým už moderná spoločnosť nebude mať snáď nikdy dočinenia. Kto by sa však k tomu uchýlil? Nenápadné, ale úctyhodné dielko Po priznaní spáľ je ako dobrý kamarát, chápavý terapeut a denník v jednom. Poskytne vám viac, než od neho spočiatku očakávate, a nakoniec ho budete opatrovať ako oko v hlave. Teda v prípade, že doň naozaj vnesiete svoje najhlbšie myšlienky a pocity. Sharon Jonesovejhttps://www.slovtatran.sk/po-priznani-spal sa podaril skvelý kúsok, kniha môže slúžiť aj ako výborný darček, pozornosť pre každého, kto má po krk povrchných statusov, plytkých komentárov a všadeprítomných banalít. Život prebieha v prvom rade v našom vnútri, preto ho nesmieme zanedbať!

Originálny názov: Burn After Writing
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Daniela Šinková
Počet strán: 144

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Objavovanie vlastného potenciálu

Motivačné knihy nie sú práve žánrom, po ktorom často siaham. Návody na správny život, myslenie či zmenu postojov by mali byť v prvom rade produktom vnútornej motivácie, je márne spoliehať sa, že potrebná zmena príde zvonku. Občas sa však objaví titul, ktorý sa vymyká bežným štandardom a ponúka čosi navyše. Medzi také radím aj knihu Sila podvedomia. Zaujala ma hlavne tým, že vychádza z individuality človeka, neoháňa sa otrepanými frázami a každý čitateľ/záujemca o tému sa ňou môže riadiť podľa vlastného uváženia. Stačí nájsť si chvíľu pokoja, sústrediť sa a aktivovať svoju vnútornú silu.

"Vďaka technickým zariadeniam máme možnosť vstúpiť do väčšieho skúsenostného sveta a dávajú nám mnoho, pokiaľ ide o vzájomnú prepojenosť a okamžité vedomosti. Ale mnoho týchto technických vynálezov len podporuje nevyrovnaný vzťah medzi naším podvedomím a vedomou mysľou. Technika, nech je akokoľvek skvelá, istým spôsobom zasiahla do našej schopnosti precítiť svet prírody - more, hviezdy, temnotu noci. Skôr sa zasekneme v žiari modrého, škodlivého LED svetla, preto sa čoraz viac vzďaľujeme od našej "základnej dosky", od našej duševnej základne, nášho podvedomia." (str. 46-47)

Autorkou Sily povedomia je Kimberly Friedmutter, bývalá modelka a herečka, ktorá si včas uvedomila plytkosť svojich vzťahov a stagnáciu života, ktorý navonok vyzeral ako sen mnohých ľudí. Kimberly však chcela v sebe znovu objaviť motiváciu, čo ju kedysi priviedla k napĺňaniu ideálov, vrátiť sa pomyselne do detských čias, keď nič nebolo nemožné. A tak sa začala zaoberať hypnoterapiou a spolupráca s rôznorodými klientmi ju naučila jednu vec - že prebudiť vyššie sily môže v sebe každý. Kimberly Friedmutter vytvorila šesť princípov podvedomia, aby ukázala vnútorné nástroje na budovanie a ovládanie schopnosti konať - a v neposlednom rade žiť naplno. Ide o kroky, ktoré vám majú pomôcť v uvedomení si vlastného potenciálu, a to: Staňte sa zodpovednými; Napojte sa na svoje podvedomie; Vykročte k zmene; Hodnoťte seba a svojho suseda; Dajte, aby ste dostali; Žite naplno. Hneď v úvode sa dozviete, že je zásadný rozdiel medzi meditáciou a prienikom do podvedomia. Meditácia sa sústredí na uvoľnené myslenie, zatiaľ čo Kimberly vás vedie k celkovému vypnutiu, načúvaniu, čo sa deje vo vašom vnútri. Je zvykom, že kým sa autori a autorky motivačných kníh dostanú k podstate veci, čaká na čitateľov exkurz do ich minulosti, prípadne objasňovanie predmetu záujmu. Nie je to inak ani v tomto prípade, no našťastie len v minimálnej miere. Máte tak šancu ponoriť sa do samých seba pomerne skoro, avšak nemáte pocit, že danej tematike nerozumiete. Kimberly Friedmutter sa vyjadruje jasne, vecne a tak, aby ste mali sami motiváciu skúsiť, čo navrhuje.

Kimberly Friedmutter (zdroj: Park Cities People)

"Hovorí sa, aby sme nasledovali svoje túžby, ale mne to pripadá trochu neurčité a zbytočné - väčšina z nás nerozumie tomu, čo slovo túžba vlastne znamená, a pre čo sú v živote zapálení. Rada sa ich pýtam rôzne otázky: Čo vás teší? Vďaka čomu máte chuť pokračovať? Na čo máte slabosť? Čo má zmysel pre vás a/alebo tých, ktorých ľúbite? Keď sa zamyslíte nad všetkými možnými kombináciami svojich vlastností - pozitívnych aj negatívnych, ktorá vám pomôže objaviť, čo naozaj chcete?" (str. 174)

Každá kapitola je obohatená o konkrétne príbehy ľudí, ktorým autorka pomohla na ich ceste za lepším životom. Práve na základe nich si uvedomíte, že nezáleží na postavení, profesii či partnerských vzťahoch, všetci si zaslúžia čosi viac, ak po tom naozaj túžia a sú ochotní skúsiť niečo nové. Okrem nahliadnutia do vášho vnútra vám Kimberly Friedmutter vysvetlí, aké je dôležité vážiť si nielen samých seba, ale aj ostatných ľudí. To oceňujem, pretože dnešná doba priam nabáda k tomu, aby sa každý snažil byť lepší, bohatší, úspešnejší ako iní, a pomaly sa vytráca základná symbióza. Sila podvedomia ma zaujala po dlhšom čase ako jedna z mála motivačných kníh. Správne počúvanie podvedomia je proces, ktorý sa nedá naučiť lusknutím prsta, ale pomocou tohto titulu k tomu budete určite oveľa bližšie.

Originálny názov: Subconscious Power
Preklad: Zuzana Budinská
Počet strán: 303

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.