Citát na obálke hlása, že román sa nesie "v duchu klasiky od Agathy Christie". Na pritiahnutie pozornosti fanúšikov žánru k novej autorke iste zafunguje, hoci pravdivý je iba čiastočne. Nájdeme tu síce zopár spoločných východísk, ale inak si Lucy Foleyová razí vlastnú cestu. A dovolím si tvrdiť, že svojím štýlom má šancu redefinovať typické prvky modernej detektívky. Vizuálne mi okamžite pripomenula film Prekliaty ostrov, a hoci sa v knihe nepresunieme do psychiatrickej liečebne, prípadov pre odborníkov by sme v nej našli dostatok. Grafické oddelenie Tatranu si dalo naozaj záležať, kontrastné farby upútajú na prvý pohľad a skvele vystihujú podstatu deja i jeho atmosféru. Tá je nielen dôsledkom príbehu, ale predovšetkým jeho pevnou súčasťou, rovnako ako postavy, prostredie a čitateľove pochybnosti.
"Znútra počuť aj zvuky - šuchot, vrzgot a škriabanie. Pravdepodobne sú tam potkany, ale to ma tiež veľmi neupokojí. Uvedomujem si, že veci okolo nás sa hýbu - prirýchlo na to, aby sme ich dobre videli. Zbadám ich len v slabom mesačnom svite. Niečo mi preletí tesne pri tvári, tak blízko, že to cítim na citlivom líci. Odskočím, zdvihnem ruku a odoženiem to. Netopier? Na hmyz to bolo priveľké. Zlezieme do jaskyne. Na skalnej stene sa objaví temný tvar v tvare ľudskej postavy. Od strachu takmer pustím fľašu, no o sekundu si uvedomím, že je to môj vlastný tieň. Na tomto mieste ľahko uveríte v duchov." (str. 85)
Zoznam hostí je viac než výrečný názov. Základom deja je totiž svadba na opustenom ostrove neďaleko írskeho pobrežia, kam prichádzajú pozvaní hostia. Sobáš dvoch ľudí pohybujúcich sa v médiách, nesmierne fotogenické prostredie, smotánka spoločnosti a bezodné zásoby jedla a pitia... znie to ako raj, čo by sa mohlo pokaziť? Netreba byť extra priaznivcom trilerov, detektívok či hororov, aby si čitateľ domyslel, že žiarivé úsmevy a blesky fotoaparátov budú veľmi rýchlo nahradené strachom a nedôverou. A tú vo veľkom podporuje aj samotná autorka svojím zavádzaním! Ani náhodou totiž nečakajte klasický príbeh s vraždou uprostred množstva ľudí na odľahlom mieste, pričom každý zo zúčastnených má motív a hádže podozrenie na všetkých ostatných. Teda... aspoň nie úplne. Motívov je veľa, podozrivých tiež, len s identitou obete je to trochu zložitejšie. A nemenej s tým, že si nemôžete byť istí, ktorá postava poskytuje objektívny pohľad na udalosti. Text je rozdelený na krátke úseky, každá kapitola je rozprávaná z iného uhla pohľadu. A práve to poskytuje Lucy Foleyovej priestor na vyvolanie domnienok. Jednotlivé postavy si totiž občas navzájom protirečia, inokedy upravujú vnímanie iných a najviac sa mi páčilo, že si neraz ospravedlňujú vlastné konanie aj samy pred sebou. Odlišujú sa tým od iných diel v danom žánri a približujú charaktery reálnejším kontúram. Každý by bol predsa rád pozitívnym hrdinom vo svojom príbehu a zlí sú všetci ostatní... Zoznam hostí pracuje s dvoma najvýraznejšími dejovými prvkami, a to je prostredie a paleta postáv. Ostrov odrezaný od sveta je príťažlivosťou samou osebe, zatiaľ čo v množstve postáv by sa mohol menej pozorný čitateľ občas stratiť. Autorka našťastie myslela aj na to a každá kapitola uvádza s menom rozprávača/čky aj jeho bližšiu charakteristiku, resp. úlohu na svadbe Jules a Willa. Najmä Jules sa stala mojou obľúbenkyňou, hoci nedisponuje práve vzorovými vlastnosťami. Na pohľad krásna, úspešná a ambiciózna vydavateľka módneho časopisu ukrýva sebeckú, manipulatívnu mršku s problémovým zvládaním hnevu. Uznajte, je to skvelý základ pre nevyspytateľné správanie, nehovoriac o jej družičkách či priateľov ústredného páru, z ktorých má každý čosi za lubom a ich úsmevom chýba dôveryhodný stupeň srdečnosti.
 |
| Lucy Foleyová (zdroj: BookGig) |
"Nechcem, aby sa premávali medzi náhrobkami, aby rozlievali svoje nápoje a v naleštených topánkach a špicatých podpätkoch šliapali po posvätnej zemi a pritom nahlas čítali nápisy na hroboch. Moja vlastná tragédia pred očami verejnosti. Pripravila som sa na ten zvláštny pocit, ktorý ma čakal medzi všetkými týmito ľuďmi. Je to nutné zlo: koniec koncov, chcela som to. Chcela som znova dostať ľudí na ostrov. Neuvedomila som si, že to bude až taký zásah do môjho súkromia." (str. 153)
Zoznam hostí nie je krimi, kde by bol hrdinom šikovný detektív so svojím tímom. Nejde o vyšetrovanie zločinu, ide o zločin samotný, o jeho motív a okolnosti, za akých k nemu došlo. Myslel som si, že v tomto žánri sa už málokedy podarí prísť s niečím novým - ak vôbec, no Lucy Foleyová našla dieru, o ktorej som ani nepredpokladal, že existuje. A pritom ide o pomerne pochopiteľný koncept. Spracovala ho však tak zaujímavo, že si môže pripísať všetky zásluhy za jeho oživenie. Nečudo, že Zoznam hostí bol vyhlásený za jednu z najlepších detektívok roka 2020. Predchádzalo mu však niekoľko ďalších kníh, Lucy nie je žiadny literárny nováčik. Preto sa azda dočkáme aj ďalších prekladov.
Originálny názov: The Guest List
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Vinczeová
Počet strán: 256
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára