Jedna z koncoročných noviniek vydavateľstva Artis Omnis mi svojím spracovaním aj obálkou pripomenula jeho fanúšikom dobre známeho Kladiváka, ale Štvanec si razí vlastnú cestu. A že bude poriadne krvavá a posiata mŕtvolami, je zrejmé už z prvých kapitol. Autorom plnohodnotnej urban fantasy je pravidelný účastník literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie Martin Benkovič a úspechy rinúce sa z radov porôt aj verejnosti sú zárukou, že pôjde o nevšedný čitateľský zážitok. Sám som bol zvedavý, ako sa Martinovi podarí presadiť na románovom poli, očakávajúc primerane zaujímavý výsledok. Jeho knižná prvotina robí česť domovskému vydavateľstvu aj jemu samotnému, Ajriš je hrdina, akých máme ako šafranu, no len málokto by ho chcel pritom stretnúť osobne.
"Nemal sa kam skryť, a aj tak ho už zazreli, ale nestrieľali. Ajriš neváhal. Pokľakol, namieril a vypálil. Bol si istý, že starého mága trafí, ale z pulzujúcej gule vyletel za ohlušujúceho plesknutia elektrostatický výboj a zničil strelu skôr, než sa k nemu čo i len priblížila. Ajriš znova potiahol spúšť, ale len míňal muníciu. Ten starý hajzel ich chránil, no vyzeralo to tak, že ani oni nemôžu strieľať, inak by to už spravili. Po pravej strane postrehol pohyb a namieril tam. Zbadal Michala, ako sa zakráda k dodávke. Držal sa za bok a kríval. Vystrelil, aby od neho odlákal pozornosť, ale už bolo neskoro." (str. 81)
Ajriš vzbudzuje rešpekt už na prvý pohľad a ako vyhadzovač dokáže v krčme U bielej Lujzy bez problémov udržať poriadok. Vedie ho k tomu skôr osobný záujem než pracovná morálka, Lujza je totiž jedna z mála osôb, ktoré dokázali preniknúť cez jeho tvrdý pancier. Mimochodom, názov lokálu ukrytého v bežnom rodinnom dome sa nesie presne v takom význame, aký si predstavujete. V znôške štamgastov, ktorí noc čo noc navštevuj svoj obľúbený podnik, by ste sotva našli liberálov, slniečkárov či inak pokrokovo zmýšľajúcich jedincov. Postavy neradi prijímajú čosi nové, a to sa odráža aj v ich vnímaní mágov, bojujúcich o svoje práva. Mágovia rozdeľujú spoločnosť na niekoľko frakcií, ich výskyt a zapojenie do bežného života je témou dňa, no to neznamená, že ich všade vítajú s nadšením. Ajriš (svoju prezývku získal vďaka výrazným červeným vlasom a záľubou v írskych piesňach) sa nijako netají odporom voči osobám obdareným čarovnou mocou, no keď sa skupina nadradených jedincov objaví u Lujzy a ohrozuje Ajrišov životný priestor, rozbehne sa kolotoč dramatických udalostí a nezastaví sa až do poslednej strany. Ajriš na seba strhne priveľa neželanej pozornosti a dobre si uvedomuje, že jeho výčiny neostanú zo strany ľudí na vyššom evolučnom stupni nepovšimnuté. Štvanec našťastie nie je prvoplánová rúbanica. Šikovne reflektuje súčasné dianie a nálady, poukazuje nielen na rasizmus a xenofóbiu, ale i ďalšie rozšírené neduhy. Aj sám Ajriš je nakoniec nútený pozrieť sa pravde priamo do očí, čo nebude ľahké, ale nepochybne nevyhnutné. Udalosti naberajú príliš rýchly a nekompromisný spád na to, aby ignoroval zjavné súvislosti. Ako je možné, že odoláva magickým útokom? Nebodaj má aj on v sebe kúsok ich moci? Záhadné zoskupenie mu ide po krku a popritom musí náš hrdina prekonať aj bariéry v sebe samom. Páčilo sa mi, že Ajriš dokázal postupne akceptovať inakosť, ale zase sa nedá povedať, že by príbeh končil rozjasaným happyendom. Niektorí zotrvávajú vo svojom názore pevní ako skala, aj keď im odlišná realita ťuká po čele. V myšlienkovej rovine román autenticky zobrazuje pomery v našej pokrivenej spoločnosti, len škoda, že tí, ktorým dielo nastavuje zrkadlo, v ňom vždy uvidia radšej niekoho iného...
 |
| Martin Benkovič (zdroj: Martinus Cena Fantázie) |
"Niekde pred Svätým Jurom zabočili, autobus prešiel cez železničné priecestie a ponorili sa do tmy mimo osvetlenej trasy. Za oknami sa mihali obrysy stromov, cesta bola zanedbaná a postupne zišli aj mimo nej. To už Ajriš skutočne znervóznel. Nielen z toho, že takéto staré autobusy neboli stavané na podobný terén, ale niečo kurevsky nesedelo. Kam nás to, kurva, berú? Z histórie vedel, čo všetko môže postihnúť menšiny v čase krízy. Málokedy to bolo dobré." (str. 192-193)
Vytriezvenie hlavnej postavy je drsné a bolestivé, ale potrebné... a hlavne uveriteľné. Vhodenie do jamy levovej a spoznanie odvrátenej strany kolektívnej nenávisti môže skončiť hocijako a nepredvídateľný záver je jednou z devíz príbehu. Hoci osobne sa nebránim pokračovaniu, Martin Benkovič má určite čo povedať. Príjemné bolo aj nahliadnutie do rôznych zákutí Bratislavy, ktorá je nielen kulisou, ale neoddeliteľnou súčasťou deja. Štvanec však nie je nič pre slabé či citlivé povahy, či už pre explicitné zobrazenie násilia, alebo pre šťavnaté, expresívne vyjadrovanie. V tomto prípade mi to však vôbec nevadilo, vulgarizmy skvele dotvárajú celkovú atmosféru a v podobných situáciách by nerozprával inak ani najväčší svätec. Pokojne teda aj vy siahnite po tejto obsahovo bohatej knižke s výrečnou obálkou z dielne Martina Cuca Luciaka a presvedčte sa o jej kvalitách.
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára