utorok 25. januára 2022

Veľkolepé pátranie bez istoty odpovedí

Tak ako milióny ďalších fanúšikov rozsiahlej rodinnej ságy Lucindy Rileyovej aj ja som netrpezlivo čakal na osud poslednej zo Siedmich sestier. Séria, ktorá je ukážkovým spojením romantiky, histórie, umenia a rôznorodých spoločenských tém, sa vďaka vydavateľstvu Tatran stala fenoménom aj u nás. Nielenže jednotlivé knihy sa vedľa seba krásne vynímajú, navyše patria k tým, ku ktorým sa bude rád vracať nejeden čitateľ. Ani siedmy diel nenarúša zaužívanú kompozíciu a znova sa nám pred očami odvíja spletitý príbeh v dvoch časových rovinách. Oproti predošlým románom však navštívime oveľa viac miest a okrem toho sa opätovne stretneme s každou sestrou. Je totiž nutné, aby spojili sily v pátraní po ďalšej žene, ktorú kedysi tatko Slaný vzal pod svoje ochranné krídla. 

"Nuala si už zvykla zastaviť sa pri svojom dube - takmer akoby tých niekoľko minút potrebovala na premenu z Nualy ošetrovateľky vo Veľkom dome na Nualu Murphyovú, dcéru vášnivých republikánskych rodičov a členku Cumann na mBan. Aj teraz klesla ku kmeňu, pokrčila nohy a objala si ich. Samozrejme, nikomu, ani živej duši nemôže prezradiť, že tie dve popoludnia strávené vo Philipovej spoločnosti sa jej v skutočnosti páčili (...) Dnes večer sa cítila uvoľnenejšia, ako kedy bola od krvavého Veľkonočného povstania v roku 1916, teda pred štyrmi rokmi. Tá udalosť sa pre ňu stala míľnikom a znamenala začiatok sústredeného úsilia Írov o oslobodenie z područia..." (str. 139)

Siedmy príbeh inšpirovaný hviezdnymi Plejádami nás zavedie predovšetkým do pohnutej minulosti Írska, odkiaľ pochádza Nuala, jedna z dvoch klasických ústredných hrdiniek. Boj za národnú slobodu neprebiehal potichu ani mierumilovne, Nuala ako dcéra republikánskych rodičov vyrastá v prostredí poznačenom politikou aj jej krvavými dôsledkami. Situácia ohľadom daných udalostí je zložitá a občas neprehľadná, preto som rád, že Lucindy Rileyová nám ju približuje očami obyčajného človeka. Má (resp. mala) skvelý talent na citlivé vykreslenie mnohých traumatizujúcich dejinných zvratov a nie je to inak ani tentoraz. V porovnaní s neskrotnou Afrikou či nehostinným vnútrozemím Austrálie síce nejde o veľkú exotiku, ale Nualin osud nie je preto pohnutý o nič menej. V istom zmysle vyznieva dokonca ešte barbarskejšie - pretože zatiaľ čo v divočine vládne právo silnejšieho, v civilizácii sa ľudia neraz správajú horšie ako zvery. Kým sa však Nualin život začne odvíjať dostatočne pútavo, predsa len prevrátite až priveľa strán. Po šiestich románoch máte od (takmer) poslednej časti série prirodzené očakávania, ktoré sa však nemusia naplniť, ak je tretina knihy iba akýmsi nesúvislým rozprávaním. Niežeby sa dej rozpadal autorke pod rukami, na to je priveľmi premyslený, no pôsobí nesúrodo, akoby sa Lucinda nevedela rozbehnúť... Šesť sestier sa púšťa do hľadania posledného kúska ich poskladanej rodiny, a hoci ich úsilie občas kolíše a dalo by poukázať na pár zakopnutí, priaznivci série budú nadšení. Bolo veľmi príjemné vrátiť sa k známym postavám, zistiť, čo majú nové, kam sa posunuli ich životy a akým nápadom prispejú, aby bolo pátranie po ich sestre úspešné. Okolo "sedmičky" sa šíri veľa záhad, a ak nespoja sily, pravda im môže prekĺznuť pomedzi prsty. V priebehu kníh sme mali možnosť zistiť, že nie všetky sestry mali idylický vzťah, niektoré sa priam vyhýbali jedna druhej, čo je pri toľkej pestrosti charakterov a pováh pochopiteľné. O to krajšie bolo vidieť ich ťahať za jeden povraz, ako si to vždy želal ich tatko. Stratená sestra rozhodne nie je žiadnou detektívkou, ale prvok dedukcie a sledovania stôp sa jej uprieť nedá. Niektorí čitatelia môžu na záver ostať prekvapení, pretože skočia autorke na lep, iní budú obozretnejší, no všetci iste uznajú, že Lucinda znova dokázala šikovne prepojiť viaceré línie do jednotného fungujúceho celku. Ale pozor! To automaticky neznamená, že sa dočkáte odpovedí na každú otázku. Už dávnejšie bolo avizované, že sériu uzavrie ôsma kniha venovaná tatkovi Slanému. Zdá sa, že pôjde o poriadnu bombu, prešpikovanú početnými odkazmi na minulé diania a prepájajúcu jednotlivé éry a krajiny. 

Lucinda Riley (zdroj: Alchetron)
"S Tiggy sme odpovedali úsečne a obe - každá ponorená do vlastných myšlienok - sme sa snažili zo všetkého vysomáriť. Teda aspoň ja, najmä po tom, čo som sa dnes dozvedela od Ambrosa... Od dievčaťa, ktoré sedelo oproti mne, som nevedela odtrhnúť pohľad. Cítila som, že ma s ňou spája akési puto, a hoci bola očividne oveľa mladšia, mala v sebe múdrosť, nezvyčajnú hĺbku, ktorú som nevedela presne pomenovať - akoby nejako poznala všetky odpovede, ale nechávala si ich pre seba." (str. 419)

Slnečná a Stratená sestra sa mi v spoločnosti starších knižných súrodencov páčili o niečo menej, ale autorka si za to môže sama, keďže nastavila takú vysokú latku. Napriek istej zostupnej tendencii predpokladám, že vyvrcholenie dlhoročného úsilia, ktoré musí, žiaľ, po Lucindinom úmrtí prevziať jej syn, bude primerane vydarené a uspokojivé. Aktuálny siedmy diel mohol byť prekvapivejší či dramatickejší, no stále ponúka nevšedný čitateľský zážitok. Číha na vás realistická romantika, história, zápas o krajinu aj blízkych ľudí. Zabavíte sa aj sa veľa dozviete. Potúlate sa po viacerých svetadieloch, pochopíte komplikované vzťahy medzi Írmi a Angličanmi a ktovie, možno prídete na chuť aj temperamentným írskym tancom 😀.


Originálny názov: The Missing Sister
Príslušnosť k sérii: 7. diel (Sedem sestier)
Preklad: Mária Kočanová
Počet strán: 628

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.


sobota 22. januára 2022

Pozor na to, s kým sa zahrávate!

Jedna z koncoročných noviniek vydavateľstva Artis Omnis mi svojím spracovaním aj obálkou pripomenula jeho fanúšikom dobre známeho Kladiváka, ale Štvanec si razí vlastnú cestu. A že bude poriadne krvavá a posiata mŕtvolami, je zrejmé už z prvých kapitol. Autorom plnohodnotnej urban fantasy je pravidelný účastník literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie Martin Benkovič a úspechy rinúce sa z radov porôt aj verejnosti sú zárukou, že pôjde o nevšedný čitateľský zážitok. Sám som bol zvedavý, ako sa Martinovi podarí presadiť na románovom poli, očakávajúc primerane zaujímavý výsledok. Jeho knižná prvotina robí česť domovskému vydavateľstvu aj jemu samotnému, Ajriš je hrdina, akých máme ako šafranu, no len málokto by ho chcel pritom stretnúť osobne. 

"Nemal sa kam skryť, a aj tak ho už zazreli, ale nestrieľali. Ajriš neváhal. Pokľakol, namieril a vypálil. Bol si istý, že starého mága trafí, ale z pulzujúcej gule vyletel za ohlušujúceho plesknutia elektrostatický výboj a zničil strelu skôr, než sa k nemu čo i len priblížila. Ajriš znova potiahol spúšť, ale len míňal muníciu. Ten starý hajzel ich chránil, no vyzeralo to tak, že ani oni nemôžu strieľať, inak by to už spravili. Po pravej strane postrehol pohyb a namieril tam. Zbadal Michala, ako sa zakráda k dodávke. Držal sa za bok a kríval. Vystrelil, aby od neho odlákal pozornosť, ale už bolo neskoro." (str. 81)

Ajriš vzbudzuje rešpekt už na prvý pohľad a ako vyhadzovač dokáže v krčme U bielej Lujzy bez problémov udržať poriadok. Vedie ho k tomu skôr osobný záujem než pracovná morálka, Lujza je totiž jedna z mála osôb, ktoré dokázali preniknúť cez jeho tvrdý pancier. Mimochodom, názov lokálu ukrytého v bežnom rodinnom dome sa nesie presne v takom význame, aký si predstavujete. V znôške štamgastov, ktorí noc čo noc navštevuj svoj obľúbený podnik, by ste sotva našli liberálov, slniečkárov či inak pokrokovo zmýšľajúcich jedincov. Postavy neradi prijímajú čosi nové, a to sa odráža aj v ich vnímaní mágov, bojujúcich o svoje práva. Mágovia rozdeľujú spoločnosť na niekoľko frakcií, ich výskyt a zapojenie do bežného života je témou dňa, no to neznamená, že ich všade vítajú s nadšením. Ajriš (svoju prezývku získal vďaka výrazným červeným vlasom a záľubou v írskych piesňach) sa nijako netají odporom voči osobám obdareným čarovnou mocou, no keď sa skupina nadradených jedincov objaví u Lujzy a ohrozuje Ajrišov životný priestor, rozbehne sa kolotoč dramatických udalostí a nezastaví sa až do poslednej strany. Ajriš na seba strhne priveľa neželanej pozornosti a dobre si uvedomuje, že jeho výčiny neostanú zo strany ľudí na vyššom evolučnom stupni nepovšimnuté. Štvanec našťastie nie je prvoplánová rúbanica. Šikovne reflektuje súčasné dianie a nálady, poukazuje nielen na rasizmus a xenofóbiu, ale i ďalšie rozšírené neduhy. Aj sám Ajriš je nakoniec nútený pozrieť sa pravde priamo do očí, čo nebude ľahké, ale nepochybne nevyhnutné. Udalosti naberajú príliš rýchly a nekompromisný spád na to, aby ignoroval zjavné súvislosti. Ako je možné, že odoláva magickým útokom? Nebodaj má aj on v sebe kúsok ich moci? Záhadné zoskupenie mu ide po krku a popritom musí náš hrdina prekonať aj bariéry v sebe samom. Páčilo sa mi, že Ajriš dokázal postupne akceptovať inakosť, ale zase sa nedá povedať, že by príbeh končil rozjasaným happyendom. Niektorí zotrvávajú vo svojom názore pevní ako skala, aj keď im odlišná realita ťuká po čele. V myšlienkovej rovine román autenticky zobrazuje pomery v našej pokrivenej spoločnosti, len škoda, že tí, ktorým dielo nastavuje zrkadlo, v ňom vždy uvidia radšej niekoho iného... 

Martin Benkovič (zdroj: Martinus Cena Fantázie)
"Niekde pred Svätým Jurom zabočili, autobus prešiel cez železničné priecestie a ponorili sa do tmy mimo osvetlenej trasy. Za oknami sa mihali obrysy stromov, cesta bola zanedbaná a postupne zišli aj mimo nej. To už Ajriš skutočne znervóznel. Nielen z toho, že takéto staré autobusy neboli stavané na podobný terén, ale niečo kurevsky nesedelo. Kam nás to, kurva, berú? Z histórie vedel, čo všetko môže postihnúť menšiny v čase krízy. Málokedy to bolo dobré." (str. 192-193)

Vytriezvenie hlavnej postavy je drsné a bolestivé, ale potrebné... a hlavne uveriteľné. Vhodenie do jamy levovej a spoznanie odvrátenej strany kolektívnej nenávisti môže skončiť hocijako a nepredvídateľný záver je jednou z devíz príbehu. Hoci osobne sa nebránim pokračovaniu, Martin Benkovič má určite čo povedať. Príjemné bolo aj nahliadnutie do rôznych zákutí Bratislavy, ktorá je nielen kulisou, ale neoddeliteľnou súčasťou deja. Štvanec však nie je nič pre slabé či citlivé povahy, či už pre explicitné zobrazenie násilia, alebo pre šťavnaté, expresívne vyjadrovanie. V tomto prípade mi to však vôbec nevadilo, vulgarizmy skvele dotvárajú celkovú atmosféru a v podobných situáciách by nerozprával inak ani najväčší svätec. Pokojne teda aj vy siahnite po tejto obsahovo bohatej knižke s výrečnou obálkou z dielne Martina Cuca Luciaka a presvedčte sa o jej kvalitách. 


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.


nedeľa 16. januára 2022

Láska, sny a sebaurčenie v tieni povinností a etikety

Spisovateľka Katharine McGee koncom roka 2020 rozvírila vody literatúry pre mladých, keď priniesla nový pohľad nielen na medziľudské vzťahy ako také, ale hlavne na prostredie, v ktorom sa odvíjajú príbehy plné lásky, zrady a nenaplnených túžob. Fanúšikovia young adult sú zvyknutí buď na príbehy z nášho sveta, alebo z fantazijného univerza, no séria American Royals priniesla o čosi originálnejší koncept. Je totiž zasadená do našej reality, len s tým rozdielom, že George Washington sa nestal prvým prezidentom USA, ale zakladateľom kráľovskej dynastie. A práve o jeho potomkoch na prahoch dospelosti a ich priateľoch (a nielen o nich) rozprávajú knihy, ktoré v slovenskom preklade vychádzajú pod hlavičkou vydavateľstva CooBoo. Už to samo osebe je znakom čitateľskej príťažlivosti, séria sa však beztak vyznačuje mnohými kvalitami. 

"Ľudia sa jej neustále dačo pýtali: či sa môže zúčastniť na ich charitatívnej akcii, či by sa inak natočila do objektívu alebo či by sa vedela prihovoriť za ich bratranca, ktorý sa uchádza o pozíciu v paláci. V podstate sa nemohla nikam ani pohnúť bez toho, aby ju nezasypávali tony žiadostí. Ale nikto sa jej nikdy nespýtal, čo chce ona, čo potrebuje ona sama. Akoby v momente, keď sa stala kráľovnou, prestali mať jej túžby akúkoľvek váhu. Beatrice musela previnilo priznať, že spravila úplne to isté Teddymu." (str. 74)

Americká kráľovná pokračuje tam, kde skončila Americká princezná. Jednotlivé knihy je teda nutné čítať v určenom poradí, nejde o samostatné príbehy. Dej by ste síce ako-tak pochopili, ale ani zďaleka by ste si ho neužili v plnej miere. Aktuálna novinka našťastie netrpí neduhom druhých dielov, nie je iba nudnou výplňou, ale pevnou súčasťou kolotoča oficialít, pozlátky a potláčaných túžob. Ako naznačuje názov, ústredná hrdinka Beatrice postúpila v hierarchii a z následníčky trónu sa pod vplyvom smutných udalostí stala vedúcou osobnosťou krajiny. Hoci Katharine McGee nás presvedčila, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, naďalej dodáva svojim riadkom iskru rozprávkovosti. Bez nej by to však už nebolo ono, samotné dejisko priam zvádza k oživeniu detských predstáv o oslnivých panovníckych dvoroch, krásnych princeznách a odvážnych princoch. Príbeh však rozhodne nezaváňa jednoduchosťou ani zovšeobecňovaním. Autorka šikovne využíva základy položené v prvej časti série a buduje motívy, ktoré odkazujú na predošlé dianie a pritom ponúkajú čosi nové. Rovnako ako predtým, aj teraz sledujeme dej z pohľadu viacerých dievčenských postáv. Beatrice je síce podstatným, ale nie je jediným želiezkom v ohni, a o slovo sa hlásia aj jej sestra a kamarátky. Spolu s ďalšími postavami tvoria pestrý kolorit ľudí pohybujúcich sa v zákulisí života kráľovskej rodiny. A hoci ide o fikciu, radi by ste podľahli dojmu, že ide o osoby z mäsa a kostí. Už len pre ich skvele vykreslené charaktery a posun, aký ich v rámci série sprevádza. Každá významná postava sa pomaly mení, utužuje svoje silné stránky a bojuje s nepriazňou... nielen osudu, ale často aj neprajníkov, závistlivcov a zaslepencov, ktorí radšej dávajú prednosť klebetám pred pravdou. Jediná postava, ktorá sa mi z tohto smeru vymyká, je Jeff, mladý americký princ. Ten je ako jeden z mála skôr naivnejší a nerozvážnejší (a dostáva menej priestoru), čo je škoda, pretože mal väčší potenciál. Snáď sa naplní v ďalšom dieli... A aké by to bolo prostredie vysokej hry, nebyť ctižiadostivej Daphne, ktorá už dávno predviedla, čoho je schopná v záujme stať sa členkou slávnej rodiny. Pevne verím, že autorka neskĺzne nakoniec k jej polepšeniu a napraveniu, intrigujúca šľachtičná by si zaslúžila primeranejší koniec :D 

Katharine McGee (zdroj: TresA)
"Padla späť do vankúšov a snažila sa prekonať záchvat paniky, ktorý sa jej zmocňoval. Daphne rozhodne nebola v bezpečí. Jasné, s Jeffom veci napredovali, ako mali, ale ak sa Himari rozhodne splniť svoje hrozby, všetko to môže stroskotať. Jej niekdajšia najlepšia kamoška ju zničí - jedine, že by Daphne prišla na spôsob, ako zničiť ju. Pozrela naspäť na telefón a veľmi si priala, aby mohla napísať Ethanovi. Teraz by jej jeho bystré a sarkastické komentáre padli neskutočne vhod. Ale od tej hádky spolu neprehovorili, a hoci mu Daphne už miliónkrát chcela volať, pretože bol jedinou osobou, s ktorou sa o tomto mohla porozprávať, vždy ju zadržala vlastná tvrdohlavosť." (str. 229)

Katharine McGee patrí k autorkám, ktoré vedia poriadne vyburcovať vašu zvedavosť a vygradovať dej. Záver je znovu krásnou ukážkou logického vyvrcholenia a zároveň navnadenia na ďalšiu - poslednú - časť trilógie. Som veľmi rád, že ju pre nás CooBoo objavilo, no nevyhnem sa malej výčitke... Prečo je jej meno na obálke tak slabo viditeľné? Daný odtieň modrej je veľmi nevýrazný a určite by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Modrá, červená a biela sú vzhľadom na americkú vlajku zvolené vhodne a jednotlivé knihy sa budú vedľa seba pekne vynímať. Americká kráľovná je pútavý román, ktorý neznižuje latku série, zodpovie niekoľko nastolených otázok a otvorí nové pre - ako pevne dúfam - strhujúci záver. 

Originálny názov: Majesty
Príslušnosť k sérii: 2. diel (American Royals)
Preklad: Zuzana Smolinská
Počet strán: 360

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.


sobota 15. januára 2022

Objavenie nádeje v krutom svete

Keď sa vydavateľstvo Slovart rozhodlo priniesť staršie prípady Harryho Boscha v nových vydaniach, objasnilo sa mi mnoho súvislostí. Kedysi som totiž prečítal prvé štyri časti série a neskôr som naskočil na vlnu, keď už bol losangeleský veterán na dôchodku. Je skvelé, že mám možnosť doplniť si medzery. Aj preto, že som si ktovieprečo myslel, že Harry bol v mladšej verzii o čosi akčnejší než dnes, keď mu vek hádže pod nohy prirodzené polená. Spätne si však uvedomujem, že Michael Connelly ho viedol cestou plynulého vyšetrovania väčšinu času a ak aj dôjde k nejakej akcii, zakaždým je to len v prospech deja a nejde o žiadnu prvoplánovú snahu zaujať čitateľa. Nečudo, že sa mu to darí už vyše dvoch dekád. Zločiny v slnečnej Kalifornii sú uveriteľné, autentické a Harry je zárukou, že každá obeť sa dočká zaslúženej spravodlivosti.  

"Lupiči zozadu priskočili k strážnikom, prekvapili ich a bez jediného výstrelu im zobrali peniaze. Potom sa začali vracať k autu, no odrazu sa stalo čosi nevysvetliteľné. Jeden z nich, ten, čo neniesol vak s lupom, zastal, rozkročil sa a oboma rukami chytil zbraň. Nechápal som to. Čo ten chlap vidí? Kde je hrozba? Kto sa pohol? Ozbrojenec spustil paľbu a jeden z mužov v oblekoch s rukami nad hlavou, nepredstavujúci absolútne nijakú hrozbu, sa po zásahu zrútil na zem. Sekundu nato už prebiehala prestrelka ako vo filme. Strážnik v aute, ochrankári aj najatí policajti začali strieľať ako diví." (str. 31)

Stratené svetlo sa od svojich papierových predchodcov líši predovšetkým v dvoch podstatných detailoch. Prvým je priamy rozprávač. V predošlých ôsmich dieloch série sme ešte nikdy nemali možnosť pohrúžiť sa týmto spôsobom do vnútra Harryho Boscha, hoci napriek tomu bol vždy vykreslený veľmi živo a autenticky. Nielenže tým román získava ohromný nádych starších noirových diel, ale ich-forma navyše lepšie sedí k osudovej zmene, ktorá slávneho detektíva postihla. Druhou odlišnosťou je totiž jeho pracovné zaradenie, respektíve jeho absencia. Harry už totiž nepôsobí ako policajt. Po rezignovaní z dlhoročnej pozície je z neho obyčajný občan, ale to neznamená, že by zanevrel na spravodlivosť, skôr naopak. Pri odchode z kancelárie si vzal svoju zbierku nevyriešených prípadov, aby si mal čím vyplniť náhly voľný čas a zároveň mohol dopriať vytúžený pokoj obetiam aj ich blízkym. Medzi nedoriešené záhady jeho kariéry patrí aj prípad vraždy filmovej asistentky Angelly Bentonovej. Veci neprišiel na koreň aj z dôvodu prebratia vyšetrovania agentmi FBI. Tým sa nikdy nepáči, keď sa do ich práce mieša človek zvonku, a nebude to inak ani tentoraz. A ešte väčšmi v prípade, že sotva získal licenciu súkromného detektíva. Angellina smrť bola netradičná - či už preto, že v tom čase došlo na nakrúcaní k lúpeži dvoch miliónov dolárov, alebo pre polohu, v akej bola objavená. Agenti FBI nepochybovali, že oba prípady spolu súvisia, no nepodarilo sa im nájsť žiadnu relevantnú stopu. Harry sa púšťa do systematické preverovania niekdajších stôp a snaží sa nájsť aj nové línie, pričom ako zvyčajne stúpi na otlak viacerým mocným ľuďom. Keď už sme pri FBI, nedá mi nespomenúť aj Boschovu bývalú manželku Eleanor Wishovú, ktorá kedysi tiež bola súčasťou agentúry a svoju dôležitú úlohu zohráva aj v tomto príbehu. Po zanechaní kariéry v štátnych službách sa dala na profesionálny hazard, takže okrem Los Angeles sa pozrieme aj do neďalekého "mesta hriechu" - Las Vegas. Opätovné stretnutie Harryho a Eleanor vedie k ďalšiemu nečakanému zlomu v jeho živote. Skalní fanúšikovia ho dobre poznajú a ostatní sa potešia, že Harry sa popri všetkej krutosti sveta dočká aj pozitívnejších momentov. Ja patrím medzi verných priaznivcov tvorby Michaela Connellyho, ale v závere som bol dojatý rovnako ako náš obľúbený hrdina. 

Michael Connelly (zdroj: Twitter)
"Agenti boli aj v mojom dome. Dalo sa to čakať, no nepredpokladal som, že to spravia až tak jemne. Neprevrátili mi všetko hore nohami a nenechali to tak, nech si to upracem sám. Očividne všetko systematicky prezreli, no väčšinu vecí vrátili presne tam, kde boli predtým. Stôl v kuchyni, na ktorom som nechal rozložené dokumenty týkajúce sa vraždy Angelly Bentonovej, bol dokonale vyčistený. Vyzeral, akoby ho nakoniec ešte preleštili Prontom. Môj spis, poznámky, správy - to všetko zmizlo, rovnako ako asi aj celý prípad. Radšej som sa nad tým veľmi nezamýšľal." (str. 145)

Reštart sérii určite pomohol a nazdávam sa, že prišiel v správnom čase. Connelly síce netrpí únavou materiálu, no hlavnou príčinou je práve posúvanie ústrednej postavy k novým výzvam a do nových prostredí. Harry v Stratenom svetle už netasí svoj odznak, ale má bohaté skúsenosti, ktoré využíva v boji proti kriminálnikom aj naďalej. Román vyšiel pôvodne v roku 2003, takže v ňom okrajovo rezonuje aj téma terorizmu a možnosť zneužitia vládnych opatrení. Ide o zaujímavý návrat do minulosti, objasňujúci niektoré (mnou) netušené politické súvislosti. Prípad ako taký je klasickou ukážkou Boschových schopností. Neúnavne postupuje krok za krokom, až kým sa nedočká cieľovej rovinky. Kým však pretrhne napnutú pásku, musí sa predrať množstvom slepých uličiek, klamstiev a neprajných protivníkov. Vôbec by ste však pritom nepovedali, že je z neho už dôchodca - je totiž v najlepšej forme!

Originálny názov: Lost Light
Príslušnosť k sérii: 9. diel (Harry Bosch)
Preklad: Patrick Frank
Počet strán: 304

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

nedeľa 9. januára 2022

Temný lúpežník okradnutý o vlastné srdce

Už od začiatku série Moonlight Square som sa ktovieprečo nazdával, že má tri časti, hoci v priebehu čítania sa mi zdalo, že sa tam vyskytuje priveľa potenciálnych hrdinov či hrdiniek... a naozaj! Nedávno sme sa dočkali aj prekladu štvrtého - záverečného - dielu. Temný vojvoda neostáva nič dlžný názvom predošlých častí (Škandalózny vojvoda, Tajomný vojvoda, Nespútaný vojvoda) a rovnako pokračuje aj v nastolenom štýle a celkovej atmosfére. Čo ho však odlišuje - a to aj od iných historických romancí -, je hrúbka knihy. Úctyhodný rozsah takmer 550 strán je na daný žáner veľmi netradičný, no tento príbeh si to zaslúžil. Nielen preto, že ide o vyvrcholenie osudov mladých šľachticov obývajúcich malebné londýnske námestie, ale aj pre námet, ktorý je ťažké unáhlene odbiť. 

"Zovrelo jej srdce. Preglgla a ešte raz si prečítala odkaz. Teraz, keď už vedela, aký vie byť lúpežník zvodný, predstavovali vyhliadky na ich stretnutie medzi štyrmi očami za mesačného svitu úplne iný druh nebezpečenstva. Taký, z ktorého sa po chvíli rozochvela až po končeky prstov na nohách. Znovu preglgla, keď si spomenula na jeho úsmev a to, ako sa navzájom doberali. Na tajomstvá, ktoré mali spoločné ako dvaja cudzinci z dvoch úplne iných svetov. Pri predstave, že sa s ním znovu uvidí, sa jej zrýchlil tep. Dobre vedela, že je to absolútne nevhodné, ale nedbala na to." (str. 125)

Zamaskovaný bojovník vyvolávajúci vášne v slušnej spoločnosti i v podsvetí mi pripomenul Čierneho jazdca od Jude Deverauxovej, ktorá je neodmysliteľne spätá s mojím kladným vzťahom k tomuto žánru. Gaelen Foley si však razí vlastnú cestu a už dávno dokázala, že je originálnou spisovateľkou, ktorá môže byť vzorom pre mnohé začínajúce kolegyne. Dej sa síce odohráva pred zhruba dvesto rokmi, ale postavy rozhodne zaváňajú modernými časmi. Nie je to chyba, romance vždy pracujú s týmto prvkom, dodávajúcim im iskru a dojem narúšania stereotypov. Hrdinkou románu je Portia Tennesleyová, ktorá pátra po svojom zmiznutom vyvolenom Joelovi. Keďže dostupné prostriedky nie sú celkom vyhovujúce, rozhodne sa osloviť so žiadosťou o pomoc neslávne známeho lúpežníka Silversmoka, pohybujúceho sa v zločineckom prostredí ako ryba vo vode. Mladá lady si dobre uvedomuje, že odhalenie jej činu by spôsobilo ohromný škandál a navždy poznačilo jej šľachtický život, no ako správna hrdinka musí prekonať svoj strach a popasovať sa s osudom. Ten jej okrem Joelovho zmiznutia vohnal do cesty aj čudáckeho vojvodu, ktorý by sa mal stať jej manželom. Lucas je príťažlivou Portiou očarený, no všetko skomplikuje odvrátená stránka jeho života - pod maskou spravodlivého darebáka. Spočiatku je Portinou žiadosťou nájsť svojho soka zaskočený, ale napokon v nej vybadá možnosť priblížiť sa jej a ukázať, kam môže viesť unáhlené konanie neskúsenej slečny. Portia sa zmieta medzi vysnívaným manželstvom a silnou charizmou tajomného Silversmoka. Vzťah jej rodičov nebol vôbec ideálny a ona už odmala dúfa, že naruší tento rodinný nešvár. Keď sa však Joel ani po roku smútku a odmietania nápadníkov neobjaví, Portia sa voľky-nevoľky poddá myšlienke vydaja, hoci je to proti jej ideálom. Luke prišiel o rodičov počas prepadnutia, a práve táto tragédia ho priviedla k vytvoreniu druhej identity. Túžba po spravodlivosti (či odplate?) je silná motivácia a je otázne, či ju dokáže narušiť nečakane krehký cit, čo sa mu pomaly rozleje v duši. Alebo žeby sa Portia pridala k jeho úsiliu? Hrdinky Gaelen Foley sú nemenej odvážne ako ich mužské náprotivky, ale zároveň disponujú aj neochvejným morálnym kompasom. Hľadanie strateného Joela je potrebný spoločný cieľ protagonistov, ale napokon, našťastie, neostane iba pri ňom...

Gaelen Foley (zdroj: Babelio)
"Axewood sa len tak niečoho nezľakol, ale meno Silversmoke mu naháňalo strach. A malo prečo. Napokon, vedel lepšie ako ktokoľvek iný, čoho je ten šialený lúpežník schopný. Nech už to bol ktokoľvek. Axewood tajomného zbojníka nikdy nevidel, ale vzhľadom na ich spojenie sledoval jeho slávnu kariéru v novinách. Modlil sa, aby sa nemilosrdný lúpežník o tom spojení nikdy nedozvedel. Silversmoke. Z toho mena mu po chrbte prebehol mráz. Práve on totiž neľútostne zlikvidoval tých škótskych banditov, s ktorými mal Axewood pred rokmi do činenia..." (str. 232)

Moonlight Square nie je vyvážená séria. Kým nepárne časti sú skôr romantickou komédiou, párne sú napínavejšie a dobrodružnejšie a tým pádom ma bavia viac. Temný vojvoda je dôstojným vyvrcholením, stretneme sa v ňom so všetkými predošlými pármi a dôjde aj na spoločnú akciu. Zároveň je exemplárnym príkladom autorkinej tvorby, v ktorej sa spája romantika so šteklivou erotikou, detektívnymi prvkami a humorom. Ústredný pár sa charakterom síce veľmi nelíši od ostatných, ale aj ich príbeh si udrží vašu pozornosť. A určite vás počas chladných dní či noci príjemne zahreje. 

Originálny názov: Duke of Shadows
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Moonlight Square)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 544

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

sobota 8. januára 2022

Odvážny román o Kristovej manželke

Napriek tomu, ako súčasná doba praje prejavovaniu vlastného názoru a kritickému mysleniu, stále jestvujú témy, ktoré pôsobia na prvý pohľad nedotknuteľne. Náboženstvo je vo všeobecnosti tenkým ľadom, po ktorom sa aj statočnejší umelci pohybujú len veľmi opatrne. Nikdy totiž nevedia, koho tým podráždia a ako rýchlo sa ich vízia môže obrátiť proti nim. Samozrejme, ak nie je ich primárnym cieľom šokovať. Kniha túžob vyznieva v istom smere kontroverzne, ale zdanie môže klamať. Pri čítaní anotácie som si tiež myslel, že autorka pichá do osieho hniezda, no i to je iba ukážka toho, že napriek svojej otvorenej mysli v sebe predsa len ukrývam isté predsudky... Áno, román nás síce prenesie do prelomu letopočtov a poodhalí dosiaľ netušené súvislosti osobného života Ježiša Krista, robí to však pútavo, podnetne a úctivo. 

"Keď som bola dieťa, občas som sa zobudila s vedomím toho, čo sa stane, skôr než sa to odohralo: že ma Judáš vezme k akvaduktu, že Shipra upečie jahňa, že matku bude bolieť hlava, že mi otec z paláca prinesie farbivá na atrament, že učiteľ bude meškať. Krátko pred Yalthiným príchodom som sa prebudila s istotou, že nám do života zavíta ktosi cudzí. Tieto záblesky sa mi zjavovali v čase, keď som sa vynárala z hlbín spánku. Skôr než som otvorila oči, boli tam, tiché, čisté, jasné ako kúsky fúkaného skla, a ja som čakala, či sa premenia na skutočnosť. Vždy sa tak stalo." (str. 67)

Kniha Sue Monk Kiddovej je určená každému fanúšikovi príbehov presahujúcich rámec bežnej "vzťahovky". Pretože ak si náhodou myslíte, že ťažiskom je sila viery, ste na omyle. V jadre ide o sebauvedomenie mladej ženy na prahu dejinných zmien a jej puto s navonok obyčajným tesárom. Milovaný a Malý hrom, ako sa medzi sebou láskyplne nazývali Ježiš a jeho manželka Anna, sa ako pár nevyskytujú v oficiálnych náboženských textoch, ale zároveň nie je nikde napísané, že v ich vzťahu nie je kúsok pravdy. Práve to umožňuje spisovateľom a spisovateľkám nahliadať na niekdajšie osobnosti podľa vlastného uváženia. To však neznamená, že by Sue nerešpektovala kultové meno kresťanstva, skôr naopak. Svojím pohľadom naňho cez optiku zaľúbenej partnerky prináša nevšedný opis Božieho syna ako človeka spätého so svojím pozemským poslaním i s blízkymi ľuďmi. Anna sa odmala pohybuje v spoločnosti osôb známych z biblických príbehov, ktoré ešte nepodľahli nánosu času, rôznych verzií a symbolike. Aj vy najlepšie urobíte, keď sa odosobníte od pozadia príbehu a budete ho vnímať nezainteresovane, len ako ďalší z mnohých historických románov. V tom prípade vám Anna určite prirastie k srdcu. Vtedajšia Galilea (a nielen ona) bola totiž doménou mužov - otcov, bratov, manželov, učencov, no Annina slobodná duša sa nevie zmieriť s nepísanými pravidlami, najmä keď ju rodičia zasnúbia s oveľa starším vdovcom. Samotná predstava nedobrovoľného manželstva je jej proti srsti, nieto ešte potom, čo spozná sympatického Ježiša, prinášajúceho harmóniu do jej nepokojného sveta. A to napriek tomu, že on sám disponuje množstvom pochybností a vnútorných dilem. Je to však každopádne príjemná zmena oproti iným mužským postavám, ktoré slúžia ako prostriedok na prezentovanie myšlienky rovnoprávnosti pohlaví. Idey feminizmu sú prítomné v celej šírke textu, čo môže niekomu občas pripadať ako tlačenie na pílu (v deji skutočne natrafíte na pasáže, ktoré pre to vyznievajú neprirodzene), no z pohľadu súčasníka ide o ďalší prvok kritickej analýzy spoločnosťou akceptovaných dogiem. Biblia nepripisuje ženám toľko dôležitých úloh či významov ako mužom a Sue Monk Kiddová sa rozhodla posvietiť si na tento jav. Vtlačila im výraznejšiu pečať a známe historické udalosti tým obohatila o nové, originálne pojatie. 

Sue Monk Kiddová (zdroj: Goodreads)
"Prvé neznesiteľné týždne jeho neprítomnosti som strávila vo svojej izbe. Nemala som chuť byť svedkom toho, ako jeho matka horko plače, ani počúvať výčitky a otázky, ktorými ma zasypávali jeho bratia a ich ženy. Pomiatol sa Ježiš na rozume? Je posadnutý diablom? Má v úmysle nasledovať akéhosi pomätenca a nechať nás, aby sme sa postarali o seba sami? Predstavovala som si svojho manžela, osamoteného v akejsi zaprášenej jame v júdejskej púšti, ako sa bráni pred diviakmi a levmi. Má dostatok jedla a vody? Zápasí s anjelmi ako Jakub?" (str. 196)

V priebehu archeologických vykopávok bolo objavených mnoho starobylých textov, ktoré neušli náboženským historikom, a teória o manželstve Ježiša Krista je jednou z dlhodobo pretriasaných tém. A aj keď dôjde k jednoznačnému vedeckému preukázaniu nepravosti dokumentov, verejnosti to stačí na vybudovanie základov pre rôzne konšpirácie. Kniha túžob nie je ani odbornou prácou, ani plodom bezbrehej fantázie. Vnímam ju ako poctu určujúcim udalostiam raného kresťanstva a zdôraznenie ženskej roly pri jeho formovaní. Dnešná doba praje podobným dielam, no i tak má autorka obdivuhodnú odvahu. Nebyť jej talentu, pochopenia a znalosti problematiky, ľahko by sa stala terčom neúprosnej kritiky.

Originálny názov:  The Book of Longings
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Ostricová
Počet strán: 364

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.


piatok 7. januára 2022

Netušené dilemy módnej ikony

Vydavateľstvo Lindeni pokračuje vo vydávaní zbeletrizovaných životopisov známych žien a Kráľovná Paríža svojim starším knižným súrodencom rozhodne neurobí hanbu. Po stratenom období kultovej autorky detektívok (Tajomstvo Agathy Christie), odhalení bystrej mysle v manželskom područí (V tieni Einsteina) či všestrannej osobnosti zlatej éry Hollywoodu (Jediná žena v miestnosti) prichádza rad na ženu, ktorej meno je známe aj tým, ktorí nepoznajú rozdiel medzi hodvábom a polyesterom ani medzi top parfumom a veľkonočnou voňavkou. Coco Chanel je dnes svetoznámou ikonou na poli módy a vôní, no cestu k úspechu nemala vydláždenú pokojom a prajnosťou, práve naopak. Za jej miestom na odevnom Olympe stoja roky ohrozenia, morálnych križovatiek a všadeprítomnej zrady. 

"Coco zovrie kabelku. Všetko, čo na tomto stretnutí povie, musí byť prezieravé, opatrné, tak ako si to nacvičovala, keď bola sama. Každé rozhodnutie, ku ktorému dnes dospeje, bude mať isté následky. Coco Chanel bude odteraz starostlivo zvažovať všetky svoje slová a činy až do chvíle, kým jej syn nebude na slobode a v starostlivosti lekárov. Keď vstúpia do kancelárie, porozhliada sa okolo seba. Canarisova kancelária pôsobí oproti prepracovanej vnútornej výzdobe vstupu do hotela Lutetia skromne. Farby sú jemné a upokojujúce - modrosivé steny sú až na oficiálny portrét Adolfa Hitlera holé." (str. 192)

Je všeobecne známe, že mnohí známi návrhári a tvorcovia počas druhej svetovej vojny spolupracovali s nacistickým režimom. Po jeho porážke sa na kolaborantov nepozeralo s pochopením a nie každý dostal možnosť vysvetliť dôvody svojho konania. Coco Chanel tiež patrí medzi osobnosti, ktoré sa chtiac-nechtiac podvolili nemeckej mašinérii, a jej obraz narúšajú navyše aj trenice s jej židovským obchodným partnerom ohľadom jej najznámejšieho parfumu. Americká spisovateľka Pamela Binnings Ewen sa rozhodla odkryť závoj tajomstiev a poloprávd a preštudovať život skúšanej podnikateľky. Na svojom konte má viacero úspešných titulov aj pochvál od kritiky a čitateľskej obce, a tento román navyše nie je prvým, ktorý napísala na základe skutočných udalostí. Iste, aj pohľad na Coco Chanel vo veľkej miere podlieha jej umeleckému stvárneniu, no pri obracaní stránok radi uveríte, že sa vám pred očami odvíja reálne dianie. Autorka si dala očividne veľkú námahu s vykreslením prvej polovice štyridsiatych rokov, keď došlo k okupácii Francúzska, a nielen tej. Hoci sa príbeh odohráva predovšetkým v spomenutom období, viackrát si odskočíme aj do minulosti, vzdialenej cca 30 rokov, aby sme spoznali Coco aj v jej ranom veku. Máme možnosť vidieť ju nielen ako zdatnú obchodníčku a šarmantnú ženu, ale aj ako zaľúbené dievča, stojace na prahu osudových rozhodnutí. Tie ju doviedli až do roku 1940 a presvedčeniu, že svoje skúsenosti a charizmu dokáže využiť aj v kontakte s nemeckými dôstojníkmi. Veľmi sa však zmýlila a vzápätí sa rúca nielen jej sloboda a rokmi budované kráľovstvo, ale aj vnímanie spoločenských udalostí. Páčilo sa mi, že Pamela nepredstavuje svoju hrdinku ako neochvejnú, silnú ženu, ktorá stojí nohami pevne na zemi a ani nezaváha, keď dôjde na priklonenie sa na stranu zla. Napriek svojej aure bola Coco človek z mäsa a kostí a ako taká prežívala svoje trápenia a sklamania. Jej uvedomenie si nebezpečenstva a postavenia francúzskeho ľudu je postupné, no keď si zloží z nosa ružové okuliare, prejaví sa jej skutočný charakter. No a keďže Coco za desaťročia nadviazala aj bohaté osobné i obchodné vzťahy, musí priebežne riešiť aj ďalšie vážne problémy. A niektoré sú úzko prepletené s chápadlami zničujúcej ideológie, čím na seba privoláva ešte viac neželanej pozornosti...

Pamela Binnings Ewen (zdroj: Goodreads)
"Konečne sa Pierrovi postaví. Po takmer deviatich mesiacoch od krádeže receptu na No. 5 - času dostatočne dlhého na vynosenie dieťaťa. Louis de Vaufreland súhlasil, že jej pomôže získať kontrolu nad Sociéte Mademoiselle a parfumom pomocou protižidovských zákonov platných vo Francúzsku. Jej rozhodnutie žalovať Pierra práve na základe týchto zákonov je definitívne, hoci predtým sa nad jeho pôvodom nikdy nezamýšľala - pred vojnou. Keď vstupujú do budovy, zdvihne bradu. Pierre si za všetko môže sám. Tieto zákony sú jedinými nástrojmi, ktoré má k dispozícii, a nadišiel čas na spravodlivosť." (str. 272)

Svet módnych návrhárov ma nikdy extra nezaujímal, ale keď sa vyskytne určitý seriál či kniha, ktoré o nich pojednávajú, vždy im dám šancu. Kráľovná Paríža určite stojí za prečítanie, pretože cez osud Coco Chanel sa autorka mnohých ďalších tém a predstavuje dobú plnú náročných dilem. Vezme vás nielen do hlavného mesta, ale aj na Francúzsku Riviéru či do Španielska a dôležitým dejiskom je aj známy hotel Ritz. Pamela Binnings Ewen disponuje štýlom, ktorý vás ihneď vtiahne a celkovému dojmu napomáha aj samotné slovenské vydanie. Som rád, že Lindeni zachovalo pôvodnú obálku a že románu doprialo väčší rozmer. Veľký osud si ho zaslúži. Rovnako ako množstvo čitateľov, ktorí sa oboznámia s netušenými súvislosťami a spoznajú, čo všetko sa skrýva za nablýskaným menom nadanej ikony.

Originálny názov:  The Queen of Paris: A Novel of Coco Chanel
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Nikoleta Račková
Počet strán: 384

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

štvrtok 6. januára 2022

Láska a sny v područí rodinných povinností

Barbora Šedíková vydala síce len svoju druhú knihu s historickou tematikou (v roku 2019 jej vo vydavateľstve Motýľ vyšiel titul Hrobár z Paríža), ale napriek tomu sa z nich dajú vydedukovať určité spoločné rysy. Tým najevidentnejším, ktorý vám hneď udrie do oka, je autorkina schopnosť v mihu sekundy vás preniesť do minulosti, či už ide o obdobie Veľkej francúzskej revolúcie, alebo obchodné súperenie miest na Apeninskom polostrove. Niektorí spisovatelia či spisovateľky využívajú históriu iba ako kulisu pre svoj príbeh, no tu máme dočinenia s pevnou súčasťou deja. Termín historický román je naplnený vrchovatou mierou, a to v rôznych smeroch. Pri zobrazených reáliách ani na chvíľu nezapochybujete, že sú autentické a adekvátne 16. storočiu.  

"Otvorila oči. Nikto oproti  nej nestál. Bola tu celkom sama. Túžila znova cítiť ten dotyk, ktorý by rozpálil aj neživý kameň. Žulový stĺp jej však tentoraz nedal to životodarné teplo tajných milencov tak ako pred rokmi. Teraz chladil, akoby bol z ľadu. Odtiahla sa. Bolo to trpké precitnutie. Pripomenulo jej, že už ubehlo pätnásť rokov a muž, ktorý jej v tú noc sľuboval večnú lásku a manželstvo, si ju stále nevzal. Vyparil sa ako ranný opar dvíhajúci sa z hladiny benátskej lagúny za studených jarných a jesenných rán." (str. 55)

Ďalším výrazným prvkom rozprávačského štýlu je množstvo postáv. Niektoré sa v deji iba mihnú, nijako mimoriadne ho neovplyvnia a tým pádom sú prakticky zbytočné. Dá sa však pritom prižmúriť oko, keďže väčšinou aspoň poslúžia na interakciu s podstatnejšími postavami, na základe čoho sa dá lepšie pochopiť ich motivácia či osobnosť. No nedeje sa tak vždy a menej sústredení čitatelia môžu mať občas zmätok v záplave mien. Tento faktor je spôsobený hlavne tým, že tu máme až tri hlavné postavy - súrodencov Stornovcov, ktorí sa usilujú nájsť si po smrti svojho patriarchu miesto v príbuzenstve i vo svete. Novou hlavou rodiny sa stáva Gabriele, renesančný mladý muž, ktorý musí obstáť v silnej konkurencii obchodníkov, nehrajúcich vždy s čistými kartami. A to navyše nielen na poli financií, ale i manželskej politiky. Dve stornovské dcéry sú totiž súce na vydaj a žena, narodená do bohatej, prosperujúcej rodiny, má predovšetkým povinnosť dobre sa vydať a priniesť svojím zväzkom rodu isté výhody. Tu zvolila Barbora Šedíková šikovný kontrast medzi poslušnosťou a odhodlaním nepodvoliť sa dobovým konvenciám. Mladšia Sára si uvedomuje svoju rolu a vyhovie bratovmu návrhu spojiť sa s rodinou rivala v Ancone. Staršia Sibyla je tvrdší oriešok, pretože Stornovci prikladali výchove dievčat rovnakú dôležitosť, ako výchove chlapcov, a tak, keďže disponuje mnohými znalosťami a cieľmi, nemieni sa stať prostriedkom sobášneho kalkulu. To však neznamená, že by netúžila po láske... Prostredie Benátok priam zvádza k romantickým ideálom, hoci, samozrejme, novovek mal nepochybne aj svoju odvrátenú stranu v podobe špiny, zápachu a zloprajných indivíduí. Dodnes mám v živej pamäti svetoznámy karneval, ktorého som sa zúčastnil pred niekoľkými rokmi, a román Na krídlach škorca mi túto spomienku pripomenul ešte väčšmi. Nemal síce taký nádych tajomnosti a vášne ako u protagonistov, ale ktovie, možno raz... 😀. Keďže v jadre ide o rodinnú drámu, som rád, že dej zahŕňa dlhšie časové obdobie. Záverečný skok síce nie je rozsiahly, ale veľmi pekne uzatvára jednotlivé línie, bohaté na udalosti. Všetko do seba zapadne, no či sa hrdinovia a hrdinky dočkajú uspokojivého konca, to si už budete musieť prečítať sami. História totiž prekypuje nenaplnenými túžbami a nedá sa povedať, že by práve táto kniha patrila k predvídateľným... 

Barbora Šedíková (zdroj: Instacks.sk)
"S každou minútou, ktorá v presýpacích hodinách približovala okamih jeho odjazdu, sa cítil horšie a sklesnutejšie. V tomto meste bol taký slobodný. Odbremenený od všetkých povinností obchodníka, ktoré na neho v Ancone aj Benátkach čakali. V spoločnosti ženy, ktorá hladila jeho dušu. S ťažkým srdcom sa díval na rodový prsteň s vyobrazením škorca. Pripomínal mu, aký bol v skutočnosti spútaný a zotročený. Chcel azda tak veľa? Veď túžil len po osobnom šťastí. Bol to azda zločin? To nie. Ale tieň rodového prekliatia nad ním začínal znova rozprestierať svoje krídla." (str. 163)

Na svoje si prídu všetci priaznivci pohnutých dejín, rozporuplných osudov a osobitej atmosféry. Barbora Šedíková sa nikam neponáhľa, nenecháva sa obmedzovať trendom kratších textov a ponúka svojim fanúšikom úctyhodných štyristo strán. Ak by však došlo k redukcii opisov prostredia, nadbytočných prienikov do vnútra postáv a občasného zdôrazňovania dostatočne jasných súvislostí, kniha by mohla mať pokojne aj o pár desiatok strán menej. Ale nazdávam sa, že ide o ďalší znak autorkinho rukopisu, preto sa s tým musím ako netrpezlivý čitateľ jednoducho zmieriť 😀. Dielo Na krídlach škorca by si zaslúžilo viac pozornosti, pretože v rámci žánru je nadpriemernou ukážkou nášho domáceho talentu. A spomenuté chybičky krásy vyplývajú iba z môjho subjektívneho hodnotenia... 


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.

streda 5. januára 2022

Nie každý most spája ľudí...

V časoch boomu Glukhovskeho trilógie Metro som patril k menšine tých, ktorí nenastúpili na jej dnes už kultovú vlnu. Dmitryho štýl mi pripadal pomalý, rozvláčny, akoby sa sústredil skôr na vykreslenie novej podoby sveta na úkor deja. Keď však nedávno vyšla v slovenskom preklade jeho novinka s názvom Stanovište 1, rozhodol som sa dať mu ďalšiu šancu. Najmä preto, že názory na ňu ohlasovali odlišnosť od predošlých diel. Východisko príbehu mi síce pripadalo pomerne rovnaké - opäť tu máme určité miesto prežívajúce pod náporom dôsledkov apokalypsy -, no musím uznať, že celkové vyznenie je skutočné iné. Ak som správne pochopil, dej je postavený na základoch Metra, čím autorovi odpadla povinnosť znovu uvádzať čitateľa do súvislostí novodobého Ruska. Hoci slovo novodobé nie je úplne vhodné, keďže spoločnosť spravila niekoľko krokov vzad... 

"V jednej ruke sa mu hojdá stará plynová maska so špinavými priezormi. To vďaka nej dýchal po ceste cez most. Vďaka nej sa dostal na druhú stranu. Keď spieval cez chobot masky, znelo to ako kvílenie divokého zvieraťa. Tvár mal dosekanú, ruky tiež a hruď doškriabanú. Biele oči vypliešťa do priestoru, hľadí, ani nemrkne. Na nohách má vyčaptané tenisky hnedé od zaschnutej krvi. Na nerovnomerne zarastenej tvári okrem ochlpenia nič viac nevidieť, pretože je pokrytá vrstvou špiny a krvi. "Hej! Kto si? Odkiaľ si?" Chlapík neodpovedá." (str. 31)

Rusko, ako ho poznáme dnes, skončilo po občianskej vojne v prachu dejín, napriek snahe niekoľkých individualít (či skôr indivíduí?) rozbehnúť jeho novú éru. Pri nefunkčnej infraštruktúre a zničenej telekomunikácii je to však nesmierne náročné a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť k lepšiemu. Moskva sa navyše vyžíva v návrate k prvkom cárskeho režimu a okliešteným zvyškom kedysi mocnej krajiny opäť vládne cársky imperátor. Stanovište Jaroslavľ, strážiace jediný most cez rieku Volgu, prirodzenú hranicu Moskovskej ríše, sa v aktuálnych podmienkach javí ako koniec sveta. A istým spôsobom ním aj je. Na druhej strane mosta sa vraj totiž nenachádza nič okrem temnoty, prázdnoty a smrti, pričom tento dojem umocňuje aj rádioaktívny spad v tečúcej vode. Tak to aspoň povedal Polkan svojmu nevlastnému synovi Jegorovi, hrdinovi Stanovišťa 1. Mladého strážcu však kvária pochybnosti. Ak sa za mostom nič nenachádza, prečo potom zotrvávajú v bezpredmetnom stanovišti? Prečo ich vyľaká každý netradičný zvuk prichádzajúci zo zelenej hmly? Žeby predsa len očakávali akési zjavenie? K tomu napokon aj dôjde, a našťastie pomerne skoro. Jegor, prirodzene, uvažuje, či ide o hrozbu, alebo vykúpenie, no na danú otázku odpovie iba čas. A dramatické udalosti, ku ktorým sa pomaly, ale isto schyľuje... Príbeh má silný potenciál, ale ťažko sa mi hodnotí miera jeho využitia. Ide o špecifický žáner, s ktorým nemám veľa skúseností. Čo sa však týka atmosféry a postáv, tie na mňa zapôsobili už od prvých strán. Dmitry Glukhovsky vás rýchlo a ľahko prenesie do zničeného prostredia, kde (ne)platia zvláštne pravidlá, a prostredníctvom skvele vykreslených charakterov dôsledne precítite ich strach, nádej aj opatrnú lásku. V tomto smere vystupujú do popredia predovšetkým Jegor a Michelle, ktorí vďaka svojej naivite a rojčeniu nie sú hrdinami v pravom zmysle slova, ale práve preto si získajú vaše sympatie. Odchovanci rôznych hororov budú zrejme očakávať príchod zmutovaných monštier, ale bola by to príliš lacná verzia deja. Autor sa ubral inou, o čosi uveriteľnejšou cestou. Nemyslím si, že by niekto ostal z postupných odhalení sklamaný, zodpovedajú vytvorenému svetu, príčinám jeho vzniku aj následkom použitia zakázaných zbraní. 

Dmitry Glukhovsky (zdroj: Forum24)
"Na zvažujúcom sa brehu pokrytom riasami sa čosi mrví. Chodia po ňom ľudské postavy. Vychádzajú z lesíka nad špinavou plážou, kráčajú k vode, k tej zelenej otrávenej vode, akoby sa jej nebáli, akoby ich to vôbec nevyrušovalo, akoby necítili ten smrad, akoby sa im netočila z toho hlava, ani nezaváhajú, nevyskúšajú ju nohou, postupne do nej vchádzajú, ponárajú sa čoraz hlbšie a hlbšie, najskôr po pás, potom po prsia, po krk a vôbec sa nesnažia plávať, nevidieť na nich ani známku bolesti, aj keď tá zelená tekutina musí rozožierať pokožku už pri prvom kontakte." (str. 216)

Ako som spomenul, spočiatku som sa obával, či ma Dmitry opäť nesklame. a po prečítaní knihy rád konštatujem, že sa tak nestalo. Presun na zemský povrch kvitujem, rovnako ako krásne využitú gradáciu. Pomalší rozbeh je iba šetrením energie na skúšky, ktoré hrdinov čakajú v čoraz väčšej intenzite. A ak bude príbeh vystupňovaný aj v rámci celej série, je sa určite na čo tešiť. Stanovište 1 je vydarený postapokalyptický triler, a hoci by sa našlo aj pár malých mušiek, pozitíva ich hravo prevážia.

Originálny názov: Эпизод 1
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Most)
Preklad: Martin Sliz
Počet strán: 368

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

pondelok 3. januára 2022

Dôvera iba na vlastné riziko

Vydavateľstvo Tatran pokračuje vo vydávaní úspešných svetových trilerov a mňa ako čitateľa si už vycvičilo natoľko, že je priam nemožné nesiahnuť po každom novom kúsku v danom žánri. Najmä keď sa na našich pultoch objaví kniha, ktorá vlani hviezdila aj v rebríčku Goodreads Choice Awards, čo vnímam ako memento kvality a širokej obľúbenosti. Laura Daveová je americká spisovateľka, oceňovaná čitateľmi aj kritikmi, keďže jej diela miešajú napätie s tajomnosťou a výsledkom sú príbehy plné temnej atmosféry. Samozrejme, ani to by nestačilo, nebyť aj nečakaných zvratov a nepredvídateľných koncov. Okrem psychotrilerov sa Laura venuje aj ľahším ľúbostným románom a prvok medziľudských/partnerských vzťahov je hnacím motorom aj v knihe Posledná vec, čo mi povedal

"Owen by neutiekol, pretože je vinný. Neodišiel by, aby sa zachránil. Neodišiel by, aby sa vyhol väzeniu alebo aby sa mi nemusel pozrieť do očí a priznať, čo urobil. Neopustil by Bailey. Nikdy by neopustil dcéru, keby to nebolo absolútne nevyhnutné. Ako si tým môžem byť taká istá? Ako si môžem veriť, že si budem niečím istá, keď som očividne zaujatá a vidím len to, čo chcem? Čiastočne je to preto, že som celý život potrebovala vedieť. Celý život som si dávala neuveriteľný pozor. Keď navždy odišla moja matka, neočakávala som to. Uniklo mi to. Unikla mi definitívnosť toho odchodu. To sa nemalo stať." (str. 44)

Mám dojem, že sa čoraz viac vyskytujú trilery zamerané na osudy obyčajných ľudí, ktorí môžu byť pokojne našimi susedmi či dobrými známymi. Odklon od pátrania po sériových vrahoch a zákulisia policajnej práce k domácemu prostrediu a "všednejším" charakterom poskytuje čitateľom lepšiu možnosť vcítiť sa do hrdinov a ich trápenia. Hannah Hallová je práve takouto protagonistkou. Jej život sa obráti o stoosemdesiat stupňov z ničoho nič, a ak sa nepodujme vziať veci do vlastných rúk, môže na to doplatiť jej najbližšia rodina. Hannah totiž obdrží odkaz od svojho novomanžela v znení "Ochráň ju!" Požiadavka dohliadnuť na nevlastnú dcéru Bailey však nie je jediná zvláštnosť, ktorej sa od milovaného Owena dočká. Odkaz jej totiž prišiel v čase, keď jeho šéfa vyšetruje polícia pre podvod, a tieň podozrenia sa vznáša aj nad Owenom. Hannah odrazu čelí pochybnostiam o manželovom charaktere, a nielen o ňom. Zdá sa, že svojho partnera vôbec nepoznala, no nemá veľa času či priestoru podliehať sebaľútosti. Na obzore sa črtajú ďalšie problémy a ona musí v prvom rade dozrieť na Bailey, čo nebude vôbec ľahké. Ich vzťah síce nie je ako vystrihnutý z rozprávky o zlej macoche, no nevlastná dcéra Hannah nedôveruje, neprijala ju a sotva by si od nej nechala čosi diktovať. Spoločná motivácia ich však napokon donúti spolupracovať a ako sa dá čakať, pomaly sa začnú zbližovať. Deje sa to, našťastie, zaujímavo a uveriteľne. Hlavne preto, že Hanna nekoná vždy podľa predpokladov čitateľa, no vždy má na zreteli iba Bailyino dobro, za čo jej patria plusové body. Čo sa Bailey týka, Laura Daveová ustriehla tenkú hranicu medzi tínedžerským vzdorom a otravnosťou. Správanie dospievajúceho dievčaťa je vzhľadom na otcovo zmiznutie a jeho záhadnú minulosť pochopiteľné a zvláda to napodiv ešte celkom dobre. Pátranie po Owenovej skutočnej identite a okolnostiach vedúcich k vzniknutému zmätku akoby prinášalo iba čoraz viac otázok, s obrátením poslednej strany však dôjde k ich uspokojivému uzavretiu. Hm, hoci... niektorí čitatelia môžu ostať na konci mierne rozčarovaní, ale mne sa takýto záver páčil. Nie je celkom zvyčajný, no je o to výraznejší. 

Laura Daveová (zdroj: Scarsdale Inquirer)
"V hlave mi zaznievajú Jakeove slová. Owen Michaels neexistuje. Owen nie je Owen. Klamal mi o najdôležitejších detailoch svojho života. Svoju dcéru klamal o najdôležitejších detailoch jej života. Ako je to možné? Zdá sa mi to úplne absurdné, ak vezmeme do úvahy muža, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Poznám ho. Stále tomu verím, napriek dôkazom o opaku. A táto viera v neho (v nás) buď ukáže, že som verná partnerka, alebo úplná hlupaňa. Dúfam, že to nevyjde narovnako." (str. 129)

Triler Posledná vec, čo mi povedal patrí k tým, ktoré sa nikam neponáhľajú. Autorka má osobitý rozprávačský štýl, ktorý prepožičala i hlasu svojej hrdinky, a tak sa pripravte na konštantne plynúci dej bez náhlych zrýchlení. Na svoje si prídu najmä tí, ktorí nemajú radi hektolitre krvi a dávajú prednosť napätiu pochádzajúcemu skôr z neistoty konca než z akčných scén. Laura Daveová ukazuje, že aj rodinná dráma môže mať strhujúcu atmosféru, čomu dopomáhajú kratšie kapitoly, striedanie časových línií a budovanie vzťahu hrdinky s nevlastnou dcérou, ktorý sa v kontexte deja javí napokon dôležitejšie než jej manželstvo... spolu s myšlienkou, že najlepšie miesto pre život je také, aké si vybudujeme sami, nie z popudu iných.

Originálny názov: The Last Thing He Told Me
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Linda Magáthová
Počet strán: 264

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

nedeľa 2. januára 2022

Aj majster tesár sa utne...

Sophie Kinsella sa na celosvetovom knižnom trhu udomácnila ako jedna z prvých spisovateliek žánru chick-lit. Svojou tvorbou redefinovala "ženskú" literatúru a priniesla do nej závan moderného ducha, humoru a hrdiniek, ktoré nie sú ani zďaleka dokonalé ako modelky z časopisov alebo odvážne a neohrozené ako z historických romancí. Nečudo, že už viackrát zaujala aj filmové štúdiá a dočkali sme sa aj adaptácií jej románov na striebornom plátne. Britský šarm v spojení s komediálnymi prvkami a ľúbostnými motívmi je skvelou kombináciou. Roky produktivity sa však môžu časom podpísať pod únavou materiálu a obávam sa, že najnovší autorkin počin doplatil práve na tento neduh. 

"Niežeby som bola čiernou ovcou rodiny. To by bolo atraktívne a zaujímavé. Lenže som len hlúpa ovca, ktorá má stále pod posteľou zásobu tmavozelených záster s vyšitým logom: Farrovci sú fakt dobrí. (Všetko ostatné som predala, ale tých záster som sa nezbavila.) A keď som v Jakeovej blízkosti, cítim sa hlúpo. Naozaj hlúpo, lebo ledva otvorím ústa, a keď ich konečne otvorím, začnem sa zajakávať. Mám predstavy, mám svoje nápady. Naozaj. Keď som v obchode sama alebo s mamou, dokážem ľuďom povedať, čo si myslím. Viem sa normálne správať." (str. 23-24)

Hlavný námet románu Máš to u mňa je krásne človečenský a slúži ako chrbtová kosť celého príbehu. Je založený na nezištnej pomoci iným ľuďom, a to aj tým úplne cudzím. Podanie pomocnej ruky v čase núdze môže pritom zmeniť chod celého života, ak sa tak udeje medzi správnymi osobami. V rámci knihy je jednou z nich mladá žena s prezývkou Fixie, ktorú získala pre svoju neustálu snahu naprávať pokazené veci a riešiť problémy. Napriek tomu, s koľkými ťažkosťami sa už stretla, je až neuveriteľne naivná, a práve v jej vykreslení vidím jeden z najväčších kameňov úrazu. Spočiatku venuje autorka jej osobnosti až príliš veľa priestoru, čo sa zákonite odzrkadľuje na dynamike deja. Napriek tomu sa daná snaha míňa účinku. Fixie má pôsobiť ako introvertka, za ktorej nízke sebavedomie môže najbližšie príbuzenstvo, no sotva s ňou môžete sympatizovať, keď ona sama pomerne často podlieha sebaľútosti, a ak aj náhodou prejaví silnejšiu vôľu, vyznie to dosť blahosklonne. Sophie Kinsella väčšinou dokáže ustriehnuť správnu mieru zvláštností svojich hrdiniek, ale v prípade Fixie sa jej to celkom nepodarilo. Našťastie to vyvažuje mužský protagonista Sebastian - v jeho prítomnosti nadobúda Fixie bizarnosť, akú od autorkiných postáv očakávame. Vzájomné láskavosti vedú k vzniku dlžného úpisu, ktorého postupné úpravy patria k najmilším častiam knihy a držia ju nad vodou. Romantické pasáže s dávkou láskavého humoru sú Sophiinou devízou, ktorá z nej robí top spisovateľku v danom žánri, a preto sa jej dajú odpustiť aj občasné zakopnutia. Hlavne keď sa dostanete do druhej polovice knihy - vtedy sa už začnú (konečne) zužitkovať všetky rozohrané línie a vzťahové peripetie získavajú potrebnú dramatickosť. Či už tie partnerské, keďže Fixie aj Sebastian sa potýkajú s nástrahami iných láskychtivých osôb, alebo aj rodinné. Fixie sa totiž musí vymaniť z područia podvodníkov, príživníkov a manipulátorov, ktorí docielili, že žena krátko pred tridsiatkou je naivnejšia (ak nie až hlúpejšia) než žiačka deviateho ročníka. Iste, niečo také sa neudeje z večera do rána, a najmä sa k tomu musí sama postaviť čelom. V tomto zmysle môže byť vzorom pre čitateľov v podobne neutešenej situácii, aj keď je nutné dodať, že zmena nastala pod vplyvom vonkajšieho stimulu. Ale predsa! 

Sophie Kinsella (zdroj: Greelane.com)
"Seba poznám už dva týždne a nenašla som v ňom nič zlé, žiadny hnev ani aroganciu, nič, čo by mi prekážalo. Jediný zádrheľ - ak sa to tak dá nazvať - je jeho brat. Jeho izba. Celá tá situácia. Niekoľkokrát som mu navrhla, že mu pomôžem roztriediť tie časopisy, ale odbil ma. Párkrát som sa zmienila o Jamesovej izbe, ale Seb zmenil tému. Raz keď bol preč, vzala som kľúč - visí na háčiku v kuchyni, nie je skrytý - a rýchlo som otvorila dvere a nazrela dnu." (str. 282-283)

Máš to u mňa je pohodové, oddychové čítanie, pri ktorom môžete zabudnúť na starosti a okolitý svet. A ak sa nebudete priveľmi zamýšľať nad osobnosťou hlavnej hrdinky, užijete si viac aj jej vnútornú premenu. Sophie Kinsella má "smolu", že má na konte množstvo úspešných, vydarených titulov, a čitatelia teda pristupujú k jej novinkám s určitými očakávaniami. Jej skalní fanúšikovia môžu preto ostať trochu rozčarovaní a z tohto dôvodu by som knihu neodporúčal tým, ktorí chcú po jej diele siahnuť prvý raz. Pre istotu... Ide síce o slušný priemer, ale Sophie máva aj lepšiu formu. 

Originálny názov: I Owe You One
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

sobota 1. januára 2022

Mágia, jej záhadný pôvod a krvavé dôsledky

Vydavateľstvo Artis Omnis, špecializujúce sa na podporu slovenskej tvorby v žánroch vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, svojim priaznivcom pred koncom roka nadelilo poriadnu dávku kvalitného čítania. Jedným z titulov je aj prvý román Jána Gálika. Fanúšikom poviedkových súťaží je jeho meno dobre známe, na konte má už viacero literárnych úspechov a bolo zrejme iba otázkou času, kedy svoje nápady pretaví do rozsiahlejšieho textu. Je pritom vidieť, že autor je zvyknutý povedať veľa aj na malom priestore, jeho štýl vám nedovolí ani na chvíľu vydýchnuť. Nemusíte sa však báť, nejde o druh knihy, kde by ste museli eliminovať všetky rušivé elementy, aby ste sa mohli sústrediť, no ani o povrchné čítanie, pri ktorom by vám odleteli myšlienky späť do všednej reality. 

"Randor cítil, že konečne žije. Dračia horda zaplnila prázdne miesto v jeho srdci. A hlavne tá jedna - Lorna. Mladík nevedel, aké je jeho kúzlo. Spoločenstvo, z ktorého pochádzal, kúzla ignorovalo a zakazovalo. Na tomto mieste sa ho však zmocnil pocit, že našiel všetku mágiu sveta - akési dračie puto. Lorna bolo to najúžasnejšie a najinteligentnejšie zviera, aké kedy stretol. Mohol sa k nej priblížiť na dotyk a cítil, že si rozumejú aj bez slov. Čím viac bojovala o samostatnosť s inými dračími samcami, tým bolo ich prepojenie silnejšie. Čo u iných samíc bola iba rituálna obrana, u nej bol zúrivý boj, z ktorého doposiaľ vždy vyviazla víťazne, hoci s čoraz väčšími šrámami." (str. 23)

Hlavnou devízou románu je totiž dôsledné vykreslenie sveta, kde má dôležité slovo mágia - a práve tá je akoby jednou z pomyselných hlavných postáv. Jej význam, respektíve pôvod je však odhaľovaný postupne ako v dobre prepracovanej detektívke. A svojím spôsobom Odvrhnutí disponujú aj znakmi tohto žánru. Dej totiž začína prekvapivým vyvraždením sedemdesiatich troch drakov v dosiaľ pokojnej rezervácii. Objavené stopy nasvedčujú tomu, že do Kráľovstva čarodejníkov po dlhých rokoch vstúpili cez zasnežené končiare Štítov ľudia a ich úmysly nie sú ani zďaleka čisté. Teda... ak pod čistotou nerozumiete zbavenie sa všetkého, čo súvisí s mágiou. Ľudia, vyzbrojení kameňmi s nevšednou mocou a drastickými plánmi, prichádzajú očistiť svet od kúziel, a to za akúkoľvek cenu. Na cestu za pravdou - a pomstou za mŕtvych drakov - sa vydáva mladý Randor, pomocník správcu rezervácie. Už od začiatku je jasné, že sa v ňom skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá, a nepôjde iba o pozitívne črty. Navonok nevýrazný chlapec má totiž aj odvrátenú, temnú stránku, a málokto by s ňou chcel mať dočinenia. Azda s výnimkou rytiera Morenheima, jediného samozvaného člena rádu pomstiteľov, ktorý naňho natrafí počas boja so skupinou ľudí... Obaja sa usilujú prísť veci na koreň a zamedziť krvilačným plánom nepozvaných hostí. Randor (ktovie prečo mi pri jeho mene vždy napadne Nandor z komediálneho upírskeho seriálu What we do in the shadows😀) je rozporuplná postava, ku ktorej je pomerne ťažké nájsť si kladný vzťah. Síce s ním putujete a sledujete ho pri snahe potrestať vinníkov a nájsť dračicu Lornu, no je náročné vnímať ako hrdinu v pravom slova zmysle. V súvislosti s dejom, so skúškami, ktorými musí Randor prejsť, a s jeho interakciami s ostatnými postavami však jeho charakter vyznieva absolútne uveriteľne. A to napriek tomu, že by ste naňho v našom svete sotva natrafili. A práve autentické vykreslenie Kráľovstva a všetkých jeho reálií je najväčším dôkazom nadania Jána Gálika. Stačí pár strán a dokonale vás uvedie do nového fantazijného prostredia s vlastnými zákonitosťami a náboženskými prvkami.

"Zahučali trúby a stovky hrdiel vydali hlasný rev. Útočníci okrem rebríkov tlačili tri vysoké obliehacie veže. Obrancovia vypustili salvu šípov. Vojaci sa kryli za štítmi, no mnoho ich ostalo ležať po presných zásahoch. Nahrádzali ich ďalší. Opreli rebríky k päte múru a dvíhali ich kovovými zobákmi. Vtom na nich obrancovia zosypali kamene a hlinené krčahy plné oleja. Potom dolu zhodili aj smolné pochodne." (str. 151)
Poviedkové rysy autorovej tvorby sa prejavujú aj v kompozícii textu a celkovej stavbe deja. Nielenže je každá kapitola definovaná namiesto poradového čísla osobitným názvom, dá sa navyše vnímať ako samostatný minipríbeh. Okrem toho oceňujem aj množstvo vedľajších línií či nenápadných zmienok o minulosti postáv alebo charakteristikách prostredia, zakomponovaných do bežného dialógu či pásma rozprávača. Štýl Jána Gálika mi sadol, a to nie som extra fanúšikom fantasy. Odvrhnutí sú však príjemným spestrením dovolenkového čítania a priaznivci žánru si určite prídu na svoje. Nazdávam sa, že román je exemplárnym príkladom fantazijného príbehu a potvrdením, že aj naša malá krajina disponuje veľkými talentmi. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.