streda 5. augusta 2020

Láska a česť kráčajú ruka v ruke

Kristi Ann Hunterová nie je slovenským čitateľom (či skôr čitateľkám) neznáme meno. Ich srdcia si získala sériou Sága rodu Hawthornovcov a teraz svoje pevné miesto na poli žánru historickej romance potvrdzuje ďalšou - s názvom Sídlo Haven Manor. A nepochybne sa znovu zaradí medzi najočakávanejšie tituly vydavateľstva i527.net. Obyvatelia Haven Manoru totiž disponujú všetkými predpokladmi, aby obstáli v skúške obľúbenosti. Prvou ústrednou hrdinkou je Katherine - Kit - FitzGilbertová, ktorá veľmi dobre pozná spôsoby aristokracie, rovnako ako jej pretvárku a veľmi pofidérny zmysel pre morálku. Sama sa totiž kedysi stala jej obeťou a teraz proti nej bojuje v záujme ochrany svojich blízkych.
"Nemohla dovoliť, aby ju našiel. Nikdy. Aj napriek tomu, že ju prenasledoval, zdal sa jej veľmi milý. Kit zúfalo túžila aspoň na chvíľku uveriť tomu, že aj medzi vyššou vrstvou britskej spoločnosti sa nachádzajú milí a čestní ľudia. A ak k nim on patril, nezaslúžil si, aby ho tak veľmi zaujala. Pre oboch bude lepšie, ak na dnešný večer úplne zabudnú. Musí predsa existovať niečo, čím by zmarila jeho očarenie, aby mu ušetrila bezsenné noci, keď sa bude sám seba spytovať čo keby. Veľmi dobre vedela, aké sú také prebdené noci vyčerpávajúce." (str. 32)
Kit prichádza do Londýna, aby nie veľmi čistým spôsobom presvedčila vysoko postaveného šľachtica, nech sa na dvanásť rokov vzdá nároku na časť svojho majetku. Do hlavného mesta by nikdy viac nevkročila, ale situácia si vyžaduje, aby potlačila svoje nutkanie utiecť. Robí to predsa kvôli deťom, o ktoré sa stará spolu s ďalšími dvoma ženami. Graham, lord Wharton, je Kit očarený, no ich zblíženie musí ustúpiť vznešenejším cieľom. Aj Graham má totiž svoj jasný plán - nájsť zmiznutú sestru svojho priateľa, a je to práve Kit, u koho vybadá možnú stopu. Kit si však vybudovala silnú hradbu pozostávajúcu z viny a hanby a akékoľvek nadviazanie vzťahu s aristokratom u nej neprichádza do úvahy. Páčilo sa mi, ako sa jej múr postupne rúca a sama v sebe nachádza odpustenie a zmierenie. Záhadná guvernantka pekne poukázala na to, že tí, čo potrebujú pomoc, sa jej často nedočkajú, a občas treba osudu dopomôcť k zlepšeniu. Pritom však netreba strácať zo zreteľa vieru vo vyššie dobro a sily, čo vedú naše kroky. 
Kristi Ann Hunter
Kristi Ann Hunterová
"Graham im inak ako nosením vecí nevedel pomôcť. Preto iba odnášal riad dole schodmi a prenášal vedrá vody z kuchyne a naspäť. Väčšinu času však strávil postávaním v kúte a pripravoval sa na to, že si dnes možno zatancuje s Kit. Mal s ňou už toľko zážitkov. V lese, v knižnici, v londýnskej plesovej sále. V tých okamihoch cítil, akoby to malo zmeniť jeho život. Ale napokon sa nič také neudialo. Túžil vedieť, čo by ho čakalo, keby sa skutočne otvoril myšlienke, že by zostal so ženou ako Kit. Alebo lepšie povedané, keby sa žena ako Kit otvorila možnosti, že by pomyslela na chlapa, ako je on." (str. 164)
Novinka Kristi Ann Hunterovej vás zavedie do plesových sál aj tichých zákutí anglického vidieka. V tomto smere oceňujem, že vydavateľstvo ponechalo pri slovenskom vydaní pôvodnú obálku. Verne zobrazuje sídlo Haven Manor aj nežnú a romantickú atmosféru diela. Keď sa v príbehu vyskytujú deti, často bývajú kameňom úrazu, či už preto, že autori ich nedokážu "ustriehnuť" a správajú sa priveľmi dospelo, alebo ich nedokážu celkom uspokojivo zakomponovať do deja. V prípade Záhadnej guvernantky podobné prešľapy nehrozia. Deti v nej vystupujúce sa správajú primerane veku a ich pobyt v sídle a spojenie s príbehom sú viac než relevantné. Jednoducho povedané, autorka predviedla opäť skvelý nástup, a ak si vysokú latku udrží aj naďalej, táto séria jej rozhodne hanbu neurobí!

Originálny názov: A Defense od Honor
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Sídlo Haven Manor)
Preklad. Mirka Molnárová Novysedláková
Počet strán: 375

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com


pondelok 3. augusta 2020

Nebezpečné dôsledky mrazivých videní

Britský autor M. J. Arlidge sa na literárnom poli preslávil hlavne sériou krimitrilerov s vyšetrovateľkou Helen Graceovou. Svoj originálny rozprávačský štýl si zachováva aj v prípade samostatne stojaceho románu Talent na smrť. Ako napovedá názov, znovu sa môžete tešiť na napínavý čitateľský zážitok, dynamický text a postavy, ktoré si vás získajú svojimi zásadami i problémami. Tentoraz je dejiskom Chicago, neslávne známe i pre množstvo gangov a zločinov. V tomto prostredí má forenzný psychológ Adam Brandt nikdy nevysychajúcu studňu pracovných príležitostí. A hoci sa nazdáva, že za roky praxe sa už stretol azda s každým druhom duševnej poruchy, nový prípad ho razom presvedčí o opaku.
"V mysli sa mu vynorila Kassie, ako vzrušene rozpráva o strašnej kliatbe, čo vedela. Adam si iba na sekundu predstavil, čo by znamenalo, keby sa nemýlila, ako poznamenala Faith. Čo ak bola Kassie naozaj jasnovidka? Bola to vzrušujúca a zároveň desivá predstava. Nielen obava, že nemá kontrolu nad svojím osudom, ale aj vidina, že Kassie mohla predvídať jeho koniec. Keby naozaj vedela predpovedať budúcnosť, chcel by ju poznať?" (str. 130)
V Chicagu vyčíňa sériový vrah, vyberajúci si obete z pomerne bezpečných štvrtí. O to väčší je potom dopad jeho činov na miestne obyvateľstvo. Do hry nečakane vstupuje pätnásťročná Kassandra - Kassie - Wojceková, problémová samotárka s "darom", ktorý je však skôr prekliatím. Nečudo, že ju okolie považuje za podivnú, vedome sa totiž vyhýba očnému kontaktu a nadväzovaniu akýchkoľvek vzťahov. Dôvod? Kassie vie rozpoznať, kedy a ako dotyčný človek zomrie. Keď náhodou zazrie brutálnu smrť mladého Jacoba Jonesa, snaží sa mu vysvetliť, čo je vo veci, ale Jacob považuje zmätené slová hysterickej tínedžerky za výplod jej chorej mysle. Po príchode domov však nemá dosť času oľutovať svoje konanie, pretože ho už čaká postava v lyžiarskej maske... Kassie je podozrivá z vraždy a to vedie k stretnutiu so psychológom Brandtom. Adam je skeptický, čo sa týka Kassinho vysvetlenia, no postupne sa rúca jeho hradba nedôvery, aj pod vplyvom postoja jeho manželky Faith. Uveriť však tvrdeniu, že Kassie disponuje poznaním pochádzajúcim z oblasti kdesi nebom a zemou, nie je vôbec ľahké. A čo na to krutý zabijak...?  M. J. Arlidge vo svojom románe spojil dve duše, ktoré si môžu navzájom pomôcť, v správnom čase. Kassie sa nemá vo svojom živote o koho oprieť, a Adam má nutkanie vziať si pod ochranné krídla ustráchané dieťa. Aj preto je ľahké uveriť Adamovej postupne rastúcej dôvere, aj keď dával prednosť faktom a vede. Kassie je dobre vykreslená postava, hoci tínedžer ako ústredný hrdina býva v trileroch občas kameňom úrazu. V prípade Talentu na smrť je to však stávka na istotu, Kassie je hnacím motorom celého príbehu a rozhodne má čo ponúknuť.
M. J. Arlidge (zdroj: Metro Newspaper UK)
"Ďalšiu milú dobrodinku patriacu do strednej triedy uniesli z jej domu a skončila rozkrájaná na kusy v kufri vlastného auta. Pre prehnane namaľovanú hlásateľku a všetkých mamľasov, čo sledovali správy, to bola desivá predstava. Násilie mohlo preniknúť až k nim. Nájde si ich u nich doma, v spánku, pod sprchou, pri modlitbách... Pomyslenie na tisíce stredných manažérov, učiteliek, novomanželov a osamelo žijúcich ľudí, ktorí sa budú dnes večer prehadzovať v posteli, ho nesmierne vzrušovalo. Nočná mora už nebola jedine v ich hlavách, stála rovno pred nimi." (str. 248)
Text je rozdelený do troch častí a 151 kapitol, takže čítanie plynie veľmi rýchlo, obrazy sa striedajú ako na filmovom plátne. Niet sa čomu čudovať, M. J. Arlidge je i známy scenárista, podpísaný pod radom úspešných seriálov. Malá pauza od zabehnutej série sa ukázala ako dobrý ťah, autor ukázal vyšetrovanie zločinu aj z inej perspektívy a predstavil nové postavy, ktoré by som si tiež vedel predstaviť vo viacerých knihách. Talent na smrť je napínavé čítanie, čo vás v teplých dňoch vyvolá príjemné zimomriavky. A zároveň je to aj možnosť spoznať sa s autorovou tvorbou, ak ste nestihli naskočiť na rozbehnutú sériu s Helen Graceovou.

Originálny názov: A Gift for Dying
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martin Štulrajter
Počet strán: 493

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.


sobota 1. augusta 2020

Ktorý uhol pohľad je ten správny?

Austrálsky scenárista Christian White debutoval na literárnej scéne vydarenou kriminálkou Nezvestná, kde šikovne prepojil dve časové roviny. V aktuálnej novinke Manželka a vdova ostáva verný svojmu úspešnému konceptu, ale ponúka ho v pozmenenom prevedení. Namiesto odstupu medzi dekádami sa pohráva s dvoma uhlami pohľadu na udalosti a situácie, v ktorých sa ocitli hlavné postavy. A rovnako ako v prípade prvého Whiteovho románu sa aj teraz môžete tešiť na kvalitné čítanie s tiesnivou atmosférou ostrova, zívajúceho počas zimného obdobia ponurou prázdnotou. Autor nadovšetku pochybnosť dokázal, že sa nezaradí medzi mená s jedným známym titulom, ale treba s ním na poli obľúbeného žánru počítať.
"Jej nenáhlivá jazda musela Fishera frustrovať, ale nepožiadal ju, aby pridala. Na rozdiel o neho sa tam vôbec neponáhľala. Ostrov pre ňu predstavoval jasný výkričník na konci vety - nech už sa John zaplietol do čohokoľvek, odhalia to a jej život sa vráti do starých koľají. V tej chvíli na ceste sa dalo ľahko uveriť predstave, že je to všetko len omyl a že John všetko veľmi jednoducho vysvetlí. Kým bola veta nedopovedaná, stále je nádej. Mohla to nazvať nádejou, ale hodilo by sa aj popieranie." (str. 66)
Christian White sa prejavuje ako zručný hráč s osudmi svojich postáv aj s vnímaním čitateľa. Pomaly tká pavučinu súvislostí a odhaľuje ich pozadie a vy sa snažíte uhádnuť, čo sa ukrýva za tajomnými pohnútkami dvoch žien. Niečo sa vám odhadnúť podarí, ale určite nie všetko. Autor má cit pre dávkovanie prekvapení, a tak sa na nečakané zvraty môžete tešiť až do samého konca. Vdovou z názvu je Kate, žena v domácnosti, žijúca pod patronátom úspešného manžela - lekára Johna. Jej životné smerovanie naberie obrátky, keď márne s dcérou čakajú na letisko na Johnov príchod. Nielenže nesedel v lietadle z Londýna, navyše sa ukáže, že tam vôbec nebol... A vy už aj hádate, ako sa Kate stala vdovou... Manželku predstavuje pokladníčka v supermarkete Abby, matka dvoch rebelujúcich tínedžerov, spočívajúca v pokojnom zväzku a oddávajúca sa záľube v preparovaní zvierat. Keď jej milenka a policajtka oznámi, že jej muž Ray bol zavraždený, Abby neostáva smútiť so založenými rukami a ako fanúšička reálnych kriminálnych prípadov sa púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť. Z tohto krátkeho náčrtu deja si môžete vydedukovať isté prepojenie oboch žien, ale vaša domnienka o spoločnom manželovi bude mylná. Bolo by to priveľmi prvoplánové a jednoduché, Christian White rozhodne netrpí podobnými klišé. S otvoreným náručím vás pozýva pohrúžiť sa do záhad obostierajúcich dvoch mužov, ktorých ich manželky, ako sa zdá, vôbec nepoznali. Pátranie po ich minulosti je dynamické, no nie unáhlené, detailné, ale bez zbytočných opisov. Iste, aj tie tu majú svoje miesto, sú však využité funkčne a nie iba na vyplnenie textu. Živé dialógy posúvajú príbeh rýchlo vpred a ani sa nenazdáte, už ste na konci.
"Čo spraví, ak luminol odhalí krv na Rayovom oblečení? Pobeží s dôkazmi na políciu, alebo bude manželovo tajomstvo nosiť v sebe ako nádor, kamkoľvek pôjde? Čo by mala manželka v takom prípade urobiť? Ako ďaleko môže zájsť kvôli láske? Vtom sa vynorila ďalšia otázka, vystrelila ako zátka z fľaše šampanského. Vraždil jej manžel? Ani po tom záhadnom telefonáte, tajnej zbierke gej porna a nedávnom defenzívnom správaní si nedokázala predstaviť, že by vedel pripraviť niekoho o život." (str. 154)
Som rád, že Tatran ponecháva knihám Christiana Whitea jednotnú grafiku, pekne sa vedľa vynímajú a vzdávajú hold ich atmosfére - tajomnej, temnej ako samotné ľudské vnútro. To je napokon hnacím motorom Manželky a vdovy, každý z nás v sebe skrýva netušené myšlienky, pocity a predstavy. Na tvorbe tohto Austrálčana oceňujem aj to, že si vystačí s krátkym rozsahom a pritom nie je úsporný vo vyjadrovaní. Ide priamo na vec, bez vaty a zbytočných odbočiek. A keďže zatiaľ nerozbehol žiadnu sériu, každý román je samostatnou jednotkou, preto netušíte, s akým príbehom a akými postavami vás prekvapí nabudúce. A pevne verím, že tých "nabudúce" bude ešte veľa, pretože ide o skutočne pútavé trilery.

Originálny názov: The Wife And The Widow
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Zuzana Močková-Lorková
Počet strán: 246

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.


piatok 31. júla 2020

Návod na prežitie pre mužov

... respektíve pre muža, v jednotnom čísle, pretože autor si ako profesionálny terapeut uvedomuje jedinečnosť každého človeka a nesnaží sa zovšeobecňovať. Teda aspoň nie vždy a nie úmyselne. Vydavateľstvo NOXI v krátko slede prinieslo na slovenský trh dve knihy s "vypípanými" názvami. Okrem diela Johna Kima je to román Alexandry Potterovej Priznania štyridsiatničky, ktorá si pos*ala život. Obe sa úprimne a bez zábran venujú rôznym aspektom každodennosti, čo miestami vyvolá úsmev na vašej tvári, inokedy vás prinúti k zamysleniu. A práve na snahe prehovoriť do duše stavia kniha Bol som mizerný ču*ák. John Kim vníma vlastnú nedokonalosť, ale neberie ju ako príťaž, skôr ako možnosť zlepšiť sám seba. 
"Ak sme zameraní na seba, egoistickí alebo plní nárokov, sme uzavretí. Sme ako cement. Nediskutujeme. Len ukazujeme prstom. Sedíme vysoko a pozeráme dole. A tak nemáme priestor na sebapochopenie a uvedomenie. Bez tohto priestoru neexistuje príležitosť pre schránku návrhov na zlepšenie. A bez nej nemôže nastať súdržnosť a dôvera. Ľudia sa necítia bezpečne. Rozvoj sa zastaví. Všetci máme ego. Kontrolovať ho je náročné. Je to proti prírode. Znamená to, že by sme akceptovali, že nie sme dokonalí." (str. 49)
Motivačné knihy nie sú literatúrou, po ktorej by som siahal. Rád si nahováram, že to nepotrebujem 😀, no občas sa nájde titul, ktorý sa vymyká bežným štandardom. John Kim nemoralizuje, všetko, na čo poukazuje, má odžité na vlastnej koži. Prostredie, v ktorom vyrastal, mu poskytlo možnosť rozvíjať svoj komunikačný talent, spoznať rôzne typy ľudí, aj tých z vyšších spoločenských či umeleckých kruhov. Pozlátka, úspech, peniaze, zvýšené ego - trblietavý svet vyzerá na pohľad pekne, ale skrýva v sebe temné zákutia. John Kim sa našťastie zbadal celkom včas, a keďže sa dokázal dostať z labilných oblakov späť na pevnú zem, chce s tým pomôcť aj ostatným, ktorí si možno ani neuvedomujú, že to potrebujú. Už dávno nežijeme v dobe, kedy si muži musia dokazovať svoju silu, nadradenosť a neohrozenosť. Aj my máme svoju citlivú stránku, obavy či pochybnosti. John Kim rozdelil knihu do šiestich častí - Ja, Zdravie, Láska a vzťahy, Kariéra a úspech, Komunikácia a Všetko ostatné. Nie je potrebné čítať všetko v uvedenom poradí, sám autor dokonca predpokladá, že mužov najviac zaujíma tretia časť... Každá začína takzvaným poldecákom, kde sú heslovito zhrnuté základné body tej-ktorej pasáže. Máte tak prehľad, čo vás čaká, a možnosť zistiť, či vás to zaujíma. Kniha obsahuje dovedna šesťdesiatšesť rád, odpozorovaných a prežitých samotným autorom. Niektoré sú objasnené jeho vlastnými zážitkami, čím získavajú na autenticite a je pre čitateľa ľahšie stotožniť sa s nimi. Obával som sa totiž, že pôjde o ďalšiu publikáciu s prázdnymi frázami, ktoré človek nemá šancu v takom množstve aplikovať v bežnom dni, ale zmena často prichádza nenápadne a občas si k nej musíme dopomôcť sami. John Kim preto netlačí na pílu svoje rady podsúva zľahka a nenásilne.
John Kim (zdroj: Voyage LA)
"Mal som klienta, ktorý urobil všetko možné, aby mohol byť so svojou vtedajšou priateľkou aj potom, čo ho neustále podvádzala a znova a znova mu zlomila srdce. Urobil všetko, čo chcela: dal jej desaťtisíc dolárov, aby si dala do poriadku život, a dokonca súhlasil, že sa kvôli nej presťahuje do inej krajiny, napriek tomu, že to nechcel. Mal sa tam s ňou stretnúť, ale jeho auto sa pokazilo niekoľko kilometrov pred hranicou. Jedno z mnohých znamení, ktoré mu vesmír poskytol. Ale on všetky ignoroval. Presťahoval sa aj tak a ona sa s ním po dvoch týždňoch predsa len rozišla. Stratil seba aj svoj život, niekoľkokrát." (str. 157)
Kniha Bol som mizerný ču*ák je kniha, ktorú by si mal v dnešnej dobe prečítať nejeden muž. Žiaľ, pravdepodobne po nej siahnu skôr tí, ktorí daný návod byť "normálny" až tak nepotrebujú. Možno ale nájdu spôsob, ako otvoriť oči zvyšku mužskej populácie, tak ako sám John Kim. Ja som zistil hlavne, že motivačná literatúre nemusí byť založená iba na kalkule, otrepaných frázach a nič nehovoriacich príkladoch, ale môže byť aj pútavá, dynamická a prezentovať myšlienky šarmantne a pritom celkom otvorene. 

Originálny názov: I Used To Be A Miserable F*ck
Preklad: Katarína Mayer
Počet strán: 295


štvrtok 30. júla 2020

Iskrivá príťažlivosť v napínavom šate

Som veľmi rád, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ oživilo tradíciu prekladov diel Sandry Brown, s ktorej tvorbou som sa zoznámil ešte počas strednej školy. Má originálny štýl a dokáže spojiť romantiku s krimi ako máloktorá autorka moderných ženských románov. Na knihu Voľný pád sme si museli pre korona útlm počkať o niečo dlhšie, ale oplatilo sa. Opäť tu máme zábavný i dobrodružný koktejl plný šteklivých scén aj živelnej akcie. Iste, občas sa vyskytnú pasáže mierne pritiahnuté za vlasy, ale aj to tvorí kolorit autorkinho remesla. Silní, sebavedomí hrdinovia, odhodlaní protivníci a zápletka, kde sú v hre vysoké stávky.
"Konečne sa zbavila polície a nemienila ich priviesť späť kvôli tomu, že tu uviazla s Ryeom. Vyzeralo to vlastne, akoby ju uniesol, ale tak ďaleko nechcela zájsť. Upriamiť na seba pozornosť strážcov zákona bola tá posledná vec, po ktorej túžila. Presne na to sa zrejme Rye spolieha. A tí dvaja muži v kaviarni? Majú na svedomí udalosti uplynulej noci, ako hovoril Mallett? Ak áno a ak naozaj idú po tej schránke, mohla by byť v nebezpečenstve? Keby sa jej podarilo získať ju od Ryea alebo keby nástojila na tom, aby jej ju vrátil, a on by ju poslúchol, tak potom čo?" (str. 115)
Sandra Brown ostáva verná svojmu nastolenému kurzu a aj tentoraz spoja hlavné postavy zložité kriminálne okolnosti. A ako tiež býva u spisovateľky zvykom, spočiatku stoja na opačných stranách, no pod vplyvom udalostí sú nútení spolupracovať, zatiaľ čo iskrenie túžby medzi nimi postupne prerastá do hlbšieho citu. Takto to vyznieva, akoby boli Brownovej diela písané podľa určitej schémy, ale nedajte sa pomýliť. Každé si vás získa iným spôsobom a ponúkne niečo navyše. Voľný pád spracúva viacero motívov, ktoré spoločne skvelo fungujú, aj keď na prvý pohľad niektoré z nich nemusia mať veľa styčných bodov - letectvo, rakovina, politika, moc, intrigy... Román má dramatický rozbeh, ktorým sa nastolí atmosféra aj dynamika celého deja. Rye Mallett je jediný, kto sa podujme letieť v nepriaznivom počasí na východnom pobreží a doručiť čiernu schránku so záhadným obsahom na miesto určenia. Lenže ktosi sabotuje jeho úsilie a Rye je nútený núdzovo pristáť. O schránku má očividne záujem viacero skupín, napríklad atraktívna Brynn O´Nealová, ktorá tvrdí, že spolupracuje s jeho klientom. Ryeova nedôvera je však príliš mocná, aby jej schránku iba tak odovzdal, a tak sa stáva súčasťou nebezpečného kolotoča lží, zrady a mocenských hier. Sandra Brown pozná zloženie i očakávania svojej cieľovej skupiny, a tak si v jej románe príde na svoje široká zložka čitateľov. Napätie je dávkované v rozumnej miere, rovnako ako ľúbostné pasáže, nič neprevažuje ani nie je zahnané do kúta v prospech iných námetov. Voľný pád je označovaný ako triler, čo nie je síce ďaleko od pravdy, ale človek neznalý žánru a autorkinej tvorby by mohol byť prekvapený z výsledného textu. Verím však, že aj príjemne, kde je predsa napísané, že napätie nemôže byť okorenené aj ďalším typom vzrušenia?
Sandra Brown (zdroj: Mystery Sequels)

"Každý z nich mal iný štýl, no obaja boli rovnako nebezpeční a oddaní svojim zamestnávateľom, nemenovanému pánovi a panej, z ktorých jeden bol pacient. Premýšľal, kto to asi tak môže byť, keď mohli dať vystopovať mobilný telefón a mali k dispozícii takýto párik, ktorý za nich robil špinavú prácu. Je aj Nathan Lambert jednou z ich bábok? Alebo vari za nitky ťahá práve on? Brynn ho opísala ako génia, to však nemusel byť nutne kompliment. Mnohí géniovia boli šialenci, využívajúci svoju genialitu ako ospravedlnenie za zverstvá, ktoré páchali." (str. 147)
Celý príbeh sa odohráva v krátkom časovom rámci, čomu zodpovedajú aj úseky textu označené časovými údajmi. Podporuje sa tým dynamika a zároveň stupňuje napätie vyplývajúce z nutnosti hrdinov stihnúť včas všetko, čo majú pred sebou. Unikanie pred políciou aj zabijakmi je využité v plnej miere a vôbec pri tom nevadí, že Sandra Brown občas siahne po klišé, s akými sa stretávame aj v iných jej knihách. Či už ide o postavy, ich zbližovanie, alebo skorumpovaných vládnych činiteľov. Voľný pád je ako stvorený na horúce letné dni, prináša vám primeranú mieru napätia aj zábavy a ukáže, že romantika už dávno nie je iba doménou "červenej knižnice".

Originálny názov: Tailspin
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 390

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.



streda 29. júla 2020

Žeby sa stredovek neskončil a prebudenie ľudstva je v nedohľadne?

Trilery, kde sa prelínajú viaceré časové línie, si vždy nájdu širokú škálu svojich priaznivcov. Námety presahujúce jednu dobu väčšinou spájajú niekoľko desaťročí, iba občas sa nájdu diela, ktoré delia celé storočia. A potom je tu Druhý spánok, ktorý narúša akékoľvek vžité predstavy a prekvapí aj skalných fanúšikov, zvyknutých na hry autorov. Roberta Harrisa netreba zvlášť predstavovať, vydavateľstvo Slovart dlhodobo prináša slovenským čitateľom preklady jeho románov, zahŕňajúcich krimi, históriu i spoločenské témy. V poslednom čase zarezonoval hlavne spracovaním kontroverznej Mníchovskej dohody (Mníchov) či modernými vplyvmi poznačenou voľbou pápeža (Konkláve). Teraz sa presúva do neskorého stredoveku... teda aspoň podľa anotácie.
"Nikdy mu ani nenapadlo, že k apokalypse mohlo viesť šesť rôznych scenárov alebo že dokonca jestvovali natoľko pomýlení ľudia, že sa pokúšali obnoviť systém, pre ktorý na nich Boh zoslal trest. V rukách držal symbol smrteľného hriechu, proti ktorému bola cirkev odhodlaná brániť sa; to, čo sa tvárilo ako neškodný záujem o minulosť, bola v skutočnosti zastretá forma scientizmu, ktorý chcel túto minulosť obnoviť. Bola to nepochybne kacírska kniha a právom skončila na hranici." (str. 48)
Nechápte ma zle, anotácia neklame, iba mierne zahmlieva skutočnú podstatu deja. Tento krok zo strany vydavateľstva chválim, vôbec som nečakal zvrat, ktorý prišiel pomerne skoro, ale zďaleka nebol posledným. Ako čitateľ som to naozaj ocenil, preto vám neprezradím, o čo išlo, aby ste mali z čítania Druhého spánku rovnaké potešenie. Môžem však zodpovedne vyhlásiť, že označenie románu na obálke ako "inteligentného trileru" v tomto prípade sadlo ako... veď viete 😀. Rok 1468 je síce obdobím, do ktorého je príbeh zasadený, ale rovnako dôležité je vnímať indície a uvedomiť si, že nie každý letopočet je automaticky rovnaký ako ten náš aktuálny. Niektoré náznaky si pritom možno ani nevšimnete, hoci sa do žánru historického románu vôbec nehodia. Aj v tom tkvie majstrovstvo Roberta Harrisa, dobre vie, ako pracovať s dejom a má dokonale vybrúsený rozprávačský štýl. Na čo sa však v rámci príbehu môžete tešiť? Hrdinom je mladý kňaz Christopher Fairfax, ktorý má v zapadnutej dedine pochovať miestneho farára. Pomerne bežná záležitosť však veľmi rýchlo získava netradičné kontúry. Zosnulý bol totiž zberateľom artefaktov z minulosti, čo sa zaručene nestretlo s pozitívnou reakciou zo strany cirkvi. Pohybujeme sa totiž v čase, ktoré neprajú vedeckému skúmaniu či inovatívnym zmenám a každý kacír koná s vedomím, že jeho púť sa môže skončiť veľmi tragicky a bolestivo. Azda by sa malo ľudstvo konečne spamätať a posunúť vo vývoji iným smerom. Obrazne povedané - prebudiť sa zo spánku. I na to odkazuje názov románu, Druhý spánok môže prísť veľmi ľahko a rýchlo. Robert Harris akoby dvíhal pomyselný varovný prst, ale robí to nenápadne, funkčne, s ohľadom na rozvoj deja. Nemôžem neobdivovať nápad poukázať na možnú budúcnosť domnelou minulosťou, ešte som sa s tým inde nestretol a tento román mi nezíde z pamäti určite dlho.
"... kosti sa objavujú pri orbe na poliach alebo v záhradách alebo pri kopaní jarkov - jednotlivé alebo kostry celých rodín z masových hrobov, do ktorých ich hádzali v chaotickom období po apokalypse. No ešte nikdy nenaďabil na mŕtve telo sám a to spojenie - kosti, veža, odľahlé miesto a súvislosť s Lacyho smrťou - v ňom vzbudilo neblahé tušenie, ktorého sa nevedel striasť. Bol presvedčený, že do smrti nezabudne na to, ako mu palec vbehol do očnej jamky." (str. 106)
Páči sa mi spôsob, akým autor buduje svet okolo hlavnej postavy. Spočiatku sa sústredí najmä naňho, až neskôr sa začína zvyšovať počet iných postáv, rovnako to platí aj pre okolnosti prostredia, v ktorom sa Fairfax pohybuje. Informácie sú dávkované postupne, čitateľ sa v nich nestráca a rád im uverí. Napokon som získal dojem, že vo výsledku je pre Harrisa dôležitejšie podnietiť nás k zamysleniu, uviesť nás do prízn(r)ačnej atmosféry, než vybudovať silný dej plný zvratov a s uspokojivým koncom. Ten totiž vo vás môže zanechať rozpačité pocity, ale o to viac vynikne, keď vezmeme do úvahy spracované motívy. Lebo ani ten náš súčasný svet nie je práve jednoznačný a ľahký na pochopenie... Druhý spánok je skvelý triler, nič iné som však ani nečakal. Sú autori, na ktorých romány sa teším, v prípade Roberta Harrisa sa k tomu navyše pridáva zvedavosť, s akou témou príde nabudúce...

Originálny názov: The Second Sleep
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Otto Havrila
Počet strán: 231

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.


pondelok 27. júla 2020

Koniec boja proti démonom je v nedohľadne

Ktovie, či Cassandra Clare niekedy vyčerpá námety zo sveta Tieňolovcov, ktorým sa preslávila po celom svete? Začalo to Nástrojmi smrteľníkov, pokračovalo Pekelnými strojmi, na tieto série nadviazala Tajomná temnota a teraz tu máme Najstaršie kliatby, ktoré sú akýmsi doplnkom k hlavným líniám. Zameriavajú sa totiž na postavy, ktoré sú čitateľom dobre známe už od počiatkov celého univerza. a to tieňolovca Aleca Lightwooda a bosoráka Magnusa Banea. Tento pár patrí k najobľúbenejším, a niet sa čomu čudovať. Obaja prešli dlhú cestu a zažili aj veľa príkoria a smútku. Prím však hrá predsa len Magnus, stovky rokov starý Dolnosveťan a pevná súčasť každej série. Bez neho by sa svet, ako ho poznáme, už dávno rozpadol.
"Záhadná žena využila, že sa dal trocha rozptýliť. Zvrtla meč nad hlavou, vykríkla slová v jazyku, ktorému Alec nerozumel, a namierila ho naňho. Z hrotu vystrelilo oranžové špirálové svetlo a zem pod jeho nohami vybuchla, až takmer stratil rovnováhu. Alec odskočil, vytiahol z tulca ďalší šíp a vložil ho do tetivy. Zamieril na miesto, kde stála naposledy, ale žena medzitým zmizla. S namiereným šípom prečesal začiatok uličky, no svoj cieľ zazrel skrčený na rímse budovy. Vystrelil a vybehol z uličky takmer rovnako rýchlo, ako letel šíp. Žena znova zmizla a zjavila sa na vyššej rímse." (str. 80)
Červené zvitky mágie nie sú ani zďaleka také rozsiahle ako predošlé knihy (len pre zaujímavosť - Kráľovná vetra a tmy má vyše 700 strán), ale nie sú o nič menej pútavé a zábavné. Najmä keď krásne zapadnú do súvislostí s predošlými príbehmi. Nazdávam sa, že séria Najstaršie kliatby sa dá čítať aj samostatne, ale nič sa nevyrovná znalosti sveta, v ktorom sa celý dej odohráva. V priebehu rokov sme sa ako čitatelia okrem tieňoloveckého Idrisu nachádzali v New Yorku, Londýne a Los Angeles, tentoraz sa presúvame do rôznych miest v Európe (Paríž, Benátky, Rím...). Práve tam totiž mieria Alec a Magnus, aby si konečne oddýchli od všemožných hrozieb. Keďže však nepriatelia nikdy nespia a stále prichádzajú s novými peripetiami, problémy na seba nenechajú dlho čakať. A ako sa ukáže, ich pôvodcom je sám Magnus. Kedysi vraj založil kult Karmínová ruka, ktorý chce vyvolať chaos, ale vôbec si na to nespomína. Vyvolávanie a uctievanie démonov je treba čím skôr zaraziť, no ako to už býva, veci sa razom skomplikujú... Táto hlavná dejová línia je výrazne doplnená aj o prienik do vzťahu dvoch hrdinov. Alec a Magnus sa dosť často uisťujú o vzájomnej láske, pretože neustále hrozby vyvolávajú občasné pochybnosti. Pre nových čitateľov ide o podstatné zdôvodnenia, no pre nás, stálych fanúšikov, je to pomerne zbytočná vata. Nikto z nás už snáď nepochybuje, že ide o jeden z najsilnejších párov z tieňoloveckej ságy. Preto niekedy akcia ustrnie a postavy si môžu na krátky čas vydýchnuť. A dynamika deja tiež... V porovnaní s ostatnými sériami tu teda zaznamenávam určitý pokles. Zmena rozprávačského štýlu je spôsobená zrejme aj tým, že pod Najstaršími kliatbami je spolu s Cassandrou Clare podpísaný aj autor Wesley Chu. Nie je to prvýkrát, čo Cassandra spolupracuje s iným spisovateľom, spomeňte si napríklad na Holly Black, ktorá je sama osebe známym menom na poli young adult a s ktorou nám priniesli sériu Magistérium. Červené zvitky mágie vnímam ako menej dospelé, určené i mladším čitateľom, hoci miestami natrafíte aj na trochu šteklivejšie scény,.Nie je to však nič, pri čom by vám vypadli oči z jamiek.
Autori knihy (zdroj: BookPeople)
"Keď sa budova začala rúcať, zopár vlkolakov spanikárilo. Podľa Aleca to bolo pochopiteľné, ale dosť nešťastné. V takom prípade totiž väčšinou lietala srsť. Aj krv, zuby a vnútornosti. Traja vlkolaci sa s vrčaním približovali k niekoľkým vystrašeným pixie. Alec sa k nim rozbehol, aby im vlastným telom zastal cestu. To stropu sa na nich ako dážď sypalo murivo, ktoré ich oslepovalo a dusilo. Alec sa v poslednej chvíli vyhol úderu laby s pazúrmi, no potom ho odhodilo nabok." (str. 177)
Vzhľadom na to, že ťahúňom príbehu je Magnus Bane, môžete si byť istí, že vás čaká naozaj štýlová jazda. Európske metropoly ešte nikdy neboli také okázalé, pestrofarebné a živelné. Určite okamžite zatúžite vybrať sa po stopách hrdinov a spoznať zákutia ich stretnutí s upírmi, vlkolkami, čarodejníkmi a ďalšími bytosťami. Vďaka Magnusovi disponuje kniha aj väčšou dávkou humoru a nadhľadu, jeho niekoľkostoročné skúsenosti s ľuďmi (a nielen s nimi) sú dostatočným dôvodom, aby nebral všetko priveľmi vážne. Červené zvitky mágie sú vydareným doplnkom tieňoloveckého univerza a povinným čítaním pre jeho fanúšikov. Stretnete sa v nich aj s ďalšími početnými známymi postavami, ktoré inde nedostali väčší priestor. Cassandre Clare a Wesleymu Chuovi preto dajte šancu, séria sa pekne rozbieha.

Originálny názov: The Red Scrolls of Magic
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Najstaršie kliatby)
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 374

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.