Magická premena dievčaťa na grišu

Leigh Bardugo vytvorila univerzum, v ktorom sa odohráva väčšina jej sérií. Podobne úspešným príkladom je Cassandra Clare s jej Tieňolovcami, obe autorky predstavujú rôzne postavy a ich osudy zakomponované do širších súvislostí a celkovej mytológie. Griša je pojem označujúci členov privilegovanej vrstvy kúzelníkov a mágov, ktorí pracujú s hmotou a živlami. Ide o pestré spoločenstvo s rôznymi charaktermi a vplyvmi a hlavná hrdinka Tieňa kostí Alina Starková bude mať čo robiť, aby odhadla pravé tváre ľudí vôkol seba. Jej priezvisko mi nevdojak po celý čas pripomínalo inú známu rodinu ako jeho nositeľku, no Leigh Bardugo po inšpiráciu siahla do prostredia Ruska. Či sa jej podarilo vtlačiť jeho pečať do atmosféry knihy, je otázne, ale príbeh ako taký vás nepochybne zaujme.

"Griše sa spolu so strážcami učupili pod oknami, potom na Ivanov signál vyskočili z oboch strán koča a zabuchli  za sebou dvere. Chúlila som sa nad podlahe, zvierala ťažkú rukoväť noža, kolená pri hrudi, chrbát pritlačený o spodnú časť sedadla. Zvonka som počula zvuk paľby, rinčanie kovu o kov, vrčanie a výkriky, erdžanie koní. O sklo v okne narazilo telo a koč sa zatriasol. S hrôzou som videla, že je to jeden z mojich strážcov. Keď mi skĺzol mimo dohľadu, ostala po jeho tele na skle červená šmuha. Dvere na koči sa rozleteli a  zjavil sa v nich muž so žltou bradou a šialeným výrazom v tvári. S nožom pred sebou som sa odsunula na opačnú stranu koča." (str. 67)

Jediný ruský motív azda badať len v použitých menách, inak je využitie tamojších reálií či povestí veľmi chabé. Príbeh Aliny začína tiež pomerne bežne - obyčajné dievča prenikne do neznámeho spoločenstva a postupne odhaľuje jeho pravidlá aj temné zákutia. Ako však hovorí stará známa autorská pravda - aj jeden námet sa môže spracovať na tisíc rôznych spôsobov. A Leigh Bardugo dokazuje, že vie vystavať dej plný pútavých línií. Alina je ako postava spočiatku dosť nevýrazná, čo je spisovateľkin zámer. Alina je uzavretá, nedôverčivá dievčina, ktorá vyniká opatrnosťou, hoci sa vyskytnú situácie, kedy by ste ňou najradšej zatriasli a vzbudili v nej väčšiu aktivitu. Temnan, krásny, mocný a záhadný griša a veliteľ armády, tak vyznieva ako jej úplný protiklad, čo vždy vnímam ako dobrý ťah. Kontrast medzi postavami nikdy nie je na škodu a vyplatil sa i v tomto prípade, pretože aj ja som neraz váhal nad Temnanovými pohnútkami. Ich vzťah je síce na môj vkus príliš uponáhľaný (najprv Alinu sotva vním a vzápätí ju už aj bozkáva), ale na druhej strane tak Tieň kostí nie je len ďalšou presladenou young adult romancou. Nevadilo by mi, keby Temnan dostal viac priestoru, pretože je určite zaujímavejšou postavou ako Alina, ale snáď sa toho ešte dočkáme... Je vidieť, že Leigh Bardugo si dala námahu s vytvorením fantazijného sveta, čo jej poskytuje veľa možností, kadiaľ smerovať svoje príbehy. Prvé časti série väčšinou predstavujú jednotlivých hrdinov, nastoľujú všemožné problémy a poriadnu dávku akcie si nechávajú až na koniec, aby navnadili na pokračovanie. Týmto sa vyznačuje aj Tieň kostí, takže kto má rád epickejšie pasáže, bude musieť trochu vydržať.

"Temnanovi muži našli jeleňa. Mala by som myslieť nad to, na svoj osud, na skutočnosť, že budem musieť zabiť starobylého tvora, na silu, ktorú tým získam, a zodpovednosť s tým spojenú, ale dokázala som myslieť len na jeho ruky na mojich bokoch, jeho pery na mojom krku, na jeho štíhle a pevné telo v temnote." (str. 200)

Príbeh knihy je však pomerne uzavretý, čo hodnotím pozitívne. Autorka sa očividne nesnaží za každú cenu nechávať veci otvorené, čo je vzhľadom na množstvo iných titulov dobré, keďže počas čakania na ďalšie diely človek mnoho prvkov z nich aj zabudne. Séria je pekným príkladom fantasy určenej primárne pre mladých čitateľov, hoci aj ja patrím medzi fanúšikov Leigh Bardugo, a to školské lavice nederiem už nejaký čas. Dokáže totiž využiť potenciál, ktorý jej univerzum Griše ponúka - mágiou obdarené postavy, nebezpečné tvory v temných lesoch, mocných nepriateľov, lásku skúšanú zo všetkých strán aj prekvapenia, ktoré občas neodhadne vopred ani skúsenejší čitateľ. Tieň kostí navyše prečítate dosť rýchlo, takže je vhodný aj pre tých, ktorí nemajú veľa času na rozsiahle romány. Už ostáva len dúfať, že druhá časť Zajatie búrky na seba nedá dlho čakať.

Originálny názov: Shadow and Bone
Príslušnosť k sérii: 1. diel (The Shadow and Bone Trilogy)
Preklad: Ivana Cingelová
Počet strán: 349

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Vzrušujúce predstavy premenené na skutočnosť

Román Nabijak sa dá už len podľa názvu ľahko zaradiť do príslušných kategórií, pričom bude nevyhnutne čeliť dvom vlnám čitateľov. Prvá ho automaticky odsúdi ako čítanie pre znudené domáce paničky, druhá - bez predsudkov - ho vezme do rúk s úmyslom zabaviť sa, prípadne pocítiť jemné vzrušenie pri horúcich erotických scénach. Rovnaké zameranie mal aj Zapletený, takže komu sa páčil, nemal by obísť ani knihu Alice Claytonovej. Tá sa totiž pohybuje po rovnakom žánrovom poli ako Emma Chaseová či Jennifer Probstová. Obe autorky sú slovenským čitateľom (či skôr čitateľkám) dobre známe, a tak je možné, že k nim vďaka vydavateľstvu Aktuell pribudne ďalšia stálica.

"Sladké sny a tenké steny... Zaplavila ma vlna poníženia, keď som si spomenula na slová, ktorými sa so mnou rozlúčil. Ešte hlbšie som zaliezla pod perinu. Srdce mi bilo rýchlejšie, keď som uvažovala, ako veľmi som sa strápnila. Srdce, kašli na dievča pod perinou. Minulú noc sa mi určite nič nesnívalo, ale aby som sa uistila, že ma nikto (Simon) nebude počuť kričať od vzrušenia, spala som so zapnutým televízorom. Zistenie, že Simon počul, ako sa mi o ňom sníva, ma uvrhlo do takého šoku, že som nekonečne dlho prepínala kanály a snažila som sa nájsť niečo, čo by neznelo ako ja, keď mám erotické sny so Simonom." (str. 72)

Samozrejme, erotika by v knižnom spracovaní nebola ničím zaujímavým bez príbehu, ktorý je tým hlavným. A Nabijak pritom vychádza z pomerne triviálnej situácie, vďaka čomu sa doňho dá veľmi ľahko vžiť. Hrdinkou je Caroline, ktorá sa nasťahuje do nového bytu. Radosť jej však kazia zvuky od suseda, jasne naznačujúce, čo sa deje v jeho spálni. Keď sa to už nedá vydržať, odhodlane mu ide zabúchať na dvere, aby mu vytmavila, čo si myslí o jeho egoizme. Keď však Simon otvorí, Caroline zažije pohľad, aký rozhodne nečakala... A vtedy sa rozkrúti kolotoč vtipných situácií, trefných dialógov a iskrenia, ktoré dokáže Alice Claytonová preniesť zo stránok aj na čitateľa. V roku 2013 bol Nabijak na svetoznámom knižnom webe Goodreads vyhlásený za jeden z najzábavnejších titulov, takže ak váhate nad kúpou, toto by vás mohlo presvedčiť. Hlasovanie ľudu predsa hovorí za všetko. Román je naozaj pomerne vtipný, a to predovšetkým zásluhou postáv. Tie síce nie sú vykreslené nejako extra do hĺbky, ale s ohľadom na žáner to absolútne neprekáža. V jednoduchosti je krása, a tak si len užívate ich trampoty a vášnivo sa rozvíjajúci vzťah smerujúci, samozrejme, k šťastnému koncu. Ten sa v prípade Caroline rovná aj dosiahnutiu O, s ktorým sa rozlúčila už pred nejakým časom a stal sa natoľko imaginárnym, že sa mu občas prihovára ako vymyslenému kamarátovi.

Alice Clayton

"Nahla som sa k nemu a jemne som sa mu zahryzla do spodnej pery, potom som ho nešetrne pritiahla bližšie. Ochotne sa nechal stiahnuť a nebránil sa, keď som ho chcela viesť. Prstami som ho potiahla za vlasy a jazyk som mu vrazila do úst, zastonal. Celý môj svet sa v tej chvíli zúžil do pocitu, že držím tohto muža, tohto úžasného muža v rukách, že ho zvieram medzi nohami a bozkávam ho, akoby mal nastať koniec sveta. Nebolo to nežné ani váhavé, bola to čistá sexuálna frustrácia, vyostrená žiadostivosťou a zvinutá do obrovskej prosby - bože, nechaj ma dlhodobo žiť v ústach tohto muža. Moja ústa ho viedli v tanci starom ako hory okolo nás, ktoré nás súhlasne sledovali, jazyky, zuby a pery do seba narážali a búšili, až kým nepodľahli príjemnému napätiu..." (str. 185)

Caroline je rozprávačkou príbehu, ale to neznamená, že je jednostranný. Súčasťou textu sú totiž aj esemesky rôznych postáv, z ktorých sa môžeme dozvedieť viac o ich myšlienkach a pocitoch. Nehovoriac o tom, že je to občas príjemné spestrenie textu, rovnako ako pasáž cesty autom, založená čisto na uvažovaní konkrétnych postáv. Krúženie Caroline a Simona okolo seba je šarmantné, i keď po čase začne byť trochu zdĺhavé a najradšej by ste ich už sami poslali do postele. Na druhej strane, dej na vás neútočí prvoplánovou snahou vyvolať túžbu a podnietiť vášeň a k slovu sa dostáva aj romantika. Horúcejších scén sa totiž dočkáte až v druhej polovici knihy, po občasných hluchých miestach a pátose. Viac ma oslovili Carolinine priateľstvá, kamarátstvo je totiž jednou z najprezentovanejších hodnôt. Vyznievajú prirodzene a milo. Nabijak patrí medzi knihy, od ktorých veľa nečakáte, ale dostanete zaujímavý balík plný romantiky, humoru, sympatických postáv a malebného prostredia. Azda sa Alice Claytonovej podarí udržať jej charakter aj v ďalších častiach série.

Originálny názov: Wallbanger
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Cocktail)
Preklad: Dana Petrigáčová
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Modernizácia ako spúšťač dramatického odporu

Daniel Silva je neúnavný rovnako ako jeho najznámejší hrdina Gabriel Allon. Ten už má za sebou takmer dvadsiatku knižných misií, a hoci mu na krk dýchajú vek a prežité udalosti, stále sa neváha postaviť na stranu spravodlivosti. Silvove romány sú nielen pútavým čítaním, ale často reflektujú aj aktuálne spoločenské dianie. To je aj prípad Nového dievčaťa, príbehu spojeného so snahou o modernizáciu v Saudskej Arábii. Ako autor hovorí v predslove, situácia je veľmi komplikovaná a najspletitejšie príbehy píše sám život.  A tak sa stane, že románové fantázie ani zďaleka nedosahujú absurdnosť reality. Nič to však nemení na fakte, že devätnáste dobrodružstvo izraelského agenta je rovnako strhujúce a zaujímavé ako tie predošlé.

"Neuveriteľné bohatstvo a prepych odjakživa považovala za samozrejmosť, a teraz o všetko prišla. Neprikovali ju reťazami k dlážke ako v amerických filmoch, ktoré jej otec dovolil pozerať. Nezapchali jej ústa, nespútali ruky či nohy, nenatiahli jej na hlavu vrece - iba počas prvej cesty autom, keď ju uniesli. Len čo sa ocitla v cele, tvár si zakrývali oni. Boli štyria. Rima ich rozlišovala podľa veľkosti, tvaru a farby očí. Traja muži, jedna žena. Ani jeden nebol Arab. Rima robila, čo mohla, aby nedala najavo strach, ale neskrývala, že sa smrteľne nudí. Požiadala o televízor, aby mohla pozerať obľúbené programy. Od väzniteľov dostala písomné odmietnutie." (str. 63)

Občas sa vyskytne na pultoch nový špionážny triler, ale čo si budeme klamať, Daniela Silvu a jeho sériu je ťažké prekonať. Nové dievča sa sústredí na únos dvanásťročnej dcéry korunného princa Saudskej Arábie. Ten si získal pozornosť zavádzaním moderných prvkov do svojej krajiny, čo sa na jednej strane stretlo s nadšením, ale zároveň aj odporom tradicionalistov. Rima sa vo Švajčiarsku snažila utajiť svoju totožnosť, no zjavne nie celkom úspešne. Únos prichádza v čase, keď jej otec Chálid bin Mohamed čelí kritike, pretože vraj stojí za vraždou disidentského novinára. Do zamotanej situácie je prizvaný Gabriel Allon, aby našiel dievča a rozmotal klbko lží, spravodajských agentúr a zatajovania informácií. Po rokoch, ktoré trávim so Silvovými románmi, mi už niektoré motívy pripadajú ohrané, ako napríklad iránsky jadrový program, ruské vmiešavanie sa do početných aktivít či hrozba rádioaktívnej zbrane. Zároveň ma však vždy dokáže prekvapiť autorova schopnosť namiešať z rovnakých (či aspoň podobných) ingrediencií zakaždým iný príbeh. Zrejme je to dané aj tým, že vďaka devätnástim titulom má z čoho čerpať aj v rámci samotnej série. Gabriel Allon si prešiel už mnohými skúškami, a to tak v pracovnej, ako i osobnej oblasti. Jeho cesta z obyčajného agenta/reštaurátora až do riaditeľskej funkcie bola dlhá a náročná, ale neraz odmenená víťazstvom. Napriek tomu sa v Novom dievčati ako postava až tak nevyvíja, nezažíva zreteľný otras ani neukazuje novú stránku svojej osobnosti. Skôr ide o akúsi poctu žánru a analógiu s dianím na súčasnom Blízkom východe. Čo, samozrejme, nie je na škodu, pretože mnoho čitateľov sa o ňom dozvie azda práve prostredníctvom tejto knihy.

"Dokumenty dokazovali, že Irán skutočne pracoval na výrobe jadrovej zbrane, hoci celému svetu tvrdil opak. Nenašli sa však žiadne dôkazy o porušení podmienok jadrovej dohody s predchádzajúcou americkou vládou. Popoludní o tom Gabriel informoval premiéra v Jeruzaleme. O týždeň odletel do Washingtonu zasvätiť do celej záležitosti aj Američanov. Na jeho prekvapenie sa stretnutie konalo v situačnej miestnosti Bieleho domu za účasti prezidenta." (str. 221)

V príbehu sa stretneme okrem Allona, samozrejme, aj s ďalšími stálymi postavami série, ako sú napríklad jeho manželka, tradičný tím či kolegovia zo spriatelených spravodajských služieb. Medzi mojich obľúbencov patrí najmä Christopher Keller, Angličan, ktorý okrem Gabriela počas série prekonal azda najväčší vývoj. Ako je v Silvových románoch zvykom, ocitneme sa i na viacerých miestach vo svete - v Izraeli, USA, Azerbajdžane, Francúzsku, Anglicku, Nemecku či v Holandsku. Hráčov zapojených do hry o mocenskú nadvládu je neúrekom, ale čitateľ sa v deji vôbec nestráca, všetko je prehľadné, aby si naplno užil dej a jeho zvraty. Úvod je ako obvykle predstavením jednotlivých postáv a línií, ktoré postupne gradujú až do strhujúceho finále. Je skvelé, že séria ani po toľkých rokoch nestráca nič zo svojej kvality, preto verím, že Daniel Silva má v zásobe ešte dosť materiálu. Vzhľadom na politickú situáciu vo svete má k dispozícii nevysychajúcu studňu...

Originálny názov: The New Girl
Príslušnosť k sérii: 19. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Trójsky kôň môže mať mnoho podôb

S prekladmi románov Sebastiana Fitzeka akoby sa roztrhlo vrece. Nie je to však na škodu. Tam, kde by inokedy nastal prílišný pretlak, sa vyskytuje pomaly rastúca závislosť od titulov tohto úspešného Nemca. Ťažko povedať, čím presne to je - (ne)obyčajnými hrdinami, ktorí nie sú z radov polície? Dynamickým textom a striedaním uhlov pohľadu? Zavádzaním čitateľa prekvapivými zvratmi? Silnou dávkou psychologizácie? Zrejme z každého rožku, pričom spoločných prvkov v jeho knihách by sa našlo i viac. Darček prišiel v najvhodnejšom čase, keďže vzhľadom na názov sa isto ocitol pod stromčekom mnohých knihomoľov.

"Vošiel do reštaurácie. Bolo šero, okrem malých lampiek na umelohmotných stoloch svietilo iba núdzové osvetlenie. Do nosa mu udrela zmes fritovacieho oleja, burgrov a krvi. Krvi? V hlave mu prasklo až s istým oneskorením. Ako aerodynamický tresk lietadla. Potom prišla bolesť a uvedomil si, že sa nemýlil: lokál naozaj mal šachovnicovú podlahu. Teraz na nej kľačal - neschopný opäť sa postaviť. Mal som dať na svoj vnútorný hlas. Kopanec do brucha ho roztočil okolo jeho vlastnej osi." (str. 15)

Je to typický Fitzek, čiže už od prvých riadkov sa ide priamo na vec. Žiadne okolky, vysvetlenia, obšírne súvislosti. A tak to má pri modernom, rýchlo plynúcom trileri byť. A už hneď na konci druhej kapitoly vás čaká zvrat, na ktorý vás nedokáže nič pripraviť. Autor sa pohráva s príbehom ako bôžik umeleckého rozprávania a vy sa necháte radi unášať na krídlach jeho fantázie. Druhou stranou mince je fakt, že Fitzekove príbehy sú často ťažko uveriteľné vďaka svojej prekombinovanosti a neustálou snahou šokovať, to všetko zaobalené do psychologických problémov (takmer všetkých) hlavných postáv. No práve preto nikdy neviete, čo príde, a nepredvídateľnosť deja robí aj z Darčeka zábavné i kvalitné čítanie. Páči sa mi zvolený názov. Ako obvykle je stručný a trefný, hoci v tomto prípade ho možno vnímať vo viacerých významoch - ako názov knihy dôležitej pre hlavného hrdinu i ako doslovný dar od neznámeho muža, s ktorým sa stretne v bistre, kde pracuje. To je však len jedna zo záhad číhajúcich na Milana - analfabeta, bývalého kriminálnika so svojským zmyslom pre spravodlivosť. Jeho život naberie odrazu obrátky, aké by nečakal ani v najhoršej nočnej more. Je konfrontovaný nielen s únosom mladého dievčaťa, ale aj so skrytými pohnútkami najbližších osôb, čo preverí jeho dôveru i vlastnú minulosť. Milan je, mimochodom, dosť zvláštna postava. Priznám sa, do deja som sa vžíval podstatne dlhšie ako u iných autorových diel. Asi je to tým, že analfabeti nie sú v našej spoločnosti bežným javom, respektíve aspoň ja sa s ním vôbec nestretávam, a tak som sa na Milana náročnejšie "nalaďoval". Zato ale Fitzekovi pridávam hviezdičku, pretože sa púšťa do odvážnych tém, ktoré nie sú celkom bežné.

"Násilie bolo dobrým prostriedkom na dosiahnutie cieľa a bolo výhodou, že utrpenie jeho obetí mu bolo srdečne ľahostajné. Zoein krik ho tiež nevzrušil ani nevyrušil. Aj keby pri tom zomrela, nijako výrazne by sa ho to nedotklo. Ale ešte dýchala, na špinavej vykachličkovanej podlahe záchoda pre postihnutých. Zas sa preberie, aj keď druhé bezvedomie tak krátko po sebe asi len tak ľahko nespláchne. No pravdepodobne aj tak lepšie než amputovaný prst." (str. 105)

V porovnaní s inými autorovými knihami je Darček menej drastický, čo ulahodí aj citlivejším povahám. Fitzek sa totiž zvyčajne nebojí explicitného zobrazenia násilia, čo občas dokáže vytrhnúť čitateľa z konceptu, no tu sa po trochu drsnejšom úvode násilie "umúdri" a ustúpi deduktívnemu odhaľovaniu stôp. Závan detektívky na úkor psychotrileru či nečakaných úmrtí bol veľmi príjemný, autorovi sedí aj táto poloha a mohol by ju ukazovať častejšie. Vydavateľstvo Tatran zaobalilo román do úžasnej obálky, ktorá lahodí oku a upúta aj medzi desiatkami iných. Po jej rozbalení nájdete vnútri príbeh, ktorý vás vtiahne - ak nie hneď postavou, tak určite jej problémom a prostredím väzenia, kde to celé začína. Apropo, začiatok. Väčšinou nemám rád, keď samotný dej má viesť k udalostiam zobrazeným v prológu, ale v Darčeku mi to nevadilo, funkčne to vyvolalo zvedavosť a pripravilo ma na očakávanie čohokoľvek. Okrem poďakovania v závere, ktoré autor poňal naozaj netradične. Keďže všetky knihy Sebastiana Fitzeka máte prečítané raz-dva, ich vydávanie v rýchlom slede je značnou útechou. Už teraz sa zrejme môžeme tešiť na jeho ďalší skvost a príjemné zimomriavky.

Originálny názov: Das Geschenk
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Mária Mlynarčíková
Počet strán: 286

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Pomsta chutí najlepšie studená

Keď som pred niekoľkými rokmi sledoval americký seriál Zločin, vedel som, že je nakrútený podľa dánskej predlohy. Priznám sa však, že keď vyšla kniha Gaštanko, netušil, že jej autor je podpísaný aj pod pôvodnou verziou daného seriálu. S o to väčšou chuťou som sa ale napokon pustil do čítania, pretože Soren Sveistrup sa u mňa uviedol ako záruka kvality. A nemýlil som sa. Jeho literárny debut má všetko, čo si možno od severskej tvorby želať. Temnú atmosféru, spletitý príbeh, bizarný prípad a presah do spoločenských reálií. Je bežnou vecou, že kriminálky prerastú do série, no tu sa zatiaľ zdá, že ide o jednorazovú záležitosť. Čo je škoda, pretože hlavné duo Hess a Thulinová by rozhodne ešte malo čo ponúknuť.

"Polícia teraz zastavuje a prehľadáva autá a vypočúva vodičov, ale Hess sa obáva, že to všetko bude úplne zbytočné. Prišli neskoro a sú už niekoľko krokov pozadu. Krátko po ich príchode do lesa sa rozpršalo a všetky stopy, ktoré mohli nájsť - odtlačky prstov, nôh, hocičo - zmyla voda a iba v nich vyvolala pocit, že lovia akéhosi fantóma spriazneného so všetkými bohmi počasia. Myslí na telo Anne Sejer-Lassenovej, myslí na malú gaštanovú figúrku na jej ramene a pripadá si ako nedobrovoľný divák snažiaci sa nájsť východ z divadla, zatiaľ čo na javisku pred ním sa odohráva akési bizarné predstavenie." (str. 147)

Samozrejme, vzhľadom na veľké množstvo škandinávskych trilerov sa niektoré postupy pretransformovali na ustálené klišé, ale našťastie stále dokážu pobaviť a zaujať. Nadšenci žánri budú určite spokojní, nováčikovia v tomto smere zase spoznajú to najlepšie, čo sever ponúka. Gaštanko robí česť svojim starším knižným súrodencom a buduje si vlastné meno. Mark Hess je klasický ostrieľaný detektív, potýkajúci sa s pracovnými i osobnými problémami. Tu mi však nedá nepristaviť sa. Hess sa do Kodane dostáva z Europolu, kde sa dopustil akýchsi prešľapov, a preto sa ho zbavili, kým sa nadriadení nerozhodnú, čo s ním. Lenže čitateľ sa sotva dozvie, o čo išlo, dokonca aj jeho osobná tragédia je odbavená jednou vetou, navyše z druhej ruky vďaka náhodnému rozhovoru Thulinovej s inou postavou. A keď sme pri Thulinovej, ani jej osobný život nám veľa neponúkne. Nevravím, že je to škoda, niekedy rodinné súvislosti iba spomaľujú dej a samotné riešenie prípadu, no tu sa mi, napríklad, žiadalo vedieť viac. Ktovie, či išlo o Sveistrupov zámer trochu naštrbiť zaužívané autorské metódy, alebo  si predsa len ešte necháva otvorené možnosti pre ďalšie potenciálne pokračovanie. Čo sa mi ale páčilo, bol vzťah Hessa a Thulinovej, ktorý sa nedá označiť práve za bezproblémový. Už od začiatku si nesadli, ale boli nútení spolupracovať, pričom sa prejavila ich vysoká profesionalita. A veru jej bolo treba, pretože vrah s prezývkou Gaštanko je naozaj nezvyčajný. Ženské obete pripravuje časti nôh a rúk, akoby si vytváral vlastnú figúrku namiesto tých z gaštanov, aké necháva pri naaranžovaných telách. Navyše s odtlačkami dcérsky dánskej ministerky, ktorú uniesli už pred rokom a jej prípad je považovaný za uzavretý. Je možné, že by predsa len mohla byť ešte nažive? Alebo sa len niekto zahráva s političkou, ktorá sa po čase vrátila do svojej funkcie?

Soren Sveistrup

"Aj keď tam malá gaštanová postavička iba nevinne stojí a k nebu vystiera svoje ruky zo zápaliek, naplní ju chlad, pretože si je istá, že pred malou chvíľou, keď vyšla von, aby policajta pohľadala, tam postavička nebola. Keď opäť zdvihne pohľad, má pocit, že tma pred ňou ožila a zhmotnila sa, a musí pozbierať všetky svoje sily, aby pred seba vôbec dokázala zdvihnúť trasľavú ruku s dlhým kuchynským nožom." (str. 253)

Keďže Rosa Hartungová je ako postava ministerkou sociálnych vecí, poskytuje to autorovi priestor venovať sa aj háklivejším témam, ako sú zneužívanie detí, týranie a zanedbávanie starostlivosti. Každá vražda, ktorej sa Gaštanko dopustí, je spojená s určitým problémom. Je dobrým ťahom, že máme možnosť dočítať sa o rôznych pohľadoch - detí, rodičov, sociálnych pracovníkov i samotného ministerstva. Prím však hrá predsa len samotný prípad, ktorý je rozpracovaný do detailov a dvojica detektívov má pred sebou skutočne náročnú úlohu. Stopy sú totiž minimálne, a tak im spočiatku neostáva iné než čakať na ďalšiu obeť. Spojenie s gaštanmi mi pripadá originálne, a napriek brutalite vrážd nebolo násilie zobrazené prvoplánovo explicitne. Rovnako mi vyhovovali aj krátke kapitoly a striedanie postáv v nich. Gaštanko je komplexnou kriminálkou postavenou na vyšetrovacích postupoch a sociálnej kritike, v menšej miere na osobnom živote hlavných hrdinov. Prvotina Sorena Sveistrupa kráča v šľapajách svojho seriálového predchodcu, preto dúfam, že nás poteší aj ďalšími knihami.

Originálny názov: Kastanjemanden
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Adrián Takáč
Počet strán: 463

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Osud poznačený mocou a krvou

Pád romanovovskej dynastie som v poslednom čase spoznával z viacerých zdrojov. Začalo to knihou Romanovovská cárovná, pokračovalo šesťdielnou minisériou Posledný z cárov a teraz tu máme román Anastázia Romanovová, zaoberajúci sa záhadou ohľadom možného prežitia najmladšej dcéry cárskeho páru. Aj po sto rokoch ostáva koniec ruskej monarchie vďačným námetom, a niet sa čomu čudovať. Tristo rokov vlády silnej dynastie ukončila krvavá revolúcia, čo poznamenala dejiny Európy nebývalým spôsobom. Nedá sa to však vnímať len z pohľadu spoločnosti, ale predovšetkým z pohľadu človeka - hoci aj najvyššie postaveného. Strach o život zbavuje ľudí lesku a v jadre chceme všetci to isté - aby sme boli my i naši blízki vždy v bezpečí.

"Najsmiešnejšia zo všetkého bola skutočnosť, že nám chlieb a čaj naservírovali na čínskom porceláne. Náš starý život sa zdanlivo nepominul. Mala som však pocit, že niečo predstierame - ako keď som kedysi pre rodinu hrala predstavenie. Pekný princezná, ktorá je z krásneho porcelánu... v hnijúcej väzenskej cele bez slnečného svitu. Zasmiala som sa na svojej predstave. Ani neviem, prečo ma to rozosmialo, lebo scéna sa veľmi nelíšila od pravdy. Naučila som sa, že vo chvíľach najväčšieho zúfalstva mi správne načasovaný úsmev dodá silu. Ak som si však nedala pozor, mohol sa premeniť na záplavu sĺz." (str. 76)

Som rád, že príbeh začína počas obdobia, keď boli Romanovovci väznení. Knihe to dodáva nádych autentickosti a väčšej uveriteľnosti. Keby sa autorka odhodlala využiť len prípad objavenia sa Anastázie ako jedinej preživšej, román by čerpal maximálne zo škandálnej epizódy. Takto je obsiahlejším titulom, zasahujúcim jednu z najvýznamnejších udalostí moderných dejín. Ukazuje Nasťu ako mladé dievča, ktoré stále verí v dobro, nádej a záchranu. Priznám sa, nečakal som, že Nadine Brandes obohatí dej aj štipkou mágie, hoci anotácia to dosť jasne naznačovala. Akosi som skôr predpokladal, že pôjde o jasnejšie profilovaný historický príbeh. Na druhej strane ma to ani veľmi neprekvapilo, keďže spoločnosť v Rusku v tom čase holdovala mysticizmu, čoho dôkazom je aj prítomnosť Rasputina na cárskom dvore. Jeho hlavnou úlohou bolo liečiť následníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou, čo sa rodine darilo pomerne dlho tajiť. Úľavu od ťažkostí prinášala bratovi neskôr práve Anastázia. Je optimistická, nebojácna, láskavá a odmieta sa len tak vzdať. A to ani krvilačnému boľševickému veliteľovi, ktorý má pred sebou vidinu "červeného" zajtrajška a cársku rodinu vníma ako prekážku nutnú znieť zo sveta.

Nadine Brandes

"Pohladila som Alexeja, napravila som mu zakrvavený golier, pretože môj malý vojak by si to tak želal. Nateraz som žila pre neho. Bol to síce dedič trónu krajiny, ktorá ho nikdy neprijme, no hlavne to bol môj brat. Zachránim ho. Nezáležalo na tom, čo ma to bude stáť, uistím sa, že prežije. Z korzetu som vytiahla matriošku, ktorý ukrývala posledné dve zaklínadlá. Jurovskij tvrdil, že bábika mu pomôže nájsť Dočkina. Vedú jeho zaklínadlá nakoniec až k nemu? Preto Jurovskij tak veľmi túžil matriošku získať?" (str. 202)

S tvorbou Nadine Brandes som sa stretol po prvýkrát a musím povedať, že ma zaujala viac než množstvo iných nových mien na našich pultoch. Tak šarmantne spojila romantiku s históriou a fantasy, že som si musel o nej zistiť viac. Verím, že sa dočkáme prekladu aj ďalších jej diel, lebo rozhodne má ešte čo ponúknuť. Jej Anastázia Romanovová nie je iba meno z učebnice, ale dokázala jej vdýchnuť život a zároveň cez ňu poučiť kvantum čitateľov. Takéto knihy u nás chýbajú ako soľ, preto sa teším, že vydavateľstvo Motýľ nám prinieslo danú spisovateľku. Z brutálnej, krvavej a po ľudskej stránke neospravedlniteľnej situácie spravila príbeh určený v prvom rade mladým čitateľom, ale sklamaní nebudú ani tí skôr narodení. Nehovoriac, že vďaka svojej úžasnej obálke sa nielen skvelo číta, ale sa na ňu aj dobre pozerá.

Originálny názov: Romanov
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Dáša Vallo
Počet strán: 319

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvo Motýľ.

Ďalšie osudy malého mestečka s veľkým srdcom

Historky z Ivy Hillu sú prvou trilógiou z pera Julie Klassenovej. Pri takom počte kníh, ktoré má na konte, a pri súčasných trendoch je priam neuveriteľné, že k tomu došlo až teraz. Rozhodne sa však oplatilo počkať, obyvateľov malého mestečka si okamžite obľúbite a budete s jemným úsmevom na perách sledovať, akým smerom sa uberajú ich osudy. Všetko sa začalo Hostincom v Ivy Hille, ktorý predstavil rodinu Bellovcov a ich zamestnancov, rovnako ako celú plejádu postáv z rôznych spoločenských vrstiev. Už v úvode série sme tak mali možnosť spoznať odhodlané ženy, ktoré sa stretli pod jednou strechou, aby priniesli osoh nielen sebe, ale najmä iným mladým dámam. A práve na ne je zameraná novinka Panie z Ivy Cottage.

"Mercy Groveová vošla do tichej učebne a na okamih zastala so zatvorenými očami, aby vdýchla známu vôňu kriedy a starých kníh. Keď oči otvorila, na zemi zbadala ležať zhúžvaný hárok papiera. Zodvihla ho a niesla k odpadkovému košu. Popísané riadky však v nej vzbudili zvedavosť, preto guču rozvinula, aby si prečítala, čo je na papieri napísané. Nakreslila to niektorá zo žiačok? Zabolelo ju to. Obrázok bol totiž očividne jej karikatúrou, a vonkoncom nie lichotivou." (str. 51)

V centre príbehu sú predovšetkým dve ženy. Rachel Ashfordová sa do Ivy Cottage presťahovala po otcovej smrti, keď rodinný majetok pripadol jej bratrancovi. Ten ju síce požiadal o ruku, ale Rachel by sa radšej postavila na vlastné nohy. Otec jej zanechal len kopu kníh, a tak sa Rachel rozhodne na naliehanie ostatných otvoriť si knižnicu za pomoci ďalších obyvateľov. To ju spojí s mužom, ktorý jej kedysi zlomil srdce, ktoré sa pri hľadaní odpovedí na tajomstvá znovu pomaly zacelí... Rachel po odchode z domova prichýlila jej priateľka Mercy Groveová, učiteľka mladých slečien. Do dievčenskej školy vkladá všetku svoju energiu a čas, keďže myšlienka na manželský život jej už dlho neschádza na um. Už dávno si uvedomila, že nie je taká príťažlivá, ako jej kamarátky, preto jej ani nenapadne, že by pánske návštevy v Ivy Cottage mohli súvisieť i s ňou, nielen s Rachel... Samozrejme, obmedziť dejové línie iba na tieto dve hlavné by bolo krátkozraké, ak nie priam ignorantské. Ako som už spomenul, Julie Klassenová predstavuje veľké množstvo postáv, ale nemusíte sa báť, že by ste sa v nich stratili. Každá je svojím spôsobom jedinečná a čímsi vám utkvie v pamäti. A predovšetkým - autorka sa prejavuje ako znalkyňa ľudských charakterov, pričom v každom sa snaží nájsť čosi dobré. A ak aj niekto prejavuje negatívne vlastnosti, väčšinou má na to dôvod a nie je to vôbec prvoplánové.

Julie Klassenová

"Ach, prečo len súhlasila s touto piesňou? zaúpela v duchu. Dojímavá melódia a slová, ktoré od radosti rýchlo prešli k dávnym rokom, bolestivým spomienkami, ružiam a srdcu pripútanému k starej láske. Pozbierala všetku vnútornú silu a sebaovládanie, ktorým sa priučila od svojej matky a ktoré si osvojila v čase, keď ju musela ošetrovať. Spievala ďalej a dúfala, že si nikto nevšimne, ako sa jej chveje hlas. Keď ju v očiach zaštípali slzy, modlila sa, aby ich tí, čo si ich všimnú, považovali iba za hru svetla a nič viac. Pocítila na sebe Timothyho pohľad a jemne sa k nemu natočila. V očiach sa mu odrážal akýsi silný cit. A možno to bol iba odraz sviece, čo horela vedľa neho." (str. 305)

Vydavateľstvo i527.net našlo v Julie Klassenovej klenot. Patrí medzi autorky, ktoré vedia spojiť romantiku s obyčajným ľudským údelom, a to všetko na reálnych spoločenských základoch. Séria Historky z Ivy Hillu nie je tvorená klasickými romancami, ide v podstate o obraz života v 19. storočí na anglickom vidieku. Iste, je možno značne romantizujúci, čo sa týka postáv a celkového vyznenia, ale oslava dobra a viery nikdy nevyjde z módy. Panie z Ivy Cottage sú ako stvorené na vianočné čítanie, nemohli vyjsť v lepšom čase. Láska, náklonnosť, ale aj strata a smútok tvoria mozaiku osudov, nad ktorými sa vznáša priateľstvo ako najväčšia hodnota. Tento román dokáže inšpirovať aj podnietiť k zamysleniu a určite vás navnadí siahnuť aj po poslednom, treťom dieli. Verme preto, že čakanie nebude dlhé.

Originálny názov: The Ladies of Ivy Cottage
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Historky z Ivy Hillu)
Preklad: Zuzana Vengliková
Počet strán: 421

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.

Hollywoodska romantika na pozadí škandálov a lesku

Krásna obálka knihy Sedem manželov Evelyn Hugovej nie je len pozlátkou ako v prípade mnohých hollywoodskych rýchlokvasných vzťahov, ale verne odráža pútavý, nevšedný príbeh. Už len samotný námet znie zaujímavo, a keď je navyše aj remeselne spracovaný, hit je na svete. Ide totiž o rozprávanie (nerád by som v tejto súvislosti použil slovo životopis) starnúcej hereckej legendy, ktorá si vyberie mladú a neskúsenú reportérku, aby ju previedla svojimi manželskými peripetiami. Spočiatku sa zdá, že Evelyn Hugová chce iba vyťažiť čo najviac zo svojej upadajúcej slávy a aspoň na moment si pripomenúť lesk prestíže z troch desaťročí, no na odhalenie čaká omnoho viac tajomstiev.

"Záujem mužov priťahovali moje prsia. A ženy obdivovali moju tvár. Ani neviem, kedy presne som prišla na ten správny výraz, ale v istom okamihu úmorného niekoľkotýždňového fotenia, akoby ma osvietilo. Imidž, ktorý odo mňa chceli, bol protirečivý - ťažko analyzovateľný, no pôsobivý. Mala som byť neskúsená, naivná a zároveň eroticky podmanivá. Dievča príliš cnostné, aby pochopilo necnostné myšlienky, ktoré prebúdzalo. Čistý blud, pravdaže, ale zahrať ho bola hračka. Občas si myslím, že rozdiel medzi herečkou a hviezdou je v tom, že hviezda sa stotožní s predstavou, akú o nej chce mať svet." (str. 59)

Evelyn Hugová je odrazom éry filmu, keď boli  hviezdy aj osobnosťami, ikonami a vzormi pre ostatných, nie iba výplňou titulných stránok časopisov a ozdobou večierkov. Reportérka Monique Grantová nerozumie, prečo si herečka vybrala pre svoje pamäti práve ju, rovnako ako jej kolegovia. Je to však zároveň príležitosť spraviť si meno a už len preto nemôže odolať. Evelyn jej postupne rozpovie o svojich  začiatok v päťdesiatych rokoch, o časoch najväčšej slávy, aj o dobrovoľnom stiahnutí sa do ústrania v rokoch osemdesiatych. A nimi sa tiahne ako hlavná línia rozprávanie o jej siedmich manželstvách, hoci len jeden muž predstavuje tú najväčšiu životnú lásku. Manželstvá Evelyn boli poznamenané rôznymi radosťami i starosťami, zažila chvíle krízové i dojemné, a to všetko tvorí spletitý príbeh, ktorý autorka zavše čímsi okorení. Taylor Jenkins Reid sa okrem písaniu kníh venuje aj tvorbe scenárov a z textu to riadne cítiť. Či už vďaka relatívne krátkym kapitolám, alebo úryvkom z novinových článkov. Napriek rozsiahlemu časovému obdobiu dej plynie rýchlo, čo možno nesadne každému. Istá skupina čitateľov by azda uvítala detailnejší prienik do jednotlivých situácií či vzťahov, ale mne osobne takéto dynamické spracovanie vyhovuje oveľa viac.

Taylor Jenkins Reid

"Ak chcete, aby s vami muž ušiel a vzal si vás, prvá a najdôležitejšia vec je nahovoriť ho na cestu do Las Vegas. Urobíte to takto: vyjdete s ním do niektorého klubu v L.A. a dáte si niekoľko drinkov. Zatvárite sa, že nevidíte, ako veľmi chce, aby ho s vami odfotili, a nebudete prevracať oči, keď si uvedomíte, že vy aj on to na seba iba hráte. Vlastne je to fér: ak vy hráte niečo naňho, prečo by nemal on hrať na vás? Ešte šťastie, že to, čo chcete jeden od druhého, sa navzájom dopĺňa. Vy potrebujete škandál. On chce, aby sa celý svet dozvedel, že vás pretiahol. A to sú dve strany jednej a tej istej mince." (str. 190)

Pohnútky k toľkým manželstvám boli zo strany Evelyn tiež rôznorodé, ale pochopiteľné. Romantické duše v každom z nich určite nájdu niečo pekné, i keď nejde o ľúbostný príbeh ako taký. Sedem manželov Evelyn Hugovej v sebe mieša viacero žánrov, robí to však nenápadne a šarmantne. Páčilo sa mi, ako sa vyvíjal aj vzťah medzi Evelyn a Monique. Je zrejmé, že hviezda si novinárku nevybrala náhodou a pri čítaní budete hádať, čo je za tým. Odhalenie ma potešilo aj prekvapilo, Taylor Jenkins Reid zvládla tento motív na výbornú. Hollywood je pre bežného smrteľníka čímsi bájnym, žiariacim a neopakovateľným, ale ako ukazuje tento román, odvrátená stránka môže byť neraz zničujúca. Očakávania, nároky, neprestajný záujem verejnosti a faloš sú len zlomkom dane, ktorú musia celebrity zaplatiť. Román Sedem manželov Evelyn Hugovej ukazuje oba prúdy, no hlavným námetom ostáva ľudskosť a snaha o zblíženie v každom období a prostredí.

Originálny názov: The Seven Husbands of Evelyn Hugo
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Zdenka Buntová
Počet strán: 416

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Magické hľadanie pravdy o človeku

Kde sa les dotýka hviezd sa veľmi ťažko radí k presnému žánru. Začína ako sci-fi, ale to je len východisko pre filozofické uvažovanie kombinované so psychologickým vykreslením ťažkých životných skúšok. Práve v tom tkvie čaro knihy, ktorá mi na viacerých miestách pripomenula klasického Malého princa. Aj tu máme dieťa, čo vyhľadalo osamelého človeka, aby našlo odpovede na univerzálne otázky. Keďže Exupéryho rozprávka sa radí medzi moje obľúbené, rovnako pozitívne ma prekvapil aj debut Glendy Vanderahovej. Kým som si ho neprečítal, ani som netušil, že mi na súčasnom trhu chýbala podobne ladená kniha.

"Nedokázala prestať myslieť na malú mimozemšťanku. Od chvíle, keď sa prebudila, si Jo vyčítala, že dievča neodviezla domov, hoci pochybovala, že nejaký domov má. Keď Ursa odchádzala, povedala: Idem tam, kam chceš, aby som šla. Čím viac sa Jo snažila prísť na to, čo to znamená, tým zlovestnejšie to vyznievalo. No aj tak tam len tak stála a sledovala, ako dievča mizne v noci. Zabočila na Turkey Creek Road, presvedčená, že dievča na ňu bude čakať v chate. Vzápätí si želala, aby dievča v noci naozaj zmizlo." (str. 64)

Možno to znie, že ide o náročné čítanie, ale nie je to tak. Práve naopak, príbeh má šancu zaujať široké spektrum čitateľov, pretože každý si v ňom môže nájsť čosi pre seba. Napriek malému počtu postáv je text postavený najmä na dialógoch, čo mu dodáva grády a dej neprešľapuje na mieste. Ústredné trio postáv je nemožné neobľúbiť si. Jo sa potýka so zdravotnými problémami, no snaží sa nepoddať ľútosti a radšej sa venuje výskumu o hniezdení vtákov. Pri lesnej chate natrafí na dievčatko Ursu, ktoré tvrdí, že pochádza z vesmíru a na Zem prišlo zažiť päť zázrakov. Jo na jej tele objaví modriny, čo ju privedie k teórii o Ursinom týraní. Pomôcť jej môže azda sused Gabriel, symbol bezpečia a neochvejnej istoty. Čo začalo ako sci-fi, sa rýchlo zmenilo na čosi celkom iné. Preto sa nezháčte, ak budete mať o knihe vytvorené určité predpoklady. Ľahko sa totiž stane, že ostanú nenaplnené. Keď sa však necháte unášať symbolikou a myšlienkami ukrytými v riadkoch i medzi nimi, nebudete sklamaní. A tak ako ja zistíte, že nepotrebujete hŕbu akcie, aby ste boli v napätí. Pôvod Ursy je pritom len jedným motívom vyvolávajúcim rôzne otázky.

Glendy Vanderahová

"Miesto, kde stáli, vysoko nad tmavým lesom, pripomínalo ohnisko, vrchol úprimnosti, ktorý napokon dosiahli. Ursa ich doviedla tam, kam chcela, no ich nestále emócie ich mohli z toho maličkého rovnovážneho bodu kedykoľvek vykoľajiť. Museli nájsť Ursu, bezpochyby, no Jo vedela, že je ukrytá v bezpečí a nie je v reálnom ohrození. V tej chvíli hrozilo jediné nebezpečenstvo - že Jo s Gabeom dovolia, aby tie sekundy uplynuli bez toho, aby ich vnímali ako Ursa, ako jej vlastný minizásah do osudu v obrovskom a zázračnom vesmíre, ako úžasný dar, ktorý im ponúkala." (str. 175-176)

Nemyslite si však, že román Kde sa les dotýka hviezd je iba o nevšednom stretnutí a alegórii. Otvára viaceré súčasné témy, ako napríklad výchova maloletých, držanie zbraní či čoraz aktuálnejšia akceptácia odlišností v spoločnosti. Glendy Vanderahová ich spracúva zľahka a pritom vás nimi dokáže zasiahnuť. Je to hlavne zásluha už spomenutých postáv, ktoré odrážajú nás, obyčajných ľudí, no pod vplyvom udalostí, vonkajších okolností i vzájomných vzťahov objavujú kúzlo ukryté v maličkostiach. Tento titul vyšiel v najlepšom období, v akom sa dalo. Vianoce sú tým správnym časom, kedy dbať na hodnoty a toleranciu, no verím, že sa to nebude týkať len ich. Kde sa les dotýka hviezd možno ľuďom zázračne neotvorí oči, ale snáď ich aspoň na chvíľu prinúti pristaviť sa a zamyslieť. Zároveň ide o pohodové čítanie ako stvorené na voľné dni, kde zlo nemá šancu uspieť.

Originálny názov: Where the Forest Meets the Stars
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Simona Klimková
Počet strán: 324

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

Temná atmosféra nie je len doménou severu

Román Hrob mojej sestry sa na prvý pohľad tvári ako príslušník severskej literatúry - temnou obálkou, názvom a celkovou atmosférou. Nedajte sa však pomýliť, autor Robert Dugoni je Američan a dej jeho knihy sa odohráva v lesoch nad mestečkom Cedar Grove. Ako vidno, aj meno dejiska je blízko spojené s "hrobom", čo len dotvára ponurú náladu. Názov naznačuje, že budeme mať dočinenia s priamym rozprávačom, ale Tracy ako hlavná hrdinka sa nevyznačuje touto úlohou. Rozprávač je objektívny, hoci vzťah Tracy a jej sestry tvorí podstatnú súčasť deja, a tak je istá miera zainteresovania celkom príznačná.

"Teraz mala Tracy v ruke forenzný dôkaz z hrobu, ktorý hovoril v prospech jej desaťročnej teórie. Tá tvrdila, že House bol neprávom obvinený, zatiaľ čo Sarin vrah si stále behá po slobode. Táto teória jej však veľmi neposlúži - kým nedostane dôkaz až pred sudcu a neprivedie svedkov späť na lavicu svedkov, pod prísahou pripravených na krížový výsluch. A jediná možnosť, ako to docieliť, je zariadiť Edmundovi Houseovi výsluch vo veci znovuotvorenia procesu, čo bude predzvesť nového súdu. Lenže bez Houseovej spolupráce to nepôjde." (str. 115)

Mám rád príbehy, ktoré prepájajú minulosť s prítomnosťou. Autorom to poskytuje možnosť spraviť ho komplexnejším a čitateľ je viac zaujatý rozvojom postáv a ich rozsiahlejšími osudmi. V tomto prípade ide o vraždu mladého dievčaťa z roku 1993, ktorú sa rozhodne nanovo preskúmať Tracy, čerstvá členka tímu detektívov z oddelenia vrážd a zároveň sestra zavraždenej. Ako je v podobných príbehoch zvykom, jej snaha sa nestretáva s nadšením okolia, či už preto, lebo prípad je oficiálne uzavretý a vrah odsúdený, alebo preto, že niektorým ľuďom tým Tracy stúpa na otlak. Tracy pritom motivuje nielen samozrejmá túžba po pravde a spravodlivosti, ale aj vlastný pocit viny, keďže v osudný večer dala prednosť priateľovi pred Sarou. To viedlo k odcudzeniu s rodičmi a napokon aj jej odchodu z mesta, no množstvo nezodpovedaných otázok ju napokon privedie naspäť. Úvod knihy sa významnou mierou venuje práve vnútornému svetu hlavnej hrdinky, jej citovým poryvom a prieniku do minulosti, aby sme dôsledne pochopili jej motiváciu aj súčasný stav. Nech vás to neodradí, pretože neskôr sa dej rozbehne želaným smerom a nastáva pravý psychotriler.

Robert Dugoni

"Ozval sa výbuch a predné okno zarinčalo. Tracy odklopila svoju stoličku a podarilo sa jej napoly skočiť na Dana a napoly ho strhnúť k zemi. Držala ho a čakala ďalšiu streľbu. Nič také sa však nestalo. Vonku ktosi naštartoval motor nákladiaka. Zaškrípali pneumatiky. Tracy sa odkotúľala z Dana, vytrhla z puzdra svoj glock, rozrazila dvere a vybehla na trávnik. Auto však už fičalo na koniec ulice, takže ho nemohla dobehnúť, a na tú diaľku sa nedalo rozoznať poznávaciu značku... Vletela späť do domu. Tam už kľačal Dan a horúčkovito sa snažil pomocou uterákov zastaviť Rexovi krvácanie. Srsť veľkého psa bola zlepená krvou." (str. 183)

Hrob mojej sestry patrí v rámci žánru do kategórie kníh, kde netečú litre krvi a ktoré sa nepredháňajú v senzačnosti a brutalite, ale zato vás upúta analýzou medziľudských vzťahov a ich neraz zhubným vplyvom na dianie v spoločnosti. Napriek týmto žánrovým presahom vám utkvie v pamäti, či už vďaka mrazivej atmosfére, alebo dôkladne vykresleným postavám. To sa týka, samozrejme, tých ústredných, mnohé vedľajšie majú len malú funkciu. Tracy si určite obľúbite, čo bola zrejme aj snaha Roberta Dugoniho. Každá séria predsa stojí a padá na hrdinoch a musia mať čo ponúknuť aj naďalej. Ak mám správne informácie,  zatiaľ je v pláne sedem kníh, no ktovie, možno sa Hrob mojej sestry dočká aj viacerých literárnych súrodencov. Ja by som rozhodne nebol proti.

Originálny názov: My Sister´s Grave
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Tracy Crosswhiteová)
Preklad: Jozef Klinga
Počet strán: 356

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Draky nie sú len prvkom legiend

Kniha Posledný Namsara ma hneď zaujala z dvoch dôvodov. Obálkou, ktorá je naozaj pekná a dokáže upútať na prvý pohľad aj medzi množstvom iných kníh, a faktom, že sa sústredí na boj proti drakom. Tie sa ako bytosti a symbol zla vyskytujú v slovesnosti rôznych krajín už veľmi dlho, preto nečudo, že sa stali predmetom záujmu aj na poli young adult. Kristen Ciccarelli je kanadská autorka, u ktorej je trilógia Iskari debutom. Z textu trochu cítiť inšpiráciu inými dielami, respektíve sa v ňom vyskytujú tradičné prvky, ktoré ostrieľaným čitateľom môžu pripadať málo originálne, ale zároveň sa spisovateľke nedá uprieť snaha o ich nové spracovanie.

"Horeli terasy, dvory aj záhrady. Za denného svetla sa nad úzkymi uličkami vznášal už len dym a tmavé tiene drakov, ktoré odleteli do Prielomu a už sa nikdy nevrátili. Vo Firgaarde vypukol chaos. Niektorí draksori sa pridali na stranu kráľovnej, ktorá sa rozhodla prekliať draky za ich zradu. Ďalší utiekli, aby podporili najvyššiu kňažku, čo zo skazy obviňovala kráľovnú. Draksori sa rozdelili a pustili do bojov proti sebe. Ďalšie domy ľahli popolom. Firgaard sa menil na ruiny. To bola prvá zrada. Druhá prišla v podobe príbehov." (str. 39)

Hlavnou hrdinkou je kráľovská dcéra Asha, ktorá to napriek svojmu postaveniu nemá práve ľahké. Pred časom totiž kvôli jej nerozvážnosti draky vypálili mesto a ona sama si odniesla jazvu cez polovicu tela. Otec ju plánuje vydať, s čím nesúhlasí, a preto sa rozhodne nielen napraviť svoju chybu (a povesť), ale aj dať svojmu životu väčší zmysel. Vypraví sa zabiť obávaného prvodraka Kozua, čím nielen ochráni celé kráľovstvo, no zároveň sa bude môcť zbaviť nelichotivej prezývky Iskari - ničiteľka. Draky sa dajú totiž prilákať rozprávaním starých legiend, dôsledky však neraz bývajú tragické. Keď už sme pri tom, môžete sa s nimi zoznámiť aj v samotnej knihe, pretože tvoria občasné predely medzi kapitolami. Tento krok hodnotím ako jedno z najväčších pozitív, pretože sa tým rozširuje celková mytológia série a ozvláštňuje kompozícia textu. V súčasnosti už nie sú autori odkázaní iba na neviazaný text, takže akékoľvek grafické či rozširujúce obohatenie je viac než vítané. Dej stojí a padá jednoznačne na postave Ashe, ktorú Kristen Ciccarelli vytvorila odlišne od zaužívaných hrdiniek. Vzhľadom na svoj pôvod a výchovu je Asha často povýšenecká, ľahkovážna a občas máte chuť zatriasť ňou, no nie je to len póza, ale jej pravá tvár. Zdala sa mi vďaka tomu reálnejšia než iné postavy, ktoré sú oproti nej omnoho plochejšie, rovnako ako dialógy - chýba im iskra, vtip... No je tiež možné, že dôkladnejšiu charakteristiku iných postáv si autorka šetrí pre nasledujúce diely, pretože - čo je tiež celkom zaujímavé - tie sa venujú iným osobám ako Ashe.

Kristen Ciccarelli

"Čakala, že Torwin sa znechutene odtiahne, ale ten jej prstami jemne skĺzol po jazve s rovnakou nežnou zvedavosťou, s akou ju predtým skúmal očami. Ahsa sa uvoľnila a primkla sa k nemu. Ako to, že som si tak zvykla na dotyky otroka? A nielen zvykla... Telom jej prešiel nával novej energie, keď ju bezpečne zovrel v náručí a pritiahol si ju k sebe. Vdýchla jeho vôňu. Soľ a piesok. Mužnosť a zem. Je možné prepadnúť niečej vôni tak vášnivo, že toho človeka túžime aj ochutnať?" (str. 204)

Cieľová skupina si Posledného Namsaru nepochybne obľúbi. Obsahuje všetko, čo si možno od klasickej fantazijnej knihy pre mladých možno priať - silnú hrdinku, náročnú úlohu, vnútorné rozpory, komplikované vzťahy, decentnú lásku a rozprávkové motívy blízke širokej verejnosti. Zo strany Kristen Ciccarelli tak ide prakticky o stávku na istotu, veľmi nevybočuje z miery, no verím, že s pribúdajúcim počtom titulov sa odviaže trochu viac. Z jej textu cítiť snahu o experiment, no nazdávam sa, že ešte bola limitovaná debutujúcim románom. Čo však tiež hodnotím pozitívne, je málo miest, kde by sa len prešľapovalo na mieste, dej sa hýbe sústavne vpred a ak sa nebudete priveľmi zamýšľať nad jeho cestičkami (a predvídať ho), dočkáte sa aj niekoľkých vydarených prekvapení. Kráľovstvo so zakázanými príbehmi je výborne zvoleným dejiskom a autorka sa snaží využiť jeho možnosti naplno - a to tak jeho zákonmi, ako aj postavami z rôznych spoločenských vrstiev od otrokov cez vojakov až po tých najvyšších. Séria Iskari je skôr určená pre mladšie ročníky, nenáročnejších čitateľov či tých, ktorí so žánrom young adult ešte len začínajú, ale dokáže pobaviť aj ostatných. Mňa si získala a určite siahnem aj po pokračovaní.

Originálny názov:
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Iskari)
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 376

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

V ríši férov je dôvera slabosťou

Holly Black nie je v našich končinách neznámou autorkou. Pred niekoľkými rokmi zarezonovala sériou Kronika rodu Spiderwickovcov, a hoci o nej nejaký čas nebolo počuť, neskôr toto ticho vykompenzovala razantným návratom v dvoch líniách - spoločnej sérii s Cassandrou Clare a vlastnou s názvom Férska sága. Svet bytostí na pomedzí ľudského a magického prírodného sveta ponúka množstvo motívov, ako sme sa mohli presvedčiť aj v iných dielach. Holly Black sa napriek tomu neopakuje a dokázala priniesť do často využívaného prostredia nový vietor. Skazený kráľ pokračuje pár mesiacov po tom, kde Krutý princ skončil, a je rovnako kvalitný i zábavný.

"Roztrasú sa mi ruky a až vtom si uvedomím, ako rýchlo mi bije srdce a aká som malátna. Rany spôsobené šípom sú zákerné, pretože keď ním pohnete, ešte sa zhoršia. S ostrým hrotom uväzneným v tkanive sa nikdy nezotavím, a čím dlhšie budem čakať, tým ťažšie bude vytiahnuť ho. Zhlboka sa nadýchnem, prstom prejdem k hrotu a jemne pritlačím. Zastonám od prudkej bolesti a na pár sekúnd stratím vedomie. Pozitívne je, že mi nezasiahol kosť. Zatnem zuby, vezmem do ruky nôž a urobím si do nohy asi dvojcentimetrový zárez." (str. 214)

Férska sága mi pripadá oproti iným sériám o niečo dospelejšia, hrdinovia neriešia klasické vzťahové problémy zaobalené do fantazijných prvkov, ale reálne hrozby, ktoré môžu významnou mierou zasiahnuť aj širšiu spoločnosť. Samozrejme, že láska a priateľstvo stále tvoria dôležitú súčasť deja, ale autorka netlačí na pílu a myslí aj na čitateľov, ktorí sa nerozplývajú nad každým citovým vyznaním. Hlavná hrdinka Jude sa musí mať na pozore, pretože ako vieme už z prvej časti, dôvera je na skazenom kráľovskom dvore nedostatkovým tovarom. Manipulácie, špionáž a zahrávanie sa s citmi či realitou je na dennom poriadku a na tomto pozadí sa rozvíjajú Judine vzťahy. Postava princa/kráľa Cardana mi zaimponovala už predtým a daný dojem sa len umocnil. Páčia sa mi totiž postavy, kde badať výrazný vnútorný posun a ktoré nie sú čiernobiele. Cardan spočiatku vyznieva ako zloduch (a veru má prečo), ale občas preukáže aj svetlejšiu stránku svojej osobnosti, zatiaľ čo iné postavy, naoko kladné, v sebe ukrývajú temnú podstatu. Vďaka tomu sa príbeh stáva nepredvídateľným, keďže ako čitateľ netušíte, kedy sa kto ako prejaví. Dej je okorenený celkovou mytológiou, do hry vo veľkom vstupuje aj kráľovná Podmoria s vlastnými mocenskými ambíciami a Jude a Cardan tak majú možnosť spojiť sa proti silnejšiemu protivníkovi.

Zdroj: byckrobertson.com

"Tento proces sa volá mitridatizmus a spočíva v tom, že užijete malé množstvo jedu, aby ste si naň vybudovali imunitu. Začala som s tým už pred rokom a je to jeden zo spôsobov, ako kompenzujem svoje nedostatky. Stále však pociťujem vedľajšie účinky - lesknú sa mi oči a mesiačiky na nechtoch mám sfarbené domodra, akoby mojej krvi chýbal kyslík. Mávam zvláštne noci plné príliš živých snov. Jed obsahuje kvapku krvavočervenej tekutiny z muchotrávky tigrovanej, ktorá môže spôsobiť smrteľnú paralýzu, lupienok sladkej smrti, z ktorej zaspíte na sto rokov, vražednú bobuľu, čo šialene rozprúdi krv a potom zastaví srdce, a nakoniec večné jablko, férske ovocie, ktoré smrteľníkom pomúti mysle." (str. 83)

Pred čítaním Skazeného kráľa som sa stretol s názormi, že je slabším súrodencom Krutého princa, ale nesúhlasím s tým. Iste, oba romány sú súčasťou jednej trilógie, ale treba ich vnímať aj ako samostatné jednotky a nesnažiť sa ich za každú cenu porovnávať. Postavy a spolu s nimi aj okolnosti, za akých sa rozvíjajú ich vzťahy, prechádzajú vývojom a mne vyhovuje nastolený smer. Jude je na svoj vek síce možno príliš dospelá (má sedemnásť rokov), ale tuctových tínedžerských hrdiniek je v žánri young adult neúrekom. Je fajn vidieť niekoho, kto uvažuje v širších súvislostiach, navyše tak môže mladším čitateľkám poslúžiť ako lepší vzor. Ako je u Holly Black zvykom, aj táto kniha končí dramaticky a otvorene, čo vás môže popudiť, ak na to nebudete pripravení. Ja som sa na to tešil, vedel som, že autorka nesklame a poskytne nám vygradovaný dej. S iným sa vzhľadom na košaté línie a zvraty ani nedalo počítať. Aj po Skazenom kráľovi ostávam verným fanúšikom Holly Black a ak sa jej podarí udržať latku aj v záverečnom dieli trilógie, bude to nepochybne skvelý zážitok.

Originálny názov: The Wicked King
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Férska sága)
Preklad: Kristína Balalová
Počet strán: 344

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Prvý dojem môže byť občas veľmi nebezpečný

Román Dobré dievča mi svojím názvom pripomenulo iné tituly podobného razenia - Stratené dievča, Žena vo vlaku, Žena v kajute 10... Nerád si však vytváram rýchle predpoklady o charaktere diela, aby som nebol sklamaný alebo nemal mylné očakávania. V prípade Dobrého dievčaťa to neodporúčam ani vám, pretože Mary Kubica ich všetky razantne poprie. Netvrdím, že z jej textu necítiť malú inšpiráciu trendovými trilermi, no ich prvky sú spracované originálne a zaujímavo. Kriminálny motív navyše nefunguje osamotene, ale v kombinácii s postupným odhaľovaním tajomstiev jednej rozvrátenej rodiny.

"Neviem, ako som si to predstavoval, ale takto určite nie. Nečakal som, že bude taká nevďačná. Zazerá na mňa, provokuje. Akoby skúmala, či mám guráž odbachnúť ju. Idem k nej a priložím jej búchačku k hlave. Vtedy sa zosype. Čupne si, nešikovne zbiera zápalky, ukladá ich do škatuľky. Stojím nad ňou s namierenou pištoľou, dívam sa, ako sa snaží škrtnúť. Oblizne si popálené prsty, skúša to znova. Ešte raz. A zas. Vie, že ju pozorujem. Ruky sa jej trasú, všetky pokusy sú márne." (str. 76)

Musím poznamenať, že kniha má skvelo zvolenú obálku. Tvár rozdelená na dve polovice a otočené písmená trefne evokujú rozpoltenosť postáv a fakt, že nič nie je také, aké sa javí na prvý pohľad. Skúsenejší čitatelia možno nebudú prekvapení vývojom udalostí, no na tých ostatných čaká nevšedný zážitok. Sviežosť textu má príčinu najmä v striedaní uhlov pohľadu i časových rovín, čo si vyžaduje vašu zvýšenú pozornosť. Vôbec to však nepôsobí rušivo, práve naopak. Mary Kubica ustriehla mieru zahrávania sa s čitateľom a ponúka zábavnú formu gradácie. To vás bude motivovať prečítať si ešte jednu kapitolu... a ešte jednu... Aj preto, že sú krátke a pár strán navyše vám už predsa neublíži. Ani sa nenazdáte a máte za sebou celú knihu. V centre deja sú predovšetkým tri postavy - Eve, Colin a Gabe, spojení únosom Mie. Mia je dcérou chicagskeho sudcu a jeho utláčanej anglickej ženy Eve. Keď Miin priateľ zruší rande a ona ostane v bare odkázaná sama na seba, pustí sa do flirtovania s Colinom, ktorý však sleduje vlastné ciele. Unesie ju a namiesto toho, aby ju podľa dohovoru "posunul" ďalej, drží ju v odľahlej lesnej chate. A tak do deja vstupuje Gabe, policajný detektív vyšetrujúci Miino zmiznutie...

Mary Kubica

"Keď bude pani Thatcherová v lepšom stave, presťahuje sa k sestre... Minule ma Kathryn poprosila, aby som jej zavolal. Vôbec netušila, že jej syn je nezvestný, nevedela ani o únose Mie Dennettovej. Pridelili mi ďalšie prípady. Požiar bytového domu, podozrenie z podpaľačstva. Niekoľko sťažností mladistvých na stredoškolského učiteľa. Keď sa večer vrátim domov, musím si vypiť, aby som vôbec zaspal. Keď zatvorím oči, mám pred sebou záznam z bezpečnostnej kamery, vidím, ako Colin Thatcher surovo vlečie úbohú Miu z výťahu. Myslím na zúfalú Eve, určite plače do vankúša. Je mi jasné, že ja jediný jej môžem pomôcť." (str. 252)

Dobré dievča je kniha, kde budete podozrievať každého, a práve v tom tkvie jej najväčšia sila. Ukazuje, že dobro a zlo sú relatívne pojmy a neraz závisí len od uhla pohľadu, čo ich definuje. Aj to je dôvod, prečo sa vám i záporné postavy budú javiť sem-tam ako sympatické. Mary Kubica ich profiluje ako reálne ľudské bytosti, neprisudzuje im pozitívne či negatívne vlastnosti len preto, že sa jej to hodí pre potreby príbehu. Páčilo sa mi, že hoci ide o psychotriler, nie je všetko podriadené iba motívu únosu a pátraniu po nezvestnej. Ako som už spomenul v úvode, čakajte aj prienik do rodinných problémov a dôsledkov, ktoré vyplávajú na povrch vďaka dcérinmu zmiznutiu. Na to, že ide o autorkin debut, je z neho cítiť talent pre stavbu deja aj vytváranie charakterov. Žiadna línia neostane na suchu a v závere do seba všetko pekne zapadne. Moje odporúčanie ostáva nezmenené - nesnažte sa Dobré dievča porovnávať s inými podobne ladenými dielami, viac sa vyplatí pristupovať k nemu bez očakávaní, užijete si ho omnoho lepšie.

Originálny názov: The Good Girl
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Alexandra Ruppeldtová
Počet strán: 336

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Iskrivá romanca na zimné večery

Zopár rokov badať v románoch určených primárne ženám nový trend. Po historických romanciach a príbehoch zo súčasnosti, kde sa vytvorili akési dva tematické archetypy (nevera a ženská emancipovanosť), prišla na rad erotika. Nejde však o žiadne nechutnosti, ale o umelecké stvárnenie fyzickej stánky vzťahov, šteklivé príbehy okorenené humorom a podnecujúce fantáziu čitateľov. Ako sa zdá, ide o trefu do čierneho, romanticko-erotické romány sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov. Vydavateľstvo Aktuell nie je výnimkou a dobre si uvedomuje, čo verejnosť chce. Siahlo po americkej autorke Emme Chaseovej a v preklade ponúka jej román Zapletený.

"Bozkával som stovky dievčat. Možno aj tisícky, ale pamätám si z nich len niekoľko. A čo tento bozk? Na ten tak ľahko nezabudnem. Chutí... Bože, nikdy som nebral drogy, ale viem si predstaviť, že takto nejako chutí prvý šnup kokaínu. Je to návykové. Naše vlhké pery sa spoja. Nedokážem sa jej prestať dotýkať. Mám ruky všade - na jej tvári, vlasoch, na chrbte aj na zadku. Ťahám ju bližšie k sebe v zúfalej potrebe čo najviac ju cítiť. Chcem, aby vedela, čo to so mnou robí." (str. 65)

Je zaujímavé, že autorka si zvolila za rozprávača muža, nie je to častý jav a príbehu to náramne prospelo. Hoci spočiatku som sa obával, ako sa s tým popasuje, pretože Drew Evans nepôsobí práve ako rytier na bielom koni. Áno, je neskutočne driečny, príťažlivý, bohatý a vyžaruje autoritu v kombinácii s charizmou, ale zároveň je aj notorický sukničkár, ktorý povýšil dobývanie žien na šport. Jeho ďalšiu trofejou má byť aj Kate, no nečakane natrafí na viacero problémov. Kate je totiž nielen jeho kolegyňa, navyše je zasnúbená a okrem toho mu akosi neschádza z mysle... Emma Chaseová sa svojej úlohy zhostila znamenite, čoho dôkazom je Drewov vnútorný svet. Spočiatku mi nebol veľmi sympatický, ale postupne z neho vykresala "človeka" a jeho myšlienkové pochody boli neraz vtipné a trefné. Čo sa mi tiež páčilo, bola snaha "preraziť" stránky knihy a komunikovať s čitateľom. Drew sa nám totiž priamo prihovára, kladie nám otázky, čím sa stáva autentickejším a ešte výraznejšie vás vtiahne do deja. Ja osobne v knihách vítam akékoľvek popkultúrne narážky, a tak ma potešili i Drewove odkazy na rôzne filmy. Keďže ide o otvoreného, úprimného hrdinu, občas padne aj nejaké to expresívne slovo, ale nemusíte sa obávať, nie je ich veľa a sú využívané funkčne.

Emma Chaseová

"Hm, to mi celkom nevyšlo. Máte pravdu, bola to úplná katastrofa. Myslíte si, že som mal ísť za ňou? Mýlite sa. Čítali ste Umenie vojny od Sun C´? Ja áno. Je to kniha o vojenskej stratégii. Dobrý generál vie, kedy má zaútočiť. Výborný generál pozná, kedy má ustúpiť a preskupiť sily. Povedal som Kate, čo som mal. Teraz jej to musím dokázať. Vojny vyhrávajú činy. A tie dokážu vyliečiť aj rany. Slová nie, tie sú lacné. Najmä tie moje majú v tejto chvíli asi takú váhu ako zvyšky papierových vreckoviek zabudnuté vo vrecku." (str. 183)

Zapletený je prvou časťou série, ktorá rozhodne má ešte čo povedať. Niekto by si mohol podľa obálky myslieť, že pôjde o tuctové, gýčové či vulgárne dielo, ale mýlil by sa. V texte sa síce vyskytnú pasáže, ktoré citlivejšie povahy prinútia začervenať sa, no to len podčiarkuje celkovú atmosféru románu. Na knižnom trhu je momentálne veľké množstvo kníh daného žánru, a niektoré skutočne podliezajú kvalitatívnu latku. Román Emmy Chaseovej patrí k vydareným titulom, a preto by nemal ujsť vašej pozornosti. Je pravda, že dejovo neprináša nič nové, ale číta sa ľahko, je zábavný a jeho hrdinov si zamilujete. A okrem toho sa určite - ako aj ja - budete tešiť na ďalšie diely série.

Originálny názov: Tangled
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 254

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Pátranie po pôvode v duchu exotiky

Kniha Matkino tajomstvo má moc zaujať vás už na prvý pohľad. Výrazná a pútavá obálka jasne odkazuje na indické prvky, čo navnadí predovšetkým nadšencov cudzích kultúr. Obmedziť význam románu len na to by však bolo krátkozraké. Sejal Badani totiž vytvorila spletitý príbeh rodiny, postavený nielen na hľadaní pravdy, ale aj na udalostiach, ktoré dopomohli k vytvoreniu modernej krajiny zbavenej britskej nadvlády. Cez postavu novinárky Jaye vás prevedie všetkými chuťami, vôňami i zvukmi Indie a tento pestrý kolorit vo vás vyvolá okamžitú chuť vydať sa po jej stopách. Romantické duše by sa mali mať na pozore!

"Bohaté rodiny v dedine často dávali dcéry na základnú školu. Dievčatá v mestách sa niekedy dokonca dostali aj na univerzity. Amiša však dokončila iba prvý stupeň základnej školy, pretože musela pomáhať v domácnosti. Hladná po učení tajne kradla učebnice bratom a čítala pri sviečkach, keď ostatní spali. Vtedy začala písať poviedky - po nociach a medzi domácimi prácami. Keď bratia doniesli domov knihy v angličtine, prepadlo ju zúfalstvo. Akokoľvek sa snažila, nedokázala rozlúštiť písmená ani im priradiť zmysel." (str. 79)

Jaya síce tvorí východisko celého príbehu, no prím hrá napokon Amiša a jej boj za vlastné šťastie zasadený do časov búrlivých spoločenských zmien.  Som rád, že Sejal Badani zvolila paralelnú kompozíciu a vďaka tomu prakticky čítame dva príbehy v jednom. Knihe to dodáva dynamiku a je príjemné nachádzať prepojenia medzi minulosťou a prítomnosťou. V prvom rade však ide o rodinnú drámu, pričom Jaya až v dospelosti odhaľuje tajnosti ohľadom svojej matky Leny. Keď sa jej Jaya občas spýtala na minulosť, Lena ju zavše odbila, že dôležitejšie je hľadieť do budúcnosti. Jaya a jej manžel Patrick zažívajú krízu, nedarí sa im počať dieťa, a tak berie možnosť vycestovať do Indie ako veľmi potrebnú zmenu. Navyše sa môže konečne dozvedieť, prečo Lena pretrhla kontakty so svojimi rodičmi - a to prostredníctvom Raviho, bývalého sluhu jej starej matky Amiše. Romány odohrávajúce sa pre našinca v exotickom prostredí Ďalekého východu predstavujú vítaný únik z reality a nie je to inak ani v tomto prípade. Spolu s Jayou zažívame jej prerod a navyše sa pred nami odhaľuje komplexný a bohatý príbeh plný lásky a obetovania, ale aj intríg a zrady.

Sejal Badani

"Budúca nevesta pristúpi k snúbencovi. Ten jej niečo povie, ona zakloní hlavu a zasmeje sa. Závidím im ich šťastie. Majú pred sebou celý život a nekonečné možnosti. Na svojej svadbe som bola presvedčená, že nás nič nerozdelí. Pri šťastí, ktoré sme obaja pociťovali, sme si vôbec nepripúšťali pravdepodobnosť emocionálnej bolesti. Spomeniem si na Amišu a jej možnosti voľby. Pri pohľade na týchto mladých ľudí cítim úprimnú vďaku. Po Patrickovom boku som bola naozaj šťastná. Bez ohľadu na beznádej, ktorá nasledovala, som ho milovala. Ktovie, či niekedy prestanem." (str. 314)

Páči sa mi kontrast, aký autorka využila cez pohľad Jaye. Zo Západu prichádza na druhú stranu sveta a dedina, kde vyrastala jej matka, ju zastihne absolútne nepripravenú. Postupne si zvyká na odlišný životný štýl, ale aj postoje a rýchlosť - pretože v tejto krajine aj čas plynie inak. Tiež mi vyhovovalo, že Sejal Badani dávkuje informácie o Indii a jej reálie v rozumnej miere, nemáte pocit, že chce za každú cenu čitateľa dovzdelať, každý poznatok je funkčný a využitý s ohľadom na aktuálny dej. Niekomu možno bude vadiť, že nešla viac do hĺbky, ale je to beletria, nie literatúra faktu. Matkino tajomstvo je hodnotná kniha, kde natrafíte na viacero zaujímavých myšlienok. A možno vám v tomto predvianočnom čase pomôže naladiť sa na prichádzajúce sviatky, pretože idea o význame rodiny a pokoja je na to priam stvorená. Na svoje si príde široká škála čitateľov - od romantikov cez vyznávačov spoločenského diania až po fanúšikov psychologickej motivácie postáv. Pestrý kolorit sa tak prejavuje nielen v indickej kultúre, ale aj v miešaní žánrových prvkov. Verím, že román poteší nejedného knihomoľa a bude príjemným spestrením dlhých večerov.

Originálny názov: The Storyteller´s Secret
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 382

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.