pondelok 31. januára 2022

Zločin ako dôsledok sociálnej frustrácie

Dodnes si živo pamätám, ako som prvú časť série s Martinom Servazom Mráz čítal počas horúcich júnových dní na konci školského roka na Donovaloch. Preto vždy, keď sa púšťam do ďalšej knihy Bernarda Miniera, zasiahne ma mierna dávka nostalgie. Znie mi až neuveriteľne, že séria sa rozrástla už na sedem dielov. Ale keďže zločin nikdy nespí, niet sa čomu čudovať. Francúzsky triler navyše patrí medzi výrazných zástupcov žánru na európskej pôde a mená ako Minier, Thilliez či Beuglet sa stali synonymom kvalitného čítania. Trilery z krajiny galského kohúta majú totiž špecifický rukopis. Spája sa v nich zvláštna atmosféra jednotlivých regiónov so sociálnou kritikou a zobrazené zločiny nesúvisia iba s morálnym poklesom kriminálnikov, ale majú širší spoločenský či dokonca vedecký rozsah. 

"Potiahol si z cigarety, započúval sa do toulouskej noci. Bolo v nej plno hlukov, čo nepripomínali savanu, a predsa tam všade navôkol blúdili šelmy: leopardy, gepardy, hyeny, levy... Aký druh šeliem poľoval na Moussu Sarra? Aký cieľ sledovali? A bol Moussa Sarr šelmou, na ktorú poľovali predátori väčší ako on, alebo bol len nevinným bylinožravcom? Jedna vec nedala Servazovi pokoj. Čo ak tie šelmy pochádzajú z ich vlastných radov? Čo ak sú niekde vnútri? Ako by reagovali, keby sa k nim Servaz priblížil?" (str. 93)

Lov je román, pri ktorom by ste pokojne mohli uveriť, že rúca fiktívnu stenu a inšpiruje sa skutočnosťou. A to napriek mysterióznym prvkom, typickým pre autorovu tvorbu. Fanúšikovia však dobre vedia, že Bernard Minier málokedy reálne pracuje s nadprirodzenom, všetky záhady sú napokon racionálne vysvetlené, a práve to ich robí ešte pútavejšími. V pondelok uprostred jesene je v temných lesoch Ariége objavené ľudské telo s hlavou jeleňa. Záhadný, priam rituálny úkaz privedie k vyšetrovaniu kriminalistu Martina Servaza, ktorý hneď tuší, že nepôjde o jednorazovú záležitosť a že na políciu čaká poriadne náročný týždeň. A, žiaľ, nemýli sa, pretože neľudské zverstvá - či skôr ľudia vo zvieracej koži? - pomaly pribúdajú. Trilery majú neopakovateľnú schopnosť vniesť do našich pokojných životov kúsok napätia, umožňujú nám nahliadnuť za oponu morálnych pokleskov a tie lepšie aj zamyslieť sa nad rôznymi problémami spoločnosti. Minier vo svojej novinke reaguje aj na aktuálnu situáciu ohľadom svetovej pandémie, čím mierne pichá do osieho hniezda. Správny autor neobchádza realitu a reflektovanie kovidu je podľa mňa prirodzeným literárnym vývojom. Už som sa však viackrát stretol s otvorenou - ba dokonca nenávistnou - kritikou spisovateľov, ktorí sa opovážili natiahnuť svojim hrdinom rúško alebo ich nebodaj nechať očkovať... Servaz má moju plnú podporu, vždy sa predsa snažil pristupovať k problémom rozumne a zodpovedne. No, ale aby som veľmi neodbiehal... Zápletka Lovu dokazuje, že Minier má stále na čom pracovať a že nesmie ani trochu poľaviť. Po šiestich predchádzajúcich prípadoch mi pripadá ako starý známy a je skvelé, že autor mu každou knihou dodáva potrebnú hĺbku. Vôbec sa pritom nečudujem, že postupne nadobúda väčšiu mieru cynickosti či rozčarovania. Hlavne po predošlej knihe, kde sa viac rozvinul aj motív ťahajúci sa celou sériou ohľadom Martinovej nezvestnej bývalej priateľky. Nemenej zaužívanou témou je aj nenávisť k policajným zložkám. Servaz opätovne čelí odporu verejnosti a je tak nútený bojovať hneď na niekoľkých frontoch. Páčilo sa mi, ako autor zapracoval do deja porovnanie reakcií politikov či užívateľov sociálnych sietí na vyšetrovaný prípad a postoje voči polícii. Je smutným faktom, že ľudí viac vyburcuje kolektívny hnev než drastické vyčíňanie sériových vrahov...

Bernard Minier (zdroj: The Latest News)
"Dve autá zaparkované v tejto uličke oproti veľkému nádvoriu boli zámerne podpálené, a keď tam prišlo hasičské auto sprevádzané posádkou z protiteroristickej brigády, z horných terás sa na nich zosypala spŕška striel. Rýchlo pochopili, že to je ďalšia pasca. Posádku tvoril jeden policajt a jedna policajtka. Bol to nevyskúšaný a neosvedčený krok. Hneď po prvých strelách sa pokúšali cúvnuť, aby sa dostali z pasce, ale na rohu Avenue de la Reynerie sa vynorili útočníci a začali do nich hádzať dlažobné kocky a vzápätí aj zápalné fľaše." (str. 202)

Lov je vydarený triler, celkovým vyznením pripomínajúci minulú knihu Údolie. Tiež sme sa v nej ocitli obklopení lesmi, kde si nikto nemôže byť istý, komu sa dá veriť a či nemá náhodou na chrbte namaľovaný pomyselný terč. Nepredvídateľnosť je ďalším kladom tohto románu, ktorý pracuje s množstvom postáv. Zakaždým som zvedavý, koho zo Servazovej minulosti Bernard Minier privedie, aby sme sa dozvedeli, čo má po čase nové. Dynamickému deju napomáhajú aj krátke kapitoly, ako zvyčajne končiace v tom najlepšom. Z Martina už po takmer tridsiatich rokoch obetavej práce občas cítiť únavu, ale jeho zmysel pre spravodlivosť je neochvejný a pevný. Preto dúfam, že sa ešte nechystá do dôchodku a vyšetrí pre nás ešte niekoľko zamotaných prípadov. 

Originálny názov: La Chasse
Príslušnosť k sérii: 7. diel (Martin Servaz)
Preklad: Mária Gálová
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

nedeľa 30. januára 2022

Fantasy vo víre farieb, vôní a napätia

Kniha Čierny leopard, červený vlk nepôsobí ako ľahké čítanie. Ide o tú podkategóriu žánru fantasy, ktorá si vyžaduje čitateľovo plné sústredenie, akékoľvek rozptýlenie by mohlo mať za následok stratenie nite, prípadne - a to by bola veľká škoda - by ste sa pripravili o plnohodnotný zmyslový zážitok. Už od úvodných stránok sa totiž na vás nalepí prach ciest, vlhkosť lesov aj neustále elektrizujúce nebezpečenstvo. Spisovateľ Marlon James pochádzajúci z Jamajky zužitkoval vo svojom diele dedičstvo afroamerických predkov, vytvoril zaujímavú mytológiu s využitím afrického folklóru a spojil ho s myslením súčasného človeka. Tým mi pripomenul sériu Odkaz Orishe od Tomi Adeyemi, no trilógia Temná hviezda je od nej značne dospelejšia a v komunikácii s čitateľom oveľa menej priamočiara. 
"Pazúrmi zakončené chodidlá sa zošmykli z konára. Počul som, ako dopadol na zem. Leopard preskakoval z konára na konár, z tenkého sa odrazil, skôr než praskol, a pristál na hrubom. Usadil sa na miesto, kde sa kmeň rozvetvoval do koruny, a uprel pohľad na telá, chvost si ovinul okolo strapca uvädnutých listov. Na človeka sa premenil ešte predtým, ako som mu stihol vykričať, čo mu to toľko trvalo. Aj tak som sa namiesto toho rozplakal. Hanbil som sa, že som taký chlapček, vlastný hlas mi povedal: Aha, aké si dieťa." (str. 87)

Autor má veľmi osobitý štýl. Nejde ani tak o to, že by ste sa strácali v záplave rôznych motívov alebo v ťažko zrozumiteľnom jazyku, skôr môžete mať spočiatku problém zvyknúť si na kombináciu reálnosti a magickosti, prípadne výskyt (nevysvetlených) cudzích slov. Preto vám odporúčam obrniť sa trpezlivosťou, Marlon James je totiž ako tvorca mozaiky skladajúci obraz kúsok po kúsku, čím sa vám pred očami vynára jeho komplexná podoba. V príbehu vystupuje impozantné množstvo postáv, v ktorých vám pomôže zorientovať sa úvodný zoznam. Niektoré sa dočkajú väčšej úlohy, iné sa vyskytnú len epizodicky a do deja nijako výrazne nezasiahnu. Ktovie, možno sa ich zmysel ukáže v ďalších častiach, no zatiaľ to vyzerá tak, že nie každá má svoje opodstatnenie. Tento svojský, nekonzistentný spôsob rozprávania sa dá pripísať na vrub rozprávačovi - Stopárovi opisujúcemu svoje peripetie, ktoré ho priviedli na miesto, kde sa práve nachádza. Popri tom spomína aj na ďalšie osoby a ďalšie osudy, ktorých význam sa vám môže zdať zanedbateľný až do chvíle, kým sa odhalí v plnej kráse. Len to chvíľu potrvá... Stopár je napriek povahe svojej pomerne osamelej práce rodený rozprávač. Svoje zrejme robí aj cela, kde sa zveruje s predchádzajúcim dianím vyšetrovateľovi. Hneď v úvode sa dozvedáme veľmi dôležitú informáciu o mŕtvom dieťati, čo vo vás vyvolá príjemné zimomriavky, a ak sa poddáte autorovmu štýlu, dopraje vám viacero WTF momentov. Isteže, niektoré budú zdrojom vašej nechápavosti, hlavne pri preskakovaní zo Stopárových spomienok do úvah o budúcnosti, no vynahradí to práve postupnými odpoveďami na mnohé otázky. Román Čierny leopard, červený vlk sa vymyká zaužívaným žánrovým prvkom a razí si vlastný smer. Odohráva sa v starostlivo vybudovanom svete inšpirovanom strednou a západnou Afrikou, skúma moderné témy rodovej rovnosti, politického zákulisia, korupcie, lásky i queer identity. Postavy vás zasiahnu svojou emocionálnou hĺbkou a širokou prepracovanosťou. Žiadna z nich nie je dokonalá, vyznievajú autenticky a ľudsky a napriek svojej temnej realistickosti si zachovávajú akúsi nezvyčajnú vznešenosť. Epický príbeh s množstvom línií a motívov je miestami náročný na vnímanie, ale odmení sa vám návalom akcie, povzbudením viacerých zmyslov (v prostredí takom bohatom na farby a pachy to ani inak nejde) a netypickou čitateľskou skúsenosťou. 

Marlon James (zdroj: The Guardian)
"Nad nami blyslo rýchle svetlo, a až keď sa šíp zapichol do veže z kníh, uvideli sme, že to svetlo je v skutočnosti plameň. Tieň v okne strelil horiaci šíp. Oheň sa zdvihol z dlážky, zakmital plamenným chvostiskom. Zvrtol sa doľava, potom doprava, potom odbehol ako jašter, ktorý zazrel priveľa chutnej koristi. Plameň vyskočil na štós a odrazu bola každá kniha v ohni, vznietili sa jedna za druhou, odspodu až nahor. Z okna doleteli ešte tri horiace šípy. Oheň ma zastavil, obalamutil ma, že som zastal a uvažoval, ako to, že odrazu je v plameňoch celá stena. Cudzia ruka chytila moju a vyslobodila ma z toho kúzla." (str. 321)

Román Marlona Jamesa je odvážny, a pritom by si človek myslel, že otvorené zobrazenie mužskej lásky je v roku 2022 úplne bežnou záležitosťou. Imponuje mi kritika zneužívania postavenia i pripisovania neoprávnenej moci patriarchátu. Pri čítaní natrafíte na rôzne bytosti či démonov, no tí najväčší sa neraz ukrývajú pod maskou obyčajných ľudí. Kniha Čierny leopard, červený vlk je nápadito nebojácna, a ak si udrží kvalitu aj v ďalších dvoch dieloch, bude patriť medzi klenoty vo vydavateľstve Slovart, ale v ktorejkoľvek domácej knižnici. Na druhej strane si dobre uvedomujem, že neulahodí každému, trendy prajú skôr jednoduchším, dynamickejším textom. Tiež im dávam prednosť, no občas nezaškodí rozšíriť si obzory a siahnuť aj po originálnejšom, nespútanejšom titule. 

Originálny názov: Black Leopard, Red Wolf
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Temná hviezda)
Preklad: Marína Gálisová, Vladislav Gális
Počet strán: 592

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.


sobota 29. januára 2022

Romantická oddychovka na zimné večery

Séria Znova nemeckej spisovateľky Mony Kasten je také moje guilty pleasure. Knihy podobného typu extra nevyhľadávam, keďže mi pripadajú až príliš podobné a povrchné. Je síce pravda, že aj Monine príbehy sú plné zaužívaných klišé, ale dokázala ma zaujať výraznými postavami a akousi iskrou. Možno je to jej európskym pôvodom... Chápem, že zasadenie do prostredia amerických adolescentov je čitateľsky príťažlivejšie a zrejme jej to prinieslo väčší úspech, no osobne by som sa nebránil ani reáliám z nemeckých univerzít. Kým prvý diel Začať znova predstavil dvojicu osudom spojených spolubývajúcich a druhý diel Veriť znova potrebu vyrovnať sa so svojou minulosťou, aktuálna tretia časť pracuje s na pohľad celkom odlišnými protagonistami.  

"Chcela som sa tešiť zo sestrinho šťastia. Naozaj. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby sa mala dobre a bola šťastná. Lenže predstava, že ju už nebudem mať po svojom boku a stratím ju, lebo bude s niekým iným, jednoducho bolela. Mali sme hrozné detstvo aj dospievanie. Vždy som bola presvedčená, že všetko, čo sa nám stalo, nás viac spojilo. Preto sme si rozumeli lepšie než ostatní. Odrazu som však mala pocit, akoby sa medzi nami vytvorila priepasť, ktorú už neprekročím, pretože jej život sa z jedného dňa na druhý úplne zmenil. Ja nikdy nedospejem do bodu, v ktorom bola ona." (str. 57)

Román Cítiť znova je síce pevnou súčasťou série, ale ponúka samostatný príbeh, tentoraz zameraný na pár, dosiaľ fungujúci na báze vydareného priateľstva. So Sawyer aj s Isaacom sme mali možnosť zoznámiť sa už skôr a ako väčšina vedľajších postáv, z ktorých sa neskôr stanú hlavní hrdinovia, pôsobili sympaticky a schopne utiahnuť vlastnú ľúbostnú líniu. A v čom spočíva ich spomenutá odlišnosť? Isaac je hanblivý, milý a inteligentný chlapec s nízkym sebavedomím, ukrývajúci svoj príťažlivý vzhľad za svojským oblečením, Sawyer si rada užíva a cielene sa vyhýba partnerským vzťahom a skutočným citom. Spomedzi trojice kamarátok vyznieva najostrejšie, no zato sa vie pevne postaviť za ľudí, na ktorých jej záleží. Veľmi sa páčila scéna v bare, keď Isaac čelil posmechu od skupiny dievčat a vyburcovaná Sawyer im názorne ukázala, akej chyby v úsudku sa dopustili, čo sa týka Isaacovej zaujímavosti. Prejav lojality napokon vedie k prvému bozku a emocionálnemu tornádu. To besnie hlavne v Sawyerinom vnútri, ale ani Isaac neostáva ľahostajný voči nečakaným pocitom. Je to však Sawyer, z ktorej pohľadu sledujeme dej, a tak je prirodzené, že sa oboznámime vo väčšej miere práve s jej myšlienkami a dojmami. Jej averzia voči monogamii a dlhotrvácnemu vzťahu má pôvod v minulosti jej rodiny a postupné odhaľovanie súvislostí sa odohráva súbežne s prehlbovaním jej citov voči Isaacovi. Ten sa stane akýmsi jej projektom - vezme si totiž do hlavy, že ho premení zo zakríknutého slušniačika na leva salónov. A už pri počiatočných zmenách jeho vizuálu si uvedomí, akým fešákom v skutočnosti je, a o to viac ju to k nemu začne priťahovať. Fyzická krása a s ňou spojená túžba je hnacou silou celej série a aj v tejto časti sa dočkáte viacerých horúcich pasáží. Sú však využívané funkčne a primerane cieľovej skupine. Na svoje si prídu aj priaznivci fotografovania, pretože ide o jednu so Sawyeriných vášní. Páčilo sa mi, že cez objektív vnímala svet inak - v závislosti od nálady, objektu či atmosféry. Mona Kasten sa snaží dopriať svojim postavám určitý vnútorný vývoj, no objektívne vzaté prakticky iba kĺže po povrchu. Väčšinou ide o vyrovnanie sa so staršími problémami a stačí jeden väčší stimul, aby sa všetko vrátilo do správnych koľají. Ako prvok zbližovania sa protagonistov to však funguje a dokonale potvrdzuje starú známu pravdu o priťahovaní sa protikladov. 

Mona Kasten (zdroj: Andrea Lang Photography)
"Nemohla som byť v jeho blízkosti ani sekundu, kým vo mne vzbudzoval toľko rôznych emócií. Moje zrútenie na narodeninách jeho dedka bolo dostatočnou katastrofou. Niečo také sa mi už nesmie stať, postarám sa o to. Nebola som nijaké urevané dievča. Ani žiarlivka, ak sa chalan pozrie na inú ženu. Netušila som, čo so mnou spravil Isaac Grant, no stačilo. Mala som toho dosť. Chcela som byť znovu sama sebou." (str. 232)

Predošlý diel ma bavil menej než prvý, preto som rád, že tentoraz sa kvalita opäť vyšvihla smerom nahor. Môže za to hlavne ústredné duo, hoci musím povedať, že aj keď je rozprávačkou Sawyer, sympatickejší mi bol Isaac. Oslovil ma svojím charakterom, pokojom a obetavosťou. Cítiť znova je jednoduchá, ale pritom pútavá oddychovka, ktorej koniec je síce predvídateľný, no v danom žánri ide skôr o postavy a dej než o vypointovaný záver. Dôležité je, že si pri nej krásne odpočiniete a spoznáte hrdinov, ktorých by ste chceli mať za kamarátov. A práve v tom tkvie najväčšie čaro Mony Kasten a musím priznať, že už teraz sa teším na zbližovanie ďalších členov partie.

Originálny názov: Feel Again
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Znova)
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 368

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

piatok 28. januára 2022

Realistický boj za lepší život

Michala Ries zaútočila na našu knižnú scénu ako hurikán. Prevetrala často strohé a stereotypné ľúbostné príbehy a osviežila ich realistickým vyobrazením erotickej príťažlivosti, emocionálnej neistoty a hlavne chybujúcimi postavami. Práve vo vykreslení uveriteľných osôb spočíva jej najväčší talent, už po pár stranách máte dojem, akoby išlo ľudí z mäsa a kostí, ktorých môžete hocikedy stretnúť na ulici. Počas čítania sa stávajú vašimi kamarátmi a fandíte im, aby sa napokon dočkali šťastného konca. A nielen počas neho, Miškini hrdinovia totiž majú tendenciu zotrvať s vami aj po odložení románu. Už svojou prvou dilógiou (Na úteku, Na love) z prostredia drsných motorkárov si získala početnú základňu fanúšikov a zdá sa, že aktuálnou novinkou sa ich rady rozšíria ešte výraznejšie. 

"Prepadne ho túžba obvolať starých známych a zistiť o nej všetko, čo sa dá. Rozbiť obraz, ktorý o nej má, a poskladať tú skladačku nanovo. Ale vie, že to neurobí. Nedokáže jej takým spôsobom zasiahnuť do súkromia. Viac už nie. A ona mu nepovie nič. Zostane v posratej nevedomosti. Kto tá žena vlastne je? Čo má teraz robiť on? A čo sa jej, preboha, stalo? Potichu zanadáva, dvíha sa v ňom frustrácia a zlosť. V záplave silných emócií si nevšimne tú jednu krehkú, jemnú a spočiatku takú nenápadnú, ktorú podupal už ako mladík." (str. 83)

Marína je nesmierne silná žena, na akú natrafíte v domácej produkcii len zriedka. Román Zadrž dych nie je ľahké čítanie, nečakajte žiadny veselý príbeh s predvídateľným koncom. To však neznamená, že by vám autorka miestami nevylúdila na tvári úsmev. Svojím rozprávačským štýlom sa ladne pohybuje na pomedzí psychologickej drámy, romantiky a spoločenských tém, čo si vyžaduje tak znalosť ľudského charakteru, ako aj očakávania čitateľov. V živote nič nie je čierno-biele a ani Miška nepristupuje k zobrazeniu románových udalostí takto povrchne. Práve naopak, sú pestré a rozmanité, napriek tomu, že tentoraz ponúka o niečo temnejší príbeh. Marína by najradšej zabudla na svoju minulosť, ale, žiaľ, neustále si ju so sebou nesieme všade, kam vkročíme. Jediné, o čo sa môžeme pričiniť, je zmierniť jej dôsledky, a to spravila aj Marína. Presťahovala sa, našla si nových priateľov i prácu. Lenže všetko, čo si v priebehu rokov vytvorila, môže razom spľasnúť ako bublina, keď sa Marína znovu ocitne zoči-voči Marcelovi... Spočiatku som nevedel, čo od neho očakávať, ale postupne si takisto získal moje sympatie. Je pomyselným zrkadlom každého, kto podľahne predsudkom, nesprávnym hodnoteniam iných a neschopnosti priznať si chybu. V jeho prípade však našťastie dôjde k zmene, hoci sa tak neudeje ako šibnutím čarovného prútika. Aj tento motív má svoje pevné opodstatnenie, ako napokon každý v Miškinej knihe. Práve to ju robí jedinečnou a autentickou. Osobne nepatrím k čitateľom, ktorí by prežívali trápenia i radosti hrdinov srdcervúco, no verím, že mnohí - či skôr mnohé - budú mať problém udržať slzy na uzde. Autorka pritom nijako netlačí na pílu, všetky hlboké dojmy vyplývajú z Maríninej traumy a jej úsilia znovu sa postaviť na vlastné nohy. Myšlienkovo bohatý obsah vás podnieti k zamysleniu nad vlastnými postojmi či prístupom k ostatným. Sebareflexia a analýza správania sa deje podprahovo, Michala Ries nešetrí svoje postavy, ide až na kosť, nič nezahmlieva ani zbytočne neprikrášľuje. Máloktorá postava ostáva na konci rovnaká, ako bola na začiatku. Najmä ústredná dvojica musí prejsť osobným peklom, aby napokon vyšla z boja víťazne, hoci za cenu strát. Ako sa však hovorí, ak sa niečo získa príliš ľahko, pravdepodobne to nemá veľkú hodnotu... 

Michala Ries (zdroj: Facebook)
"Zrazu mám silnú potrebu dívať sa na neho, skutočne ho vidieť a dovoliť mu, aby videl mňa. Bez otázok prikývne a prisadne si bližšie, vedľa mňa. Je blízko, no nedotýkame sa. Obrátim k nemu tvár. Naše oči sa stretnú. Prvé minúty cítim len mierne rozpaky, občas sa zahanbene usmejem a občas sa musím premáhať, aby som neodvrátila pohľad. On je pokojný, oči má nežné a zdá sa, že nič neskrýva. Na perách mu pohráva slabý úsmev. Z úst nám nevychádzajú žiadne slová, no aj tak vedieme rozhovor. Naše duše sa rozprávajú. Ako čas postupuje, začínam mať pocit, že sa pomaly pred ním vyzliekam. Vrstvu po vrstve." (str. 218)

Titulom Zadrž dych autorka dokázala, že má skutočne čo povedať a že jej úspešný debut nebol iba náhoda. Niektoré pasáže budete naozaj čítať ako bez dychu. Vzhľadom na dej a Marínine peripetie je názov nadmieru trefný a pútavý, podobne ako obálka. Kniha je súčtom vydarených prvkov, okrem už spomenutých faktorov sú to aj živé, hovorové dialógy, také potrebné - a pritom problematické - v súčasnej tvorbe. Aj to prispieva k údernosti textu, nevynímajúc ani množstvo zapamätateľných situácií a vedľajších postáv. Náročky nechcem prezrádzať nič konkrétne, pretože román Michaly Ries je ako haló efekt - čím viac sa o ňom dozviete, tým budete presvedčenejší, že viete, čo je zač. A on si pritom zaslúži, aby ste jeho čaro objavili sami, kúsok po kúsku.


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.


štvrtok 27. januára 2022

Akademická obeta v prospech ľudstva

Marie Benedict (vlastným menom Heather Terrell) sa už aj na slovenskej knižnej scéne etablovala ako spisovateľka, ktorá si vyberá pomerne náročné témy v snahe vniesť trochu svetla do tmavších zákutí reálnych osobností. Zo žien známych z kultúry, vedy či spoločenského života sa opäť stávajú bytosti z mäsa a kostí a pri čítaní ľahko získate dojem, že každá scéna je vystrihnutá zo skutočnosti. Samozrejme, napriek dôkladnému výskumu a inšpirácii realitou ide stále o umelecké stvárnenie, hoci ktovie, ako blízko pravde sa autorke podarilo priblížiť? Vydavateľstvo Lindeni nám už prinieslo v preklade tituly Jediná žena v miestnosti o herečke Hede Lamarrovej a Tajomstvo Agathy Christie o záhade spojenej s kráľovnou britskej detektívky. Teraz máme možnosť dozvedieť sa viac o tom, aké bolo žiť v tieni vedeckého revolucionára. 

"Pán Einstein prešiel sláčikom po strunách svojich huslí. Bol to pomalý pohyb, takmer lenivý, ale hudba zaznela hlasno a naplnila celú miestnosť. Keď som zatvorila oči, takmer som si dokázala predstaviť silné, neviditeľné vlny šíriace zvuk po salóne. Pripomínali nedávno objavené röntgenové lúče. A okrem toho som si predstavovala, ako po mne noty kĺžu ako nežné pohladenie. Líca mi očerveneli. Predstavovala som si, že ma hladká hudba alebo ruky pána Einsteina? Odvrátila som sa od neho a jeho huslí a pohodlnejšie som sa usadila na stoličke pred klavírom, čelom ku klávesom. Hoci som už nevidela, ako pestuje svoje husle, jeho hudba ma dojímala." (str. 108)

V tieni Einsteina je názov, ktorý rozhodne nič nezakrýva. Hlavným námetom je Albertovo prvé manželstvo s Milevou Maričovou. Zoznámili sa už počas študentských rokov vo Švajčiarsku, obaja fascinovaní teoretickou fyzikou a príležitosťou diskutovať o jej nekonečných možnostiach. Vedecké zanietenie rýchlo prerástlo do citového vzplanutia, no Albert a Mileva už od počiatkov svojho vzťahu nemali rovnakú štartovaciu pozíciu. Mileva totiž čelila mnohým predsudkom - nielen ako žena pohybujúca sa vo výsostne mužskom akademickom svete, ale aj ako telesne postihnutá osoba. Jej stav síce nemal žiadny vplyv na jej inteligenciu a vedomosti, no stereotypné prostredie v tomto smere neprialo zmenám vo vnímaní iných ľudí. Vyznieva to pomerne paradoxne, keď uvážime, že práve univerzitná pôda by mala byť zdrojom rúcania konvencií. Tie sú však jedným z ťažiskových motívov diela, a hoci ma pomery na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia občas vytáčali, verne odrážajú frustráciu hlavnej postavy. Čo však nebolo Mileve dopriate od spoločnosti, snažila sa prežiť aspoň prostredníctvom svojho manžela. Miestami sa zdá, že mu obetovala svoj život a zabudla na svoj, ale podprahovo tušíte, že takéto zjednodušenie by bolo veľmi krátkozraké. Mileva sa totiž napriek všetkým príkoriam javí ako odhodlaná osoba, vedomá si svojich kvalít. Prejavujú sa najmä v súvislosti s vývojom jej manželstva. Albertovi sa nedajú uprieť zásluhy na vedeckom poli, no v domácom prostredí už také úspechy nedosahoval. Spočiatku idylický vzťah sa postupne mení a Mileva čelí rôznym zaťažkávajúcim skúškam. O to viac jej fandíte a dúfate aspoň v minimálne uznanie jej zásluh. Spočiatku som sa obával, že román bude prešpikovaný vedeckými pojmami, no Marie Benedict ustriehla správnu mieru autentickosti a čitateľskej príťažlivosti. Vzhľadom na charakter príbehu sa síce nevyhnete stretnutiu s fyzikálnymi zákonitosťami, ale nemusíte im rozumieť, aby ste pochopili to hlavné - myšlienková rovina spočíva, našťastie, kdesi inde. Text je rozdelený na tri časti. Prvá zobrazuje roky 1896-1897, druhá 1898-1913 a tretia 1913-1914. Prvá polovica knihy je hutnejšia, udalosti nasledujú za sebou v tesnejšom slede, druhá polovica obsahuje väčšie časové skoky, no zato poskytujú celistvejší pohľad na Milevin osud. A nielen na jej - autorka neobchádza ani politický či ideologický vývoj doby a poukazuje i na prebúdzajúce sa názory na rasovú nadradenosť. 

Marie Benedict (zdroj: Sourcebooks)
"... nasledovala prosba, nech sa vrátim do Bernu. Tri týždne sú pre správnu manželku pridlhý čas na to, aby ho strávila odlúčená od manžela, podotýkal, takže by som sa k nemu mala opäť pripojiť. Ako si Albert dovoľuje karhať ma za to, že si nespĺňam manželské povinnosti? Zaujíma ho vôbec, ako sa má Lieserl? Vyzeralo to, že sa viac stará o svoje pohodlie a kladie viac otázok ohľadom jej rodného listu než jej zdravia. Prečo sa na to vôbec pýta?" (str. 194-195)

Mileva Maričová ako jedna z mála žien svojej doby študovala na technickej univerzite, bola cieľavedomá, múdra, snaživá a citlivá. Autorke sa podarilo zobraziť ju uveriteľne a zasadiť jej osobnosť do kontextu významných spoločenských zmien aj intimity komplikovaného vzťahu. Na druhej strane Albert nevyznieva práve pozitívne, azda je čosi pravdy na tom, že genialita človeka sa musí prejaviť na úkor iných schopností. Nevera, nedocenenie, egoizmus... Román V tieni Einsteina sa dá vnímať aj ako analýza nefunkčného manželstva, pričom príčiny jeho rozpadu sú viac než jasné. Dočítať sa o nich je možné aj v korešpondencii medzi manželmi, ktorú Marie Benedict využila pri písaní knihy. Ako právnička v civilných sporoch má cit pre nuansy ľudskej povahy a Mileva sa vďaka nej dočkala uznania aspoň v tejto vydarenej literárnej forme. 

Originálny názov: The Other Einstein
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 296

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.


streda 26. januára 2022

S nadhľadom a humorom o bájnych dobrodružstvách

Stephen Fry mi bol ako herec vždy sympatický, vanie z neho typický britský šarm spojený s rozvahou a suchým, trefným humorom. Keďže som netušil o jeho akademických kvalitách, prekvapil ma prerozprávaním antických Mýtov o stvorení sveta. Keďže grécke báje sú celosvetovým fenoménom a ich dozvuky badať dodnes v mnohých oblastiach života, je nielen zaujímavé, ale istým spôsobom aj nutné poznať ich pôvod. Ide však natoľko rozsiahly a vzájomne poprepájaný systém príbehov, že je nad ľudské sily vtesnať ich do jednej knihy. A tak vznikli Hrdinovia. Či už ich vnímate ako voľné pokračovanie alebo ďalšiu časť cyklu, pravdou ostáva, že nestrácajú nič z charizmy predchádzajúceho titulu. Ba dokonca majú moc zapôsobiť na vás ešte výraznejšie, keďže spracúvajú osudy dobre známych mien (väčšinou). 

"Zeus sedel osamote pri stole, kde raňajkovali, a dumal nad Hériným snom až do skorého rána. Niekto povstane, aby zachránil nesmrteľných. Niekto z Perseovho rodu. Pravdepodobne, hovoril si, ide len o bezočivú predstavu, ktorú zoslal jeho manželke Morfeus, aby ho oklamal a poplietol. Existovala však šanca, možno malá, no napriek tomu stále šanca, že sen naozaj predstavuje varovanie - proroctvo. Neuškodí pripraviť sa. Navyše by sa popri tom dalo aj trochu zabaviť. Takže Perseov rod. Kde sme to vlastne...?" (str. 55)

Mytológia je plná rôznych hrdinov, s ktorých nevšednými dobrodružstvami sa oboznamujú už malé deti. Stephen Fry vybral do svojej publikácie okrem tých najzvučnejších aj takých, na ktorých sa občas neprávom zabúda. Popri notoricky známych hviezdach, akými sú Perseus, Herakles, Teseus, Iason či Orfeus, ma azda najviac potešila Atalanta. Ale pekne po poriadku... Každý jeden príbeh je šikovne zaradený do súvislostí a ak to umožňuje jeho povaha, tak aj s predchádzajúcou knihou. Osobne sa mi zdalo rozptyľujúce listovať v dvoch dielach naraz, ale som si istý, že mnohí čitatelia ocenia túto "interaktívnu" možnosť. Nemusíte sa však báť, že by vám kniha ako taká neposkytla samostatne dostatočný informačný rozptyl. Ide o to, že hrdinovia sú tak či onak spojení s obyvateľmi Olympu, ktorých genézu sme spoznali práve v Mýtoch, no ich príbehy tvoria osobitnú, ľahko pochopiteľnú jednotku. Stačí teda, keď si spravíte pohodlie a prenesiete sa do čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a zoslali na ľudstvo osud utrpenia... Princezná bojovníčka Xena sa tu síce neobjaví, ale s prvou bytosťou, premieňajúcou mužov na kameň, si musí i tak predsa poradiť Perseus. Správne, hneď na úvod nás čaká výprava za nebezpečnou Medúzou. Najviac priestoru je venovaného Heraklovi, no niet sa čomu čudovať, mal na svojich pleciach oveľa viac úloh. Bellerofontes mi rozšíril obzory svojím dramaticko-tragickým osudom a spojením s Pegasom a Orfeus ma zas a znova dojal svojím smútkom po strate životnej lásky a výpravou do podsvetia. Iason a Argonauti sa opätovne vyberajú za zlatým rúnom a do hry vďaka nim vstupuje aj spomínaná Atalanta. Nedávno som o nej čítal článok v istom historickom časopise, pričom jeho autor poľutovaniahodne konštatoval, že antická aj moderná literatúra tejto odvážnej žene venuje šokujúco málo priestoru. A tu, aha... Stephen Fry sa prejavuje ako naozaj objektívny bádateľ, povznášajúci aj hrdinky, aké sa kedysi možno nehodili ľuďom do obrazu "chlapského" heroizmu. Poslednými pánmi na holenie sú Oidipus na ceste k svojmu komplexu a Teseus, snažiaci sa vyrovnať Heraklovi pri plnení určitých náročných úloh a potýkajúci sa s ďalšou desivou kombináciou ľudskej a zvieracej bytosti. 

Stephen Fry (zdroj: NPR.com)
"Artemis mala v úmysle zasiať do radov lovcov prostredníctvom Atalanty toľko zmätku, koľko sa len bude dať. Na to, nakoľko bola Atalanta splnomocnenkyňou bohyne a nakoľko iba nástrojom na vykonanie jej vôle, sa nikdy neprišlo. Beznádejne zamilovaný Meleagros u nádhernej dievčiny, ktorá bola slovami Edith Hamiltonovej príliš chlapčenská na dievča a príliš dievčenská na chlapca, vôbec neuspel. Atalanta sa ako Artemidina oddaná nasledovníčka otočila všetkým chlapom a láske chrbtom." (str. 238)

Pýtate sa, prečo by ste mali dať šancu práve Hrdinom, keď je na pultoch kníhkupectiev dosť iných titulov s podobným obsahom? Pretože ja sám som mnohé čítal a žiadne nedisponovali takým uhladeným a pritom zábavným rozprávačským štýlom. Stephen Fry navyše veľmi šikovne poukazuje prostredníctvom početných odkazov, poznámok pod čiarou a popkultúrnych narážok na presah antiky do súčasného sveta. Dozviete sa množstvo užitočných informácií, o ktorých ste doteraz ani nechyrovali alebo vám ani nenapadlo spojiť si ich s gréckou mytológiou. K lepšej predstave o zobrazených udalostiach a osobách vám dopomôžu aj prehľadné mapy a rodokmene. A ak vám po obrátení poslednej stránky ostane na duši clivo, môžete sa ako ja tešiť na ďalšiu knihu z autorovho pera, venovanú jednej z najvýznamnejších udalostí staroveku - trójskej vojne. Už aby sme ju držali v rukách!

Originálny názov: Heroes: Mortals and Monsters
Príslušnosť k sérii: súčasť cyklu Mýty
Preklad: Klaudia Feketeová, Jozef Ferencz
Počet strán: 371

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.

utorok 25. januára 2022

Veľkolepé pátranie bez istoty odpovedí

Tak ako milióny ďalších fanúšikov rozsiahlej rodinnej ságy Lucindy Rileyovej aj ja som netrpezlivo čakal na osud poslednej zo Siedmich sestier. Séria, ktorá je ukážkovým spojením romantiky, histórie, umenia a rôznorodých spoločenských tém, sa vďaka vydavateľstvu Tatran stala fenoménom aj u nás. Nielenže jednotlivé knihy sa vedľa seba krásne vynímajú, navyše patria k tým, ku ktorým sa bude rád vracať nejeden čitateľ. Ani siedmy diel nenarúša zaužívanú kompozíciu a znova sa nám pred očami odvíja spletitý príbeh v dvoch časových rovinách. Oproti predošlým románom však navštívime oveľa viac miest a okrem toho sa opätovne stretneme s každou sestrou. Je totiž nutné, aby spojili sily v pátraní po ďalšej žene, ktorú kedysi tatko Slaný vzal pod svoje ochranné krídla. 

"Nuala si už zvykla zastaviť sa pri svojom dube - takmer akoby tých niekoľko minút potrebovala na premenu z Nualy ošetrovateľky vo Veľkom dome na Nualu Murphyovú, dcéru vášnivých republikánskych rodičov a členku Cumann na mBan. Aj teraz klesla ku kmeňu, pokrčila nohy a objala si ich. Samozrejme, nikomu, ani živej duši nemôže prezradiť, že tie dve popoludnia strávené vo Philipovej spoločnosti sa jej v skutočnosti páčili (...) Dnes večer sa cítila uvoľnenejšia, ako kedy bola od krvavého Veľkonočného povstania v roku 1916, teda pred štyrmi rokmi. Tá udalosť sa pre ňu stala míľnikom a znamenala začiatok sústredeného úsilia Írov o oslobodenie z područia..." (str. 139)

Siedmy príbeh inšpirovaný hviezdnymi Plejádami nás zavedie predovšetkým do pohnutej minulosti Írska, odkiaľ pochádza Nuala, jedna z dvoch klasických ústredných hrdiniek. Boj za národnú slobodu neprebiehal potichu ani mierumilovne, Nuala ako dcéra republikánskych rodičov vyrastá v prostredí poznačenom politikou aj jej krvavými dôsledkami. Situácia ohľadom daných udalostí je zložitá a občas neprehľadná, preto som rád, že Lucindy Rileyová nám ju približuje očami obyčajného človeka. Má (resp. mala) skvelý talent na citlivé vykreslenie mnohých traumatizujúcich dejinných zvratov a nie je to inak ani tentoraz. V porovnaní s neskrotnou Afrikou či nehostinným vnútrozemím Austrálie síce nejde o veľkú exotiku, ale Nualin osud nie je preto pohnutý o nič menej. V istom zmysle vyznieva dokonca ešte barbarskejšie - pretože zatiaľ čo v divočine vládne právo silnejšieho, v civilizácii sa ľudia neraz správajú horšie ako zvery. Kým sa však Nualin život začne odvíjať dostatočne pútavo, predsa len prevrátite až priveľa strán. Po šiestich románoch máte od (takmer) poslednej časti série prirodzené očakávania, ktoré sa však nemusia naplniť, ak je tretina knihy iba akýmsi nesúvislým rozprávaním. Niežeby sa dej rozpadal autorke pod rukami, na to je priveľmi premyslený, no pôsobí nesúrodo, akoby sa Lucinda nevedela rozbehnúť... Šesť sestier sa púšťa do hľadania posledného kúska ich poskladanej rodiny, a hoci ich úsilie občas kolíše a dalo by poukázať na pár zakopnutí, priaznivci série budú nadšení. Bolo veľmi príjemné vrátiť sa k známym postavám, zistiť, čo majú nové, kam sa posunuli ich životy a akým nápadom prispejú, aby bolo pátranie po ich sestre úspešné. Okolo "sedmičky" sa šíri veľa záhad, a ak nespoja sily, pravda im môže prekĺznuť pomedzi prsty. V priebehu kníh sme mali možnosť zistiť, že nie všetky sestry mali idylický vzťah, niektoré sa priam vyhýbali jedna druhej, čo je pri toľkej pestrosti charakterov a pováh pochopiteľné. O to krajšie bolo vidieť ich ťahať za jeden povraz, ako si to vždy želal ich tatko. Stratená sestra rozhodne nie je žiadnou detektívkou, ale prvok dedukcie a sledovania stôp sa jej uprieť nedá. Niektorí čitatelia môžu na záver ostať prekvapení, pretože skočia autorke na lep, iní budú obozretnejší, no všetci iste uznajú, že Lucinda znova dokázala šikovne prepojiť viaceré línie do jednotného fungujúceho celku. Ale pozor! To automaticky neznamená, že sa dočkáte odpovedí na každú otázku. Už dávnejšie bolo avizované, že sériu uzavrie ôsma kniha venovaná tatkovi Slanému. Zdá sa, že pôjde o poriadnu bombu, prešpikovanú početnými odkazmi na minulé diania a prepájajúcu jednotlivé éry a krajiny. 

Lucinda Riley (zdroj: Alchetron)
"S Tiggy sme odpovedali úsečne a obe - každá ponorená do vlastných myšlienok - sme sa snažili zo všetkého vysomáriť. Teda aspoň ja, najmä po tom, čo som sa dnes dozvedela od Ambrosa... Od dievčaťa, ktoré sedelo oproti mne, som nevedela odtrhnúť pohľad. Cítila som, že ma s ňou spája akési puto, a hoci bola očividne oveľa mladšia, mala v sebe múdrosť, nezvyčajnú hĺbku, ktorú som nevedela presne pomenovať - akoby nejako poznala všetky odpovede, ale nechávala si ich pre seba." (str. 419)

Slnečná a Stratená sestra sa mi v spoločnosti starších knižných súrodencov páčili o niečo menej, ale autorka si za to môže sama, keďže nastavila takú vysokú latku. Napriek istej zostupnej tendencii predpokladám, že vyvrcholenie dlhoročného úsilia, ktoré musí, žiaľ, po Lucindinom úmrtí prevziať jej syn, bude primerane vydarené a uspokojivé. Aktuálny siedmy diel mohol byť prekvapivejší či dramatickejší, no stále ponúka nevšedný čitateľský zážitok. Číha na vás realistická romantika, história, zápas o krajinu aj blízkych ľudí. Zabavíte sa aj sa veľa dozviete. Potúlate sa po viacerých svetadieloch, pochopíte komplikované vzťahy medzi Írmi a Angličanmi a ktovie, možno prídete na chuť aj temperamentným írskym tancom 😀.


Originálny názov: The Missing Sister
Príslušnosť k sérii: 7. diel (Sedem sestier)
Preklad: Mária Kočanová
Počet strán: 628

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.


sobota 22. januára 2022

Pozor na to, s kým sa zahrávate!

Jedna z koncoročných noviniek vydavateľstva Artis Omnis mi svojím spracovaním aj obálkou pripomenula jeho fanúšikom dobre známeho Kladiváka, ale Štvanec si razí vlastnú cestu. A že bude poriadne krvavá a posiata mŕtvolami, je zrejmé už z prvých kapitol. Autorom plnohodnotnej urban fantasy je pravidelný účastník literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie Martin Benkovič a úspechy rinúce sa z radov porôt aj verejnosti sú zárukou, že pôjde o nevšedný čitateľský zážitok. Sám som bol zvedavý, ako sa Martinovi podarí presadiť na románovom poli, očakávajúc primerane zaujímavý výsledok. Jeho knižná prvotina robí česť domovskému vydavateľstvu aj jemu samotnému, Ajriš je hrdina, akých máme ako šafranu, no len málokto by ho chcel pritom stretnúť osobne. 

"Nemal sa kam skryť, a aj tak ho už zazreli, ale nestrieľali. Ajriš neváhal. Pokľakol, namieril a vypálil. Bol si istý, že starého mága trafí, ale z pulzujúcej gule vyletel za ohlušujúceho plesknutia elektrostatický výboj a zničil strelu skôr, než sa k nemu čo i len priblížila. Ajriš znova potiahol spúšť, ale len míňal muníciu. Ten starý hajzel ich chránil, no vyzeralo to tak, že ani oni nemôžu strieľať, inak by to už spravili. Po pravej strane postrehol pohyb a namieril tam. Zbadal Michala, ako sa zakráda k dodávke. Držal sa za bok a kríval. Vystrelil, aby od neho odlákal pozornosť, ale už bolo neskoro." (str. 81)

Ajriš vzbudzuje rešpekt už na prvý pohľad a ako vyhadzovač dokáže v krčme U bielej Lujzy bez problémov udržať poriadok. Vedie ho k tomu skôr osobný záujem než pracovná morálka, Lujza je totiž jedna z mála osôb, ktoré dokázali preniknúť cez jeho tvrdý pancier. Mimochodom, názov lokálu ukrytého v bežnom rodinnom dome sa nesie presne v takom význame, aký si predstavujete. V znôške štamgastov, ktorí noc čo noc navštevuj svoj obľúbený podnik, by ste sotva našli liberálov, slniečkárov či inak pokrokovo zmýšľajúcich jedincov. Postavy neradi prijímajú čosi nové, a to sa odráža aj v ich vnímaní mágov, bojujúcich o svoje práva. Mágovia rozdeľujú spoločnosť na niekoľko frakcií, ich výskyt a zapojenie do bežného života je témou dňa, no to neznamená, že ich všade vítajú s nadšením. Ajriš (svoju prezývku získal vďaka výrazným červeným vlasom a záľubou v írskych piesňach) sa nijako netají odporom voči osobám obdareným čarovnou mocou, no keď sa skupina nadradených jedincov objaví u Lujzy a ohrozuje Ajrišov životný priestor, rozbehne sa kolotoč dramatických udalostí a nezastaví sa až do poslednej strany. Ajriš na seba strhne priveľa neželanej pozornosti a dobre si uvedomuje, že jeho výčiny neostanú zo strany ľudí na vyššom evolučnom stupni nepovšimnuté. Štvanec našťastie nie je prvoplánová rúbanica. Šikovne reflektuje súčasné dianie a nálady, poukazuje nielen na rasizmus a xenofóbiu, ale i ďalšie rozšírené neduhy. Aj sám Ajriš je nakoniec nútený pozrieť sa pravde priamo do očí, čo nebude ľahké, ale nepochybne nevyhnutné. Udalosti naberajú príliš rýchly a nekompromisný spád na to, aby ignoroval zjavné súvislosti. Ako je možné, že odoláva magickým útokom? Nebodaj má aj on v sebe kúsok ich moci? Záhadné zoskupenie mu ide po krku a popritom musí náš hrdina prekonať aj bariéry v sebe samom. Páčilo sa mi, že Ajriš dokázal postupne akceptovať inakosť, ale zase sa nedá povedať, že by príbeh končil rozjasaným happyendom. Niektorí zotrvávajú vo svojom názore pevní ako skala, aj keď im odlišná realita ťuká po čele. V myšlienkovej rovine román autenticky zobrazuje pomery v našej pokrivenej spoločnosti, len škoda, že tí, ktorým dielo nastavuje zrkadlo, v ňom vždy uvidia radšej niekoho iného... 

Martin Benkovič (zdroj: Martinus Cena Fantázie)
"Niekde pred Svätým Jurom zabočili, autobus prešiel cez železničné priecestie a ponorili sa do tmy mimo osvetlenej trasy. Za oknami sa mihali obrysy stromov, cesta bola zanedbaná a postupne zišli aj mimo nej. To už Ajriš skutočne znervóznel. Nielen z toho, že takéto staré autobusy neboli stavané na podobný terén, ale niečo kurevsky nesedelo. Kam nás to, kurva, berú? Z histórie vedel, čo všetko môže postihnúť menšiny v čase krízy. Málokedy to bolo dobré." (str. 192-193)

Vytriezvenie hlavnej postavy je drsné a bolestivé, ale potrebné... a hlavne uveriteľné. Vhodenie do jamy levovej a spoznanie odvrátenej strany kolektívnej nenávisti môže skončiť hocijako a nepredvídateľný záver je jednou z devíz príbehu. Hoci osobne sa nebránim pokračovaniu, Martin Benkovič má určite čo povedať. Príjemné bolo aj nahliadnutie do rôznych zákutí Bratislavy, ktorá je nielen kulisou, ale neoddeliteľnou súčasťou deja. Štvanec však nie je nič pre slabé či citlivé povahy, či už pre explicitné zobrazenie násilia, alebo pre šťavnaté, expresívne vyjadrovanie. V tomto prípade mi to však vôbec nevadilo, vulgarizmy skvele dotvárajú celkovú atmosféru a v podobných situáciách by nerozprával inak ani najväčší svätec. Pokojne teda aj vy siahnite po tejto obsahovo bohatej knižke s výrečnou obálkou z dielne Martina Cuca Luciaka a presvedčte sa o jej kvalitách. 


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.


nedeľa 16. januára 2022

Láska, sny a sebaurčenie v tieni povinností a etikety

Spisovateľka Katharine McGee koncom roka 2020 rozvírila vody literatúry pre mladých, keď priniesla nový pohľad nielen na medziľudské vzťahy ako také, ale hlavne na prostredie, v ktorom sa odvíjajú príbehy plné lásky, zrady a nenaplnených túžob. Fanúšikovia young adult sú zvyknutí buď na príbehy z nášho sveta, alebo z fantazijného univerza, no séria American Royals priniesla o čosi originálnejší koncept. Je totiž zasadená do našej reality, len s tým rozdielom, že George Washington sa nestal prvým prezidentom USA, ale zakladateľom kráľovskej dynastie. A práve o jeho potomkoch na prahoch dospelosti a ich priateľoch (a nielen o nich) rozprávajú knihy, ktoré v slovenskom preklade vychádzajú pod hlavičkou vydavateľstva CooBoo. Už to samo osebe je znakom čitateľskej príťažlivosti, séria sa však beztak vyznačuje mnohými kvalitami. 

"Ľudia sa jej neustále dačo pýtali: či sa môže zúčastniť na ich charitatívnej akcii, či by sa inak natočila do objektívu alebo či by sa vedela prihovoriť za ich bratranca, ktorý sa uchádza o pozíciu v paláci. V podstate sa nemohla nikam ani pohnúť bez toho, aby ju nezasypávali tony žiadostí. Ale nikto sa jej nikdy nespýtal, čo chce ona, čo potrebuje ona sama. Akoby v momente, keď sa stala kráľovnou, prestali mať jej túžby akúkoľvek váhu. Beatrice musela previnilo priznať, že spravila úplne to isté Teddymu." (str. 74)

Americká kráľovná pokračuje tam, kde skončila Americká princezná. Jednotlivé knihy je teda nutné čítať v určenom poradí, nejde o samostatné príbehy. Dej by ste síce ako-tak pochopili, ale ani zďaleka by ste si ho neužili v plnej miere. Aktuálna novinka našťastie netrpí neduhom druhých dielov, nie je iba nudnou výplňou, ale pevnou súčasťou kolotoča oficialít, pozlátky a potláčaných túžob. Ako naznačuje názov, ústredná hrdinka Beatrice postúpila v hierarchii a z následníčky trónu sa pod vplyvom smutných udalostí stala vedúcou osobnosťou krajiny. Hoci Katharine McGee nás presvedčila, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, naďalej dodáva svojim riadkom iskru rozprávkovosti. Bez nej by to však už nebolo ono, samotné dejisko priam zvádza k oživeniu detských predstáv o oslnivých panovníckych dvoroch, krásnych princeznách a odvážnych princoch. Príbeh však rozhodne nezaváňa jednoduchosťou ani zovšeobecňovaním. Autorka šikovne využíva základy položené v prvej časti série a buduje motívy, ktoré odkazujú na predošlé dianie a pritom ponúkajú čosi nové. Rovnako ako predtým, aj teraz sledujeme dej z pohľadu viacerých dievčenských postáv. Beatrice je síce podstatným, ale nie je jediným želiezkom v ohni, a o slovo sa hlásia aj jej sestra a kamarátky. Spolu s ďalšími postavami tvoria pestrý kolorit ľudí pohybujúcich sa v zákulisí života kráľovskej rodiny. A hoci ide o fikciu, radi by ste podľahli dojmu, že ide o osoby z mäsa a kostí. Už len pre ich skvele vykreslené charaktery a posun, aký ich v rámci série sprevádza. Každá významná postava sa pomaly mení, utužuje svoje silné stránky a bojuje s nepriazňou... nielen osudu, ale často aj neprajníkov, závistlivcov a zaslepencov, ktorí radšej dávajú prednosť klebetám pred pravdou. Jediná postava, ktorá sa mi z tohto smeru vymyká, je Jeff, mladý americký princ. Ten je ako jeden z mála skôr naivnejší a nerozvážnejší (a dostáva menej priestoru), čo je škoda, pretože mal väčší potenciál. Snáď sa naplní v ďalšom dieli... A aké by to bolo prostredie vysokej hry, nebyť ctižiadostivej Daphne, ktorá už dávno predviedla, čoho je schopná v záujme stať sa členkou slávnej rodiny. Pevne verím, že autorka neskĺzne nakoniec k jej polepšeniu a napraveniu, intrigujúca šľachtičná by si zaslúžila primeranejší koniec :D 

Katharine McGee (zdroj: TresA)
"Padla späť do vankúšov a snažila sa prekonať záchvat paniky, ktorý sa jej zmocňoval. Daphne rozhodne nebola v bezpečí. Jasné, s Jeffom veci napredovali, ako mali, ale ak sa Himari rozhodne splniť svoje hrozby, všetko to môže stroskotať. Jej niekdajšia najlepšia kamoška ju zničí - jedine, že by Daphne prišla na spôsob, ako zničiť ju. Pozrela naspäť na telefón a veľmi si priala, aby mohla napísať Ethanovi. Teraz by jej jeho bystré a sarkastické komentáre padli neskutočne vhod. Ale od tej hádky spolu neprehovorili, a hoci mu Daphne už miliónkrát chcela volať, pretože bol jedinou osobou, s ktorou sa o tomto mohla porozprávať, vždy ju zadržala vlastná tvrdohlavosť." (str. 229)

Katharine McGee patrí k autorkám, ktoré vedia poriadne vyburcovať vašu zvedavosť a vygradovať dej. Záver je znovu krásnou ukážkou logického vyvrcholenia a zároveň navnadenia na ďalšiu - poslednú - časť trilógie. Som veľmi rád, že ju pre nás CooBoo objavilo, no nevyhnem sa malej výčitke... Prečo je jej meno na obálke tak slabo viditeľné? Daný odtieň modrej je veľmi nevýrazný a určite by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Modrá, červená a biela sú vzhľadom na americkú vlajku zvolené vhodne a jednotlivé knihy sa budú vedľa seba pekne vynímať. Americká kráľovná je pútavý román, ktorý neznižuje latku série, zodpovie niekoľko nastolených otázok a otvorí nové pre - ako pevne dúfam - strhujúci záver. 

Originálny názov: Majesty
Príslušnosť k sérii: 2. diel (American Royals)
Preklad: Zuzana Smolinská
Počet strán: 360

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.


sobota 15. januára 2022

Objavenie nádeje v krutom svete

Keď sa vydavateľstvo Slovart rozhodlo priniesť staršie prípady Harryho Boscha v nových vydaniach, objasnilo sa mi mnoho súvislostí. Kedysi som totiž prečítal prvé štyri časti série a neskôr som naskočil na vlnu, keď už bol losangeleský veterán na dôchodku. Je skvelé, že mám možnosť doplniť si medzery. Aj preto, že som si ktovieprečo myslel, že Harry bol v mladšej verzii o čosi akčnejší než dnes, keď mu vek hádže pod nohy prirodzené polená. Spätne si však uvedomujem, že Michael Connelly ho viedol cestou plynulého vyšetrovania väčšinu času a ak aj dôjde k nejakej akcii, zakaždým je to len v prospech deja a nejde o žiadnu prvoplánovú snahu zaujať čitateľa. Nečudo, že sa mu to darí už vyše dvoch dekád. Zločiny v slnečnej Kalifornii sú uveriteľné, autentické a Harry je zárukou, že každá obeť sa dočká zaslúženej spravodlivosti.  

"Lupiči zozadu priskočili k strážnikom, prekvapili ich a bez jediného výstrelu im zobrali peniaze. Potom sa začali vracať k autu, no odrazu sa stalo čosi nevysvetliteľné. Jeden z nich, ten, čo neniesol vak s lupom, zastal, rozkročil sa a oboma rukami chytil zbraň. Nechápal som to. Čo ten chlap vidí? Kde je hrozba? Kto sa pohol? Ozbrojenec spustil paľbu a jeden z mužov v oblekoch s rukami nad hlavou, nepredstavujúci absolútne nijakú hrozbu, sa po zásahu zrútil na zem. Sekundu nato už prebiehala prestrelka ako vo filme. Strážnik v aute, ochrankári aj najatí policajti začali strieľať ako diví." (str. 31)

Stratené svetlo sa od svojich papierových predchodcov líši predovšetkým v dvoch podstatných detailoch. Prvým je priamy rozprávač. V predošlých ôsmich dieloch série sme ešte nikdy nemali možnosť pohrúžiť sa týmto spôsobom do vnútra Harryho Boscha, hoci napriek tomu bol vždy vykreslený veľmi živo a autenticky. Nielenže tým román získava ohromný nádych starších noirových diel, ale ich-forma navyše lepšie sedí k osudovej zmene, ktorá slávneho detektíva postihla. Druhou odlišnosťou je totiž jeho pracovné zaradenie, respektíve jeho absencia. Harry už totiž nepôsobí ako policajt. Po rezignovaní z dlhoročnej pozície je z neho obyčajný občan, ale to neznamená, že by zanevrel na spravodlivosť, skôr naopak. Pri odchode z kancelárie si vzal svoju zbierku nevyriešených prípadov, aby si mal čím vyplniť náhly voľný čas a zároveň mohol dopriať vytúžený pokoj obetiam aj ich blízkym. Medzi nedoriešené záhady jeho kariéry patrí aj prípad vraždy filmovej asistentky Angelly Bentonovej. Veci neprišiel na koreň aj z dôvodu prebratia vyšetrovania agentmi FBI. Tým sa nikdy nepáči, keď sa do ich práce mieša človek zvonku, a nebude to inak ani tentoraz. A ešte väčšmi v prípade, že sotva získal licenciu súkromného detektíva. Angellina smrť bola netradičná - či už preto, že v tom čase došlo na nakrúcaní k lúpeži dvoch miliónov dolárov, alebo pre polohu, v akej bola objavená. Agenti FBI nepochybovali, že oba prípady spolu súvisia, no nepodarilo sa im nájsť žiadnu relevantnú stopu. Harry sa púšťa do systematické preverovania niekdajších stôp a snaží sa nájsť aj nové línie, pričom ako zvyčajne stúpi na otlak viacerým mocným ľuďom. Keď už sme pri FBI, nedá mi nespomenúť aj Boschovu bývalú manželku Eleanor Wishovú, ktorá kedysi tiež bola súčasťou agentúry a svoju dôležitú úlohu zohráva aj v tomto príbehu. Po zanechaní kariéry v štátnych službách sa dala na profesionálny hazard, takže okrem Los Angeles sa pozrieme aj do neďalekého "mesta hriechu" - Las Vegas. Opätovné stretnutie Harryho a Eleanor vedie k ďalšiemu nečakanému zlomu v jeho živote. Skalní fanúšikovia ho dobre poznajú a ostatní sa potešia, že Harry sa popri všetkej krutosti sveta dočká aj pozitívnejších momentov. Ja patrím medzi verných priaznivcov tvorby Michaela Connellyho, ale v závere som bol dojatý rovnako ako náš obľúbený hrdina. 

Michael Connelly (zdroj: Twitter)
"Agenti boli aj v mojom dome. Dalo sa to čakať, no nepredpokladal som, že to spravia až tak jemne. Neprevrátili mi všetko hore nohami a nenechali to tak, nech si to upracem sám. Očividne všetko systematicky prezreli, no väčšinu vecí vrátili presne tam, kde boli predtým. Stôl v kuchyni, na ktorom som nechal rozložené dokumenty týkajúce sa vraždy Angelly Bentonovej, bol dokonale vyčistený. Vyzeral, akoby ho nakoniec ešte preleštili Prontom. Môj spis, poznámky, správy - to všetko zmizlo, rovnako ako asi aj celý prípad. Radšej som sa nad tým veľmi nezamýšľal." (str. 145)

Reštart sérii určite pomohol a nazdávam sa, že prišiel v správnom čase. Connelly síce netrpí únavou materiálu, no hlavnou príčinou je práve posúvanie ústrednej postavy k novým výzvam a do nových prostredí. Harry v Stratenom svetle už netasí svoj odznak, ale má bohaté skúsenosti, ktoré využíva v boji proti kriminálnikom aj naďalej. Román vyšiel pôvodne v roku 2003, takže v ňom okrajovo rezonuje aj téma terorizmu a možnosť zneužitia vládnych opatrení. Ide o zaujímavý návrat do minulosti, objasňujúci niektoré (mnou) netušené politické súvislosti. Prípad ako taký je klasickou ukážkou Boschových schopností. Neúnavne postupuje krok za krokom, až kým sa nedočká cieľovej rovinky. Kým však pretrhne napnutú pásku, musí sa predrať množstvom slepých uličiek, klamstiev a neprajných protivníkov. Vôbec by ste však pritom nepovedali, že je z neho už dôchodca - je totiž v najlepšej forme!

Originálny názov: Lost Light
Príslušnosť k sérii: 9. diel (Harry Bosch)
Preklad: Patrick Frank
Počet strán: 304

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

nedeľa 9. januára 2022

Temný lúpežník okradnutý o vlastné srdce

Už od začiatku série Moonlight Square som sa ktovieprečo nazdával, že má tri časti, hoci v priebehu čítania sa mi zdalo, že sa tam vyskytuje priveľa potenciálnych hrdinov či hrdiniek... a naozaj! Nedávno sme sa dočkali aj prekladu štvrtého - záverečného - dielu. Temný vojvoda neostáva nič dlžný názvom predošlých častí (Škandalózny vojvoda, Tajomný vojvoda, Nespútaný vojvoda) a rovnako pokračuje aj v nastolenom štýle a celkovej atmosfére. Čo ho však odlišuje - a to aj od iných historických romancí -, je hrúbka knihy. Úctyhodný rozsah takmer 550 strán je na daný žáner veľmi netradičný, no tento príbeh si to zaslúžil. Nielen preto, že ide o vyvrcholenie osudov mladých šľachticov obývajúcich malebné londýnske námestie, ale aj pre námet, ktorý je ťažké unáhlene odbiť. 

"Zovrelo jej srdce. Preglgla a ešte raz si prečítala odkaz. Teraz, keď už vedela, aký vie byť lúpežník zvodný, predstavovali vyhliadky na ich stretnutie medzi štyrmi očami za mesačného svitu úplne iný druh nebezpečenstva. Taký, z ktorého sa po chvíli rozochvela až po končeky prstov na nohách. Znovu preglgla, keď si spomenula na jeho úsmev a to, ako sa navzájom doberali. Na tajomstvá, ktoré mali spoločné ako dvaja cudzinci z dvoch úplne iných svetov. Pri predstave, že sa s ním znovu uvidí, sa jej zrýchlil tep. Dobre vedela, že je to absolútne nevhodné, ale nedbala na to." (str. 125)

Zamaskovaný bojovník vyvolávajúci vášne v slušnej spoločnosti i v podsvetí mi pripomenul Čierneho jazdca od Jude Deverauxovej, ktorá je neodmysliteľne spätá s mojím kladným vzťahom k tomuto žánru. Gaelen Foley si však razí vlastnú cestu a už dávno dokázala, že je originálnou spisovateľkou, ktorá môže byť vzorom pre mnohé začínajúce kolegyne. Dej sa síce odohráva pred zhruba dvesto rokmi, ale postavy rozhodne zaváňajú modernými časmi. Nie je to chyba, romance vždy pracujú s týmto prvkom, dodávajúcim im iskru a dojem narúšania stereotypov. Hrdinkou románu je Portia Tennesleyová, ktorá pátra po svojom zmiznutom vyvolenom Joelovi. Keďže dostupné prostriedky nie sú celkom vyhovujúce, rozhodne sa osloviť so žiadosťou o pomoc neslávne známeho lúpežníka Silversmoka, pohybujúceho sa v zločineckom prostredí ako ryba vo vode. Mladá lady si dobre uvedomuje, že odhalenie jej činu by spôsobilo ohromný škandál a navždy poznačilo jej šľachtický život, no ako správna hrdinka musí prekonať svoj strach a popasovať sa s osudom. Ten jej okrem Joelovho zmiznutia vohnal do cesty aj čudáckeho vojvodu, ktorý by sa mal stať jej manželom. Lucas je príťažlivou Portiou očarený, no všetko skomplikuje odvrátená stránka jeho života - pod maskou spravodlivého darebáka. Spočiatku je Portinou žiadosťou nájsť svojho soka zaskočený, ale napokon v nej vybadá možnosť priblížiť sa jej a ukázať, kam môže viesť unáhlené konanie neskúsenej slečny. Portia sa zmieta medzi vysnívaným manželstvom a silnou charizmou tajomného Silversmoka. Vzťah jej rodičov nebol vôbec ideálny a ona už odmala dúfa, že naruší tento rodinný nešvár. Keď sa však Joel ani po roku smútku a odmietania nápadníkov neobjaví, Portia sa voľky-nevoľky poddá myšlienke vydaja, hoci je to proti jej ideálom. Luke prišiel o rodičov počas prepadnutia, a práve táto tragédia ho priviedla k vytvoreniu druhej identity. Túžba po spravodlivosti (či odplate?) je silná motivácia a je otázne, či ju dokáže narušiť nečakane krehký cit, čo sa mu pomaly rozleje v duši. Alebo žeby sa Portia pridala k jeho úsiliu? Hrdinky Gaelen Foley sú nemenej odvážne ako ich mužské náprotivky, ale zároveň disponujú aj neochvejným morálnym kompasom. Hľadanie strateného Joela je potrebný spoločný cieľ protagonistov, ale napokon, našťastie, neostane iba pri ňom...

Gaelen Foley (zdroj: Babelio)
"Axewood sa len tak niečoho nezľakol, ale meno Silversmoke mu naháňalo strach. A malo prečo. Napokon, vedel lepšie ako ktokoľvek iný, čoho je ten šialený lúpežník schopný. Nech už to bol ktokoľvek. Axewood tajomného zbojníka nikdy nevidel, ale vzhľadom na ich spojenie sledoval jeho slávnu kariéru v novinách. Modlil sa, aby sa nemilosrdný lúpežník o tom spojení nikdy nedozvedel. Silversmoke. Z toho mena mu po chrbte prebehol mráz. Práve on totiž neľútostne zlikvidoval tých škótskych banditov, s ktorými mal Axewood pred rokmi do činenia..." (str. 232)

Moonlight Square nie je vyvážená séria. Kým nepárne časti sú skôr romantickou komédiou, párne sú napínavejšie a dobrodružnejšie a tým pádom ma bavia viac. Temný vojvoda je dôstojným vyvrcholením, stretneme sa v ňom so všetkými predošlými pármi a dôjde aj na spoločnú akciu. Zároveň je exemplárnym príkladom autorkinej tvorby, v ktorej sa spája romantika so šteklivou erotikou, detektívnymi prvkami a humorom. Ústredný pár sa charakterom síce veľmi nelíši od ostatných, ale aj ich príbeh si udrží vašu pozornosť. A určite vás počas chladných dní či noci príjemne zahreje. 

Originálny názov: Duke of Shadows
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Moonlight Square)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 544

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

sobota 8. januára 2022

Odvážny román o Kristovej manželke

Napriek tomu, ako súčasná doba praje prejavovaniu vlastného názoru a kritickému mysleniu, stále jestvujú témy, ktoré pôsobia na prvý pohľad nedotknuteľne. Náboženstvo je vo všeobecnosti tenkým ľadom, po ktorom sa aj statočnejší umelci pohybujú len veľmi opatrne. Nikdy totiž nevedia, koho tým podráždia a ako rýchlo sa ich vízia môže obrátiť proti nim. Samozrejme, ak nie je ich primárnym cieľom šokovať. Kniha túžob vyznieva v istom smere kontroverzne, ale zdanie môže klamať. Pri čítaní anotácie som si tiež myslel, že autorka pichá do osieho hniezda, no i to je iba ukážka toho, že napriek svojej otvorenej mysli v sebe predsa len ukrývam isté predsudky... Áno, román nás síce prenesie do prelomu letopočtov a poodhalí dosiaľ netušené súvislosti osobného života Ježiša Krista, robí to však pútavo, podnetne a úctivo. 

"Keď som bola dieťa, občas som sa zobudila s vedomím toho, čo sa stane, skôr než sa to odohralo: že ma Judáš vezme k akvaduktu, že Shipra upečie jahňa, že matku bude bolieť hlava, že mi otec z paláca prinesie farbivá na atrament, že učiteľ bude meškať. Krátko pred Yalthiným príchodom som sa prebudila s istotou, že nám do života zavíta ktosi cudzí. Tieto záblesky sa mi zjavovali v čase, keď som sa vynárala z hlbín spánku. Skôr než som otvorila oči, boli tam, tiché, čisté, jasné ako kúsky fúkaného skla, a ja som čakala, či sa premenia na skutočnosť. Vždy sa tak stalo." (str. 67)

Kniha Sue Monk Kiddovej je určená každému fanúšikovi príbehov presahujúcich rámec bežnej "vzťahovky". Pretože ak si náhodou myslíte, že ťažiskom je sila viery, ste na omyle. V jadre ide o sebauvedomenie mladej ženy na prahu dejinných zmien a jej puto s navonok obyčajným tesárom. Milovaný a Malý hrom, ako sa medzi sebou láskyplne nazývali Ježiš a jeho manželka Anna, sa ako pár nevyskytujú v oficiálnych náboženských textoch, ale zároveň nie je nikde napísané, že v ich vzťahu nie je kúsok pravdy. Práve to umožňuje spisovateľom a spisovateľkám nahliadať na niekdajšie osobnosti podľa vlastného uváženia. To však neznamená, že by Sue nerešpektovala kultové meno kresťanstva, skôr naopak. Svojím pohľadom naňho cez optiku zaľúbenej partnerky prináša nevšedný opis Božieho syna ako človeka spätého so svojím pozemským poslaním i s blízkymi ľuďmi. Anna sa odmala pohybuje v spoločnosti osôb známych z biblických príbehov, ktoré ešte nepodľahli nánosu času, rôznych verzií a symbolike. Aj vy najlepšie urobíte, keď sa odosobníte od pozadia príbehu a budete ho vnímať nezainteresovane, len ako ďalší z mnohých historických románov. V tom prípade vám Anna určite prirastie k srdcu. Vtedajšia Galilea (a nielen ona) bola totiž doménou mužov - otcov, bratov, manželov, učencov, no Annina slobodná duša sa nevie zmieriť s nepísanými pravidlami, najmä keď ju rodičia zasnúbia s oveľa starším vdovcom. Samotná predstava nedobrovoľného manželstva je jej proti srsti, nieto ešte potom, čo spozná sympatického Ježiša, prinášajúceho harmóniu do jej nepokojného sveta. A to napriek tomu, že on sám disponuje množstvom pochybností a vnútorných dilem. Je to však každopádne príjemná zmena oproti iným mužským postavám, ktoré slúžia ako prostriedok na prezentovanie myšlienky rovnoprávnosti pohlaví. Idey feminizmu sú prítomné v celej šírke textu, čo môže niekomu občas pripadať ako tlačenie na pílu (v deji skutočne natrafíte na pasáže, ktoré pre to vyznievajú neprirodzene), no z pohľadu súčasníka ide o ďalší prvok kritickej analýzy spoločnosťou akceptovaných dogiem. Biblia nepripisuje ženám toľko dôležitých úloh či významov ako mužom a Sue Monk Kiddová sa rozhodla posvietiť si na tento jav. Vtlačila im výraznejšiu pečať a známe historické udalosti tým obohatila o nové, originálne pojatie. 

Sue Monk Kiddová (zdroj: Goodreads)
"Prvé neznesiteľné týždne jeho neprítomnosti som strávila vo svojej izbe. Nemala som chuť byť svedkom toho, ako jeho matka horko plače, ani počúvať výčitky a otázky, ktorými ma zasypávali jeho bratia a ich ženy. Pomiatol sa Ježiš na rozume? Je posadnutý diablom? Má v úmysle nasledovať akéhosi pomätenca a nechať nás, aby sme sa postarali o seba sami? Predstavovala som si svojho manžela, osamoteného v akejsi zaprášenej jame v júdejskej púšti, ako sa bráni pred diviakmi a levmi. Má dostatok jedla a vody? Zápasí s anjelmi ako Jakub?" (str. 196)

V priebehu archeologických vykopávok bolo objavených mnoho starobylých textov, ktoré neušli náboženským historikom, a teória o manželstve Ježiša Krista je jednou z dlhodobo pretriasaných tém. A aj keď dôjde k jednoznačnému vedeckému preukázaniu nepravosti dokumentov, verejnosti to stačí na vybudovanie základov pre rôzne konšpirácie. Kniha túžob nie je ani odbornou prácou, ani plodom bezbrehej fantázie. Vnímam ju ako poctu určujúcim udalostiam raného kresťanstva a zdôraznenie ženskej roly pri jeho formovaní. Dnešná doba praje podobným dielam, no i tak má autorka obdivuhodnú odvahu. Nebyť jej talentu, pochopenia a znalosti problematiky, ľahko by sa stala terčom neúprosnej kritiky.

Originálny názov:  The Book of Longings
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Ostricová
Počet strán: 364

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.


piatok 7. januára 2022

Netušené dilemy módnej ikony

Vydavateľstvo Lindeni pokračuje vo vydávaní zbeletrizovaných životopisov známych žien a Kráľovná Paríža svojim starším knižným súrodencom rozhodne neurobí hanbu. Po stratenom období kultovej autorky detektívok (Tajomstvo Agathy Christie), odhalení bystrej mysle v manželskom područí (V tieni Einsteina) či všestrannej osobnosti zlatej éry Hollywoodu (Jediná žena v miestnosti) prichádza rad na ženu, ktorej meno je známe aj tým, ktorí nepoznajú rozdiel medzi hodvábom a polyesterom ani medzi top parfumom a veľkonočnou voňavkou. Coco Chanel je dnes svetoznámou ikonou na poli módy a vôní, no cestu k úspechu nemala vydláždenú pokojom a prajnosťou, práve naopak. Za jej miestom na odevnom Olympe stoja roky ohrozenia, morálnych križovatiek a všadeprítomnej zrady. 

"Coco zovrie kabelku. Všetko, čo na tomto stretnutí povie, musí byť prezieravé, opatrné, tak ako si to nacvičovala, keď bola sama. Každé rozhodnutie, ku ktorému dnes dospeje, bude mať isté následky. Coco Chanel bude odteraz starostlivo zvažovať všetky svoje slová a činy až do chvíle, kým jej syn nebude na slobode a v starostlivosti lekárov. Keď vstúpia do kancelárie, porozhliada sa okolo seba. Canarisova kancelária pôsobí oproti prepracovanej vnútornej výzdobe vstupu do hotela Lutetia skromne. Farby sú jemné a upokojujúce - modrosivé steny sú až na oficiálny portrét Adolfa Hitlera holé." (str. 192)

Je všeobecne známe, že mnohí známi návrhári a tvorcovia počas druhej svetovej vojny spolupracovali s nacistickým režimom. Po jeho porážke sa na kolaborantov nepozeralo s pochopením a nie každý dostal možnosť vysvetliť dôvody svojho konania. Coco Chanel tiež patrí medzi osobnosti, ktoré sa chtiac-nechtiac podvolili nemeckej mašinérii, a jej obraz narúšajú navyše aj trenice s jej židovským obchodným partnerom ohľadom jej najznámejšieho parfumu. Americká spisovateľka Pamela Binnings Ewen sa rozhodla odkryť závoj tajomstiev a poloprávd a preštudovať život skúšanej podnikateľky. Na svojom konte má viacero úspešných titulov aj pochvál od kritiky a čitateľskej obce, a tento román navyše nie je prvým, ktorý napísala na základe skutočných udalostí. Iste, aj pohľad na Coco Chanel vo veľkej miere podlieha jej umeleckému stvárneniu, no pri obracaní stránok radi uveríte, že sa vám pred očami odvíja reálne dianie. Autorka si dala očividne veľkú námahu s vykreslením prvej polovice štyridsiatych rokov, keď došlo k okupácii Francúzska, a nielen tej. Hoci sa príbeh odohráva predovšetkým v spomenutom období, viackrát si odskočíme aj do minulosti, vzdialenej cca 30 rokov, aby sme spoznali Coco aj v jej ranom veku. Máme možnosť vidieť ju nielen ako zdatnú obchodníčku a šarmantnú ženu, ale aj ako zaľúbené dievča, stojace na prahu osudových rozhodnutí. Tie ju doviedli až do roku 1940 a presvedčeniu, že svoje skúsenosti a charizmu dokáže využiť aj v kontakte s nemeckými dôstojníkmi. Veľmi sa však zmýlila a vzápätí sa rúca nielen jej sloboda a rokmi budované kráľovstvo, ale aj vnímanie spoločenských udalostí. Páčilo sa mi, že Pamela nepredstavuje svoju hrdinku ako neochvejnú, silnú ženu, ktorá stojí nohami pevne na zemi a ani nezaváha, keď dôjde na priklonenie sa na stranu zla. Napriek svojej aure bola Coco človek z mäsa a kostí a ako taká prežívala svoje trápenia a sklamania. Jej uvedomenie si nebezpečenstva a postavenia francúzskeho ľudu je postupné, no keď si zloží z nosa ružové okuliare, prejaví sa jej skutočný charakter. No a keďže Coco za desaťročia nadviazala aj bohaté osobné i obchodné vzťahy, musí priebežne riešiť aj ďalšie vážne problémy. A niektoré sú úzko prepletené s chápadlami zničujúcej ideológie, čím na seba privoláva ešte viac neželanej pozornosti...

Pamela Binnings Ewen (zdroj: Goodreads)
"Konečne sa Pierrovi postaví. Po takmer deviatich mesiacoch od krádeže receptu na No. 5 - času dostatočne dlhého na vynosenie dieťaťa. Louis de Vaufreland súhlasil, že jej pomôže získať kontrolu nad Sociéte Mademoiselle a parfumom pomocou protižidovských zákonov platných vo Francúzsku. Jej rozhodnutie žalovať Pierra práve na základe týchto zákonov je definitívne, hoci predtým sa nad jeho pôvodom nikdy nezamýšľala - pred vojnou. Keď vstupujú do budovy, zdvihne bradu. Pierre si za všetko môže sám. Tieto zákony sú jedinými nástrojmi, ktoré má k dispozícii, a nadišiel čas na spravodlivosť." (str. 272)

Svet módnych návrhárov ma nikdy extra nezaujímal, ale keď sa vyskytne určitý seriál či kniha, ktoré o nich pojednávajú, vždy im dám šancu. Kráľovná Paríža určite stojí za prečítanie, pretože cez osud Coco Chanel sa autorka mnohých ďalších tém a predstavuje dobú plnú náročných dilem. Vezme vás nielen do hlavného mesta, ale aj na Francúzsku Riviéru či do Španielska a dôležitým dejiskom je aj známy hotel Ritz. Pamela Binnings Ewen disponuje štýlom, ktorý vás ihneď vtiahne a celkovému dojmu napomáha aj samotné slovenské vydanie. Som rád, že Lindeni zachovalo pôvodnú obálku a že románu doprialo väčší rozmer. Veľký osud si ho zaslúži. Rovnako ako množstvo čitateľov, ktorí sa oboznámia s netušenými súvislosťami a spoznajú, čo všetko sa skrýva za nablýskaným menom nadanej ikony.

Originálny názov:  The Queen of Paris: A Novel of Coco Chanel
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Nikoleta Račková
Počet strán: 384

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

štvrtok 6. januára 2022

Láska a sny v područí rodinných povinností

Barbora Šedíková vydala síce len svoju druhú knihu s historickou tematikou (v roku 2019 jej vo vydavateľstve Motýľ vyšiel titul Hrobár z Paríža), ale napriek tomu sa z nich dajú vydedukovať určité spoločné rysy. Tým najevidentnejším, ktorý vám hneď udrie do oka, je autorkina schopnosť v mihu sekundy vás preniesť do minulosti, či už ide o obdobie Veľkej francúzskej revolúcie, alebo obchodné súperenie miest na Apeninskom polostrove. Niektorí spisovatelia či spisovateľky využívajú históriu iba ako kulisu pre svoj príbeh, no tu máme dočinenia s pevnou súčasťou deja. Termín historický román je naplnený vrchovatou mierou, a to v rôznych smeroch. Pri zobrazených reáliách ani na chvíľu nezapochybujete, že sú autentické a adekvátne 16. storočiu.  

"Otvorila oči. Nikto oproti  nej nestál. Bola tu celkom sama. Túžila znova cítiť ten dotyk, ktorý by rozpálil aj neživý kameň. Žulový stĺp jej však tentoraz nedal to životodarné teplo tajných milencov tak ako pred rokmi. Teraz chladil, akoby bol z ľadu. Odtiahla sa. Bolo to trpké precitnutie. Pripomenulo jej, že už ubehlo pätnásť rokov a muž, ktorý jej v tú noc sľuboval večnú lásku a manželstvo, si ju stále nevzal. Vyparil sa ako ranný opar dvíhajúci sa z hladiny benátskej lagúny za studených jarných a jesenných rán." (str. 55)

Ďalším výrazným prvkom rozprávačského štýlu je množstvo postáv. Niektoré sa v deji iba mihnú, nijako mimoriadne ho neovplyvnia a tým pádom sú prakticky zbytočné. Dá sa však pritom prižmúriť oko, keďže väčšinou aspoň poslúžia na interakciu s podstatnejšími postavami, na základe čoho sa dá lepšie pochopiť ich motivácia či osobnosť. No nedeje sa tak vždy a menej sústredení čitatelia môžu mať občas zmätok v záplave mien. Tento faktor je spôsobený hlavne tým, že tu máme až tri hlavné postavy - súrodencov Stornovcov, ktorí sa usilujú nájsť si po smrti svojho patriarchu miesto v príbuzenstve i vo svete. Novou hlavou rodiny sa stáva Gabriele, renesančný mladý muž, ktorý musí obstáť v silnej konkurencii obchodníkov, nehrajúcich vždy s čistými kartami. A to navyše nielen na poli financií, ale i manželskej politiky. Dve stornovské dcéry sú totiž súce na vydaj a žena, narodená do bohatej, prosperujúcej rodiny, má predovšetkým povinnosť dobre sa vydať a priniesť svojím zväzkom rodu isté výhody. Tu zvolila Barbora Šedíková šikovný kontrast medzi poslušnosťou a odhodlaním nepodvoliť sa dobovým konvenciám. Mladšia Sára si uvedomuje svoju rolu a vyhovie bratovmu návrhu spojiť sa s rodinou rivala v Ancone. Staršia Sibyla je tvrdší oriešok, pretože Stornovci prikladali výchove dievčat rovnakú dôležitosť, ako výchove chlapcov, a tak, keďže disponuje mnohými znalosťami a cieľmi, nemieni sa stať prostriedkom sobášneho kalkulu. To však neznamená, že by netúžila po láske... Prostredie Benátok priam zvádza k romantickým ideálom, hoci, samozrejme, novovek mal nepochybne aj svoju odvrátenú stranu v podobe špiny, zápachu a zloprajných indivíduí. Dodnes mám v živej pamäti svetoznámy karneval, ktorého som sa zúčastnil pred niekoľkými rokmi, a román Na krídlach škorca mi túto spomienku pripomenul ešte väčšmi. Nemal síce taký nádych tajomnosti a vášne ako u protagonistov, ale ktovie, možno raz... 😀. Keďže v jadre ide o rodinnú drámu, som rád, že dej zahŕňa dlhšie časové obdobie. Záverečný skok síce nie je rozsiahly, ale veľmi pekne uzatvára jednotlivé línie, bohaté na udalosti. Všetko do seba zapadne, no či sa hrdinovia a hrdinky dočkajú uspokojivého konca, to si už budete musieť prečítať sami. História totiž prekypuje nenaplnenými túžbami a nedá sa povedať, že by práve táto kniha patrila k predvídateľným... 

Barbora Šedíková (zdroj: Instacks.sk)
"S každou minútou, ktorá v presýpacích hodinách približovala okamih jeho odjazdu, sa cítil horšie a sklesnutejšie. V tomto meste bol taký slobodný. Odbremenený od všetkých povinností obchodníka, ktoré na neho v Ancone aj Benátkach čakali. V spoločnosti ženy, ktorá hladila jeho dušu. S ťažkým srdcom sa díval na rodový prsteň s vyobrazením škorca. Pripomínal mu, aký bol v skutočnosti spútaný a zotročený. Chcel azda tak veľa? Veď túžil len po osobnom šťastí. Bol to azda zločin? To nie. Ale tieň rodového prekliatia nad ním začínal znova rozprestierať svoje krídla." (str. 163)

Na svoje si prídu všetci priaznivci pohnutých dejín, rozporuplných osudov a osobitej atmosféry. Barbora Šedíková sa nikam neponáhľa, nenecháva sa obmedzovať trendom kratších textov a ponúka svojim fanúšikom úctyhodných štyristo strán. Ak by však došlo k redukcii opisov prostredia, nadbytočných prienikov do vnútra postáv a občasného zdôrazňovania dostatočne jasných súvislostí, kniha by mohla mať pokojne aj o pár desiatok strán menej. Ale nazdávam sa, že ide o ďalší znak autorkinho rukopisu, preto sa s tým musím ako netrpezlivý čitateľ jednoducho zmieriť 😀. Dielo Na krídlach škorca by si zaslúžilo viac pozornosti, pretože v rámci žánru je nadpriemernou ukážkou nášho domáceho talentu. A spomenuté chybičky krásy vyplývajú iba z môjho subjektívneho hodnotenia... 


Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.