Rozprávkové knihy nečítam už niekoľko desaťročí, ale zimné obdobie dokáže v človeku zvláštnym spôsobom vzbudiť túžbu po jednoduchých príbehoch, ktoré však v sebe ukrývajú netušenú hĺbku. Tatran ma priviedol k návratu do detských čias prostredníctvom série založenej na ročných obdobiach. Podpísaná je pod ňou Maja Lunde a kresby zabezpečila Lisa Aisato. Koncom minulého roka rozšírilo vydavateľstvo zbierku nádherne ilustrovaných kníh o titul Maggie O´Farrellovej a hneď som vedel, že ani on neunikne mojej pozornosti. Automaticky som predpokladal, že rovnaký formát a vyznenie, s akým som sa stretol u spomínanej dvojice, bude znamenať aj podobný čitateľský zážitok. A už vo chvíli, keď som vzal knihu Kam chodia snehoví anjeli do rúk, mi bolo jasné, že som sa nemýlil.
Príbeh sám osebe je jednoduchý, knihu prečítate raz-dva, ale bola by škoda ostať len pri povrchnom preletení textu. Tiež je pravda, že k dievčatku Sylvii si nestihnete vytvoriť extra sympatie, no ako prostriedok pre nastolenie širších tém slúži dokonale. A detský čitateľ zas ide hlavne skôr po konkrétnych udalostiach než abstraktných ideách, pričom využité motívy sa dajú pekne využiť v prípadnom následnom rozhovore. Sylvia sa počas jednej noci náhodne zobudí a vo svojej izbe zbadá nezvyčajného návštevníka. Toto samo osebe vyznieva skôr hororovo a treba oceniť, že Sylvia zachovala pokoj a nerozkričala sa od strachu, akoby to spravil nejeden dospelý (mňa nevynímajúc😀). Nečakaná bytosť je v skutočnosti snehový anjel, ktorý vznikol ako dôsledok Sylviinej radostnej zimnej aktivity. A keďže sa patrí, aby anjeli ochraňovali svojich zverencov - a v tomto prípade navyše aj stvoriteľov, prišiel ju varovať pred nástrahami číhajúcej choroby. V plnení svojich povinnosť je však nováčikom a dievčatko ho ktovieprečo vidí, hoci by mal pred ním ostať neviditeľný. A tak sa začne rozvíjať ich vzťah, založený na ochrane, túžbe znovu sa stretnúť a úsilí docieliť, aby mali všetci blízki svojho anjela strážneho...
Maggie O´Farrellová rozpráva o Sylvii a jej eskapádach priamočiaro a nie je teda najmenších pochýb, aké myšlienkové posolstvá chce svojím dielom predostrieť. Nerád by som tu rozvíjal vlastné úvahy nad zmyslom spracovaných námetov, pretože ide o knihu, pri akej si musí každý nájsť svoj význam. Verím preto, že ľudia budú vnímať text v širšom meradle a nie iba skrz rýchlo vyrozprávaný dej. Už len pre nádherné ilustrácie z dielne
Daniely Jaglenka-Terrazziniovej, šikovne dotvárajúce opísanie dianie a budujúce želanú atmosféru od neistoty cez strach až po žiarivú nádej.
Kniha
Kam chodia snehoví anjeli vám síce neposkytne priamu odpoveď na danú otázku, ale to ani nie jej cieľom. Jej hlavným zámerom - aspoň podľa mňa - je podnietiť vás k spomaleniu, aby ste aspoň na chvíľu zastavili svoj kolotoč stereotypných povinností a všimli si snehovú krásu okolo seba. Samozrejme, ak vôbec nejaký snehový poprašok k dispozícii máte 😀. Vyšantiť sa v snehu, spraviť si na zemi za pomoci rúk a nôh anjelov a vdýchnuť im tak život nemusí byť iba doménou detí. Verného parťáka pri náročnej ceste osudom predsa potrebujeme všetci. Osobne by som knihe doprial viac strán a prepracovanejší príbeh, pretože v ňom nečaká žiadny zvrat ani prekvapenie, no inak jej niet čo vytknúť. Svojím zjavom a dojmom, ktorý vo vás vyvolá, dokáže zaujať a zabezpečiť si čestné miesto vo vašej knižnici.
Originálny názov: Where Snow Angels Go
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Lucia Halová
Počet strán: 72
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom
Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára