Konečne! Presne to som si pomyslel, keď vydavateľstvo Slovart ohlásilo vydanie novej knihy slovenského autora píšuceho pod pseudonymom Marko Thelen. Jeho tvorbu sledujem už od debutu Dlhé tiene Karibiku, a hoci sme tentoraz museli na nový román čakať trochu dlhšie, oplatilo sa. Zdá sa, že Marko zreje každou knihou a posúva svoju latku čoraz vyššie. Keďže pôsobí ako expert na vnútornú bezpečnosť a spolupracuje s viacerými zložkami a európskymi inštitúciami, má bohaté skúsenosti s medzinárodnou kriminalitou, vďaka čomu sú jeho texty nesmierne autentické a zároveň poučné. Svoj záujem o riešenie spletitých prípadov i bublajúcich spoločenských problémov pretavil aj do najnovšieho literárneho počinu s názvom Tupilak. Ak neviete, čo to slovo znamená, zrejme sa zaradíte medzi drvivú väčšinu čitateľov. Podtitul Severský posol smrti už čosi naznačuje, ale ani zďaleka nevystihuje celý košatý dej.
"Keď míňal ľadovcové jazero Jökulsárlón, vrátil sa k úvahám o možných páchateľoch vraždy. Bol sklamaný z toho, že sa zatiaľ nikam nepohol. Nedokázal sa prikloniť ani k jednej z teórií. Hlavou mu lietali desiatky otázok. Čo by dal za to, aby mu tyrkysovomodré kryhy z Jökulsárlónu našepkali ten pravý motív. Platila aktuálna policajná teória, že Ludwiku zavraždil Rado a potom spáchal samovraždu? Všetky dôkazy tomu nasvedčovali. Martinského skúsenosti však napovedali skôr opak. Dôkazy bývajú niekedy zinscenované. Preto bolo nevyhnutné ich dôkladne preskúmať a spojiť aj s pravým motívom vraždy." (str. 99)
Teambuildingy sú skvelou príležitosťou na utuženie pracovného kolektívu, no neraz sú aj dôvodom ešte väčších rozporov. Rado Dubovský, riaditeľ úspešnej IT firmy, poskytne svojmu tímu možnosť vyriešiť interné problémy vo veľkom štýle - zabezpečí im pobyt na Islande. Neobyčajné prostredie a nezameniteľná atmosféra severu sú ako stvorené pre rozohranie hry plnej napätia, záhad a nečakaných prepojení. Keď sa plánované upevnenie kolektívu zmení na jeho fatálny rozpad, Dubovský čelí obvineniu z vraždy kolegyne Ludwiky. Okolnosti jej smrti však nie sú celkom jednoznačné a Rudova manželka neverí, že by bol jej muž skutočne schopný zniesť provokatívnu ženu zo sveta. A tak prichádza na scénu čitateľom Marka Thelena dobre známy hrdina Denis Martinský - detektív a konzultant, podávajúci pomocnú ruku miestnemu vyšetrovateľskému tímu na čele s detektívom Eggertom. Hľadanie páchateľa je o to komplikovanejšie, že sa prebúdza k životu sopka Eyjafjallajökull, vďaka čomu kolabuje letecká doprava, a Ludwika navyše nebude jedinou obeťou. Vrah zanecháva na mieste činu figúrku tupilaka - sošku symbolizujúcu dušu predkov a slúžiacu ako ochranu pred zlom. Autor šikovne využil miestne legendy a zapracoval ich do príbehu, ktorý nesie všetky prvky obľúbených severských románov. Martinský má síce slovenský pôvod, ale jeho fanúšikovia vedia, že ani zďaleka nie je obmedzený na domáce zločiny. Roky sa pohybuje na medzinárodnej scéne, čím získava dej na príťažlivosti a hlavne informačnej hodnote. Osobne nemám rád, keď kriminálky idú priveľmi do hĺbky, čo sa týka osvetľovania politiky a rôznych globálnych problémov, pretože občas sa to deje na úkor podstaty žánru a vyznieva to ako silená snaha povýšiť ho na inú úroveň. Marko Thelen vie trafiť správnu mieru - čitateľ sa nestráca v spleti internacionálnych súvislostí, dávkuje mu len nutné poznatky, ale pritom sa dozviete veľa nového. Príbeh je vyvážený, pokračuje v šľapajach svojich starších knižných súrodencov a zároveň si razí vlastnú cestu. Okrem Martinského sa stretneme, samozrejme, aj s ďalšími stálymi postavami, medzi ktorými vyčnieva najmä jeho asistentka Veronika, pričom u nich badať určitý vnútorný vývoj. Hlavne u Denisa, niekdajšieho milovníka žien, tentoraz sa viac sústrediaceho na samotný prípad.
 |
| zdroj: markothelen.eu |
"Ak chcel niekto v minulosti potrestať nepriateľa, požiadal šamana, aby tajne vytvoril sošku z kostí alebo iných častí zvieraťa. Najčastejšie z kostí veľrýb. Niekedy aj z kostí detských tiel. Tupilak sa potom stal domovom pre ducha, ktorého dnu povolal šaman spievajúci zaklínadlo. Pokiaľ niekto dokonale ovládal procedúru výroby a kúzla, nemusel ani žiadať o pomoc šamana. Historička na záver doplnila, že tupilaka často hádzali do mora, aby sám dokázal nájsť cestu k nepriateľovi a zabiť ho. Podľa toho, aké zviera predstavoval, taký typ smrti nepriateľa čakal. V určitých prípadoch sa duch mohol otočiť proti samotnému zhotoviteľovi." (str. 200)
Dej je zasadený do roku 2010, no väčšina tém je (žiaľ) aktuálna aj dnes - ako napríklad obchodovanie s ľuďmi, zbraňami či zakázanými artiklami, terorizmus, finančné podvody alebo vykorisťovanie chudobných regiónov nadnárodnými spoločnosťami. Tupilak by nebol úplný, keby neobsahoval aj primerané opisy krajiny, prírody a zvykov. V tomto smere nesklamal a na svoje si príde každý čitateľ s láskou k cestovaniu a cudzím krajom. Marko nám opäť pripravil skvelé čítanie, ktoré zhltnete veľmi rýchlo. Smäd po vydarenej kriminálke však zasýti iba nakrátko, preto verím, že na ďalší prípad Denisa Martinského si tentoraz počkáme o čosi kratšie :-)
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára