Kráľovná švédskej detektívky Camilla Läckberg sa preslávila desaťdielnou sériou o vyšetrovaní zločinov v jej rodnom meste. Fjällbacku neopustila ani v novej sérii, kde síce tvorí iba okrajové dejisko, ale autorkini fanúšikovia určite ocenia aj túto odbočku. Zmena nastala aj v motívoch kníh, ústredných postavách i celkovom vyznení. Faye si razí pomerne netypickú cestu, čo sa týka trendov severskej literatúry. Tam, kde sme zvyknutí na temnú atmosféru a vnútorných démonov, stavila Camilla tentoraz na pomerne kontroverznú hrdinku, predstavujúcu akéhosi moderného fénixa. Faye síce nevstala z popola, ale o jej znovuzrodení nemôže byť ani pochýb. A kto čítal prvý diel série s názvom Zlatá klietka, mi dá iste za pravdu. V tomto prípade odporúčam poznať úvod príbehu, pretože Strieborné krídla naň priamo nadväzujú.
"Pred očami jej tancovali číslice. Bola unavená a sklamaná. Tak sa necítila už veľmi dávno, od chvíle, keď skoncovala s Jackom, a taký pocit bytostne neznášala. Do mysle sa jej votreli nebezpečné myšlienky. Čo ak je neskoro? Čo ak sa Revanš už nedá zachrániť? Čo ak za posledné dva roky priveľmi poľavila v ostražitosti a úplne nepozorovane sa do firmy votrel nepriateľ? To by si nikdy neodpustila! Slabosť patrí minulosti. Jackovi, ktorý jej ju nanútil ako odporné šaty, čo teraz on nosí vo väzení." (str. 27)
Faye si už dva roky užíva tvrdo vybojovanú slobodu, ktorá je výsledkom dobre premysleného plánu. Za obeť jej padol tyranský manžel, momentálne si odpykávajúci trest za to, čo - paradoxne - nespáchal. To však neznamená, že si svoj údel nezaslúžil, a Faye tak môže vychovávať dcérku bez obáv z Jackovej šikany, a to i v spoločnosti svojej mamy a staršej priateľky, ktorá jej pomáha spravovať akcie firmy Revanš. Tá je určená ženám, čo nepotrebujú podporu mužov, ale sú schopné, sebavedomé a odhodlané dobyť svet vlastnými silami. Pobyt v malom talianskom mestečku sa odvíja v príjemnej atmosfére, naplnenej pokojom a obchodným úspechom, no len do chvíle, keď dôjde v Revanši k zvláštnemu odpredaju akcií. Navyše sa opäť začína ozývať aj pochovaná minulosť, a tak musí Faye zase vyraziť do boja. Kým v predošlej sérii pracovala Camilla Läckberg s viacerými postavami, pri ktorých mohla dlhodobo rozvíjať ich komplexnosť, u Faye všetko stojí a padá prakticky na jednej osobe. Síce to autorke umožňuje ponoriť sa naplno do jej života a vnútra, zároveň je to však mierne obmedzujúce a je otázne, dokedy môže jej osudy potiahnuť. Záver knihy totiž naznačuje, že Faye ešte nepovedala posledné slovo. Zrejme nás nečaká toľko dielov ako v prípade Patricka Hedstroma a Ericy Falckovej, ale - úprimne - až tak by mi to nevadilo. Čo sa osobnostných kvalít a sympatií týka, ťahá Faye za výrazne kratší koniec. Väčšinu času sa správa povrchne, nadradene a odmerane, samozrejme, s výnimkou svojich najbližších. Aby nám Camilla zdôvodnila hrdinkin prístup, retrospektívne sa vraciame do jej detstva a dospievania v známom švédskom letovisku, keď musela s bratom a mamou čeliť násilnému otcovi. Tieto pasáže považujem za najsugestívnejšie z celej knihy, opisy otcovej brutality ma dvíhali zo stoličky, aj keď už som z množstva prečítaných psychotrilerov zvyknutý na kadečo. Je pochopiteľné, kde sa vzala Fayeina nenávisť k mužom, nikdy nemala pri sebe pozitívny vzor, no osobne ju nepovažujem až za takú silnú, ako sa ju snaží autorka vykresliť. Jej túžba po pomste z nej v podstate činí rovnako krutú osobu, s akými sa sama musela potýkať, a občas túžite, aby spravodlivosť vyhrala aj v jej prípade. Na druhej strane to svedčí o rozprávačskom talente Läckbergovej, pretože som sa už dlho nestretol s postavou, čo by ma tak iritovala 😀. Bolo to spôsobené aj tým, že Strieborné krídla podliehajú určite neuveriteľnosti, nie vždy je čitateľ ochotný podieľať sa na prijímaní deja, najmä pri občasnej nelogickosti či snahe šokovať.
"Čo urobím, ak ma tu nechajú? Veď umriem od smädu! Tu ma nikto nenájde. V záchvate úzkosti som znova trieskala do dverí. Na moje prekvapenie sa zdalo, že ktosi prichádza k chate. Zacúvala som a stále som tam s rukami spustenými pri tele. V zámke sa otočil kľúč. Vošiel Sebastian. Za ním Roger a Tomas. Ani jeden z nich sa neozval, iba ma sledovali vlhkým, opitým pohľadom. Znova som zaspätkovala, pritisla som sa k stene a usilovala sa stať neviditeľnou. Lebo utiecť som nemala kam." (str. 171)
Na to, že ide o severskú literatúru, sa v knihe vyskytuje nebývalé množstvo šteklivých scén, a to už od samého začiatku, keď Faye natrafí v Ríme na mladú príťažlivú dvojicu... Je to príjemná zmena oproti tradičnej chladnej atmosfére a k románu tohto typu sa erotika náramne hodí. Oceňujem aj grafiku, obálky oboch kníh odrážajú ducha i obsah série. Nejde o klasickú detektívku, je to skôr výpoveď ženy o zrade, sesterstve, pokání a manipulácii. Násilie páchané na ženách, ich podceňovanie či vyčleňovanie z určitých oblastí života sú témy, ktoré je - bohužiaľ - nutné riešiť ešte aj v súčasnosti. Camilla Läckberg sa podujala na neľahkú úlohu, nie každý jej fanúšik síce ocení zmenu tvorby, najmä pre chýbajúci presah do aktuálneho spoločenského diania, ale jej zámer hovorí jasnou rečou. Osobne síce dúfam, že sa ešte vráti k svojmu pôvodnému žánru s väčšou dávkou epickosti, ale zato s ňou určite ostanem aj pri pokračovaní Strieborných krídel.
Originálny názov: Vingar av silver
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Faye)
Preklad: Mária Bratová
Počet strán: 312
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
