Zobrazujú sa príspevky s označením Maskame. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Maskame. Zobraziť všetky príspevky

sobota 29. februára 2020

Vyvrcholenie tínedžerskej drámy o súrodeneckej láske

Trilógia DIMILY bola ohlasovaná - a stále je charakterizovaná - ako jedna z piatich najlepších young adult kníh všetkých čias. Uznajte, je ťažké odolať a nepresvedčiť sa o tom na vlastné oči. Musím povedať, že séria Estelle Maskame mi naozaj utkvie v pamäti. Avšak nie pre svoje kvality, ale preto, že sa z nej stalo moje najväčšie guilty pleasure. Srdcervúci príbeh (teda aspoň na pohľad) nevlastných súrodencov, ktorí podľahnú vzájomnej príťažlivosti, je natoľko plný klišé, nemožných postáv a ich vyslovene hlúpych rozhodnutí, že sa jednoducho musíte baviť a ste zvedaví, akým spôsobom ešte dokážu posunúť hranice svojho konania.
 "Nechápala som, prečo sa Tyler rozpráva s Ellou, no nie so mnou, a prečo sa ešte nevrátil do Santa Monicy, ako sľúbil. Uplynulo sedem mesiacov. Mal sa vrátiť už dávno, ale neurobil to, a to ma štvalo. Myslela som si, že na mňa zabudol. To ja som musela znášať všetky kradmé pohľady a šepkané poznámky, vždy keď som sa vrátila do Santa Monicy. Nie on. Ja som musela čeliť otcovi a Jamiemu. Nie on. Ja som zostala opustená. Nie on." (str. 42)
Vo väčšine prípadov je subjektívny rozprávač vďačným krokom, pretože sa môžeme naplno pohrúžiť do jeho vnútorného sveta, v tomto prípade by som ho však radšej oželel. Eden sa totiž utápa v sebaľútosti, kladie si otázky, na ktoré už všetci dávno poznáme odpoveď, a dosť často máte chuť vynadať jej alebo ňou poriadne zatriasť. Ak čakáte, že s odstupom času, ktorý ubehol od začiatku série, už má viac rozumu, ostanete sklamaní. Prežité udalosti a šok, ktorý Eden a Tyler spôsobili rodine, jej umožňujú iba ešte viac rozoberať svoj stav, no na nič rozumné neprichádza. V tomto zmysle sa Tyler prejavuje ako racionálnejší člen dvojice, preto je škoda, že Estelle Maskame nezvolila striedanie rozprávačov. Knihe a jej kvalite by to rozhodne prospelo. Určite by to bol lepší ťah ako osobitný román z Tylerovho uhla pohľadu. Ale aby som nebol len kritický - autorka veľmi dôkladne zobrazila vzťahy v rozvrátenej rodine. Vyrovnávanie sa s odcudzením rodičov, spoznávanie nových nevlastných súrodencov, nadväzovanie nových priateľstiev... To všetko sú témy blízke súčasnému mladému čitateľovi, ktorý sa vie ľahko vžiť do deja a možno miestami aj nájsť riešenia svojich vlastných problémov. Román Vieš, že mi chýbaš? totiž prezentuje starú známu pravdu, že mnohé medziľudské ťažkosti vyrieši pokojná komunikácia a dôvera je základom, na ktorom treba stavať. Cieľová skupina série si príde na svoje, emócie totiž tečú prúdom, navyše kombinácia slušného dievčaťa a bad boya očividne nikdy neomrzí. Tu sa síce daný námet nespracúva originálne, no zaobalenie do kalifornského prostredia a závistlivých neprajníkov je dostatočným lákadlom.
"Chytí ma za ruku a prepletie si prsty s mojimi prstami. Horúčava z jeho pokožky naráža na moju. Upevním stisk okolo jeho ruky a zovriem ju tak pevne, že ma rozbolia hánky. Nemôžem prestať. Nechcem prestať a nechcem, aby prestal Tyler. Je to oveľa vzrušujúcejšie, ako som si dosiaľ myslela, a navzdory tomu, že sa len držíme za ruky, sa mi zrýchli pulz. Možno som iba nervózna, lebo neviem, do čoho sa púšťam." (str. 140)
Neviem, či je to prekladom, alebo je pôvodný text naozaj taký chudobný na bohatosť vyjadrovania. Ako vidieť aj z úryvkov, autorka sa často opakuje, čo tiež vplýva na celkové vyznenie knihy. Úprimne, naozaj sa čudujem, ako mohla touto sériou dobyť spomínaný rebríček, keď je toľko omnoho vydarenejších titulov. Nuž, dospievajúce dievčatá snívajúce o zmene darebáka na romantického partnera vďaka ich pôsobeniu majú zrejme jasne zadefinovaný vkus. Vieš, že mi chýbaš? nijako nevyčnieva spomedzi troch dielov, je pokračovaním naladeným na rovnakú nôtu a uzatvára všetky dejové línie. Estelle Maskame stavila na istotu, čo je asi dobré, pretože vybočenie z línie by sa u jej čitateľov nemuselo stretnúť s pochopením. Talent na rozprávanie príbehov však nepochybne má, preto verím, že ho využije naplno a nabudúce sa nebude báť siahnuť aj po odvážnejších námetoch.

Originálny názov: Did I Mention I Miss You?
Príslušnosť k sérii: 3. diel (DIMILY)
Preklad: Ema Liptáková
Počet strán: 311

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.



nedeľa 27. októbra 2019

Ľúbostná (súrodenecká) dráma nehrdzavie

Trilógia DIMILY, nazvaná podľa začiatočných písmen prvého dielu (Did I Mention I Love You? - v slovenskom preklade Vieš, že ťa milujem?) pokračuje druhou časťou. S hrdinami sme sa rozlúčili na konci horúceho leta, keď sa ich cesty rozišli - v zmysle doslovnom i citovom. Tyler odišiel skúsiť šťastie do New Yorku a Eden nadviazala vzťah s jeho kamarátom Deanom. Príbeh mohol skončiť aj týmto uspokojivým vyvrcholením, ale autorka sa rozhodla ukázať nám osudy postáv aj s odstupom jedného roka. Dalo by sa predpokladať, že všetci už trochu dospeli a posunuli sa ďalej, no svoje očakávania treba brať s rezervou. Úvod série bol veľké klišé (nové dievča, drsný krásavec v problémoch, žiarlivá priateľka, ťažkosti s rodičmi, a to všetko zaobalené do slnečného prostredia LA), preto je istá opatrnosť na mieste.
"Asi je prekvapený, prečo tak vyvádzam. Veď čo je zlé na tom, že môj nevlastný brat trávi čas s nejakým dievčaťom? Čo je zlé na tom, že toto dievča je možno viac ako jeho kamarátka? To je ono. Nebolo by na tom nič zlé, keby Tyler nebol iba môj nevlastný brat. Neprekážalo by mi to, keby som doňho nebola zamilovaná." (str. 91)
Estelle Maskame má však šťastie, že dokáže aj z často využívaných motívov vytĺcť maximum, a tak sa z nich stávajú zábavné momenty, pri ktorých občas budete neveriacky krútiť hlavou. To sa týka najmä Eden, ktorá sa ani zamak nepolepšila a stále je tým naivným nemožným dievčaťom, čo robí jednu chybu za druhou a zvykne hádzať vinu na svoje okolie. Ukončila vzťah s Tylerom, ale napriek tomu za ním na šesť týždňov vycestuje, aby zistila, že ho stále miluje, žiarli na jeho novú kamarátku a spoločne zase ubližujú blízkym i priateľom. Znie to síce ako zle vystavaný koncept, no v konečnom dôsledku nesmieme DIMILY súdiť veľmi prísne. Vzhľadom na cieľovú skupinu a dokázateľne početnú fanúšikovskú základňu sa čitatelia (či skôr čitateľky) dokážu s Eden stotožniť. Asi je stále pravda, že mladé dievčatá fascinujú príťažliví, krásni, vyšportovaní chlapci (Tylerov vzhľad je často zdôrazňovaný), ktorí sa v ich prítomnosti menia na nežných, milých a starostlivých maznáčikov. Napriek pozlátku napokon práve Tyler vyznieva ako lepšie prepracovaná a charakterovo vyspelejšia postava. V detstve trpel, musel sa zmieriť s novým nevlastným otcom a teraz dostal šancu pomáhať rovnako traumatizovaným jedincom. Nebyť tohto námetu, román Vieš, že ťa potrebujem? by klesol o niekoľko kvalitatívnych priečok nižšie.
"Keďže Tyler nič zlé neurobil, nemôžem mu klamať a tvrdiť, že áno. Preto mu rukou vrazím do hrudníka a odstrčím ho z cesty. Rozbehnem sa ešte rýchlejšie a pokúšam sa vyhodiť si z hlavy jeho prosebný hlas, ktorý neúnavne kričí moje meno. Ten hlas však nie je hrubý, nie je ani pevný, ani hlboký. Tyler sa totiž nehnevá. Nie je bez seba od zlosti. Je len... zničený." (str. 231)
Popravde som sa Tylerovi čudoval, ako to s Eden a jej náladami vydrží. Aj na čitateľa totiž neustále útočia jej výkyvy. Väčšinou mám rád subjektívneho rozprávača, ale v tomto prípade príbehu skôr škodí. Trochu nestrannosti alebo striedania uhlov pohľadu by sérii len prospelo. Našťastie Edenine postoje vyvažujú vedľajšie postavy, ktoré - aj keď sa ich autorka snažila vykresliť i v horšom svetle - dodávajú deju grády. Medzi moje favoritky patrí Tylerova bývalá Tiffani, tá dokáže oživiť každú scénu. Rovnako ako Dean, aj keď vyznieva kvôli Eden ako chudáčik. Vieš, že ťa potrebujem? je vzťahovka pre tínedžerov snívajúcich o večnej, pravej láske, ktorá prekoná všetky prekážky, a tak ju treba aj vnímať. Neurazí, skôr pobaví. Síce rôzne skupiny čitateľov z iných dôvodov, ale predsa. Dokáže však vo vás vzbudiť zvedavosť, ja sám túžim vedieť, či postavy dostanú rozum a ako napokon celú situáciu vyriešia.

Originálny názov: Did I Mention I Need You?
Príslušnosť k sérii: 2. diel (DIMILY)
Preklad: Ema Liptáková
Počet strán: 327

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.