"Nikdy sa nepovažovala za zbabelú - alebo márnivú -, ale keď si predstavila, ako jej na tvár dopadá baganča s oceľovou špičkou, a počula praskot nosa a zubov, striaslo ju. Čo si počne? Požičať si peniaze neprichádzalo do úvahy. Nemala koho požiadať - a nikto nemal takú sumu. A pokiaľ ide o prostitúciu, ktorú navrhol ten muž... Hal sa od odporu skrivili ústa. V Brightone síce najstaršie remeslo prekvitalo, ale taká zúfalá nebola. Zatiaľ." (str. 63)Úvodnú stovku strán autorka venuje situácii hlavnej hrdinky Hal - pred pár rokmi jej umrela matka a ona sa pretĺka životom, ako dokáže. Zarába si vykladaním tarotových kariet a visí nad ňou Damoklov meč v podobe miestneho nebezpečného úžerníka, ktorý neváha vymáhať si dlh aj násilnou cestou. Preto keď Hal dostane list, že sa stáva dedičkou starej mamy, pani Westawayovej, odcestuje na rodinné sídlo cudzej rodiny v presvedčení, že ide o omyl. Ale ak by jej mala z toho podvodu kvapnúť nejaká sumička, stojí to za to. Samotný úvod je príliš dlhý, miestami máte chuť preskočiť strany, len aby sa už konečne Hal vydala na cestu. Keď už ale dorazí do Trepassenu, dynamiku príbehu to v podstate nijako neovplyvní. Jej novopečení príbuzní sú nemastní-neslaní, jediná výrazná postava je stará nevrlá gazdiná. Ku koncu Hal premýšľa o tom, ako ju všetci vrelo privítali a prirástli jej k srdcu, čo by autorka asi rada prezentovala, ale v rámci textu som si to vôbec nevšimol, práve naopak. Medziľudské vzťahy nie sú spisovateľkinou silnou stránkou, jej romány majú pevnejší základ v budovaní tajomnej atmosféry. Tá v Smrti pani Westawayovej naozaj pekne graduje až do finále, ktoré je vydarenou bodkou. Škoda, že zvyšok deja zaostáva, akoby sa Ruth Ware šetrila na spomínaný záver. Celý prábeh stojí a padá na Hal, ktorá je spočiatku vykresľovaná ako silná nezávislá žena, ktorá vďaka kartám dokáže čítať v ľuďoch a nerobí jej ani problém klamať, ak je to potrebné. Lenže... akonáhle príde do Trepassenu, stáva z nej ako mávnutím čarovného prútika ustráchaná, neistá osoba, ktorá nedokáže dať dokopy jedinú súvislú repliku a dokola je to len samé "Ehm" a "No..." Uf! Na mieste jej príbuzných by som ju otočil už vo dverách...
"Lúč z mobilu svietil priamo na ten zdanlivo nevinný malý predmet. Potom sa ovládla, prinútila sa zasvietiť na druhú stranu schodov. A tam bol aj druhý klinec, zatlčený v rovnakej výške, ibaže tento silou svojho pádu vytrhla z dreva. Tu sa potkla. Ale nie len tak. Nebol to náhodný pád... To znamenalo, že sem niekto prišiel, kým spala, a nastavil jej pascu." (str. 300)Na svoje si prídu hlavne milovníci komornejších príbehov, založených na pomalšej dedukcii než na akcii a napätí. Prirovnávaniu Ruth Ware k Agathe Christie by som sa radšej vyhol, kráľovná detektívky má predsa len o niečo vycibrenejší štýl. Musím ale poznamenať, že slovenské vydanie Smrti pani Westawayovej má skvelú obálku. Tarotové karty - a konkrétne tá s kolesom šťastia - majú priamy súvis s dejom a navodzuje správnu náladu. Za najväčšie plus románu považujem rozuzlenie záhady spojenej s Haliným pôvodom, hoci sa väčšina dala vytušiť aj o čosi skôr. Vďaka dobre budovanej atmosfére však toto nevadí a užívate si každú vetičku, ktorá sa vypovie medzi Hal a osobou zodpovednou za jej nešťastie. Smrť pani Westawayovej síce patrí len medzi priemer v rámci žánru, no svojich čitateľov si iste nájde. Je výhoda, že Žena v kajute 10 u nás vyšla ako prvá, pretože tam sa prejavil talent Ruth Ware omnoho viac. Keby jej predchádzala Smrť pani Westawayovej, asi by som autorke už ďalšiu šancu nedal.
Originálny názov: The Death of Mrs Westaway
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Marína Gálisová
Počet strán: 390
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
