Takto má vyzerať historická romanca!

Kristína Brestenská absolvovala vstup do slovenských knižných vôd trilógiou odohrávajúcou sa v stredovekom Anglicku (romány Grófov syn, Ochranca, Strážca nevinnosti). Hoci pojem vstup je veľmi mierny, autorka je pre mňa objavom, aký sa vyskytne iba raz za čas. Historická romanca je žáner, kde neuspeje hocikto, pretože nároky sú vysoké a trh široký. Kristína je však dôkazom, že kvalita sa neprodukuje len za hranicami, ale máme jej dostatok aj na domácej pôde. Dokáže totiž dokonale skĺbiť historické reálie s ľúbostnou zápletkou, vďaka čomu ožívajú niekdajší panovníci, no zároveň sú vďaka autorkinmu talentu osobami z mäsa a kostí, ktoré môžu hrdinom poriadne zamotať ich osudy.

"Z času na čas mal pocit, že v ňom žijú dvaja rozdielni muži a zvádzajú medzi sebou boj, ktorý z nich bude ovládať jeho skutky. Pre jedného z nich bola najdôležitejšia rodina, klan a jeho potreby staval nad svoje vlastné. Toho druhého pocit zodpovednosti zatláčal k zemi. Chcel žiť slobodne, riadiť sa vlastnými rozhodnutiami, nemusieť sa obetovať a poslúchať príkazy, s ktorými sa nevedel stotožniť. A v neposlednom rade sa nechcel vzdať pocitu, že v ňom je život. A nikdy sa necítil živší, ako keď bojoval, keď mu hrozila smrť a keď sa miloval so ženou, ktorá v ňom dokázala prebudiť živočíšnu túžbu." (str. 76)

Nová séria zavedie čitateľov do prostredia škótskej vysočiny, čo už samo osebe znie ako prvotriedne lákadlo. Osobne som sa s ňou stretol prvýkrát v druhej časti tzv. Zamatovej série velikánky žánru Jude Deverauxovej a odvtedy je pre mňa synonymom hrdosti, vášne a silných pút. Nie je to inak ani v prípade románu V rukách nepriateľa. Ten ponúka to najlepšie, čo možno čakať od dejiska, sľubnej anotácie a trefne zvoleného názvu. Hlavní hrdinovia by sa totiž nikdy nevydali na cestu k tvrdo vybojovanému šťastiu, nebyť krvavých bojov o moc. Catriona MacDonaldová je nútená ujsť z rodného hradu, pretože po porážke otca si naň nárokuje jej nevlastný brat Angus. A keďže je preto ako jediná legitímna dcéra Pána ostrovov v nebezpečenstve, únik je jedinou možnosťou prežitia. Uchýli sa ako slúžka na dvore Alasdaira MacLeoda, hlavy ďalšieho klanu, kde má poslúžiť aj ako milenka jeho bratovi Normanovi. Ten je zronený kvôli strate viacerých členov rodiny a kratochvíle s poddajnou dievčinou by ho mali aspoň na chvíľu zbaviť trápenia. Lenže Norman nie je ani zďaleka taký povrchný a čoskoro začína odhaľovať osobnostné kvality novej slúžky. Jej charakter, hrdosť a um ho očaria rovnako ako príťažlivý zjav, no dôsledky bitky, v dôsledku ktorej získali MacDonaldovci nového vodcu, nenechajú na seba dlho čakať. Vonkajší nepriateľ je jedna vec. MacLeodovci sa však budú musieť vysporiadať aj so zradou vo vlastných radoch, čo sa ukáže ako omnoho desivejšia hrozba. Kristína Brestenská vám ani na chvíľu nedovolí nudiť sa. Každá kapitola posúva dej vpred, ani jedna nestagnuje a nie je iba výplňou. Rovnako ako na príbeh sa autorka zameriava aj na vykreslenie postáv, ktorých motivácia je pochopiteľná a konanie zodpovedá ich povahe a cieľom. Aj to je dôvodom, prečo je kniha V rukách nepriateľa taká autentická, hoci je zasadená mimo nášho času i priestoru.

Kristína Brestenská (zdroj: Facebook)

"Popri zametaní pavučín a špiny sa nakratučko zasnívala, aké by to bolo, ak by sa stretli ešte prv, než sa oženil, a najmä skôr, ako sa odohrala tá hrozná bitka, ktorá im obom zmenila život. Možno by jej otca požiadal o jej ruku a ich sobáš by ešte prehĺbil spojenectvo medzi ich rodinami. Náhle si však so smútkom uvedomila, že je príliš neskoro o niečom takom snívať, pretože teraz je hlavou rodiny Angus a spojenectvo, ktoré kedysi bolo medzi ich klanmi, je nepriateľstvom na život a na smrť." (str. 119)

Priniesť našincovi príbeh zo stredovekého Škótska nie je ľahká úloha - historické pozadie, verné reálie, vzťahy ovplyvnené politikou a vžitými krivdami... Kristína Brestenská s tým však nemá najmenší problém, v tamojších vodách sa pohybuje ako rodená plavkyňa a veríte jej každé slovo. Spôsob života rôznych klanov jej poskytuje možnosť nakladať s príbehom z rôznych uhlov, využíva početné námety a činí tak svoj román pútavým a jedinečným. Slovenská historická romanca v nej našla výraznú posilu a úspech u čitateľov hovorí jasnou rečou - jej kníh chceme oveľa viac. A z dôveryhodného zdroja môžem potvrdiť, že Kristínka onedlho poteší svojich priaznivcov druhým dielom novej série.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Hra na vraždu, kde vlastne nikto nehrá

Krimitriler V bezpečnom úkryte ma zaujal anotáciou, ktorá sľubovala zaujímavý námet. Rok po tragických udalostiach v predvečer svadby bohatého mladíka Lucasa sa úzka partia priateľov opäť zíde. Nie však kvôli oslave výročia sobáša ani kvôli spomienke na zosnulú osobu. Lucas ich chce zatiahnuť do hry, kde má každý predstavovať sám seba v predmetné dni, aby sa tak odhalilo, kto je zodpovedný za dané úmrtie... Osobne som sa hry na vraždu ešte nezúčastnil, hoci sa z nej stáva čoraz vyhľadávanejšia atrakcia. Samozrejme, ak nie je obeť skutočná ako v prípade románu Rachel Abbottovej. A ak sa zúčastnení hráči držia pravidiel a svojich úloh. Lebo inak sa celé podujatie rozsype hneď na začiatku.

"Napriek svojmu presvedčeniu, že to je nesprávne, som sa rozhodla, že večer budem hrať tú prekliatu hru. Vďaka odstupu od týchto starých priateľov a ich spoločnej minulosti sa mi ju možno podarí zastaviť, skôr než sa im vymkne z rúk. Životy týchto ľudí sú navzájom pevne zviazané. Predstierajú, že sú si blízki, ale určite je za tým viac. Žiarlivosť, pohŕdanie, sklamanie a ďalšie negatívne pocity sa okolo nás ovíjajú ako jedovatý brečtan. Vo vzduchu cítim nebezpečenstvo..." (str. 162)

Rozprávačkou príbehu je Jemma, manželka Matta, jedného z Lucasových priateľov. Ako človek zvonku ešte len spoznáva vzťahy v skupine, nepozná jej tajomstvá ani minulosť. Čitateľ tak vstupuje medzi členov spolu s ňou, hoci občas sa vyskytnú kapitoly, kde Jemma nevystupuje a mení sa aj osoba rozprávača. Nepôsobí to však rušivo, ide o ojedinelé prípady - týka sa to najmä Lucasovej manželky Niny. Vzhľadom na dej tieto vsuvky nemajú praktické opodstatnenie, ale mierne to oživuje spôsob rozprávania. Ďalšou postavou, na ktorú sa miestami sústredí dej, je detektívka Stephanie Kingová. Priznám sa, bol som prekvapený, keď som sa dočítal, že ide o druhú knihu, kde vystupuje. Tu je totiž ako vedľajšia postava, navyše nie nejako extra prepracovaná, preto by som nepovedal, že je schopná utiahnuť celú sériu. Každopádne je to od Rachel Abbottovej originálny krok - presunúť váhu románu na epizodickú postavu než na hlavnú vyšetrovateľku, ktorá dostane viac priestoru až v druhej polovici knihy. Vyburcovala tým moju zvedavosť a určite siahnem aj po prvom románe v sérii s názvom Kde sa začína nenávisť. Ale späť k tomu aktuálnemu - V bezpečnom úkryte má výborne zvolený názov. Slovenský ekvivalent je síce celkom iný ako pôvodný (Murder Game), ale tentoraz to vnímam ako dobrý krok. Hlavne pre obraznosť spojenú s obeťou vraždy, ktorá svoj domov považovala za bezpečný úkryt, a pritom sa stal miestom jej skonu (a tiež kvôli záveru). A pri odhaľovaní okolností, čo k nej viedli, trochu naráža kosa na kameň, pretože som ako čitateľ nedostal to, čo mi kniha sľubovala. Lucas sa síce snaží zatiahnuť hostí do hry na vraždu, ale napokon sa v podstate žiadna nekoná. Nikto nehrá svoju rolu a zhruba 150 strán je to o tom istom - postavy sa iba dohadujú, ničomu nerozumejú a skrývajú svoje tajomstvá, ktoré, keď sa napokon odhalia, vyznievajú skôr smiešne ako vážne. A rozhovory spočívajú v opakovaní: Prečo sme tu? Prečo si nezavolal políciu? Vysvetli nám to! Ja hrať nebudem! Odchádzam! Ostávam! Povedz nám, čo tým sleduješ! Všetko sa dozviete! Dokolečka dokola... A pritom to spočiatku vyzerá veľmi nádejne, prvých 100 strán, ktoré nám ukazujú udalosti spred roka, keď došlo k vražde, skvelo navnadia. Azda by bolo lepšie, keby sa autorka sústredila len na samotné lineárne vyšetrovanie.

Rachel Abbottová (zdroj: Audible)

"Zadívam sa ponad stromy na more. V ubúdajúcom svetle tmavá voda pôsobí hrozivo až hypnoticky, akoby na niečo čakala, možno na ďalšie telo, ktorého sa dnes večer zmocní. V panujúcom bezvetrí nepočujem šuchot lístia, sprevádzajúci rytmický hukot vĺn... Dokonca ani hlasy a smiech. Kde sú všetci? Niečo mi hlodá v mysli ako červík. Snažím sa potlačiť úzkosť a uchopiť neodbytnú myšlienku, no stále mi uniká. Viem iba, že sa týka Alexinej fotografie, ktorú Lucas urobil minulý rok." (str. 209)

V bezpečnom úkryte odporúčam hlavne čitateľom, ktorí dávajú prednosť komornejším príbehom odohrávajúcim sa prevažne na jednom mieste a s obmedzeným počtom postáv. Na podobnej báze napísala svoje najlepšie diela i Agatha Christie, aj keď obozretnejšie pracovala s ich rozsahom. Tomuto románu by, myslím, prospelo, keby mal aspoň o niekoľko desiatok strán menej a dynamickejší štýl. V konečnom dôsledku ide o vydarený, hoci priemerný žánrový kúsok (od zmienky v polovici o nezvestnej Rumunke začne byť navyše jasné i rozuzlenie), ktorý poteší priaznivcov budovania záhadnej, lenivej letnej atmosféry a tých, ktorí dávajú prednosť detektívkam založených na vzťahoch postáv než na napätí a litroch krvi.

Originálny názov: Murder Game
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Stephanie Kingová)
Preklad: Jana Seichertová
Počet strán: 382

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

Hudba a láska v boji proti vojnovej situácii

Roseanna M. Whiteová vstúpila do našich literárnych vôd knihou Muž bez mena. Tá uviedla sériu Tiene nad Anglickom, spájajúcu neľahké obdobie na prahu prvej svetovej vojny s romantikou a postavami, ktoré vám dokážu okamžite prirásť k srdcu. Historickú romancu autorka posúva na novú úroveň. Ukazuje, že nemusí byť zasadená iba do regentského či viktoriánskeho obdobia, prípadne do stredoveku, ale môže mať aj modernejší nádych. 20. storočie poskytuje široký priestor a bolo také bohaté na udalosti, že studnica námetov prakticky nikdy nevyschne. Pieseň bez nôt sa nesie v rovnakom duchu ako prvá časť série, a tak na čitateľov znovu čaká zaujímavý zážitok.

"Ozval sa ďalší známy zvuk - ale nie kľúča vchádzajúceho do zámku. Bol to zvuk pakľúča v zámku. Zjavne nie je v Aberystwythe jediná, kto sa snaží od Lukasa de Wildea niečo ukradnúť. Ale bola si istá, že je jediná, ktorej sa to podarí. Rýchlym, tichým pohybom siahla do tašky a vytiahla zázračný univerzálny kľúč. Potom ho so zatajeným dychom vsunula do zámku. Nie úplne - nechcela naraziť na pakľúč, aby tak dala najavo, že niekto je vnútri a pokúša sa prekaziť plány zlodeja." (str. 127)

S hlavnou hrdinkou Willou Forsytheovou sme sa už stretli v príbehu jej sestry, vydávajúcej sa za knihovníčku. Hoci, aby som bol presný, nie sú pokrvné príbuzné, keďže Forsytheovci vytvorili svoje putá na základe ťažkej životnej situácie. Živia sa krádežami a podvodmi, k čomu ich dohnala chudoba a obrovská priepasť medzi spoločenskými vrstvami. Keď preto príde ponuka získať veľký zárobok a dopomôcť si k zlepšeniu pomerov, rodina neváha. Okrem toho sa od nich vyžaduje využitie ich schopností v službe pre kráľovstvo - v rámci špionáže. Willino nadanie v hre na husle padne sivým eminenciám vhod - dostane totiž za úlohu získať od známeho huslistu Lukasa de Wildea šifrovací kľúč. Samozrejme, každému je jasné, že medzi nimi preskočí iskra, no cesta k vyznaniu lásky a vyriešeniu všetkých pálčivých problémov bude poriadne zamotaná a tŕnistá. A občas aj nebezpečná. O daný kľúč má záujem viacero skupín, čo Lukasa priamo ohrozuje. Práca jeho otca tak vrhá tieň na celú rodinu, Lukas navyše žije v strachu o matku a sestru, ktorých sa vojna priamo dotkla na území obsadenom Nemeckom.

R. M. White (zdroj: Goodreads)

"Dočerta! Nemôže sa jej páčiť. Nie je taká hlúpa. Prečo teda nenamietala, keď ju zatiahol z osvetlenej ulice do tmou zahalenej záhrady patriacej zrejme k niektorému z okolitých domov? Pretože možno by sa na to dalo pozerať ako na... leto. Krátke, prchavé, ktoré si treba užiť, kým je. Jesenné vetry reality o chvíľu zvíťazia. Prečo si neužiť teplo, kým je? Noc mu pristala. Viac než by mala - tiene vyrezávali každú jeho črtu do niečoho precízneho a extrémneho, vytesávali ostrejšiu hranu na jeho nose, pod lícom, bradou a mesačný svit mu bozkával spánky. Bol... nádherný." (str. 209)

Vydavateľstvo i527.net má cit pre knihy, ktoré vo vás vyvolajú všemožné pocity - od pobavenia cez nostalgiu až po konečné uspokojenie. Pieseň bez nôt patrí k najlepším titulom z jeho dielne, rovnako ako prvý diel Tieňov nad Anglickom. Romantické duše si určite prídu na svoje a budú netrpezlivo očakávať pokračovanie série. Rodina Forsytheovcov má ešte veľa členov a každý z nich si zaslúži svoj samostatný príbeh.

Originálny názov: A Song Unheard
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Tiene nad Anglickom)
Preklad: Jana Hlatká
Počet strán: 372

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com a vydavateľstvu i527.net - vydavateľstvo kníh #KdeDobroViťazí

Spoznajte príťažlivou formou život a tvorbu kráľa pop-artu

Vydavateľstvo Lindeni nedávno vydalo komiks o spevákovi Davidovi Bowiem, ktorý som zatiaľ nemal možnosť čítať, ale keď ohlásilo príchod Warhola, už som nezaváhal. Tento všestranný umelec so slovenskými koreňmi vtisol nepopierateľnú pečať nielen pop-artu, ale aj New Yorku a množstvu ľudí, s ktorými prišiel do kontaktu či už osobne, ale profesionálne. Miestom jeho života, pôsobenia i vzťahov sa stala tzv. Factory, a hoci niekoľkokrát zmenila adresu, svoju atmosféru si niesla všade so sebou. Warhol sa realizoval ako ilustrátor, grafik, herec, režisér, scenárista, no predovšetkým ako svojrázna osobnosť, ktorá otvorila dvere každému, no málokomu sa podarilo preniknúť cez jeho vonkajší pancier a spoznať umelcov reálny obraz.

"V tom čase sa všetci chválili, že poznajú Warhola, ktorý sa z ničoho nič zjavoval a vzápätí zasa mizol rovnako ako mačka Škľabka z Alice v krajine zázrakov. Skrátka bol vždy prítomný, hlavne keď bol neprítomný, a tak sa stal nadprirodzenou bytosťou a z jeho Factory krajina zasľúbená. A z Eldorada zasa mesto slnka, do ktorého sa všetci chceli pozrieť." 

Úryvok je z predhovoru, ktorý vás zaručene navnadí na čítanie, ale to hravo zvládne už aj samotná obálka. Výrazný štýl a špecifické kontúry sú typické pre celý obsah a sú doslova pastvou pre oči. V knihe sa striedajú čierno-biele pasáže s farebnými, čo je trefne okomentované "účastníkmi" komiksu ako dôsledok nižšej finančnej dotácie. Apropo, účastníci... autori zvolili skvelú kompozíciu rozprávania, pretože komiksom a jednotlivými epizódami svojho života nás sprevádza samotný Andy Warhol. A podarilo sa mu vtesnať všetky atribúty jeho rozporuplnej osobnosti. Komentuje dianie, vyjadruje svoje postoje k rôznym ľuďom, a keď sa mu náhodou nejaká téma nepáči, nastupuje tzv. warhol-efekt... V čom spočíva, sa dozviete na stránkach komiksu 😉. Príbeh vás, ako sľubuje názov, prevedie celým umelcovým životom - od emigrácie rodičov z východného Slovenska do Ameriky, cez prekonanie choroby v detstve, počas ktorej sa prehĺbil jeho vzťah k umeniu, až po vrcholy a pády jeho tvorby. Warhol spoznal počas dekád na scéne obrovské množstvo ľudí a je priam nadľudským úsilím snažiť sa vtesnať pri čítaní do pamäti všetkých. Najmä keď sú niektorí spomenutí iba raz. Čítanie si teda občas vyžaduje väčšie sústredenie, i keď je to náročné, keď je váš zrak ustavične čímsi upútaný. Keby ste sa venovali len písanému slovu, komiks máte prečítaný raz-dva. Lenže jeho vizuálna stránka je natoľko zaujímavá, že by bola škoda nevenovať jej patričnú pozornosť. Autormi nevšednej publikácie sú Adriano Barone a Officina Infernale. Obaja sa komiksom venujú už niekoľko rokov, Adriano Barone je okrem toho aj autorom divadelnej hry Andy & Warhol, kde možno nájsť určité paralely s komiksom.

"Nie je to tak, že by som o sebe nerád hovoril, ale v skutočnosti nie je čo povedať. Rozprávam málo a v rozhovoroch toho o sebe veľa neprezradím. Napríklad práve v tomto okamihu vám nevravím vôbec nič. Ak sa chcete skutočne dozvedieť všetko o Andym Warholovi, tak vám postačí, ak sa pozriete na to, čo je na prvý pohľad zrejmé. Pozrite sa na moje obrazy, moje filmy a tiež na mňa. Nájdete ma presne tam - a nikde inde. Nič iné za tým nehľadajte." 

Napriek tomu, že Andy mal rád spoločnosť (Factory otvárala dvere prakticky komukoľvek inšpiratívnemu a kreatívnemu), často si držal odstup a nerád ukazoval svoje vnútro. Pobavil ma fakt, že niekedy poslal na akciu niekoho zo svojich známych, aby sa zaňho vydával, rovnako ako jeho ironický postoj k svetu. Netajil sa láskou k peniazom a bizarnostiam, uvedomoval si moc financií a potrebu naplnenia - či už snov, ambícií alebo vlastného pokoja. Či ho našiel on sám, je otázne. Napokon, počas svojho života čelil viacerým kritickým situáciám - chorobe, úmrtiam rodičov, pokusu o vraždu a nakoniec pomerne jednoduchej operácií, ktorá sa nečakane zvrtla. Nenadarmo mal Andy Warhol nedôveru voči nemocniciam...  Komiks Adriana Baroneho a Officinu Infernale je skvostom, ktorý obohatí každú domácu knižnicu. Ide o hodnotné spojenie slova a obrazu, predstavuje známeho velikána ako svojskú osobnosť, umelca a človeka, čo sa snaží prežiť vo svete plnom pozlátka a túžby po sláve. Lindeni spravilo ďalší skvelý krok, preto verím, že vydávania komiksových kníh o popredných dejateľoch sa len tak ľahko nevzdá.

Originálny názov: Warhol: L´Intervista
Preklad: Mária Haraštová
Počet strán: 224

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Láska a vášeň nie sú iba výsadou mladosti

Akosi sme si už zvykli, že hrdinami historických romancí sú väčšinou mladí ľudia v plnej sile, ktorí buď s vervou bojujú proti nepriateľovi, pričom sa ich temperament pretavuje do neskrotnej vášne, alebo iba objavujú čaro lásky a nežne si šepkajú do uška dôvernosti. Americká autorka Mary Baloghová pôsobí na literárnej scéne desaťročia a za ten čas vytvorila veľmi široké univerzum. Postavy putujú zo série do série, často sa s niektorou stretneme opakovane a vďaka tomu zisťujeme, kam sa ich životy posunuli po niekoľkých rokoch. Každý román je, samozrejme, samostatným príbehom, no čítanie sérií sa v tvorbe tejto spisovateľky rovná omnoho väčšiemu potešeniu. Cesta za láskou je štvrtou časťou osudov rodiny Westcottovcov.

"S nečakaným záujmom počúval o spleti lásky, nádeje, drámy, strachu a únavnosti jej života. Ale počúvanie bola pasívna činnosť. Je to jej život. Jeho sa to priamo netýkalo. Nemal skutočný záujem o jej deti, matku, brata ani o Westcottovcov - len o to, ako sa to týkalo jej. Niežeby túžil niesť na svojich pleciach jej bremeno a prijať ho za svoje. Trochu ho znepokojovalo, keď si uvedomil, že ho niesla so sebou na túto cestu, kde sa mali venovať len bezduchej rozkoši." (str. 89)

Vek protagonistov som v úvode nespomenul náhodou. Hrdinovia tejto knihy už majú totiž za sebou roky mladíckej nerozvážnosti, no to neznamená, že netúžia po láske a rozkoši menej než mladšie ročníky. Párik na obálke teda celkom presne neodráža hlavné postavy, ale nič to nemení na fakte, že Mary Baloghová znova ulahodí každej romantickej duši. Tentoraz rozohrala príbeh o druhej šanci, ktorá môže prísť síce s oneskorením, ale zato razantne a dokáže zmeniť smerovanie života. Od smrti grófa Riverdala, ktorá položila základný kameň celej série, uplynuli už dva roky. Traja členovia rodiny sa stihli zamilovať a nájsť svoju drahú polovičku, čím sa ako-tak zmierili s rodinným škandálom a finančným úpadkom. Vdova po grófovi Viola to však ani po čase nenesie ľahko, a hoci vnútorne trpí a zmietajú ňou pocity hnevu a smútku, navonok sa snaží kvôli deťom zachovať pokoj. Pred rokmi sa Viola vyhla zvádzaniu lámača ženských sŕdc Marcelovi Lamarrovi. V tom čase už bola matkou a Marcel prišiel o manželku, čo ho priviedlo na cestu krátkodobých románikov. Keď na seba opäť natrafia - už ako dospelí, zrelí ľudia -, Viola je odrazu ochotná podľahnúť zvodom príťažlivého šľachtica, čo Marcela prekvapí, ale rozhodne nevystraší. Navrhne Viole, aby spolu utiekli a užili spoločné chvíle, a Viola súhlasí. Napokon, už sa nemusí o nikoho starať a - ako sa nazdáva - nikomu špeciálne nezáleží na tom, čo, kde a s kým robí ona sama. Takže nasleduje ich cesta za vášňou, ktorá sa, ako je každému jasné (okrem nich dvoch), zmení na Cestu za láskou.

Mary Balogh (zdroj: Bookmate)

"Morálkou sa riadila celý svoj život až do... Dokedy? Prestala sa ňou riadiť pred dvoma týždňami? Alebo pred tromi? Strácala pojem o čase. Tých pár týždňov žila v hriechu. Alebo? Je hriech milovať muža a dovoliť mu, aby ju miloval? Ale nebola to láska, len žiadostivosť. Mala pocit, že je to čosi viac než žiadostivosť. No klamala sama seba. Marcel nikdy nepredstieral, že je to čosi viac než zvyčajný záležitosť. Kedy jej povedal, že chce od života hlavne rozkoš? Vedela to od začiatku. Nedala sa oklamať." (str. 139)

Spočiatku som sa obával, že hrdinovia v strednom veku nebudú natoľko zaujímaví, ale našťastie som sa mýlil. Skôr bolo o to zábavnejšie, ak sa Viola alebo Marcel správali ako emóciami zmietaní pubertiaci. Napokon sa ukázalo, že Mary Baloghová znovu zvolila vhodný postup. Jej román je dôkazom, že láska a túžba nie sú iba doménou mladých, ale naplnenie citov je blízke každému bez ohľadu na vek. A že aj keď deti vyletia z rodného hniezda, život rodičov pokračuje ďalej. Cesta za láskou sa venuje aj medzigeneračným témam, čím je aktuálna i pre súčasníkov a azda poslúži ako podnet na zamyslenie niekomu, kto sa potýka s podobnou situáciou. Kniha je dôstojným členom série Westcottovcov, a keďže zatiaľ autorka napísala osem častí, ešte sa máme na čo tešiť.

Originálny názov: Someone to Care
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Westcottovci)
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán: 285

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Odvrátená strana spravodlivosti

Amerického spisovateľa Johna Grishama netreba predstavovať, jeho dlhoročné úspechy na poli právnických trilerov hovoria jasnou rečou. Hoci si John občas odskočí k športovej tematike, príbehy zo súdnych siení a obrazy mravenčej práce odhodlaných advokátov hrajú uňho prvé husle. Krásnym príkladom je aj aktuálna novinka Strážni anjeli. Tá ponúka okrem tradičnej kriminálnej zápletky aj silnú kritiku dier v systéme a sociálnej rovnosti. Prvá kniha, ktorú som od Grishama čítal ešte na strednej škole, bola Kedy zabiť. Mala podobný námet - černoch bol obvinený z vraždy, ktorú nespáchal, navyše na americkom Juhu. Je smutné, že hoci odvtedy prešlo pomerne veľa času, situácia sa nezmenila, aj keď navonok funguje pozlátka úcty a tolerancie. 

"Okamžite sa zrodila teória a vražda bola vyriešená. Policajti nadobudli presvedčenie, že Quincy útok dôsledne naplánoval a počkal na večer, keď Keith zostal v práci dlhšie a sám. V elektromere za kanceláriou vypol prúd, vošiel zadnými nezamknutými dverami, a keďže tam nebol prvýkrát, presne vedel, kde nájde Keitha. V tme si svietil baterkou, vrazil do Keithovej kancelárie, dva razy vystrelil a ušiel. Vzhľadom na množstvo krvi na mieste činu sa dalo predpokladať, že sa dostala aj na mnohé predmety v miestnosti." (str. 36)

Presah do spoločenských či politických tém nie je Grishamovi cudzí. Ako bývalý člen Snemovne reprezentantov nestráca kontakt s dianím doma či vo svete a Strážni anjeli sú funkčným dielikom v mozaike súčasných udalostí. Príbehy ľudí súvisiace s rasovo motivovanou diskrimináciou zapĺňajú stránky novín a rovnako sú hnacím motorom tohto románu. Hlavným hrdinom je episkopálny kňaz a právnik v jednom Cullen Post, člen neveľkého tímu usilujúceho sa oslobodiť nespravodlivo odsúdených. Momentálne majú rozpracovaných šesť prípadov, najviac sa však venujú Ouincymu Millerovi, černochovi sediacemu vo väzení už dvadsaťdva rokov za vraždu právnika, ktorú nespáchal. Zmanipulovaný proces si vybral svoju daň v podobe obetného baránka, zatiaľ čo skutoční páchatelia ostali na slobode. Hrôzostrašnú situáciu podčiarkuje fakt, že do celej frašky boli zapojení aj šerif, prokurátor či klamstvá šíriaci svedkovia. Ako niekoľkokrát Post zdôrazňuje, cieľom ich kancelárie nie je odhaliť pravého vinníka, iba dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok pre svojho klienta. Čim viac sa však Post ponára do tajov floridského malomesta, tým viac stúpa na päty nebezpečným ľuďom. A zahrávať sa s drogovým kartelom nie je veru nikdy dobrý nápad. John Grisham stavia svoj román predovšetkým na dôkladnom pátraní a dedukcii. Spolu s Cullenom Postom sa jeho autom presúvame po rôznych miestach, navštevujeme množstvo ľudí a vyhodnocujeme ich prínos a nové informácie. Spočiatku sa vám môže zdať, že sa v záplave mien ľahko stratíte, ale ide o skúseného autora, ktorý čitateľovi nedovolí cítiť sa zmätene. Vždy keď do deja opätovne vstúpi určitá postava, Grisham v krátkosti pripomenie jej zapojenie. Je to skvelý krok, príbeh je totiž natoľko košatý, že bez týchto barličiek by sa v rukách menej zdatného spisovateľa rýchlo roztrieštil.

zdroj: Washington Independent

"Poznajú našu povesť, vedia, že sme ostražití. Takisto vedia, že Quincy nezabil Keitha Russa, a nepáči sa im naše pátranie po pravde. Nechcú sa s nami otvorene konfrontovať, nesnažia sa nás zastrašiť, aspoň zatiaľ nie, potvrdili by tým svoju existenciu, čo by ich pravdepodobne prinútilo spáchať ďalší zločin, a tomu by sa najradšej vyhli. Požiar, bomba alebo guľka zanechávajú stopy." (str. 197-198)

Cullen Post je zároveň rozprávačom príbehu, pričom Grisham zvolil zaujímavý postup. Scény, kde Post nevystupuje, sú, samozrejme, rozprávané v tretej osobe, a s príchodom Posta sa mení forma na prvú osobu - len tak, nepozorovane, z odseku na odsek. Napriek tomu to nepôsobí rušivo a, popravde, možno si to ani nevšimnete. Čo si však všimnete určite, je množstvo menších motívov, čo ozvláštnia príbeh a dodajú mu ešte väčšiu iskru, ako napríklad brutálne praktiky kartelov či kliatby vúdú a strašidelný dom. Čo sa slovenského vydania týka, musím povedať, že naša obálka sa mi pozdáva viac než tá pôvodná (viď obrázok). Originálne vydanie síce reflektuje Postove nekonečné cesty za vykonaním spravodlivosti, no tá slovenská lepšie odráža tiesnivú atmosféru väzenia. Strážni anjeli sú skvelým právnickým trilerom a mne by vôbec neprekážalo stretnúť sa s Cullenom Postom a jeho spolupracovníkmi aj viackrát. Základ deja môže predsa ľahko slúžiť ako námet pre celú sériu...

Originálny názov: The Guardians
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 324

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

 

Atmosféra zločinu, čo sa vám lepí na telo

V súvislosti s románom Stratený muž je veľká škoda, že teploty momentálne nedosahujú svoje typické letné hodnoty. Čítanie by sa totiž stalo omnoho silnejším a intenzívnejším zážitkom. Aj bez toho však kniha dokáže vo vás vyvolať záchvevy zimomriavok, hoci sa na vás bude zo stránok valiť neznesiteľné sucho a horúčava. Austrálske trilery by si aj v našich končinách zaslúžili väčšiu pozornosť, ďalším skvelým príkladom okrem Jane Harperovej je Christian White (takisto z dielne vydavateľstva Tatran). Miestna krajina je nielen kulisou, ale pevnou súčasťou deja, ktorá podmieňuje doslova všetko - konanie, zmýšľanie postáv, ba aj ich charaktery. Prázdnote a nehostinnosti zodpovedná aj obálka románu, čo skvele naladí na jeho atmosféru.

"Väčšinu dní premýšľal o tom, čo by bolo keby. Napríklad, čo ak by Keith v ten deň na ceste zomrel? Ak by mal toľko posratej slušnosti, aby sa potichu zviezol na zem s rukou pritisnutou k boku s jazykom za zubami? Nathan cez predné sklo sledoval, ako Harry špičkou topánky rozrýva zem pri hrobe. Ak by na neho Keith neukázal prstom, veci by sa pre Nathana vyvinuli inak. Mŕtvi muži nerozprávajú a nikto by sa nikdy nedozvedel, čo spravil. Nathan by bol slobodný a nepoškvrnený." (str. 96)

Príbeh začína smrťou Camerona, ktorá vyvolá mnoho otázok, a to nielen o jej príčine. Jeho bratia Nathan a Bub si totiž uvedomujú, že Camerona, istý čas nezvestného, zabil smäd v kombinácii s neúprosnou horúčavou, ale motívy treba hľadať inde. Pretože ich farmy rozhodne nie sú miestami, kde by sa vyskytovalo mnoho ľudí. A okrem manželky, dcér, matky a dlhoročných zamestnancov by človek hľadal inú ľudskú bytosť v Cameronovom susedstve hodiny. To všetko vedie k úvahám o samote, vnútorných démonoch a problémových vzťahoch. Pretože teplota tu priamo vyplýva aj na temperament a prudké reakcie v prípade konfliktov. Azda aj preto nie je celkom presné označiť Strateného muža ako kriminálku, hoci zápletka by k tomu prirodzene zvádzala. Popri riešeniu tragickej smrti sa rovnakou mierou dostáva k slovu psychologizácia postáv a postupné sledovanie jednotlivých stôp. Nedajte sa preto odradiť pomalšou expozíciou. Ak dávate prednosť dynamickejším príbehom, úvod by vo vás mohol vyvolať mylný dojem. Verte mi, nepotrvá dlho a dej sa rozbehne a prichystá si pre vás nejedno prekvapenie. Spravíte si poriadok v postavách, zvyknete si na autorkin štýl, prenesiete sa do izolovaného vnútrozemia a vychutnáte si nevšednú čitateľskú skúsenosť. Jane Harperová nie je v písaní zamotaných príbehov úplný nováčik, a tak dobre vie, akými cestičkami nás treba viesť. Podsúva nám rôzne informácie, aby sme hľadali vinníka, no pravda môže byť napokon niekde celkom inde. Kandidátov na páchateľa je pritom viacero, pretože rodiny Brightovcov sa smrť nedotkla prvýkrát.

"Bál som sa, Cam. Bál som sa otca. Mrzí ma to. Viem, že si nič zlé nespravil. To všetko chcel Nathan povedať Cameronovi a aj to neskôr urobil, viackrát. Nič sa tým však nezmenilo. Cameronovi trvalo dlhý čas, kým sa pozrel Nathnaovi priamo do očí. Keď sa tak stalo, v pohľade sa mu mihol tieň zrady, ktorý nikdy, ani za dvadsať rokov, úplne nezmizol." (str. 139)

Smrť sa vznáša okolo postáv takmer neustále, jej prízrak akoby občas vyrušil Nathana a narušil jeho krehký pokoj. Nečudo, rozľahlé prostredie priam vyzýva k úvahám o živote a ničote. Súčasťou väzby je aj mapa dejiska. Najprv som si myslel, že ide o väčšie územie, až potom mi došlo, že ide o rozmiestnenie jednotlivých fariem. Na ich príklade si možno ešte živšie predstaviť, ako ďaleko od seba žijú tamojší susedia a volanie o pomoc sa môže rovnať nulovej šanci na záchranu. Stratený muž je ďalším vydareným titulom vo vydavateľskej činnosti Tatranu. Jane Harperová navyše nie je autorkou, čo by skončila pri jednom diele, preto sa azda dočkáme prekladu aj iných jej kníh. Austrália je natoľko zaujímavým dejotvorným činiteľom, že by bola škoda ochudobniť nás oň.

Originálny názov: The Lost Man
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Simona Klimková
Počet strán: 280

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.