Podoby lásky v plynutí času

André Aciman opäť dokazuje, že nepotrebuje nepravdepodobné zápletky, prekombinovaný dej ani šokujúce odhalenia, aby svojou knihou zaujal širokú škálu čitateľov. Postačí mu na to obyčajná ľudskosť a znalosť charakterov. Keby nepôsobil ako spisovateľ a učiteľ, rozhodne by sa uplatnil ako psychológ, pretože svojimi riadkami vie poskytnúť odpovede na mnohé otázky, ktoré si kladie občas každý z nás. Variácie záhad nesú v sebe všetky prvky jeho osobitého štýlu, predstaveného už v debutovom románe Daj mi tvoje meno. Na svoje si tak znova prídu hlavne tí čitatelia, ktorí uprednostňujú láskavé, no pritom až na kosť mierené vyjadrenia na adresu vzťahov, citov, života a ľudského konania. Emocionálna sila príbehu ho miestami priam lyrizuje, ale zobrazené udalosti za ňou ani trochu nezaostávajú.

"Vytvárame si predstavy o tom, ako sa naše životy uberajú, a ani si neuvedomujeme, že tie predstavy vytvárame, práve v tom je ich pôvab, sú kotvou a my nemáme potuchy o tom, že vytvárame zdanie, akoby sa nič nemalo zmeniť. Veríme, že ulica, na ktorej bývame, bude stále taká istá a tak isto sa bude volať. Veríme, že priatelia zostanú priateľmi naveky a tých, čo milujeme, budeme milovať navždy. Dôverujeme a v škále tej dôvery zabúdame, že sme dôverovali." (str. 36)

Protagonista je typicky "acimanovský" - nečakajte idealizovaného hrdinu, ale komplexného človeka s chybami, pochybnosťami a neistými rozhodnutiami. André opäť vytvoril osobnosť, ktorej rozumiete, hoci ona sama sa zmieta vo vlastnom vnútri a nevie si dať rady. Paulove úvahy sú psychologickou sondou do duše citovo založeného človeka, analyzujúceho podoby vzťahov vo víre času. Paul je pohľadný, inteligentný, vzdelaný a talentovaný, ale dokáže byť aj sebecký a zahľadený do seba. To mu spôsobuje ťažkosti v kontakte s ľuďmi, na ktorých občas prenesie svoje trápenie, ale napriek tomu mu chcú pomôcť, postarať sa oňho či vyviesť ho z pochmúrnosti na svetlo. Na základe piatich krátkych príbehov odhaľujeme pozadie Paulových vzťahov. Popri čítaní som si robil ich pomyselný kvalitatívny rebríček, ale napokon som si ho nebol schopný ustáliť. S odstupom času sa mi totiž viac uležali v mysli a vnímal som ich odlišne ako v priebehu spoznávania. V tomto zmysle má kniha fantasticky zvolený názov, pretože niet väčšej záhady v živote človeka, ako sú jeho city, interakcie s ostatnými ľuďmi a pochopenie vlastného prežívania. Z textov Andrého Acimana vždy sála taká úprimnosť, že máte dojem, akoby písal o sebe. To sa naplno prejavuje už v úvodnom príbehu s názvom Prvá láska, ktorý nás zavedie na slnečný taliansky ostrov, kde Paulova rodina trávila letá. Dvanásťročný Pauly ešte len objavuje svoju sexualitu, pričom očarenie príťažlivým mužom predznamená jeho ďalší vývoj. Keď píšem túto recenziu, uvedomujem si, že práve mi v pamäti rezonuje najviac. Každý z príbehov však čímsi vyniká a odhaľuje Paulov ľúbostný život, napríklad Jarná horúčka, kde Paul čelí podozreniu, že jeho priateľka je mu neverná, alebo Hviezdna láska, v ktorom nahliadneme za oponu niekdajšej študentskej lásky, pričom jej dozvuky sa ohlasujú v pravidelných intervaloch. Bude Paul napokon schopný nájsť pravú lásku, spracovať v sebe všetky dobré i zlé skúsenosti a vybudovať si plnohodnotný vzťah založený na vzájomnej dôvere a porozumení?

A. Aciman (zdroj: New York Times)

"Šťastie, ktoré ma navštívilo vo sne, so mnou zostalo celý deň. V niečom som sa rozhodol. Keď ťa najbližšie stretnem, spravím presne to, čo vo sne. Dotknem sa ti líca, buď na kurtoch, alebo v klube či v šatni, niečo také sa musí odohrať. Alebo iné. Alebo čo iné? Zastrelím sa? Naozaj? Keď som ťa po tom sne uvidel, nebol som schopný uskutočniť svoj plán. Bol si znova odmeraný, akoby si sa mi vkradol do sna a zhrozil sa natoľko, že si si vravel, najlepšie bude držať si ma od tela." (str. 137)

Variácie záhad nie je kniha určená pre všetkých, ale zároveň je to kniha pre každého 😊. André Aciman ma svojský štýl, čím môže odradiť čitateľov uprednostňujúcich väčšiu dynamiku a epickejšie motívy, no pritom sa dotýka tém, blízkych väčšine z nás. Hlavné slovo majú intenzita lásky, sexualita a prepojenie partnerov na základnej úrovni. Je to kniha múdra a poetická, kde-tu sa pristavíte, zamyslíte a možno vám pomôže vyriešiť i vaše dilemy. V závere som síce očakával niečo údernejšie, čo by vypointovalo všetky príbehy, no ani absencia vygradovaného konca neuberá nič na čare a kráse tejto knihy. 

Originálny názov: Enigma Variations
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Varsiková
Počet strán: 224

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Citlivý príbeh o každom z nás

Keď som v lete 2018 otočil poslednú stranu knihy Daj mi tvoje meno, ostal som v nemom úžase. Stala sa pre mňa jednou z najsilnejších - témou, konkrétnymi scénami, symbolikou, ústrednou dvojicou a hlavne atmosférou horúceho, lepkavého leta. Po informácii, že v preklade Otakara Koříneka vyjde v Slovarte voľné pokračovanie, som vedel, že ho musím mať. Román Nájdi si ma nechce byť priamym nasledovníkom svojho predchodcu, jednoducho ponúka pohľad na širšie súvislosti osudov postáv. Okrem Elia a Olivera sa to vo väčšej miere týka Eliovho otca Samuela. Som rád, že mu André Aciman venoval viac priestoru, pretože už predtým sa prejavil ako zaujímavá osobnosť, ktorá má čo ponúknuť čitateľovi.

"Medzitým sa z toalety vrátila moja spoločníčka, sadla si oproti mne naklonená dopredu, čo signalizovalo, že keď dotelefonujem, chce pokračovať v rozhovore. Zadíval som sa na ňu prenikavejšie než dosiaľ za celú cestu, jednak preto, že ma niekto zamestnával v telefóne, čo dodávalo môjmu pohľadu hmlisto nepozorný, nevinný, blúdivý výraz, a zároveň mi to umožňovalo hľadieť do očí, ktoré boli na také pohľady navyknuté, vychutnávali ich a nikdy by sa nedovtípili, že keby som nabral odvahu a vrátil jej pohľad tak uprene, ako sa dívala ona, začal by som v sebe živiť ilúziu, že jej očiam pripadajú moje rovnako krásne." (str. 25)

Musím však tiež povedať, že ma prekvapilo smerovanie deja v porovnaní so záverom knihy Daj mi tvoje meno. Nechcem prezrádzať nič konkrétne, ak sa niekto na túto sériu ešte len chystá, ale to, čo by ma inde rozladilo, ma tu skôr presvedčilo o autorových kvalitách. Istá lyrickosť textu sa totiž prejavila aj v samotnej stavbe deja, a tak sme ako čitatelia nútení uvažovať nad rôznymi verziami udalostí. Ako ovplyvnia naše životy určité rozhodnutia? Stačí jedna cesta či konverzácia a môžeme zvrátiť beh osudu. Ani spomínané postavy už nie sú ako kedysi, a tak je u nich stále čo objavovať. Román Nájdi si ma je v prvom rade o emóciách. Ak sa mu otvoríte, s hrdinami zažijete ich príťažlivosť, ľahostajnosť, vášeň aj posadnutosť. André Aciman neskrývane využíva vlastné skúsenosti a zážitky, a tak je jeho text prešpikovaný človečinou a uveriteľnosťou. Príbeh začína Samuelom a jeho cestou do Ríma za synom - učiteľom a pianistom. Vo vlaku stretne mladú ženu Mirandu, s ktorou rýchlo pocítia nečakané spojenie. Podobný pocit prežíva aj Elio, ktorý spozná zaujímavého staršieho muža, čo ho prirodzene privedie k spomienkam na filozofujúceho mladíka pobývajúceho u nich počas jedného horúceho leta. A napokon je tu Oliver, nachádzajúci sa na križovatke v práci i osobnom živote, pričom si musí vybrať, kam sa vyberie jeho srdce... V tomto zmysle oceňujem názov románu, pretože stačí krátky okamih, aby sme našli tú pravú osobu, ktorá možno len čaká práve na danú chvíľu.

"Neprestalo ma udivovať a na náš večer vrhať aureolu, že odkedy sme sa stretli, uvažovali sme rovnako, a ak sme sa báli, že nie alebo že sme šliapli vedľa, bolo to preto, lebo skúsenosť nás poučila neveriť, že niekto by mohol rozmýšľať či správať sa ako ten druhý. Preto som bol pri ňom taký nedôverčivý, preto som nedôveroval svojim vnútorným impulzom a nemohol som byť šťastnejší, keď som videl, ako odhadzujeme svoje zábrany." (str. 113)

Prvá časť série vyšla pri príležitosti pokračovania v novom vydaní. Síce spolu pekne ladia, no ani pôvodná verzia nestráca nič zo svojho originálneho ducha. Slová Andrého Acimana vám preniknú do duše, a hoci je Nájdi si ma útly román, zanechá vo vás veľmi výrazný dojem. Určite odporúčam poznať aj predošlý príbeh, bez neho by vám mohli ujsť niektoré súvislosti, nehovoriac o tom, že by ste sa pripravili o komplexný zážitok a objavovanie všetkého nového, čo postretlo vaše obľúbené postavy. Priznám sa, že som fanúšik Elia, Oliver mi zavše pripadal napriek fasáde skúseného svetobežníka ako ten nerozhodnejší a zmätenejší z dvojice, a to na úkor Eliovho šťastia. Bolo zaujímavé zistiť, akým vnútorným vývinom obaja prešli a kde sa momentálne nachádzajú. A ktovie, či sa s nimi ešte nestretneme a či náhodou napokon nebude všetko zase celkom inak. Aj v tom tkvie čaro a úspech Andrého Acimana - ukazuje, že život nenapreduje lineárne, ale je tvorený obrovským množstvom odbočiek, čo ho môžu obrátiť nečakaným smerom.

Originálny názov: Find Me
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Daj mi tvoje meno)
Preklad: Otakar Kořínek
Počet strán: 199

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.