Pravda môže byť pochovaná, ale nie zabudnutá

Znie to až neuveriteľne, ale americká spisovateľka Sandra Brown má na svojom konte už viac než sedemdesiat úspešných titulov. Nemôžem však povedať, že by ma to prekvapovalo, s jej tvorbou som sa zoznámil už počas štúdia na strednej škole a odvtedy už ubehlo pekných pár rokov 😀. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ nám ponúka predovšetkým líniu jej romantických trilerov, čím stavilo na všeobecný vkus svojich čitateľov. Je to dobrý ťah, veď aj Sandrina novinka Nebezpečné puto verne odráža jej rozprávačský štýl spájajúci napätie, výrazné postavy a potrebnú dávku lásky a erotiky. Keďže ide o samostatný príbeh - rovnako ako pri ostatných dielach pod hlavičkou vydavateľstva -, môžu po ňom bez obáv siahnuť aj tí, ktorí ešte s autorkinými knihami nemali tú česť. S postupne sa zvyšujúcim počtom jej prekladov je podľa mňa totiž ťažké dlho im odolávať...

"Aj keď vedel, že by sa strýkovi a Donovi určite zišiel ďalší pár rúk, ešte by sa im nedokázal pozrieť do očí. Hneď by vedeli, že ho niečo trápi. Začali by sa vypytovať a on by im musel klamať, čo by tiež hneď spoznali. Keď ho pristihli pri fajčení trávy a poslali do polepšovne, pre strýka to bolo veľké sklamanie. Aj tak ho však nikdy neprestal podporovať. Skrátka, túto kapitolu Ledgeovho života spolu prekonali a Henry mu ďalej veril. Božechráň, aby sa niekedy dozvedel o tom, čo dnes spáchal. Bolo mu zle, len si to predstavil." (str. 56)

Na druhej strane tí, ktorí vyhľadávajú Sandru Brown pravidelne, už môžu ľahšie vybadať isté opakujúce sa prvky. Napriek občasnému skĺzavaniu k rotujúcim schémam však stále dokáže vyžmýkať zo svojich námetov maximum a vtiahnuť čitateľov do deja plného zvratov, iskrenia a odhaľovania pravdy. Inak to nie je ani tentoraz, hoci oproti ostatným knihám je tu jeden výrazný rozdiel. Vo väčšej miere dochádza k prepojeniu dvoch časových línií, a to súčasnej a z roku 2000. Prítomná línia je síce dominujúca, no návrat do prelomu tisícročí je spestrujúcim stavebným kameňom príbehu a šikovne ho dopĺňa o nevyhnutné poznatky. Ďalším plusovým bodom je dejisko - Sandra už viackrát dokázala svoj talent dôkladne preniesť čitateľa do rôznych kútov Ameriky (či sveta), no južné štáty USA majú v jej dielach nevšedný šmrnc. Nebezpečné puto vás zavedie do Texasu, do prostredia lepkavého tepla, sucha, vplyvných mužov a silných žien, kde nie je priestor pre slabé povahy. O to menej, že v centre deja sa ocitajú osoby zapojené do starého zločinu. Vzhľadom na početné mená sa menej pozorní čitatelia môžu spočiatku strácať, ale zas nejde o nič mimoriadne mätúce. Sandra je skúsená spisovateľka a je v podstate nemysliteľné, aby si neustriehla svoje postavy. Najmä ak sa všetko viac-menej točí okolo ústredného páru Arden - Ledge. Práve vykreslenie ich pováh mierne spadá pod autorkino klišé, mám totiž dojem, že sa menia len povolania a charaktery ostávajú rovnaké. I keď je pochopiteľné, že pri toľkých knihách sa nedá zakaždým vytvoriť zbrusu nový človek a našťastie to nijako neznižuje celkový dojem. Samotný príbeh predsa len stojí na pevných základoch a zaujme vás už od začiatku. Arden Maxewllová sa vracia do rodičovského domu a okamžite sa stane terčom. Klebiet, nedôvery i zločincov, s ktorými sa kedysi spriahol jej už dlhé roky nezvestný otec. Vývoj udalostí ju napokon privedie k myšlienke zistiť, čo sa stalo v osudnú noc pred dvadsiatimi rokmi a v pátraní po odpovediach jej môže pomôcť Ledge Burnet. Ani k nemu nebol život férový, v mladom veku prišiel o rodičov, a hoci si ho osvojil strýko so svojou manželkou, ani toto rodinné prostredie nemalo dlhé trvanie. Skončil v polepšovni a v tom čase sotva niekto veril v jeho nevinu. Nitky sa zbiehajú k zmiznutiu Ardeninho otca a aby odhalil pozadie zosnovania svojho uväznenia, spojí sily s dcérou človeka, ktorý mal pred dvoma dekádami prsty v krádeži pol milióna dolárov...

Sandra Brown (zdroj: The Big Thrill)

"Znovu vyliezol na kapotu. Psy ďalej útočili a snažili sa vyskočiť tak vysoko, aby naňho dočiahli. Vrčali a štekali jeden cez druhého. Z rozďavených papúľ im viseli sliny. Pätou trafil jedného do ňufáka. Pes odletel, tvrdo dopadol na chodník a na okamih ho to omráčilo. Bleskovo sa spamätal, vstal a znova sa začal vrhať po Ledgeovi ako besný. Obzrel sa, či sa Arden podarilo dostať dnu. Jedno zo zvierat si ju však všimlo a teraz zúrivo skákalo na dvere a cerilo tesáky." (str. 221)

Páčilo sa mi, že pri niekdajšej lúpeži sa autorka pohráva s identitou jednotlivých zločincov a ich pravé tváre sa odhaľujú len postupne. Každou kapitolou silne váš dojem, akoby Sandra Brown pomaly, ale isto skladala puzzle a čoraz väčšmi sa pred vašimi očami objavuje pestrofarebný obraz. V prípade tejto knihy prevažuje kvalitou kriminálna zápletka nad ľúbostnou, ktorá je, povedzme si pravdu, v danom žánri skôr vynúteným spestrením než pevným pilierom. Našťastie je dávkovaná v správnej miere i v správnom čase a nepôsobí rušivo. Nebezpečné puto patrí rozhodne k najlepším autorkiným počinom, nepochybne si v cieľovej skupine nájde množstvo spokojných fanúšikov (či skôr fanúšičiek). 

Originálny názov: Thick as Thieves
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Realistický boj za lepší život

Michala Ries zaútočila na našu knižnú scénu ako hurikán. Prevetrala často strohé a stereotypné ľúbostné príbehy a osviežila ich realistickým vyobrazením erotickej príťažlivosti, emocionálnej neistoty a hlavne chybujúcimi postavami. Práve vo vykreslení uveriteľných osôb spočíva jej najväčší talent, už po pár stranách máte dojem, akoby išlo ľudí z mäsa a kostí, ktorých môžete hocikedy stretnúť na ulici. Počas čítania sa stávajú vašimi kamarátmi a fandíte im, aby sa napokon dočkali šťastného konca. A nielen počas neho, Miškini hrdinovia totiž majú tendenciu zotrvať s vami aj po odložení románu. Už svojou prvou dilógiou (Na úteku, Na love) z prostredia drsných motorkárov si získala početnú základňu fanúšikov a zdá sa, že aktuálnou novinkou sa ich rady rozšíria ešte výraznejšie. 

"Prepadne ho túžba obvolať starých známych a zistiť o nej všetko, čo sa dá. Rozbiť obraz, ktorý o nej má, a poskladať tú skladačku nanovo. Ale vie, že to neurobí. Nedokáže jej takým spôsobom zasiahnuť do súkromia. Viac už nie. A ona mu nepovie nič. Zostane v posratej nevedomosti. Kto tá žena vlastne je? Čo má teraz robiť on? A čo sa jej, preboha, stalo? Potichu zanadáva, dvíha sa v ňom frustrácia a zlosť. V záplave silných emócií si nevšimne tú jednu krehkú, jemnú a spočiatku takú nenápadnú, ktorú podupal už ako mladík." (str. 83)

Marína je nesmierne silná žena, na akú natrafíte v domácej produkcii len zriedka. Román Zadrž dych nie je ľahké čítanie, nečakajte žiadny veselý príbeh s predvídateľným koncom. To však neznamená, že by vám autorka miestami nevylúdila na tvári úsmev. Svojím rozprávačským štýlom sa ladne pohybuje na pomedzí psychologickej drámy, romantiky a spoločenských tém, čo si vyžaduje tak znalosť ľudského charakteru, ako aj očakávania čitateľov. V živote nič nie je čierno-biele a ani Miška nepristupuje k zobrazeniu románových udalostí takto povrchne. Práve naopak, sú pestré a rozmanité, napriek tomu, že tentoraz ponúka o niečo temnejší príbeh. Marína by najradšej zabudla na svoju minulosť, ale, žiaľ, neustále si ju so sebou nesieme všade, kam vkročíme. Jediné, o čo sa môžeme pričiniť, je zmierniť jej dôsledky, a to spravila aj Marína. Presťahovala sa, našla si nových priateľov i prácu. Lenže všetko, čo si v priebehu rokov vytvorila, môže razom spľasnúť ako bublina, keď sa Marína znovu ocitne zoči-voči Marcelovi... Spočiatku som nevedel, čo od neho očakávať, ale postupne si takisto získal moje sympatie. Je pomyselným zrkadlom každého, kto podľahne predsudkom, nesprávnym hodnoteniam iných a neschopnosti priznať si chybu. V jeho prípade však našťastie dôjde k zmene, hoci sa tak neudeje ako šibnutím čarovného prútika. Aj tento motív má svoje pevné opodstatnenie, ako napokon každý v Miškinej knihe. Práve to ju robí jedinečnou a autentickou. Osobne nepatrím k čitateľom, ktorí by prežívali trápenia i radosti hrdinov srdcervúco, no verím, že mnohí - či skôr mnohé - budú mať problém udržať slzy na uzde. Autorka pritom nijako netlačí na pílu, všetky hlboké dojmy vyplývajú z Maríninej traumy a jej úsilia znovu sa postaviť na vlastné nohy. Myšlienkovo bohatý obsah vás podnieti k zamysleniu nad vlastnými postojmi či prístupom k ostatným. Sebareflexia a analýza správania sa deje podprahovo, Michala Ries nešetrí svoje postavy, ide až na kosť, nič nezahmlieva ani zbytočne neprikrášľuje. Máloktorá postava ostáva na konci rovnaká, ako bola na začiatku. Najmä ústredná dvojica musí prejsť osobným peklom, aby napokon vyšla z boja víťazne, hoci za cenu strát. Ako sa však hovorí, ak sa niečo získa príliš ľahko, pravdepodobne to nemá veľkú hodnotu... 

Michala Ries (zdroj: Facebook)

"Zrazu mám silnú potrebu dívať sa na neho, skutočne ho vidieť a dovoliť mu, aby videl mňa. Bez otázok prikývne a prisadne si bližšie, vedľa mňa. Je blízko, no nedotýkame sa. Obrátim k nemu tvár. Naše oči sa stretnú. Prvé minúty cítim len mierne rozpaky, občas sa zahanbene usmejem a občas sa musím premáhať, aby som neodvrátila pohľad. On je pokojný, oči má nežné a zdá sa, že nič neskrýva. Na perách mu pohráva slabý úsmev. Z úst nám nevychádzajú žiadne slová, no aj tak vedieme rozhovor. Naše duše sa rozprávajú. Ako čas postupuje, začínam mať pocit, že sa pomaly pred ním vyzliekam. Vrstvu po vrstve." (str. 218)

Titulom Zadrž dych autorka dokázala, že má skutočne čo povedať a že jej úspešný debut nebol iba náhoda. Niektoré pasáže budete naozaj čítať ako bez dychu. Vzhľadom na dej a Marínine peripetie je názov nadmieru trefný a pútavý, podobne ako obálka. Kniha je súčtom vydarených prvkov, okrem už spomenutých faktorov sú to aj živé, hovorové dialógy, také potrebné - a pritom problematické - v súčasnej tvorbe. Aj to prispieva k údernosti textu, nevynímajúc ani množstvo zapamätateľných situácií a vedľajších postáv. Náročky nechcem prezrádzať nič konkrétne, pretože román Michaly Ries je ako haló efekt - čím viac sa o ňom dozviete, tým budete presvedčenejší, že viete, čo je zač. A on si pritom zaslúži, aby ste jeho čaro objavili sami, kúsok po kúsku.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Temný lúpežník okradnutý o vlastné srdce

Už od začiatku série Moonlight Square som sa ktovieprečo nazdával, že má tri časti, hoci v priebehu čítania sa mi zdalo, že sa tam vyskytuje priveľa potenciálnych hrdinov či hrdiniek... a naozaj! Nedávno sme sa dočkali aj prekladu štvrtého - záverečného - dielu. Temný vojvoda neostáva nič dlžný názvom predošlých častí (Škandalózny vojvoda, Tajomný vojvoda, Nespútaný vojvoda) a rovnako pokračuje aj v nastolenom štýle a celkovej atmosfére. Čo ho však odlišuje - a to aj od iných historických romancí -, je hrúbka knihy. Úctyhodný rozsah takmer 550 strán je na daný žáner veľmi netradičný, no tento príbeh si to zaslúžil. Nielen preto, že ide o vyvrcholenie osudov mladých šľachticov obývajúcich malebné londýnske námestie, ale aj pre námet, ktorý je ťažké unáhlene odbiť. 

"Zovrelo jej srdce. Preglgla a ešte raz si prečítala odkaz. Teraz, keď už vedela, aký vie byť lúpežník zvodný, predstavovali vyhliadky na ich stretnutie medzi štyrmi očami za mesačného svitu úplne iný druh nebezpečenstva. Taký, z ktorého sa po chvíli rozochvela až po končeky prstov na nohách. Znovu preglgla, keď si spomenula na jeho úsmev a to, ako sa navzájom doberali. Na tajomstvá, ktoré mali spoločné ako dvaja cudzinci z dvoch úplne iných svetov. Pri predstave, že sa s ním znovu uvidí, sa jej zrýchlil tep. Dobre vedela, že je to absolútne nevhodné, ale nedbala na to." (str. 125)

Zamaskovaný bojovník vyvolávajúci vášne v slušnej spoločnosti i v podsvetí mi pripomenul Čierneho jazdca od Jude Deverauxovej, ktorá je neodmysliteľne spätá s mojím kladným vzťahom k tomuto žánru. Gaelen Foley si však razí vlastnú cestu a už dávno dokázala, že je originálnou spisovateľkou, ktorá môže byť vzorom pre mnohé začínajúce kolegyne. Dej sa síce odohráva pred zhruba dvesto rokmi, ale postavy rozhodne zaváňajú modernými časmi. Nie je to chyba, romance vždy pracujú s týmto prvkom, dodávajúcim im iskru a dojem narúšania stereotypov. Hrdinkou románu je Portia Tennesleyová, ktorá pátra po svojom zmiznutom vyvolenom Joelovi. Keďže dostupné prostriedky nie sú celkom vyhovujúce, rozhodne sa osloviť so žiadosťou o pomoc neslávne známeho lúpežníka Silversmoka, pohybujúceho sa v zločineckom prostredí ako ryba vo vode. Mladá lady si dobre uvedomuje, že odhalenie jej činu by spôsobilo ohromný škandál a navždy poznačilo jej šľachtický život, no ako správna hrdinka musí prekonať svoj strach a popasovať sa s osudom. Ten jej okrem Joelovho zmiznutia vohnal do cesty aj čudáckeho vojvodu, ktorý by sa mal stať jej manželom. Lucas je príťažlivou Portiou očarený, no všetko skomplikuje odvrátená stránka jeho života - pod maskou spravodlivého darebáka. Spočiatku je Portinou žiadosťou nájsť svojho soka zaskočený, ale napokon v nej vybadá možnosť priblížiť sa jej a ukázať, kam môže viesť unáhlené konanie neskúsenej slečny. Portia sa zmieta medzi vysnívaným manželstvom a silnou charizmou tajomného Silversmoka. Vzťah jej rodičov nebol vôbec ideálny a ona už odmala dúfa, že naruší tento rodinný nešvár. Keď sa však Joel ani po roku smútku a odmietania nápadníkov neobjaví, Portia sa voľky-nevoľky poddá myšlienke vydaja, hoci je to proti jej ideálom. Luke prišiel o rodičov počas prepadnutia, a práve táto tragédia ho priviedla k vytvoreniu druhej identity. Túžba po spravodlivosti (či odplate?) je silná motivácia a je otázne, či ju dokáže narušiť nečakane krehký cit, čo sa mu pomaly rozleje v duši. Alebo žeby sa Portia pridala k jeho úsiliu? Hrdinky Gaelen Foley sú nemenej odvážne ako ich mužské náprotivky, ale zároveň disponujú aj neochvejným morálnym kompasom. Hľadanie strateného Joela je potrebný spoločný cieľ protagonistov, ale napokon, našťastie, neostane iba pri ňom...

Gaelen Foley (zdroj: Babelio)

"Axewood sa len tak niečoho nezľakol, ale meno Silversmoke mu naháňalo strach. A malo prečo. Napokon, vedel lepšie ako ktokoľvek iný, čoho je ten šialený lúpežník schopný. Nech už to bol ktokoľvek. Axewood tajomného zbojníka nikdy nevidel, ale vzhľadom na ich spojenie sledoval jeho slávnu kariéru v novinách. Modlil sa, aby sa nemilosrdný lúpežník o tom spojení nikdy nedozvedel. Silversmoke. Z toho mena mu po chrbte prebehol mráz. Práve on totiž neľútostne zlikvidoval tých škótskych banditov, s ktorými mal Axewood pred rokmi do činenia..." (str. 232)

Moonlight Square nie je vyvážená séria. Kým nepárne časti sú skôr romantickou komédiou, párne sú napínavejšie a dobrodružnejšie a tým pádom ma bavia viac. Temný vojvoda je dôstojným vyvrcholením, stretneme sa v ňom so všetkými predošlými pármi a dôjde aj na spoločnú akciu. Zároveň je exemplárnym príkladom autorkinej tvorby, v ktorej sa spája romantika so šteklivou erotikou, detektívnymi prvkami a humorom. Ústredný pár sa charakterom síce veľmi nelíši od ostatných, ale aj ich príbeh si udrží vašu pozornosť. A určite vás počas chladných dní či noci príjemne zahreje. 

Originálny názov: Duke of Shadows
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Moonlight Square)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 544

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Drsný povrch ukrýva citlivé vnútro

Michala Ries sa na domácom knižnom trhu zjavila vlani ako blesk z jasného neba a okamžite si ju zamilovali všetky vekové kategórie. Vzhľadom na občasný šteklivý charakter azda viac skôr narodení čitatelia (či presnejšie čitateľky), ale jej hrdinka Júlia môže ľahko slúžiť ako vzor aj pre dievčatá na prahu dospelosti. Veď napokon ani ona sama nie je od nich oveľa staršia. Pokračovania úspešných kníh často doplatia na to, že sa snažia zvýrazniť prvky, ktoré fungovali predtým, a zabúdajú priniesť niečo nové. To však nie je prípad Miškinej série. Jej debut Na úteku nás zaviedol do prostredia motorkárov, pre laika drsného sveta, kde platia osobitné nepísané pravidlá, a toto dejisko je, prirodzene (a chvalabohu) zachované. Ideme však viac do hĺbky, a to sa týka aj ústredných postáv.

"Môj život je až prekvapivo fajn. Áno, Adam mi stále chýba, myslím naňho denne, ale myšlienky naňho sa mi teraz viac spájajú s láskou a nostalgiou než s bolesťou. Dokážem na neho myslieť bez zničujúcej bolesti v hrudi, aj keď ľútosť zostala. Už mám odpovede na väčšinu otázok, ktorými som sa umárala. Bea mi pomohla vyrovnať sa s pocitmi viny. Teda, zodpovednosti. Nikdy nemôžeš urobiť dosť, aby si sa očistila od pocitov viny, povedala mi. Vina vždy bude chcieť viac, zožerie človeka celého. Existuje však zodpovednosť, ktorú môžeš prebrať za svoje činy a rozhodnutia." (str. 50)

Júlia a Adam budú ešte dlho v mysli fanúšikov rezonovať ako jeden z najvýraznejších párov modernej romance. Takto má vyzerať súčasný ľúbostný príbeh, narúšajúci nielen gýčové klišé, ale celkový obraz tzv. červenej knižnice. Michala Ries vie, že láska si vyžaduje kompromisy, prekonávanie prekážok a niekedy aj na pohľad nezmyselný boj o vymedzenie vlastného teritória. Páči sa mi, že Júlia i Adam sú ochotní pre toho druhého spraviť čokoľvek, no zároveň si zachovávajú svoju tvár, hoci tým neraz riskujú výmenu názorov. Séria má tiež výborný koncept, čo sa týka stavby deja, vývoja postáv aj samotných názvov. Kým Na úteku predstavil charaktery vyrovnávajúce sa s minulosťou a jej prítomnými dôsledkami, Na love ich ukazuje v situáciách, keď musia čeliť nie práve žiarivými následkom svojich rozhodnutí. Utekať pred realitou aj vnútornými poryvmi sa nedá donekonečna a raz nastane chvíľa, keď sa treba postaviť ťažkostiam čelom. A nastane lov. Vytúženej osoby, naplnených citov a riešení problémov. Aj za cenu strát. Pretože aj o tom je život. A zobrazenie jeho úskalí je jadrom príbehu, ktorý sa môže javiť ako romantika, ale skrýva v sebe mnoho hlbších zákutí. Miška využíva viacero motívov, tvoriacich skvele fungujúci stroj. Nečudo, možno v tom badať určitú analógiu s motorkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou deja a bez nich by bola séria značne ochudobnená. Som rád, že druhá časť nás tiež zavedie do - pre mnohých čitateľov, mňa nevynímajúc - neopozeraného prostredia, ktoré sa v rámci žánru a navyše slovenskej literatúry predstavuje azda prvýkrát. Ak si niekto myslí, že motorkári sú drsní chlapi, ktorí nechodia ďaleko po škaredé slovo, prípadne že sa v ich kruhoch vyskytujú aj skupiny na hrane zákona, má pravdu 😀. No tak ako všade inde, aj tu všetko závisí od ľudí a konkrétnych klubov. Spoznáte ich chod, hierarchiu, ale hlavne lojalitu ich členov. Júlia má príslušnosť k nim v krvi a vyrovnávanie sa so stratou otca a s pravdou o ňom je takisto dôležitým kameňom v mozaike. Júlia celkovo prejde v sérii najväčším vývojom, ba dokonca je to napokon skôr ona, komu by mala prischnúť Adamova prezývka. Vlk sa stáva korisťou a je otázne, či dokáže druhá šanca veci napraviť, alebo vženie všetkých zúčastnených do ešte väčšieho chaosu. 

Michala Ries (zdroj: Deň ženy)

"Keď nápor spomienok rozdýcham, znovu si nasadím prilbu a zošuchnem sa tesne k nemu, ruky mu spojím na bruchu. S ním to zvládnem. Vyrazíme a každým prejdeným kilometrom cítim, ako ma opúšťa kŕč, ktorý mi zvieral telo. Adam vedie motorku preč z mesta, mimo frekventovaných ciest. Jazdí pomaly, cez obce a úzke, nerovné cesty medzi nimi, všade nás obklopujú polia plné úrody a nepokoj sa mi z duše pozvoľna vytráca. Je to otcova motorka, ale tiež je to len kus kovu, už tam necítim žiadne spojenie. Osobná hodnota je preč, zostala len tá historická a materiálna." (str. 184)

Vzťah Júlie a Adama je búrlivý, založený na priam živočíšnej príťažlivosti, preto sa netreba čudovať, že text je prešpikovaný poriadne horúcimi erotickými scénami. Hanblivejšie povahy sa však nemusia báť, že sa budú priveľmi červenať. Miška vie odhadnúť únosnú mieru, sexualitou postáv sa nesnaží umelo šokovať, ide o funkčné zobrazenie všetkých okolností ich pomeru a temperamentu. Kto čítal aj prvú knihu, je preňho Na love povinnou jazdou. Sériu by si mal navyše prečítať každý, kto rád siahne po modernom ľúbostnom príbehu, pretože ja osobne si ho predstavujem práve takto. So silnými charaktermi, zaujímavým prostredím a dojmom, ktorý doznieva ešte dlho po obrátení poslednej strany.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Keď sa láska stane tou najväčšou výzvou...

Podľa anotácie sa mi zdalo, že kniha Začať znova je jedno veľké klišé o dievčati z dobrej rodiny a zlom chlapcovi, ktorý sa pod jej vplyvom zázračne polepší a ešte si aj vyriešia všetky svoje traumy. V podstate som sa nemýlil 😀. ALE...! Editori z YOLi už sedem rokov prinášajú na náš trh vydarené príbehy a vedia odhadnúť, čo zafunguje. Séria nemeckej autorky Mony Kasten občas silno pripomína iné známe diela (After, Off-Campus...), ale pritom si zároveň razí vlastnú cestu. Vzhľadom na základnú premisu je pomerne náročné prísť s niečím novým, no aj často využívaný námet sa môže stať v rukách šikovnej spisovateľky čímsi výnimočným. Je vysoko pravdepodobné, že Allie a Kaden sa stanú ďalšími kultovými hrdinami, ku ktorým sa budú čitatelia radi vracať. 

"S vypúlenými očami som zamávala rukami, aby som udržala rovnováhu. Kaden ma pevne chytil za predlaktia. Prekvapene som sa zahľadela na jeho dlane. Na spotenú pokožku mi jeho dotyk padol veľmi osviežujúco. Zrejme si ochladil ruky na pive, ktoré ešte pred chvíľou držal. Prešla som pohľadom od jeho prstov cez mocné bicepsy až na tvár. Prvý raz som si všimla líniu jeho silnejšej spodnej pery, aj malú jamku na brade, ktorú pokrývalo strnisko. Díval sa na mňa rovnako prenikavo ako ja na neho. Z takej blízkosti si musel všimnúť aj zopár pieh na nose. Cítila som dotyk jeho hrudníka na svojom, dokonca aj tlkot jeho srdca." (str. 28)

Napriek nemeckému pôvodu zasadila Mona Kasten dej príbehu do USA, čo je síce z hľadiska záujmu čitateľov výhodný ťah, ale z pohľadu autora to považujem za kalkul. Veď koľko young adult titulov odohrávajúcich sa v Hamburgu, kde autorka žije, poznáte? Osobne by ma to upútalo oveľa viac... Ale poďme ďalej. Hlavná hrdinka pochádza z dobre situovanej rodiny, ktorá však nehľadí na jej plány a túžby a predstavuje si pre ňu celkom inú - a hlavne nalinkovanú - budúcnosť. Allie Harperová sa preto podujme pretrhnúť rodinné putá a vydá sa do stovky kilometrov vzdialeného študentského mestečka, aby unikla ťaživým očakávaniam a začala odznova. Názov knihy verne odráža hlavnú myšlienku, respektíve jednu z nich. Príbeh nám totiž hneď predostiera situáciu, keď sa Allie ocitne pred dverami bytu, ktorý sa má stať jej novým domovom. Kaden White by dievča pod svojou strechu neprijal za nič na svete, ale stav financií ho donúti prehodnotiť svoje postoje. Samozrejme, že Kaden je ten najpríťažlivejší, nakrajší a najviac sexy chalan z celej univerzity, no zároveň predstavuje pre Allie zakázanú oblasť. Veľmi jasne jej to dá najavo aj pravidlami, ktoré musí dodržiavať, ak chce uňho bývať. Ako to už v podobne ladených románoch býva, obaja protagonisti si spočiatku poriadne lezú na nervy a sotva dokážu vystáť jeden druhého. Ibaže vzájomná chémia a udalosti, ktoré ich priebežne spájajú, sa nedajú ignorovať a postupne čoraz viac podliehajú čaru magnetizmu. Allie aj Kaden si so sebou nesú záťaž z minulosti. Občas sú ich problémy až zbytočne dramatizované, inokedy však príbeh prechádza do skvele vyváženej atmosféry nadhľadu a náročných tém. Mona Kasten popri zaužívaných šablónach zabŕdne aj do odmietania rodičmi, sexuálneho zneužívania či zametania problémov pod koberec. Do deja, prirodzene, vstupuje aj množstvo vedľajších postáv, ktoré nie sú iba spestrujúcimi sekundantmi, ale neraz si pre seba ukradnú určitú scénu a plnohodnotne napĺňajú svoj potenciál. Kniha má označenie 17+, čo je pochopiteľné. Text obsahuje aj niekoľko erotických pasáží, ktoré sú však spracované mierne a citlivo. To ale zas neznamená, že by si Allie a Kaden dosýta neužili svoje vášnivé chvíle, veď príťažlivosť tvorí základ ich vzťahu. 

Mona Kasten (zdroj: Woman)

"Nemala som síce ani dvadsaťjeden rokov, ale uvedomovala som si, že je načase odstrihnúť sa od rodičov. Vonkajší dojem bol pre nich odjakživa najdôležitejší, dokonca aj na úkor jedinej dcéry. Platilo to aj pre zajtrajší sviatok. Vedela som, že musím nájsť spôsob, ako také situácie zvládať, aby ma to nevyvádzalo z miery. S rodičmi som sa usilovala dohodnúť celé roky, no dnes som v tom už nevidela zmysel." (str. 224)

Mona Kasten má veľmi príjemný autorský štýl. Nič na texte nepôsobí rušivo, čo je iste aj zásluha kvalitného prekladu. Práve preto románu odpustíte aj spomínané klišé a predvídateľnosť. Na druhej strane je kniha ako stvorená pre predlžujúce sa dni. Ide o ľahké čítanie s náznakmi hlbších tém, ktoré sú síce spracované trochu povrchnejšie, no zrejme sa niet kam ponáhľať, keďže Začať znova je len prvým dielom série. Má totiž silu inšpirovať mladých ľudí v tom, aby vzali svoj život do vlastných rúk, vymanili sa z okov blízkych a nebáli sa čeliť výzvam. 

Originálny názov: Begin Again
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 376

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar. 

Iskrivé, zábavné i napínavé ukončenie série

Zatiaľ čo ostatné série Gaelen Foley si v každej knihe udržiavajú určitú líniu či atmosféru, Moonlight Square narúša túto zaužívanú koncepciu a razí si vlastnú cestu. Kým prvý diel Škandalózny vojvoda sa niesol na vlne romantickej komédie, druhá časť s názvom Tajomný vojvoda získal temný, dobrodružný nádych, fanúšikom autorky dobre známy zo série Klub Inferno (s ktorou bol aj nepriamo prepojený). Nespútaný vojvoda sa pohybuje na pomedzí dvoch starších knižných súrodencov a okrem humoru a nutnej dávky romantiky sa môžete tešiť aj na napínavý boj proti nebezpečným nepriateľom. V rámci žánru historickej romance je táto kniha netradične hrubá (takmer päťsto strán), ale dej odsýpa tak rýchlo, že si ani neuvedomíte, že stránky sa prevracajú takmer samy. 

"Dedičstvo a titul mu spadli do lona z jasného neba, akoby ho zasypal zlatom škriatok. Postavenie, moc a bohatstvo väčšie, než si človek dokáže predstaviť. Mal by byť od radosti bez seba. Ibaže ho tu podľa všetkého každý jeden človek nenávidel, skôr než vôbec otvoril ústa. Aj keď možno trochu preháňal, pretože množstvo miestnych dám sa tvárilo, že by si dalo povedať (...) Dvadsať krokov za úsvitu proti takým, ako bol lord Bryce, mu však dalo jasne najavo, že ho tu nikdy neprijmú, a keďže to bolo pre jeho írsku krv, nemohol s tým ani nič urobiť." (str. 82)

Autorka opäť volí určité archetypy ústredných postáv, na aké sme u nej zvyknutí - on i ona sú príťažliví, odvážni, temperamentní a ochotní obetovať sa za seba navzájom. Rovnako typickým prvkom je ich vzťah založený v prvom rade na neutíchajúcej vášni, no na svoje si prídu aj fanúšikovia čistej romantiky. Gaelen má talent priblížiť čitateľovi svojich hrdinov napriek bariére času, miesta a spoločenských vrstiev, a tak aj teraz veľmi rýchlo prepadnete čaru ich osobností. Connor nečakane zdedí šľachtický titul, a to ho katapultuje na popredné priečky adeptov na stratu života. Ostrieľaný vojak, zocelený bojmi proti Napoleonovi, musí čeliť o niečo zákernejšiemu nepriateľovi, ukrytému v tieňoch. Predošlí vojvodovia z Amberley totiž zomreli za záhadných okolností a bolo by krátkozraké myslieť si, že Connorovi sa to stať nemôže. Rezidencia na Moonlight Square síce privíta nového majiteľa, no miestni aristokrati naňho ako na Íra hľadia cez prsty. Connor svoj pôvod neovplyvní, ale môže sa pokúsiť zmeniť aspoň cudzie postoje. Na to si však potrebuje získať dôveru, pričom jedným z hlavných dôvodov je snaha prísť na koreň celej tragickej záležitosti ovíjajúcej sa okolo rodinných tajomstiev. V tomto smere oceňujem úvod knihy, kde dochádza k prvému stretu medzi Connorom a vrahom Sethom. Gaelen Foley má totiž občas tendenciu rozťahovať niektoré pasáže a scény, pričom nenechá žiadny priestor pre fantáziu čitateľa. Keď však príde na akciu, idú opisy ľudí, prostredia a vnútorného prežívania bokom. Samozrejme, pri danom rozsahu románu sú nutné aj pokojnejšie kapitoly, ale začiatok funkčne predznamená atmosféru celého príbehu. Protagonistka Margaret - Maggie - žije v područí svojej dominantnej sestry a jedinú možnosť, ako sa vyhnúť jej krutému zaobchádzaniu, vidí v skorom sobáši. Lenže máloktorý nápadník dokáže vzdorovať povýšeneckej Delii, azda okrem lorda Brycea, ktorý v manželstve s Maggie vidí únik z vlastných problémov. Maggie si nerobí žiadne ilúzie, no situácia sa dramaticky zmení, keď pod vplyvom nečakaných okolností dochádza k duelu medzi lordom Bryceom a novopečeným vojvodom z Amberley. Maggie a Connor spoja sily, aby odhalili, kto má zálusk na jeho titul, a popritom stihnú dať, prirodzene, priechod aj svojim túžbam po telesnej blízkosti i citovému naplneniu.

Gaelen Foley (zdroj: Rakes and Rascals)

"Myseľ mu bežala na plné obrátky. Vírila v nej hrôza, že mu bol Amberley na stope, aj úľava, že sa mu zatiaľ nepodarilo odhaliť jeho identitu. Pozrel do taniera a nedokázal ani len pomyslieť na to, že by dojedol večeru. Chvalabohu, že bol ešte vždy mimo nebezpečenstva - aspoň nateraz. Srdce mu prudko bilo v hrudi. Nebol to ani tak Amberley, koho sa obával. Bál sa odhalenia. Toho, že si pred priateľmi úplne zničí povesť. A najviac zo všetkého sa desil svojho otca. Božemôj, Amberley si to už spojil s ním..." (str. 311)

Je skvelé, že autorka venuje priestor aj záporákovi príbehu, jeho snahy tým získavajú punc pochopenia, keďže pomerne detailne vysvetľuje jeho pohnútky. V príbehu natrafíte aj na staré známe postavy z predošlých dielov, hoci im nie je venovaného veľa priestoru. Na jednej strane je to škoda, no na druhej sú ich osudy už uzavreté a ich umelé rozvíjanie by mohlo byť kontraproduktívne. Zároveň dej obohacuje aj množstvo vedľajších postáv, ktoré vám udrú do oka a prichytíte sa pri myšlienke, že by si zaslúžili samostatnú knihu. Ktovie, možno sa napokon aj dočkáme, veď aj Nespútaného vojvodu možno zaradiť do širšieho univerza. 

Originálny názov: Duke of Storm
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Moonlight Square)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 488

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Tajomstvá vedúce k vášni a láske

Predvianočný čas je ako stvorený na návštevu londýnskeho Moonlight Square, kde sa znova pretkávajú osudy jeho obyvateľov. Gaelen Foley v druhej časti série predstavuje vo väčšej miere vojvodu z Rivenwoodu, ktorého sme mali možnosť spoznať už v Škandalóznom vojvodovi. Vytvoril dojem záhadného, no veľmi príťažlivého a bohatého príslušníka vysokej vrstvy.  Na rozdiel od iných mladých šľachticov, s ktorými sme sa už v rámci série stretli, sa Azrael Chambers vyhýba spoločenským udalostiam a dáva prednosť životu v ústraní. Keď jeho starostlivo budovaný pokoj naruší krásna lady Serena Parkerová, spustí sa kolotoč udalostí vedúcich k odhaleniu skrytých tajomstiev, ale aj k vzplanutiu horúcich citov.

"Vôbec sa k nemu nesnažila priblížiť alebo sa s ním nebodaj porozprávať. Zdalo sa, že jeho existencia jej je úplne ukradnutá, zatiaľ čo on ňou bol prakticky posadnutý. Pripadal si ako hlupák. Pomaly si začínal uvedomovať pravdu a prebúdzal sa v ňom hnev. Takže odo mňa chcela iba informácie. Pravdaže. To bol jediný dôvod, preto mu dovolila, aby ju pobozkal. Celá tá pozornosť, ktorú mu počas sezóny venovala, mala len jeden sebecký cieľ. Nikdy to nesúviselo s ním. Hneď ako zistila, že nedostane odpovede, ktoré chcela, odkopla ho." (str. 83)

Priaznivci autorkinej tvorby si pri tomto románe určite prídu na svoje. Okrajovo sa totiž vracia k svojej azda najznámejšej sérii - Klubu Inferno. Dokonca sa tu mihne aj niekoľko dobre známych postáv, hoci zároveň treba dodať, že dej Tajomného vojvodu sa odohráva pred udalosťami danej série, a tak je akýmsi jemným prequelom. Navyše sa viac týka nepriateľskej organizácie, čo ešte viac zvýrazňuje jeho zaujímavosť. To román odlišuje aj od predchádzajúceho - prvého - dielu. Kým ten bol založený predovšetkým na ľahkej romantike a humornom nadhľade, aktuálna novinka je o niečo dobrodružnejšia. Priznám sa, že táto spisovateľkina poloha mi vyhovuje viac, už som si na ňu zvykol. Niežeby neboli jej pokojnejšie plynúce príbehy rovnako pútavé, iba im chýba povestná napínavá iskra, ktorá je pre Gaelen Foley typická. Tajomný vojvoda už od úvodu nastolí správnu atmosféru a drží sa jej až do konca. Serena a Azrael majú medzi sebou skvelú chémiu a veríte im každé slovo aj mätež pocitov. Ich vzájomné interakcie sú totiž ako na hojdačke - od záchrany života cez následné odmerané správanie až po výbuch vášne. Hneď ako sa Serena pustí do pátrania ohľadom svojho pôvodu, prehlbujú sa jej kontakty s Azraelom, pretože je to práve on, kto jej môže poskytnúť vzácne odpovede. Preto neváha vniknúť do jeho domu pod falošnou zámienkou, i keď krátko nato mu všetko dopodrobna vyklopí - to sa mi javí ako maličký zádrhel v rámci logiky, no vzhľadom na smerovanie deja je to pochopiteľné. Samozrejme, Azrael ju nechce nijako ohroziť, Serena však nemieni ostať sedieť so založenými rukami. A tak sú naši hrdinovia chtiac-nechtiac vtiahnutí súhrou osudu a náhod do nebezpečných hier, pri ktorých ich to k sebe priťahuje čoraz bližšie. To vedie, prirodzene, k horúcim scénam aj k romanticky ladeným pasážam, takže po láske túžiaci čitatelia si opätovne prídu na svoje. 

"Čím viac sa Serena vnárala do dokumentov, tým väčšmi sa aj jej dvíhal žalúdok. Začala si priať, aby nachádzala výlučne finančné doklady a záznamy. To, čo odkryla, však bolo znepokojujúce. Oveľa horšie. Spomínal sa tam istý muž, lord Jarvis, o ktorom úprimne dúfala, že nie je jej otec. Ten bol obzvlášť zvrátený a obľuboval veľmi mladé dievčatá. Pri čítaní o únosoch náhodných mladých žien v rôznom veku, ktoré si zaobstarával na isté príležitosti, jej vyschlo v ústach." (str. 178)

Tajomný vojvoda ma bavil viac ako prvá časť série, nepochybne pre prepojenie s Klubom Inferno, ktoré si dobre pamätám aj po rokoch. Táto dejová línia robí z knihy zaujímavé čítanie, ktoré poteší každého fanúšika historických romancí. Gaelen Foley má osobitý štýl, pričom stačí jedna kapitola, aby ste sa naladili na jej vlnu a užili si všetko, čo vám ponúka. Vzhľadom na to, že séria Moonlight Square má kvalitatívne vzostupnú tendenciu, som zvedavý, čo prinesú ďalšie dva diely. Autorka má na konte už viacero vydarených diel, takže návraty k rôznym postavám a rozširovanie celkového univerza je výborným spôsobom, ako si udržať priazeň čitateľov.

Originálny názov: Duke of Secrets

Príslušnosť k sérii: 2. diel (Moonlight Square)

Preklad: Miriam Ghaniová

Počet strán: 344

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Mozaika vášne, peňazí a smrti

Sandra Brown pokračuje vo svojom víťaznom ťažení na poli trilerov s iskrou erotiky a v slovenskom preklade sa nám prihovára románom Dokonalá lesť. Rozširuje ním zbierku knižných súrodencov a pridáva čosi navyše. Oproti predošlým titulom mi totiž tento pripadal o niečo temnejší, prvok trileru v ňom mierne prevažuje nad ľúbostným motívom. Nie je to na škodu, i keď som už bol navyknutý na odľahčenejší štýl. Napriek tomu autorka nestráca nič zo svojho šarmu a opäť sa môžete tešiť na zamotaný prípad, kde má hlavné slovo nebezpečenstvo, zrada, nedôvera, a to všetko zaobalené do strhujúcej vášne, ktorá môže občas človeka zaslepiť. 

"Zatvoril dvere. V kuchyni prešiel od okna k oknu a pozorne prebehol zrakom po okolí, či si niekto niečo nevšimol. Nikde však nebolo ani nohy. Jediný pohyb predstavovali kvapky dažďa, padajúce z odkvapov do kaluží pod nimi. Spokojný, že sa dostal dnu bez odhalenia, konečne vydýchol. Jeho dych bol jediným zvukom v celom dome. Vládlo tam hrobové ticho. Žiadne tikanie hodín ani tichý hukot domácich spotrebičov, nijaké prúdenie vzduchu z ventilácie. Nič. Ticho bolo o to strašidelnejšie, že všade vládlo prítmie." (str. 169)

Dokonalá lesť rozohráva ukážkovú hru na mačku a myš medzi starším vrahom Fordom, ktorý sa už niekoľko desaťročí vyhýba trestu, a agentom FBI Drexom, ktorý je odhodlaný chytiť ho bez ohľadu na to, čo ho to môže stáť. Lenže do cesty sa mu postaví Fordova manželka... Ako správne tušíte, okamžite to začne medzi nimi nebezpečne iskriť a Drex bude mať čo robiť, aby si napriek tomu zachoval čistú myseľ. Je možné, že Talia je v celom prípade iba nevinným pešiakom, ďalšou Fordovou obeťou, či nebodaj spolupáchateľkou? Neistota je skvelým ťahúňom deja, hoci by čitateľ rád veril, že Talia je dievča v problémoch, predsa len sa aj naňho prenesú pochybnosti a nedovolí si naletieť jej sladkému výzoru. Agent Drex Easton je prototypom profesionála, ktorý využíva zbraň rovnako pohotovo ako poznatky z kriminálnej psychológie. Neváha presvedčivo klamať ani dať jasne a nahlas najavo, čo si skutočne myslí. Sandra Brown sa ho snažila vykresliť ako neohrozeného a odvážneho, no spočiatku mi jeho prejavy arogancie a "mačizmu" skôr prekážali. I keď, možno to bol autorkin zámer a čitateľ si má k jej hrdinovi nachádzať cestu len postupne. V tom prípade jej tento krok vyšiel na jednotku. Na druhej strane nie je typickým výsostne pozitívnym protagonistom a tvrdšie prejavy charakteru sú nutné, ak chce prísť na koreň okrádaniu a vraždám žien. A rozhodne sa ísť na to za pomoci vydávania sa za spisovateľa, ktorý sa nasťahuje do susedstva Jaspera Forda. Zo svojho nového hniezda môže poľahky sledovať vraha i jeho ženu. Zbližuje sa nielen s nimi, ale aj s Taliinou kamarátkou Elaine, a Talia sa čoraz viac zamotáva do spletitých intríg medzi dvoma neúnavnými predátormi. 

"Odkedy sa spoznala s Jasperom, nebývala osamote s mnohými mužmi. Rozhodne nie s takými, čo ju vyvádzali z rovnováhy ako Drex. Predstavoval akúsi nedefinovateľnú, ale veľmi skutočnú hrozbu. Cítila to od prvého okamihu, čo ho spoznala. Inštinkt ju upozorňoval, aby sa od neho držala čo najďalej. Nie zo strachu, že by jej ublížil, ale ako keby sa mohla nebezpečne priblížiť k ohňu. Zdroj svetla, ktorý priťahuje nočné motýle, nemôže za to, že je taký horúci, ale ani motýle nemôžu za svoje nutkanie lietať okolo neho." (str. 222)

Dokonalá lesť sa číta ľahko, do deja sa vžijete okamžite a neustále dianie a odhaľovanie súvislostí udržia vašu zvedavosť až do konca. Sandra Brown využila námet naplno, žiadna dejová línia neostala nedotiahnutá ani nebola spracovaná silene. Každá postava má čosi do seba, je niečím špecifická, je pre mňa ťažké vybrať tú, ktorá mi utkvela v pamäti najvýraznejšie. Napokon sa ňou zrejme stane Drex pre vyššie spomenuté dôvody. Dokonalá lesť však určite patrí v porovnaní s inými autorkinými dielami k tým, na ktoré si spomeniem aj s odstupom času. Je napínavé, šteklivé a nepredvídateľné. A na rozdiel od teploty vonku vo vás vyvolá iba príjemné mrazenie 😀.

Originálny názov: Outfox
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 408

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Podoby lásky v plynutí času

André Aciman opäť dokazuje, že nepotrebuje nepravdepodobné zápletky, prekombinovaný dej ani šokujúce odhalenia, aby svojou knihou zaujal širokú škálu čitateľov. Postačí mu na to obyčajná ľudskosť a znalosť charakterov. Keby nepôsobil ako spisovateľ a učiteľ, rozhodne by sa uplatnil ako psychológ, pretože svojimi riadkami vie poskytnúť odpovede na mnohé otázky, ktoré si kladie občas každý z nás. Variácie záhad nesú v sebe všetky prvky jeho osobitého štýlu, predstaveného už v debutovom románe Daj mi tvoje meno. Na svoje si tak znova prídu hlavne tí čitatelia, ktorí uprednostňujú láskavé, no pritom až na kosť mierené vyjadrenia na adresu vzťahov, citov, života a ľudského konania. Emocionálna sila príbehu ho miestami priam lyrizuje, ale zobrazené udalosti za ňou ani trochu nezaostávajú.

"Vytvárame si predstavy o tom, ako sa naše životy uberajú, a ani si neuvedomujeme, že tie predstavy vytvárame, práve v tom je ich pôvab, sú kotvou a my nemáme potuchy o tom, že vytvárame zdanie, akoby sa nič nemalo zmeniť. Veríme, že ulica, na ktorej bývame, bude stále taká istá a tak isto sa bude volať. Veríme, že priatelia zostanú priateľmi naveky a tých, čo milujeme, budeme milovať navždy. Dôverujeme a v škále tej dôvery zabúdame, že sme dôverovali." (str. 36)

Protagonista je typicky "acimanovský" - nečakajte idealizovaného hrdinu, ale komplexného človeka s chybami, pochybnosťami a neistými rozhodnutiami. André opäť vytvoril osobnosť, ktorej rozumiete, hoci ona sama sa zmieta vo vlastnom vnútri a nevie si dať rady. Paulove úvahy sú psychologickou sondou do duše citovo založeného človeka, analyzujúceho podoby vzťahov vo víre času. Paul je pohľadný, inteligentný, vzdelaný a talentovaný, ale dokáže byť aj sebecký a zahľadený do seba. To mu spôsobuje ťažkosti v kontakte s ľuďmi, na ktorých občas prenesie svoje trápenie, ale napriek tomu mu chcú pomôcť, postarať sa oňho či vyviesť ho z pochmúrnosti na svetlo. Na základe piatich krátkych príbehov odhaľujeme pozadie Paulových vzťahov. Popri čítaní som si robil ich pomyselný kvalitatívny rebríček, ale napokon som si ho nebol schopný ustáliť. S odstupom času sa mi totiž viac uležali v mysli a vnímal som ich odlišne ako v priebehu spoznávania. V tomto zmysle má kniha fantasticky zvolený názov, pretože niet väčšej záhady v živote človeka, ako sú jeho city, interakcie s ostatnými ľuďmi a pochopenie vlastného prežívania. Z textov Andrého Acimana vždy sála taká úprimnosť, že máte dojem, akoby písal o sebe. To sa naplno prejavuje už v úvodnom príbehu s názvom Prvá láska, ktorý nás zavedie na slnečný taliansky ostrov, kde Paulova rodina trávila letá. Dvanásťročný Pauly ešte len objavuje svoju sexualitu, pričom očarenie príťažlivým mužom predznamená jeho ďalší vývoj. Keď píšem túto recenziu, uvedomujem si, že práve mi v pamäti rezonuje najviac. Každý z príbehov však čímsi vyniká a odhaľuje Paulov ľúbostný život, napríklad Jarná horúčka, kde Paul čelí podozreniu, že jeho priateľka je mu neverná, alebo Hviezdna láska, v ktorom nahliadneme za oponu niekdajšej študentskej lásky, pričom jej dozvuky sa ohlasujú v pravidelných intervaloch. Bude Paul napokon schopný nájsť pravú lásku, spracovať v sebe všetky dobré i zlé skúsenosti a vybudovať si plnohodnotný vzťah založený na vzájomnej dôvere a porozumení?

A. Aciman (zdroj: New York Times)

"Šťastie, ktoré ma navštívilo vo sne, so mnou zostalo celý deň. V niečom som sa rozhodol. Keď ťa najbližšie stretnem, spravím presne to, čo vo sne. Dotknem sa ti líca, buď na kurtoch, alebo v klube či v šatni, niečo také sa musí odohrať. Alebo iné. Alebo čo iné? Zastrelím sa? Naozaj? Keď som ťa po tom sne uvidel, nebol som schopný uskutočniť svoj plán. Bol si znova odmeraný, akoby si sa mi vkradol do sna a zhrozil sa natoľko, že si si vravel, najlepšie bude držať si ma od tela." (str. 137)

Variácie záhad nie je kniha určená pre všetkých, ale zároveň je to kniha pre každého 😊. André Aciman ma svojský štýl, čím môže odradiť čitateľov uprednostňujúcich väčšiu dynamiku a epickejšie motívy, no pritom sa dotýka tém, blízkych väčšine z nás. Hlavné slovo majú intenzita lásky, sexualita a prepojenie partnerov na základnej úrovni. Je to kniha múdra a poetická, kde-tu sa pristavíte, zamyslíte a možno vám pomôže vyriešiť i vaše dilemy. V závere som síce očakával niečo údernejšie, čo by vypointovalo všetky príbehy, no ani absencia vygradovaného konca neuberá nič na čare a kráse tejto knihy. 

Originálny názov: Enigma Variations
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Varsiková
Počet strán: 224

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Podľahnúť drsnej príťažlivosti napriek svedomiu?

Podľa anotácie som sa obával, či náhodou nepôjde o ďalší ľúbostný príbeh s otrepanou témou, akých sú na pulte kníhkupectiev kvantá. V tomto zmysle sa moje obavy, našťastie, nepotvrdili. Michala Ries má však dve nesporné výhody. Po prvé, má bohatú slovnú zásobu a dobrú štylistiku, text sa číta ľahko, málokedy pôsobí rušivo a dokáže vystihnúť zobrazované udalosti verne a trefne. Po druhé, jej hrdinovia sa pohybujú v zaujímavom prostredí motorkárov. Nejde práve o častý zjav v slovenskej literatúre, a duplom v danom žánri. Nepochybujem, že pre čitateľky bude postava Vlka príťažlivou, aj keď ide o stereotyp – drsný, tmavý silák, ale zato neodolateľne lákavý a pri správnej osobe prejavujúci svoju druhú, nežnejšiu stránku. Prepracovanejšou postavou, vymedzujúcou sa zo zabehaných koľají, je Júlia, už len preto, že je zároveň aj rozprávačkou príbehu (okrem krátkych pasáží zameraných na Vlka). 

"Vysadnem na motorku za jeho chrbát. V momente, keď Adam pridá plyn, takmer prepadnem dozadu. Zošuchnem sa tesne k nemu a pevne ho zovriem rukami aj stehnami. Skutočnosť je lepšia než moje predstavy. Na veste nemá chrbtovú výstuhu ani žiadnu bundu, a tak sa moje prsia opierajú o jeho pevný chrbát, stehnami mu zvieram boky a dlane mám zopnuté na jeho tvrdom bruchu. Nikdy som nebola taká vzrušená. Trochu pootvorím priezor na prilbe, aby mi vietor ochladil rozpálené líca. Fantázia sa mi rozbieha na plné obrátky. V hlave sa mi odvíja film. Mládeži neprístupný." (str. 90)

Júlia v mladom veku príde kvôli nehode na motorke o otca, ktorý jej bol vzorom a najbližším priateľom. Popri ťažkom vyrovnávaní sa so situáciou sa naštrbia jej vzťahy s matkou (ktorá sa s otcom chcela rozviesť a po jeho smrti začala žiť s priateľom), razantne zmení svoj imidž a uzavrie sa pred okolitým svetom. Na niekoľko týždňov odcestuje, aby si „vyvetrala hlavu“, pričom na cestách spozná Martina, čo sa jej napokon stane osudným. Po návrate domov ju totiž zoznámi so svojou sestrou Betkou, ktorej snúbenec je motorkár a Júlia okamžite podľahne jeho čaru a príťažlivosti. Júlia v čitateľovi vyvoláva viacero dojmov – začína to pozitívne, pretože ju spoznávame v spoločnosti otca, keď je ako stredoškoláčka plná života, nádeje a radosti. Pokračuje to ľútosťou, pretože prišla o svoj ideál, a hoci sa dá porozumieť jej žiaľu a niektorým prchkým reakciám, napokon to skončí kdesi medzi otrávenosťou a škodoradosťou. V závere, keď musí čeliť dôsledkom svojich činov, som si povedal: A čo si akože čakala? Iste, Júlia je mladá, rozorvaná a bojí sa svojich citov, no vyvrcholenie celého deja je nielenže jasné od začiatku a teda bez akéhokoľvek prekvapenia, ale navyše podfarbené vedomím, že toto trápenie si spôsobila Júlia sama. Na druhej strane aspoň Michala Ries neskĺzla ku klišé vo forme naivnej, ale nevinnej hrdinky - Júlia je nedokonalá, a práve to ju robí pre čitateľa prijateľnejšou aj napriek jej chybám. 

Michala Ries (zdroj: Deň ženy)

"Cítim veľký pokoj. Cítim otca. A lásku k Adamovi. Bez neustáleho odporu, strachu, neistoty a pocitu zrady. Len čistý cit. Neviem, kedy sa z túžby stala láska. Nikdy predtým som zamilovaná nebola, s Marekom sme boli deti, nešlo o naozajstné partnerstvo, no teraz o svojich pocitoch nepochybujem. Nie je to pobláznenie, nie je to iba príťažlivosť a už vôbec to nie je detské. Ľúbim ho - snúbenca svojej kamarátky." (str. 153)

Čo sa mi páči, je pozadie postáv – napríklad pôvod ich prezývok, a to tak v prípade Vlka, ako aj Júliinho otca Hasa. Svet, v ktorom sa hrdinovia pohybujú, robí z románu zaujímavejšie čítanie, čitateľ sa môže ponoriť do málo známeho sveta motorkárskych klubov, ich vzťahov, kontaktov či fungovania. Ide o komunitu, ktorá drží pri sebe, dokáže si poskytnúť oporu, hoci aj tu sa, samozrejme, nájdu rôzne povahy a charaktery. Zo všetkých, samozrejme, najviac vyčnieva Vlk so svojou dokonalou figúrou, uhrančivým pohľadom a pevnými postojmi (tie sa však tiež lámu v blízkosti Júlie). Tiež sa mi páči názov, ktorý sa dá vnímať vo viacerých rovinách. Román Na úteku je modernou romancou s veľkou šancou osloviť širokú cieľovú skupinu a otvorenými dvierkami pre prípadné pokračovanie. Námet je síce tradičný a príbeh neraz predvídateľný, ale získa si vás postavami a málo využívaním prostredím. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Iskrivá príťažlivosť v napínavom šate

Som veľmi rád, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ oživilo tradíciu prekladov diel Sandry Brown, s ktorej tvorbou som sa zoznámil ešte počas strednej školy. Má originálny štýl a dokáže spojiť romantiku s krimi ako máloktorá autorka moderných ženských románov. Na knihu Voľný pád sme si museli pre korona útlm počkať o niečo dlhšie, ale oplatilo sa. Opäť tu máme zábavný i dobrodružný koktejl plný šteklivých scén aj živelnej akcie. Iste, občas sa vyskytnú pasáže mierne pritiahnuté za vlasy, ale aj to tvorí kolorit autorkinho remesla. Silní, sebavedomí hrdinovia, odhodlaní protivníci a zápletka, kde sú v hre vysoké stávky.

"Konečne sa zbavila polície a nemienila ich priviesť späť kvôli tomu, že tu uviazla s Ryeom. Vyzeralo to vlastne, akoby ju uniesol, ale tak ďaleko nechcela zájsť. Upriamiť na seba pozornosť strážcov zákona bola tá posledná vec, po ktorej túžila. Presne na to sa zrejme Rye spolieha. A tí dvaja muži v kaviarni? Majú na svedomí udalosti uplynulej noci, ako hovoril Mallett? Ak áno a ak naozaj idú po tej schránke, mohla by byť v nebezpečenstve? Keby sa jej podarilo získať ju od Ryea alebo keby nástojila na tom, aby jej ju vrátil, a on by ju poslúchol, tak potom čo?" (str. 115)

Sandra Brown ostáva verná svojmu nastolenému kurzu a aj tentoraz spoja hlavné postavy zložité kriminálne okolnosti. A ako tiež býva u spisovateľky zvykom, spočiatku stoja na opačných stranách, no pod vplyvom udalostí sú nútení spolupracovať, zatiaľ čo iskrenie túžby medzi nimi postupne prerastá do hlbšieho citu. Takto to vyznieva, akoby boli Brownovej diela písané podľa určitej schémy, ale nedajte sa pomýliť. Každé si vás získa iným spôsobom a ponúkne niečo navyše. Voľný pád spracúva viacero motívov, ktoré spoločne skvelo fungujú, aj keď na prvý pohľad niektoré z nich nemusia mať veľa styčných bodov - letectvo, rakovina, politika, moc, intrigy... Román má dramatický rozbeh, ktorým sa nastolí atmosféra aj dynamika celého deja. Rye Mallett je jediný, kto sa podujme letieť v nepriaznivom počasí na východnom pobreží a doručiť čiernu schránku so záhadným obsahom na miesto určenia. Lenže ktosi sabotuje jeho úsilie a Rye je nútený núdzovo pristáť. O schránku má očividne záujem viacero skupín, napríklad atraktívna Brynn O´Nealová, ktorá tvrdí, že spolupracuje s jeho klientom. Ryeova nedôvera je však príliš mocná, aby jej schránku iba tak odovzdal, a tak sa stáva súčasťou nebezpečného kolotoča lží, zrady a mocenských hier. Sandra Brown pozná zloženie i očakávania svojej cieľovej skupiny, a tak si v jej románe príde na svoje široká zložka čitateľov. Napätie je dávkované v rozumnej miere, rovnako ako ľúbostné pasáže, nič neprevažuje ani nie je zahnané do kúta v prospech iných námetov. Voľný pád je označovaný ako triler, čo nie je síce ďaleko od pravdy, ale človek neznalý žánru a autorkinej tvorby by mohol byť prekvapený z výsledného textu. Verím však, že aj príjemne, kde je predsa napísané, že napätie nemôže byť okorenené aj ďalším typom vzrušenia?

Sandra Brown (zdroj: Mystery Sequels)

"Každý z nich mal iný štýl, no obaja boli rovnako nebezpeční a oddaní svojim zamestnávateľom, nemenovanému pánovi a panej, z ktorých jeden bol pacient. Premýšľal, kto to asi tak môže byť, keď mohli dať vystopovať mobilný telefón a mali k dispozícii takýto párik, ktorý za nich robil špinavú prácu. Je aj Nathan Lambert jednou z ich bábok? Alebo vari za nitky ťahá práve on? Brynn ho opísala ako génia, to však nemusel byť nutne kompliment. Mnohí géniovia boli šialenci, využívajúci svoju genialitu ako ospravedlnenie za zverstvá, ktoré páchali." (str. 147)

Celý príbeh sa odohráva v krátkom časovom rámci, čomu zodpovedajú aj úseky textu označené časovými údajmi. Podporuje sa tým dynamika a zároveň stupňuje napätie vyplývajúce z nutnosti hrdinov stihnúť včas všetko, čo majú pred sebou. Unikanie pred políciou aj zabijakmi je využité v plnej miere a vôbec pri tom nevadí, že Sandra Brown občas siahne po klišé, s akými sa stretávame aj v iných jej knihách. Či už ide o postavy, ich zbližovanie, alebo skorumpovaných vládnych činiteľov. Voľný pád je ako stvorený na horúce letné dni, prináša vám primeranú mieru napätia aj zábavy a ukáže, že romantika už dávno nie je iba doménou "červenej knižnice".

Originálny názov: Tailspin
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 390

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Citlivý príbeh o každom z nás

Keď som v lete 2018 otočil poslednú stranu knihy Daj mi tvoje meno, ostal som v nemom úžase. Stala sa pre mňa jednou z najsilnejších - témou, konkrétnymi scénami, symbolikou, ústrednou dvojicou a hlavne atmosférou horúceho, lepkavého leta. Po informácii, že v preklade Otakara Koříneka vyjde v Slovarte voľné pokračovanie, som vedel, že ho musím mať. Román Nájdi si ma nechce byť priamym nasledovníkom svojho predchodcu, jednoducho ponúka pohľad na širšie súvislosti osudov postáv. Okrem Elia a Olivera sa to vo väčšej miere týka Eliovho otca Samuela. Som rád, že mu André Aciman venoval viac priestoru, pretože už predtým sa prejavil ako zaujímavá osobnosť, ktorá má čo ponúknuť čitateľovi.

"Medzitým sa z toalety vrátila moja spoločníčka, sadla si oproti mne naklonená dopredu, čo signalizovalo, že keď dotelefonujem, chce pokračovať v rozhovore. Zadíval som sa na ňu prenikavejšie než dosiaľ za celú cestu, jednak preto, že ma niekto zamestnával v telefóne, čo dodávalo môjmu pohľadu hmlisto nepozorný, nevinný, blúdivý výraz, a zároveň mi to umožňovalo hľadieť do očí, ktoré boli na také pohľady navyknuté, vychutnávali ich a nikdy by sa nedovtípili, že keby som nabral odvahu a vrátil jej pohľad tak uprene, ako sa dívala ona, začal by som v sebe živiť ilúziu, že jej očiam pripadajú moje rovnako krásne." (str. 25)

Musím však tiež povedať, že ma prekvapilo smerovanie deja v porovnaní so záverom knihy Daj mi tvoje meno. Nechcem prezrádzať nič konkrétne, ak sa niekto na túto sériu ešte len chystá, ale to, čo by ma inde rozladilo, ma tu skôr presvedčilo o autorových kvalitách. Istá lyrickosť textu sa totiž prejavila aj v samotnej stavbe deja, a tak sme ako čitatelia nútení uvažovať nad rôznymi verziami udalostí. Ako ovplyvnia naše životy určité rozhodnutia? Stačí jedna cesta či konverzácia a môžeme zvrátiť beh osudu. Ani spomínané postavy už nie sú ako kedysi, a tak je u nich stále čo objavovať. Román Nájdi si ma je v prvom rade o emóciách. Ak sa mu otvoríte, s hrdinami zažijete ich príťažlivosť, ľahostajnosť, vášeň aj posadnutosť. André Aciman neskrývane využíva vlastné skúsenosti a zážitky, a tak je jeho text prešpikovaný človečinou a uveriteľnosťou. Príbeh začína Samuelom a jeho cestou do Ríma za synom - učiteľom a pianistom. Vo vlaku stretne mladú ženu Mirandu, s ktorou rýchlo pocítia nečakané spojenie. Podobný pocit prežíva aj Elio, ktorý spozná zaujímavého staršieho muža, čo ho prirodzene privedie k spomienkam na filozofujúceho mladíka pobývajúceho u nich počas jedného horúceho leta. A napokon je tu Oliver, nachádzajúci sa na križovatke v práci i osobnom živote, pričom si musí vybrať, kam sa vyberie jeho srdce... V tomto zmysle oceňujem názov románu, pretože stačí krátky okamih, aby sme našli tú pravú osobu, ktorá možno len čaká práve na danú chvíľu.

"Neprestalo ma udivovať a na náš večer vrhať aureolu, že odkedy sme sa stretli, uvažovali sme rovnako, a ak sme sa báli, že nie alebo že sme šliapli vedľa, bolo to preto, lebo skúsenosť nás poučila neveriť, že niekto by mohol rozmýšľať či správať sa ako ten druhý. Preto som bol pri ňom taký nedôverčivý, preto som nedôveroval svojim vnútorným impulzom a nemohol som byť šťastnejší, keď som videl, ako odhadzujeme svoje zábrany." (str. 113)

Prvá časť série vyšla pri príležitosti pokračovania v novom vydaní. Síce spolu pekne ladia, no ani pôvodná verzia nestráca nič zo svojho originálneho ducha. Slová Andrého Acimana vám preniknú do duše, a hoci je Nájdi si ma útly román, zanechá vo vás veľmi výrazný dojem. Určite odporúčam poznať aj predošlý príbeh, bez neho by vám mohli ujsť niektoré súvislosti, nehovoriac o tom, že by ste sa pripravili o komplexný zážitok a objavovanie všetkého nového, čo postretlo vaše obľúbené postavy. Priznám sa, že som fanúšik Elia, Oliver mi zavše pripadal napriek fasáde skúseného svetobežníka ako ten nerozhodnejší a zmätenejší z dvojice, a to na úkor Eliovho šťastia. Bolo zaujímavé zistiť, akým vnútorným vývinom obaja prešli a kde sa momentálne nachádzajú. A ktovie, či sa s nimi ešte nestretneme a či náhodou napokon nebude všetko zase celkom inak. Aj v tom tkvie čaro a úspech Andrého Acimana - ukazuje, že život nenapreduje lineárne, ale je tvorený obrovským množstvom odbočiek, čo ho môžu obrátiť nečakaným smerom.

Originálny názov: Find Me
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Daj mi tvoje meno)
Preklad: Otakar Kořínek
Počet strán: 199

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Princ, zbojník a atentátnik

Ďalšia séria obľúbenej autorky Gaelen Foley je na konci. I keď, aby som vec uviedol na správnu mieru, bola celkovo prvá, ktorú napísala, azda aj preto jej stačili tri časti, nie ako v prípade početného Klubu Inferno a jeho voľných pokračovaní. Každý román je však exemplárnym príkladom historickej romance s moderným nádychom. Sú plné romantiky (prirodzene), ale tiež silných postáv a najmä dobrodružných prvkov a nevšedných zápletiek. Gaelen už dávno prekonala fámy o tom, že romance sa rozplývajú ako med na jazyku. Séria Ostrov Ascencion dokazuje, že aj tento žáner poskytuje autorom priestor na všemožné motívy a vytvorenie pútavého príbehu.

"Danielu Chiaramonteovú musia bez milosti obesiť. Bezpochyby. Už aj predtým cítil ničivú potrebu zachrániť dámu v núdzi. Rozhodol sa, že si to nebude všímať, vedel, že nemôže dôverovať svojmu hlúpemu gavalierstvu. Daniela nebola žena, akú sa človek odváži zachrániť. Keby jej podal pomocnú ruku, pravdepodobne by mu ju odsekla. Nie. Musí dovoliť, aby odvisla na šibenici, tak ako mal dovoliť, aby sa pred rokmi Julia dostala do väzenia pre dlžníkov. Sama si za to môže. Adriano má pravdu. Obe sú zlodejky." (str. 111)

Každá časť trilógie sa dá čítať aj samostatne, ale vždy je lepšie poznať aj predošlé príbehy, najmä preto, že Čarovný princ uzatvára celú sériu a čitateľ chtiac-nechtiac podľahne nostalgii. Či už išlo o príbeh rodičov alebo osudy ich detí, Ostrov Ascencion znamenal v tvorbe Gaelen Foley poriadny nášup. Záverečný diel predstavuje Rafaela di Fiore, následníka niekdajšieho pirátskeho princa, ktorý má v krvi vášeň, ale aj priťahovanie dramatických udalostí. To sa prejaví už počas jeho detstva, ale no v rámci deja vo chvíli, keď pod maskou tajomného zbojníka odhalí šľachtičnú Danielu, ktorá bohatým berie a chudobným dáva. Rafael vie, čo je jeho povinnosťou, nemôže sa však zbaviť silných pocitov, ktoré v ňom vzbudzuje. A tak namiesto toho, aby skončila na šibenici, si ju chce vziať za manželku... Zachrániť Danielu pred slučkou napokon nestačí, pretože obaja sa ocitnú v omnoho väčšom nebezpečenstve kvôli atentátnikovi, čo si vzal na mušku kráľovskú rodinu. Na hlavných postavách sa mi páčila ich dvojtvárnosť. Rafael je považovaný za darebáka, ktorého nikto neberie vážne a vladárske povinnosti mu nestoja za námahu tak ako potešenie so ženami. Daniela je zas naoko vznešená šľachtičná, ale v skutočnosti bojuje za ideály presahujúce jej nalinkovaný život. Aj preto je lepšie poznať aspoň predošlú knihu Princezná, kde sa Rafael dostal do pazúrov zradnej ženy, ktorá mu pošramotila vnímanie celého pokolenia. Síce je všetko ako-tak vysvetlené, no vlastná čitateľská skúsenosť je nenahraditeľná.

"Rafael predniesol na pódiu krátky príhovor, Dani stála po jeho boku, hrdo sa usmievala a pozorne počúvala manžela - fascinoval ľudí hlbokým zamatovým hlasom a privádzal ich do vytrženia zlatou charizmou. Boli to muky stáť po jeho boku, keď ich súkromný život bol v troskách. Ale aspoň v tomto smere sa odhodlala dodržať dohodu. Urobí, čo bude v jej silách, aby mu pomohla získať si lásku jeho ľudu." (str. 207-208)

Komplexne možno povedať, že hrdinovia Gaelen Foley sú dokonalí, no Rafael tento obraz trochu narúša, a preto sa radí k mojim obľúbencom. Keď ho porovnám s jeho "predchodcami" Lazarom a Dariusom, nejaví sa spočiatku veľmi heroicky, svoj skutočný charakter ukrýva pred okolitým svetom a je to práve Daniela, ktorá ho v ňom prebudí. Ich láska im pomôže prekonať všetky prekážky, popritom si, samozrejme, nájdu čas aj pre seba. Ako je zvykom, v knihe natrafíte aj na viaceré romantické i horúcejšie scénky. Dobre vykreslený je aj záporák, nejde o postavičku vytvorenú len pre potreby deja, jeho motivácia je pochopiteľná a uveriteľná. Čarovný princ je dôstojným uzavretím osudov kráľovskej rodiny, čo vo vás vyvolá pocit uspokojenia, ale aj smútku, ktorí pochopia len knihomoli. Dúfam preto, že sa od Gaelen Foley dočkáme i ďalšej vydarenej série, aby bol čím skôr zažehnaný.

Originálny názov: Princ Charming
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Ostrov Ascencion)
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán:334

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Vzrušujúce predstavy premenené na skutočnosť

Román Nabijak sa dá už len podľa názvu ľahko zaradiť do príslušných kategórií, pričom bude nevyhnutne čeliť dvom vlnám čitateľov. Prvá ho automaticky odsúdi ako čítanie pre znudené domáce paničky, druhá - bez predsudkov - ho vezme do rúk s úmyslom zabaviť sa, prípadne pocítiť jemné vzrušenie pri horúcich erotických scénach. Rovnaké zameranie mal aj Zapletený, takže komu sa páčil, nemal by obísť ani knihu Alice Claytonovej. Tá sa totiž pohybuje po rovnakom žánrovom poli ako Emma Chaseová či Jennifer Probstová. Obe autorky sú slovenským čitateľom (či skôr čitateľkám) dobre známe, a tak je možné, že k nim vďaka vydavateľstvu Aktuell pribudne ďalšia stálica.

"Sladké sny a tenké steny... Zaplavila ma vlna poníženia, keď som si spomenula na slová, ktorými sa so mnou rozlúčil. Ešte hlbšie som zaliezla pod perinu. Srdce mi bilo rýchlejšie, keď som uvažovala, ako veľmi som sa strápnila. Srdce, kašli na dievča pod perinou. Minulú noc sa mi určite nič nesnívalo, ale aby som sa uistila, že ma nikto (Simon) nebude počuť kričať od vzrušenia, spala som so zapnutým televízorom. Zistenie, že Simon počul, ako sa mi o ňom sníva, ma uvrhlo do takého šoku, že som nekonečne dlho prepínala kanály a snažila som sa nájsť niečo, čo by neznelo ako ja, keď mám erotické sny so Simonom." (str. 72)

Samozrejme, erotika by v knižnom spracovaní nebola ničím zaujímavým bez príbehu, ktorý je tým hlavným. A Nabijak pritom vychádza z pomerne triviálnej situácie, vďaka čomu sa doňho dá veľmi ľahko vžiť. Hrdinkou je Caroline, ktorá sa nasťahuje do nového bytu. Radosť jej však kazia zvuky od suseda, jasne naznačujúce, čo sa deje v jeho spálni. Keď sa to už nedá vydržať, odhodlane mu ide zabúchať na dvere, aby mu vytmavila, čo si myslí o jeho egoizme. Keď však Simon otvorí, Caroline zažije pohľad, aký rozhodne nečakala... A vtedy sa rozkrúti kolotoč vtipných situácií, trefných dialógov a iskrenia, ktoré dokáže Alice Claytonová preniesť zo stránok aj na čitateľa. V roku 2013 bol Nabijak na svetoznámom knižnom webe Goodreads vyhlásený za jeden z najzábavnejších titulov, takže ak váhate nad kúpou, toto by vás mohlo presvedčiť. Hlasovanie ľudu predsa hovorí za všetko. Román je naozaj pomerne vtipný, a to predovšetkým zásluhou postáv. Tie síce nie sú vykreslené nejako extra do hĺbky, ale s ohľadom na žáner to absolútne neprekáža. V jednoduchosti je krása, a tak si len užívate ich trampoty a vášnivo sa rozvíjajúci vzťah smerujúci, samozrejme, k šťastnému koncu. Ten sa v prípade Caroline rovná aj dosiahnutiu O, s ktorým sa rozlúčila už pred nejakým časom a stal sa natoľko imaginárnym, že sa mu občas prihovára ako vymyslenému kamarátovi.

Alice Clayton

"Nahla som sa k nemu a jemne som sa mu zahryzla do spodnej pery, potom som ho nešetrne pritiahla bližšie. Ochotne sa nechal stiahnuť a nebránil sa, keď som ho chcela viesť. Prstami som ho potiahla za vlasy a jazyk som mu vrazila do úst, zastonal. Celý môj svet sa v tej chvíli zúžil do pocitu, že držím tohto muža, tohto úžasného muža v rukách, že ho zvieram medzi nohami a bozkávam ho, akoby mal nastať koniec sveta. Nebolo to nežné ani váhavé, bola to čistá sexuálna frustrácia, vyostrená žiadostivosťou a zvinutá do obrovskej prosby - bože, nechaj ma dlhodobo žiť v ústach tohto muža. Moja ústa ho viedli v tanci starom ako hory okolo nás, ktoré nás súhlasne sledovali, jazyky, zuby a pery do seba narážali a búšili, až kým nepodľahli príjemnému napätiu..." (str. 185)

Caroline je rozprávačkou príbehu, ale to neznamená, že je jednostranný. Súčasťou textu sú totiž aj esemesky rôznych postáv, z ktorých sa môžeme dozvedieť viac o ich myšlienkach a pocitoch. Nehovoriac o tom, že je to občas príjemné spestrenie textu, rovnako ako pasáž cesty autom, založená čisto na uvažovaní konkrétnych postáv. Krúženie Caroline a Simona okolo seba je šarmantné, i keď po čase začne byť trochu zdĺhavé a najradšej by ste ich už sami poslali do postele. Na druhej strane, dej na vás neútočí prvoplánovou snahou vyvolať túžbu a podnietiť vášeň a k slovu sa dostáva aj romantika. Horúcejších scén sa totiž dočkáte až v druhej polovici knihy, po občasných hluchých miestach a pátose. Viac ma oslovili Carolinine priateľstvá, kamarátstvo je totiž jednou z najprezentovanejších hodnôt. Vyznievajú prirodzene a milo. Nabijak patrí medzi knihy, od ktorých veľa nečakáte, ale dostanete zaujímavý balík plný romantiky, humoru, sympatických postáv a malebného prostredia. Azda sa Alice Claytonovej podarí udržať jej charakter aj v ďalších častiach série.

Originálny názov: Wallbanger
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Cocktail)
Preklad: Dana Petrigáčová
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.

Iskrivá romanca na zimné večery

Zopár rokov badať v románoch určených primárne ženám nový trend. Po historických romanciach a príbehoch zo súčasnosti, kde sa vytvorili akési dva tematické archetypy (nevera a ženská emancipovanosť), prišla na rad erotika. Nejde však o žiadne nechutnosti, ale o umelecké stvárnenie fyzickej stánky vzťahov, šteklivé príbehy okorenené humorom a podnecujúce fantáziu čitateľov. Ako sa zdá, ide o trefu do čierneho, romanticko-erotické romány sa pravidelne umiestňujú v rebríčkoch bestsellerov. Vydavateľstvo Aktuell nie je výnimkou a dobre si uvedomuje, čo verejnosť chce. Siahlo po americkej autorke Emme Chaseovej a v preklade ponúka jej román Zapletený.

"Bozkával som stovky dievčat. Možno aj tisícky, ale pamätám si z nich len niekoľko. A čo tento bozk? Na ten tak ľahko nezabudnem. Chutí... Bože, nikdy som nebral drogy, ale viem si predstaviť, že takto nejako chutí prvý šnup kokaínu. Je to návykové. Naše vlhké pery sa spoja. Nedokážem sa jej prestať dotýkať. Mám ruky všade - na jej tvári, vlasoch, na chrbte aj na zadku. Ťahám ju bližšie k sebe v zúfalej potrebe čo najviac ju cítiť. Chcem, aby vedela, čo to so mnou robí." (str. 65)

Je zaujímavé, že autorka si zvolila za rozprávača muža, nie je to častý jav a príbehu to náramne prospelo. Hoci spočiatku som sa obával, ako sa s tým popasuje, pretože Drew Evans nepôsobí práve ako rytier na bielom koni. Áno, je neskutočne driečny, príťažlivý, bohatý a vyžaruje autoritu v kombinácii s charizmou, ale zároveň je aj notorický sukničkár, ktorý povýšil dobývanie žien na šport. Jeho ďalšiu trofejou má byť aj Kate, no nečakane natrafí na viacero problémov. Kate je totiž nielen jeho kolegyňa, navyše je zasnúbená a okrem toho mu akosi neschádza z mysle... Emma Chaseová sa svojej úlohy zhostila znamenite, čoho dôkazom je Drewov vnútorný svet. Spočiatku mi nebol veľmi sympatický, ale postupne z neho vykresala "človeka" a jeho myšlienkové pochody boli neraz vtipné a trefné. Čo sa mi tiež páčilo, bola snaha "preraziť" stránky knihy a komunikovať s čitateľom. Drew sa nám totiž priamo prihovára, kladie nám otázky, čím sa stáva autentickejším a ešte výraznejšie vás vtiahne do deja. Ja osobne v knihách vítam akékoľvek popkultúrne narážky, a tak ma potešili i Drewove odkazy na rôzne filmy. Keďže ide o otvoreného, úprimného hrdinu, občas padne aj nejaké to expresívne slovo, ale nemusíte sa obávať, nie je ich veľa a sú využívané funkčne.

Emma Chaseová

"Hm, to mi celkom nevyšlo. Máte pravdu, bola to úplná katastrofa. Myslíte si, že som mal ísť za ňou? Mýlite sa. Čítali ste Umenie vojny od Sun C´? Ja áno. Je to kniha o vojenskej stratégii. Dobrý generál vie, kedy má zaútočiť. Výborný generál pozná, kedy má ustúpiť a preskupiť sily. Povedal som Kate, čo som mal. Teraz jej to musím dokázať. Vojny vyhrávajú činy. A tie dokážu vyliečiť aj rany. Slová nie, tie sú lacné. Najmä tie moje majú v tejto chvíli asi takú váhu ako zvyšky papierových vreckoviek zabudnuté vo vrecku." (str. 183)

Zapletený je prvou časťou série, ktorá rozhodne má ešte čo povedať. Niekto by si mohol podľa obálky myslieť, že pôjde o tuctové, gýčové či vulgárne dielo, ale mýlil by sa. V texte sa síce vyskytnú pasáže, ktoré citlivejšie povahy prinútia začervenať sa, no to len podčiarkuje celkovú atmosféru románu. Na knižnom trhu je momentálne veľké množstvo kníh daného žánru, a niektoré skutočne podliezajú kvalitatívnu latku. Román Emmy Chaseovej patrí k vydareným titulom, a preto by nemal ujsť vašej pozornosti. Je pravda, že dejovo neprináša nič nové, ale číta sa ľahko, je zábavný a jeho hrdinov si zamilujete. A okrem toho sa určite - ako aj ja - budete tešiť na ďalšie diely série.

Originálny názov: Tangled
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 254

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Aktuell.