Pravda, zrada a láska občas kráčajú ruka v ruke

Tamera Alexanderová je jednou z ťažiskových autoriek vydavateľstva i527.net a svoj status si zaslúži vrchovato. Príbehy z amerického Juhu s nádychom vznešenosti, výrazných spoločenských zmien aj láskou k človeku, prírode a Bohu oslovia každého fanúšika historickej romantiky. Zo stránok Tameriných kníh vanie nostalgia Margaret Mitchellovej, ale pritom si buduje vlastný štýl. Kto číta preklady jej románov už niekoľko rokov ako ja, vidí dokonca kvalitatívny posun, čo nie je zas v danom žánri bežný jav. Farby pravdy pokračujú v nastolenom duchu série, vďaka čomu sa nám opäť ponúka jedinečná možnosť nazrieť za oponu americkej občianskej vojny a jej rozličných dôsledkov.  

"Zatiaľ sa jej darilo vyhýbať sa mu. Možno sa už z hotela odsťahoval. Kiežby to tak bolo. Keď sa v ten večer vytackala hore schodmi a zistila, že na ňu civie... Och. Už len pri spomienke na to sa červenala. Plášť sa jej otvoril a odhalil nočnú košeľu a ona vedela, že si to všimol. Prezradil ho jeho lišiacky úsmev. Potom doňho narazila pri východe z obchodu! Istotne si ju všimol, no aj napriek tomu sa neuhol, takže mohli obaja skončiť na zemi. Keď si však spomenula na to, ako pevne ju chytil a pritiahol k sebe, bolo jej jasné, že také niečo by sa nestalo." (str. 84)

Statok Carnton v meste Franklin je skutočným miestom, ktoré sa stalo svedkom mnohých pohnutých osudov. Spojené štáty boli po vojne Severu proti Juhu poznačené nielen krvou a zničenými rodinami, ale na vyššej úrovni aj ekonomickými a spoločenskými následkami, ktoré ich dohnali na pokraj kolapsu. Okolie Franklinu si dodnes pamätá boje medzi krajanmi, tvoriace aj jeden z hlavných motívov úvodnej časti série s názvom Prísaha. V nej sme mali možnosť zoznámiť sa s rodinou McGavockovcov, s ich zamestnancami a ďalšími postavami. Farby pravdy prinášajú pohľad na dianie po skončení občianskej vojny, no kto by čakal, že USA nastúpili na pokojné časy, bol by na omyle. Ľudská pamäť síce dokáže byť selektívna a postupne zabudnúť na to zlé, no na niektoré veci sa nedá zabudnúť nikdy. Najmä ak sú poznamenané klamstvom, zradou a nedôverou. Autorkina novinka ponúka okrem samozrejmého umeleckého zážitku aj niekoľko naozaj zaujímavých poznatkov. Tie sa týkajú predovšetkým vtedajšieho falšovania peňazí a vzniku tajnej služby. Hlavnou hrdinkou je Catriona, pôvodom Írka, ktorá sa vydá do zámoria hľadať svojho brata Ryana aj so sedemročnou sestričkou. Jej partnerom na ceste za pravdou sa stáva Wade, ktorý vstúpil do tajnej služby Spojených štátov a vo Frankline má odhaliť sieť falšovateľov. Vydáva sa za bývalého vojaka Konfederácie a zoznamuje sa s pôvabnou Catrionou. Jeho záujem však naráža na prekvapivý fakt, že vlastní veľmi vydarené peňažné falzifikáty. Razom sa z nej stáva hlavná podozrivá a je otázne, či mu srdce dovolí podľahnúť vzájomnej príťažlivosti, alebo počúvne rozum a bude si držať emocionálny odstup...

Tamera Alexanderová 

"Keď sa John McGavock opýtal, či sa jej brat od posledného listu z dvadsiateho deviateho novembra už neozval - Wade spomalil krok -, zaváhala. Jasne si na to spomínal, pretože ho to vtedy zaujalo. Priemerný človek obyčajne zaváha predtým, než vysloví nejakú lož. To sa naučil vo vojne počas výsluchov zajatcov Konfederácie. Ale človek, ktorý je navyknutý klamať alebo je v podvádzaní vycvičený, vypúšťa z úst klamstvá bez najmenšieho zakolísania." (str. 258)

Catriona a Wade sú skvelý pár, páčili sa mi dokonca viac než protagonisti predošlej časti. Asi aj preto, že k slovu sa prihlásila detektívna línia, čo príbeh výborne oživilo a poskytlo Tamere Alexanderovej bohaté možnosti, ako ho spracovať. Vzťah hrdinov nie je prvoplánový, buduje si pevné základy a veríte im každé slovo i výrečný pohľad. Disponujú obrovskou ľudskosťou, až radi podľahnete dojmu, že išlo o skutočné osoby z mäsa a kostí. Farby pravdy sú dojemné, romantické i strhujúce a Príbehy z Carntonu posunuli zase o čosi vyššie. Jednotlivé diely môžete čítať aj samostatne, sú prepojené minimálne, ale určite si prečítajte všetky. Neoľutujete. Dozviete sa čosi nové a zároveň vás prinútia zamyslieť sa nad otázkami viery, úprimnosti a citov. 

Originálny názov: Colors of Truth
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Príbehy z Carntonu)
Preklad: Zuzana Vengliková
Počet strán: 432

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom i527.net.

Láska lieči rany na tele i na duši

Tamera Alexanderová je americká spisovateľka, ktorá pevne zapustila korene aj na slovenskom knižnom trhu. Vydavateľstvo i527.net prináša už tretiu sériu z pera tejto uznávanej autorky a rovnako ako predtým v nej načrela do pohnutých dejín občianskej vojny Severu proti Juhu. No zatiaľ čo v predošlých tituloch sa zameriavala skôr na dôsledky bojov, Príbehy z Carntonu tnú priamo do živého. Úvodný diel začína koncom novembra 1864, vďaka čomu sa stávame svedkami bitky pri Frankline...

"O niečo neskôr si Roland celú scénu ešte raz premietal v hlave a stále tomu nedokázal uveriť. Unionistická armáda odišla bez toho, aby ich zajala. Kým generál Folson a jeho pluk čakali na výsledky vyšetrení, v mysli sa už zmieroval so smrťou, čo za uplynulé tri roky urobil už veľakrát. Ale zmieriť sa so smrťou nie je ľahké, pretože smrť nie je niečo, čo človek raz prijme a hotovo. Je tajnostkárska, záhadná. A predovšetkým nespoľahlivá." (str. 161)

Ako sme u Tamery Alexanderovej zvyknutí, aj teraz sa zameriava predovšetkým na vnútorné prežívanie hrdinov. A veru je na čom pracovať! Kapitán Roland Jones sa potýka nielen s bojovou vravou, ale následne aj s vážnym zranením. Lekárske praktiky však nepriali dlhodobému liečeniu, situácia medzi zranenými je kritická a doktori sa uchyľovali k razantným riešeniam. V poľnej nemocnici - na ktorú sa premenilo sídlo Carnton -, vypomáha aj rodinná guvernantka Lizzie Cloustonová. Práve ona sa prejaví ako Rolandov dobrý anjel a uchráni ho pred doživotným krutým údelom. Popri svojej záslužnej práci pre vojakov sa Lizzie zaviaže sľubom mladíkovi, že doručí jeho list. Vykonanie prísahy sa však ukáže ako pomerne náročné, keďže popri tom musí čeliť snúbencovi i kapitánovi Rolandovi, do ktorého sa zamiluje... Prísaha je napísaná skutočne skvelým štýlom. Ukazuje, že v občianskej vojne niet víťazov ani porazených, trpia iba príbuzní, priatelia a blízki. Nič nie je čierno-biele a každá strana má svoje ideály, za ktoré je ochotná položiť život. A je to napokon túžba po mieri a viera v lepšie zajtrajšky, čo nútia účastníkov začať každý deň s novým odhodlaním a nádejou.

"Predtým boli títo muži pre ňu iba neznámymi zranenými vojakmi. Teraz ich poznala po mene, vedela o ich manželkách, rodinách. Stali sa priateľmi a niektorí dokonca blízkymi priateľmi. Neochotne sa pozrela na Rolanda, ktorý - a to ju zarazilo - sa už chvíľu díval jej smerom. Ešte väčšmi ju prekvapilo to, že v jeho tvári videla iba vrúcnosť a porozumenie. Takmer ju mohla čítať myšlienky: Zvládnete to, Lizzie. Viem, že sa vám do toho nechce, ale zvládnete to." (str. 275)

Čítal som už viacero kníh z daného obdobia, ale najradšej siaham po románoch Tamery Alexanderovej. Zobrazujú vojnu v celom rozsahu, a to nielen počas priebehu, ale najmä v rámci vplyvu na životy ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Boje stierali rozdiely medzi nimi a odhaľovali ich skutočné charaktery. A práve tie sú základným kameňom Prísahy. Lizzie a Roland sú hrdinovia v pravom slova zmysle a pri čítaní máte pocit, že ide o reálne osobnosti z mäsa a kostí. A možno aj sú, ich príbeh sa mohol naozaj odohrať. Veď nádej, vier a láska sú hnacím motorom každého obdobia našich dejín...

Originálny názov: With This Pledge

Príslušnosť k sérii: 1. diel (Príbehy z Carntonu)

Preklad: Zuzana Venglíková

Počet strán: 396

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com. 

Láska vo víre spoločenských zmien

Konečne sme sa dočkali! Tretia časť série kníh z Veľkostatku Belle Meade je na svete, a tak sa opätovne môžeme ponoriť do víru romantiky, neistoty a tragédií plynúcich z americkej občianskej vojny. Niežeby Príbehy z Belmontu, ďalšia séria Tamery Alexanderovej, neboli rovnako pútavé, ale práve Belle Meade vo mne oživil pestrofarebné predstavy o plantážnickom živote na Juhu. Vo väčšej miere sa totiž venujú situácii otrokov a presahujú tak ľúbostný rámec. Láska je síce hnacou silou a námetom románu, avšak cesta k jej naplneniu nie je vôbec jednoduchá. Naopak, je podmienená prekonaním osobných aj spoločenských prekážok, no o to viac si ju hrdinovia vážia.

"Železniční magnáti boli lojálna cháska. A bezohľadná. Vôbec im neprekážalo, že na ochranu svojich investícií zvalili vinu na hlavu nevinného človeka. Len aby ju neniesli železnice. Ak bola pravda o nehode v Dutchman´s Curve zatajená, ako si Sy myslel, nikdy nevyjde najavo. Jedine, že by ju odhalil niekto zo železníc. Lenže... Keď vzal do úvahy, čo môže stratiť, ak nezíska zmluvu na Hardingov projekt a nezabezpečí si investorov na nákup pozemkov, mohlo ísť o najväčší risk jeho života." (str. 57)

Zbližovanie hlavných postáv Sylasa Rutledgea a Alexandry Jamisonovej je už od počiatku odsúdené na zaťažkávajúce skúšky. On stojí na čele železničnej spoločnosti, ktorá chce investovať v Nashville, ona je učiteľkou, ktorá mu môže pomôcť v nadväzovaní kontaktov, no pri nehode vlaku prišla o snúbenca a o Sylasovom podniku nemá najlepšiu mienku. Samozrejme, postupne sa bariéry medzi nich stenčujú, no ich vzťah pokračuje na pozadí ďalších významných zmien. Alexandra totiž vyučuje na Fiskovej univerzite pre oslobodených otrokov, čo sa na konzervatívnom Juhu rovná spoločenskej samovražde. A tak nečudo, že je Alexandra rodinou i známymi odsunutá na okraj. Sylas predstavuje voči nej osobnostný opak, pretože kým ona je zodpovedná a racionálna, on je ako hazardný hráč absolútne nevhodnou partiou. Ako sa však lepšie ukáže prerod človeka, ak nie z darebáka na polepšeného jedinca? Sylas je prototypom osoby, ktorá dokáže zanechať ľahkovážnu minulosť a vybudovať si budúcnosť na pevnejších základoch. A Alexandra je zas príkladom odpustenia vyvierajúceho z hĺbky duše a zmierenia sa s udalosťami, ktoré nemá ako ovplyvniť. V tomto zmysle oceňujem aj názov románu, pretože veta Stav sa o jej srdce pekne odkazuje na Sylasovu hráčsku vášeň aj Alexandrinu citlivú stránku. Nehovoriac o tom, že skvelo dopĺňa názvy zvyšných kníh série.

"Alexandra prešla pohľadom po triede, aby sa presvedčila, že ostatní študenti pracujú na zadanej úlohe, a znovu sa sklonila k sedemdesiatročnej slečne Henriette. Iba za šesť dní sa jej podarilo zvládnuť abecedu. Taký veľký hlad po vedomostiach, aký mali jej študenti, ešte nevidela. A mali na to dobrý dôvod. Ako znovu a znovu zdôrazňoval George White, vzdelanie znamenalo slobodu. Keď sa zamyslela, to isté platilo aj pre ňu." (str. 208)

Tridsaťpäť kapitol vám utečie ako voda, no na záver na vás čaká milé prekvapenie v podobe Alexandrinho čokoládového koláča. Celý príbeh tým získava krásnu autentickú bodku, čo je pre Tameru Alexanderovú typické. Napokon, nijako sa netají tým, že inšpiráciu pre svoje romány berie v reálnych udalostiach južanského Nashvillu a jeho okolia. Stav sa o jej srdce je pekným vyvrcholením série, ktorou autorka vzdala česť známej plantáži aj vlastnému talentu. Po prevrátení poslednej strany sa vo mne miešal príjemný zážitok s pocitom ľútosti, že séria sa dostala na svoj koniec. Verím však, že vydavateľstvo i527.net s prekladom Alexanderovej kníh nekončí a dočkáme sa ďalších skvostov z jej pera.

Originálny názov: To Wager Her Heart
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Veľkostatok Belle Meade)
Preklad: Jana Kyseľová
Počet strán: 351

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.