Tamera Alexanderová je americká spisovateľka, ktorá pevne zapustila korene aj na slovenskom knižnom trhu. Vydavateľstvo i527.net prináša už tretiu sériu z pera tejto uznávanej autorky a rovnako ako predtým v nej načrela do pohnutých dejín občianskej vojny Severu proti Juhu. No zatiaľ čo v predošlých tituloch sa zameriavala skôr na dôsledky bojov, Príbehy z Carntonu tnú priamo do živého. Úvodný diel začína koncom novembra 1864, vďaka čomu sa stávame svedkami bitky pri Frankline...
"O niečo neskôr si Roland celú scénu ešte raz premietal v hlave a stále tomu nedokázal uveriť. Unionistická armáda odišla bez toho, aby ich zajala. Kým generál Folson a jeho pluk čakali na výsledky vyšetrení, v mysli sa už zmieroval so smrťou, čo za uplynulé tri roky urobil už veľakrát. Ale zmieriť sa so smrťou nie je ľahké, pretože smrť nie je niečo, čo človek raz prijme a hotovo. Je tajnostkárska, záhadná. A predovšetkým nespoľahlivá." (str. 161)
Ako sme u Tamery Alexanderovej zvyknutí, aj teraz sa zameriava predovšetkým na vnútorné prežívanie hrdinov. A veru je na čom pracovať! Kapitán Roland Jones sa potýka nielen s bojovou vravou, ale následne aj s vážnym zranením. Lekárske praktiky však nepriali dlhodobému liečeniu, situácia medzi zranenými je kritická a doktori sa uchyľovali k razantným riešeniam. V poľnej nemocnici - na ktorú sa premenilo sídlo Carnton -, vypomáha aj rodinná guvernantka Lizzie Cloustonová. Práve ona sa prejaví ako Rolandov dobrý anjel a uchráni ho pred doživotným krutým údelom. Popri svojej záslužnej práci pre vojakov sa Lizzie zaviaže sľubom mladíkovi, že doručí jeho list. Vykonanie prísahy sa však ukáže ako pomerne náročné, keďže popri tom musí čeliť snúbencovi i kapitánovi Rolandovi, do ktorého sa zamiluje... Prísaha je napísaná skutočne skvelým štýlom. Ukazuje, že v občianskej vojne niet víťazov ani porazených, trpia iba príbuzní, priatelia a blízki. Nič nie je čierno-biele a každá strana má svoje ideály, za ktoré je ochotná položiť život. A je to napokon túžba po mieri a viera v lepšie zajtrajšky, čo nútia účastníkov začať každý deň s novým odhodlaním a nádejou.
"Predtým boli títo muži pre ňu iba neznámymi zranenými vojakmi. Teraz ich poznala po mene, vedela o ich manželkách, rodinách. Stali sa priateľmi a niektorí dokonca blízkymi priateľmi. Neochotne sa pozrela na Rolanda, ktorý - a to ju zarazilo - sa už chvíľu díval jej smerom. Ešte väčšmi ju prekvapilo to, že v jeho tvári videla iba vrúcnosť a porozumenie. Takmer ju mohla čítať myšlienky: Zvládnete to, Lizzie. Viem, že sa vám do toho nechce, ale zvládnete to." (str. 275)
Čítal som už viacero kníh z daného obdobia, ale najradšej siaham po románoch Tamery Alexanderovej. Zobrazujú vojnu v celom rozsahu, a to nielen počas priebehu, ale najmä v rámci vplyvu na životy ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Boje stierali rozdiely medzi nimi a odhaľovali ich skutočné charaktery. A práve tie sú základným kameňom Prísahy. Lizzie a Roland sú hrdinovia v pravom slova zmysle a pri čítaní máte pocit, že ide o reálne osobnosti z mäsa a kostí. A možno aj sú, ich príbeh sa mohol naozaj odohrať. Veď nádej, vier a láska sú hnacím motorom každého obdobia našich dejín...
Originálny názov: With This Pledge
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Príbehy z Carntonu)
Preklad: Zuzana Venglíková
Počet strán: 396
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára