Neal Shusterman svojou young adult trilógiou spôsobil celosvetovú senzáciu. Aj u mňa osobne sa zaradil medzi najoriginálnejších autorov, až je mi ľúto, že Žatva smrti má iba tri diely. Skvelý námet, úžasne vykreslené postavy, neočakávané zvraty a ukážková gradácia. Tento autor je majstrom stupňovania napätia, závery jeho kníh patria k najdramatickejším, s akými som sa stretol. Vôbec som nepochyboval, že koniec série sa bude niesť v rovnako dynamickom duchu, a nemýlil som sa. Posol nielenže zužitkúva všetko, čo poskytli Kosec a Nimbus, ale zároveň si razí vlastnú cestu. Jeho napredovanie bolo naznačené už v predošlej časti, takže nie je žiadnym prekvapením, že niekdajší hrdinovia sú v ústraní a štafetu preberá nový protagonista.
"Teraz sa naňho vrhali všetky možné typy ľudí, až to bolo niekedy trápne. Hoci sa štítil tých, ktorých mu do cesty poslal Mendoza, príležitostne prijímal spoločnosť, keď mal pocit, že tým nezneužíva svoju moc. Najviac ho priťahovali ženy, ktoré boli až príliš podivínske. Takýto vkus na ženy sa uňho vyvinul po krátkom čase, ktorý strávil s Purity Viverosovou, dievčaťom s vražednými sklonmi, do ktorého sa zaľúbil. No neskončilo sa to dobre. Kosec Konštantín ju skosil priamo pred jeho očami." (str. 133)
S Greysonom Tolliverom sme sa zoznámili v predošlej časti a je to práve on, s kým Nimbus komunikuje po tom, ako sa odmlčal. Po zničení Endury je svet neistý a k slovu sa hlásia rôzne frakcie. Kosci sú polarizovaní vplyvom egoistického Goddarda, Citra a Rowa sa snažia napraviť krivdy z úzadia a zatracovaní tónisti vidia v rozvrátenom systéme príležitosť dostať sa do širšieho povedomia. Posol svojím zameraním, príbehom a myšlienkami prekračuje hranice žánru young adult. Nečakajte romantiku, jasné odkazy ani oddychové čítanie, pri ktorom jednoducho vypnete. Neal Shusterman vytvoril svet, ktorý je odrazom toho nášho, s množstvom viac či menej skrytých symbolov. V Poslovi objavíte bohaté zamyslenia nad politikou či náboženstvom i filozofické úvahy. Tým síce neholdujem, no tu sú podávané trefne a nenásilne, s ohľadom na dej a postavy. V danom kontexte vyznieva záver Žatvy smrti omnoho dospelejšie než úvod a stred série, čo však vnímam ako plus. Hrdinovia majú za sebou príliš veľa skúseností, aby ich to neovplyvnilo a v mnohých ohľadoch neprinútilo predčasne dospieť. Všadeprítomná smrť, zrada a sebecké záujmy im sotva dovolia užívať si pokoj mladosti. Najmä s takým nevyspytateľným protivníkom, akým je kosec Goddard - najprv porazený, potom znovu objavený a zasievajúci skazu v najvyšších priečkach systému. Čo sa mi však už pozdávalo menej, je práve hlavný záporák, ktorý akoby stratil ku koncu dych. Kým predtým si uzurpoval každú scénu, odrazu pôsobil ako karikatúra seba samého, akoby bol už iba tieňom toho obávaného nepriateľa, čo zničil Enduru. Na druhej strane aspoň badať určitý vývoj aj uňho a v celkovom ponímaní deja uznávam, že ani Goddard nie je imúnny voči neschopnosti ovládať všetko a všetkých. S pochybnosťami napokon bojuje aj samotný Nimbus, pretože ľudia dávajú prednosť nízkym pudom pred racionálnym konaním, sú preňho sklamaním a bude musieť nájsť v sebe dostatok síl na odpustenie...
"V názoroch sa prudko rozchádzame. Osem z nás pevne verí, že za prerieďovanie rozrastajúcej sa populácie by malo byť zodpovedné združenie ľudí. Ale štyria, ktorí sú proti, sú neoblomní. Konfucius, Alžbeta, Sapfó a King trvajú na tom, že na takú zodpovednosť jednoducho nie sme pripravení o nič viac, ako sme boli pripravení na nesmrteľnosť. Ale alternatíva, ktorú navrhujú, mi naháňa hrôzu, pretože ak zavedieme ich plán, vypustíme tým džina z fľaše." (str. 348)
Jednotlivé kapitoly sú znova predelené doplnkovými textami - úryvkami z denníkov, komentármi koscov, internou komunikáciou či úradnými záznamami. Jednoduchou formou tak rozširujú príbeh aj celkovú mytológiu série. Žatva smrti je inteligentným čítaním, kde si na svoje príde široká škála čitateľov. Ponúkajú napätie, zaujímavé postavy, netradičný námet aj dôležitý presah do rôznych pálčivých a vždy aktuálnych problémov spoločnosti. Málokedy sa zvyknem vracať k už prečítaným knihám, ale v tomto prípade zrejme časom urobím výnimku. Vydavateľstvo Slovart objavilo v Nealovi Shustermanovi skutočný klenot, preto verím, že si ho ako autora postrážia a Poslom preklady jeho diel neskončia. Bola by to škoda, ak si totiž udrží nastavenú latku a pútavosť tém, z literárneho piedestálu sa len tak ľahko nedostane.
Originálny názov: The Toll
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Žatva smrti)
Preklad: Katarína Figová
Počet strán: 527
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára