Zobrazujú sa príspevky s označením Shusterman. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Shusterman. Zobraziť všetky príspevky

streda 30. marca 2022

Multidimenzionálny chaos

Keďže patrím k státisícom fanúšikov trilógie Žatva smrti z pera nezvyčajne nadaného Neala Shustermana, nemohla mi ujsť ani jeho aktuálna novinka. Nepochyboval som, že ma opäť čaká originálny príbeh, ktorý nepustím z rúk až do obrátenia poslednej strany. Neal má totiž neskutočný talent zapracovať do nám známeho sveta absolútne inovatívne vedecko-fantastické prvky, ktoré však pôsobia logicky a vierohodne. A keď si k tomu pripočítate dôslednú znalosť charakterov a pestrú paletu postáv, máte k dispozícii jedny z najlepších young adult kúskov. Hra so svetmi takisto pracuje s predstavením nových dejísk, no z celkom iného uhla. Tentoraz prichádzajú na scénu alternatívne vesmíry, a hoci by sa daná téma mohla v rukách menej šikovného rozprávača ľahko zvrtnúť, Shusterman drží opraty príbehu pevne a dobre vie, kam ho smerovať, aby neutrpel ani najmenšie škody. 

"Buď bolo niečo veľmi nesprávne so mnou, alebo bolo niečo veľmi nesprávne so svetom. Verte alebo nie, oveľa lepšie by som sa dokázal zmieriť s tým, keby to bolo vo mne, než aby platila druhá možnosť. A keby sa objavilo podobné vysvetlenie ako s Katiinými šatami, čo menia farbu, alebo by šlo hoc aj o vážny otras mozgu, s radosťou by som sa toho chytil. Ale obával som sa, že neexistuje jednoduché vysvetlenie. Zo všetkých síl som sa snažil umlčať vyššiu nervovú činnosť a prestať nad tým rozmýšľať." (str. 42)

Ash je hráč futbalu - nie nášho európskeho, ale amerického, kde sa rapídne zvyšuje možnosť nečakaného úrazu. A práve jedna z takých zrážok ho uvrhne do šialeného kolotoča rôznych svetov. Odrazu sa presúva do iných dimenzií či alternatívnych vesmírov, ktoré síce pôsobia povedome, ale vždy sa v nich nájdu prvky postavené na hlavu. Páčilo sa mi, že zmeny neboli šokujúce a do očí bijúce, spočiatku ide o maličkosti, no postupne Ash zisťuje, že minulosť nie je až taká vzdialená a že má nebývalú možnosť spoznať svojich blízkych aj z celkom nového uhla pohľadu. O to náročnejšie je však nezasiahnuť do diania natoľko, aby hrozilo vychýlenie časovej osi, inak by nastal kolaps astronomických rozmerov. Samozrejme, nebol by to Neal Shusterman, keby zostal len pri prvoplánovom presúvaní sa medzi svetmi. Popri nevšednom motíve rozvíja viacero závažných osobných i spoločenských tém a robí to tak šikovne, že sa naladíte na jeho vlnu a sami sa pristihnete pri uvažovaní nad sebou a svojím okolím. Občas by sa mohol každý - tak ako Ash - ocitnúť nielen v inom prostredí, ale tiež v inom tele. Ash sa raz objaví so zmenenou sexualitou, inokedy dokonca ako žena, neskôr zas čelí silným prejavom segregácie. Okrem toho, samozrejme, naňho pôsobia aj problémy iných ľudí, či už domáce násilie alebo obchodovanie s drogami. Som rád, že Slovart prináša slovenským mladým čitateľom príbehy tohto typu, keďže spracúvajú témy, o ktorých nutne treba hovoriť. Prebytok informácií valiacich sa z každej strany môže pôsobiť ubíjajúco i vyvolať opačný efekt nevšímavosti, no sugestívny román má moc podnietiť k uvažovaniu. Hra so svetmi to využíva azda až priveľmi. Mám tým na mysli, že síce otvára veľa tém, no pri pomerne rýchlom striedaní jednotlivých svetov sa nie vždy vyriešia k úplnej spokojnosti ani sa nedočkajú hlbšej analýzy. To sa týka napokon aj samotného Asha, u ktorého by som v závere čakal väčšiu zmenu voči jeho blízkemu okoliu, jeho mierne laxný postoj mi celkom nesedel k predošlému dianiu. Občas tak kniha obsahovo skôr kĺže po povrchu namiesto toho, aby plne využila svoj potenciál. Patrí k tým dielam, ktorým by prospelo viac dielov, aj keď by sa tým možno ubralo z iných kvalít. 

Neal Shusterman (zdroj: BookSparks)
"Keď som kráčal po chodbe, všimol som si ľudí, ktorých som si v predošlých životoch nikdy nevšimol. A iní, s ktorými som predtým nemal problém, mi pripadali nudní a otravní. V tomto svete som mal poväčšine rovnakých priateľov ako v tom predošlom. Súviselo to aj so zachovaním správneho dojmu. Ale mal som aj nových priateľov. Chlapcov a dievčatá, ktorých som obdivoval. Takých, ktorí si dokázali stáť za svojím a nebáli sa vyjadriť svoj názor. Ľudí s vlastnosťami, ktoré som si prial mať aj ja. No niektorí priatelia jednoducho zmizli, lebo nemali správnu farbu pleti, a to bolo pre mňa najťažšie..." (str. 188)

Lenže... Neal Shusterman je priveľmi prefíkaný autor, aby sa to považoval za prehrešok. Žeby bolo jeho zámerom nedopriať Ashovi poriadne hrdinský charakter? Naznačuje tým azda, že my ľudia sme nevšímaví voči ostatným aj napriek tomu, že máme občas možnosť čosi zmeniť? Nuž, vystúpiť z komfortnej zóny nedokáže každý a spoliehať sa na to, že opraty zmien preberie niekto iný, je prakticky zbytočné. Iba dúfam, že mladší čitatelia to pochopia správne a nevezmú si z Asha nesprávny príklad 😀. Konečný verdikt? Hra so svetmi je zaujímavé, zábavné a poučné čítanie, ktoré zrejme nikdy nezostarne. Čo je smutné, lebo by bolo pekné, keby sa raz spracované témy stali minulosťou...

Originálny názov: Game Changer
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Katarína Figová
Počet strán: 325

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart


sobota 12. septembra 2020

Porážka smrti neznamená, že vyhrala ľudskosť

Neal Shusterman svojou young adult trilógiou spôsobil celosvetovú senzáciu. Aj u mňa osobne sa zaradil medzi najoriginálnejších autorov, až je mi ľúto, že Žatva smrti má iba tri diely. Skvelý námet, úžasne vykreslené postavy, neočakávané zvraty a ukážková gradácia. Tento autor je majstrom stupňovania napätia, závery jeho kníh patria k najdramatickejším, s akými som sa stretol. Vôbec som nepochyboval, že koniec série sa bude niesť v rovnako dynamickom duchu, a nemýlil som sa. Posol nielenže zužitkúva všetko, čo poskytli Kosec a Nimbus, ale zároveň si razí vlastnú cestu. Jeho napredovanie bolo naznačené už v predošlej časti, takže nie je žiadnym prekvapením, že niekdajší hrdinovia sú v ústraní a štafetu preberá nový protagonista. 

"Teraz sa naňho vrhali všetky možné typy ľudí, až to bolo niekedy trápne. Hoci sa štítil tých, ktorých mu do cesty poslal Mendoza, príležitostne prijímal spoločnosť, keď mal pocit, že tým nezneužíva svoju moc. Najviac ho priťahovali ženy, ktoré boli až príliš podivínske. Takýto vkus na ženy sa uňho vyvinul po krátkom čase, ktorý strávil s Purity Viverosovou, dievčaťom s vražednými sklonmi, do ktorého sa zaľúbil. No neskončilo sa to dobre. Kosec Konštantín ju skosil priamo pred jeho očami." (str. 133)
S Greysonom Tolliverom sme sa zoznámili v predošlej časti a je to práve on, s kým Nimbus komunikuje po tom, ako sa odmlčal. Po zničení Endury je svet neistý a k slovu sa hlásia rôzne frakcie. Kosci sú polarizovaní vplyvom egoistického Goddarda, Citra a Rowa sa snažia napraviť krivdy z úzadia a zatracovaní tónisti vidia v rozvrátenom systéme príležitosť dostať sa do širšieho povedomia. Posol svojím zameraním, príbehom a myšlienkami prekračuje hranice žánru young adult. Nečakajte romantiku, jasné odkazy ani oddychové čítanie, pri ktorom jednoducho vypnete. Neal Shusterman vytvoril svet, ktorý je odrazom toho nášho, s množstvom viac či menej skrytých symbolov. V Poslovi objavíte bohaté zamyslenia nad politikou či náboženstvom i filozofické úvahy. Tým síce neholdujem, no tu sú podávané trefne a nenásilne, s ohľadom na dej a postavy. V danom kontexte vyznieva záver Žatvy smrti omnoho dospelejšie než úvod a stred série, čo však vnímam ako plus. Hrdinovia majú za sebou príliš veľa skúseností, aby ich to neovplyvnilo a v mnohých ohľadoch neprinútilo predčasne dospieť. Všadeprítomná smrť, zrada a sebecké záujmy im sotva dovolia užívať si pokoj mladosti. Najmä s takým nevyspytateľným protivníkom, akým je kosec Goddard - najprv porazený, potom znovu objavený a zasievajúci skazu v najvyšších priečkach systému. Čo sa mi však už pozdávalo menej, je práve hlavný záporák, ktorý akoby stratil ku koncu dych. Kým predtým si uzurpoval každú scénu, odrazu pôsobil ako karikatúra seba samého, akoby bol už iba tieňom toho obávaného nepriateľa, čo zničil Enduru. Na druhej strane aspoň badať určitý vývoj aj uňho a v celkovom ponímaní deja uznávam, že ani Goddard nie je imúnny voči neschopnosti ovládať všetko a všetkých. S pochybnosťami napokon bojuje aj samotný Nimbus, pretože ľudia dávajú prednosť nízkym pudom pred racionálnym konaním, sú preňho sklamaním a bude musieť nájsť v sebe dostatok síl na odpustenie...
"V názoroch sa prudko rozchádzame. Osem z nás pevne verí, že za prerieďovanie rozrastajúcej sa populácie by malo byť zodpovedné združenie ľudí. Ale štyria, ktorí sú proti, sú neoblomní. Konfucius, Alžbeta, Sapfó a King trvajú na tom, že na takú zodpovednosť jednoducho nie sme pripravení o nič viac, ako sme boli pripravení na nesmrteľnosť. Ale alternatíva, ktorú navrhujú, mi naháňa hrôzu, pretože ak zavedieme ich plán, vypustíme tým džina z fľaše." (str. 348)
Jednotlivé kapitoly sú znova predelené doplnkovými textami - úryvkami z denníkov, komentármi koscov, internou komunikáciou či úradnými záznamami. Jednoduchou formou tak rozširujú príbeh aj celkovú mytológiu série. Žatva smrti je inteligentným čítaním, kde si na svoje príde široká škála čitateľov. Ponúkajú napätie, zaujímavé postavy, netradičný námet aj dôležitý presah do rôznych pálčivých a vždy aktuálnych problémov spoločnosti. Málokedy sa zvyknem vracať k už prečítaným knihám, ale v tomto prípade zrejme časom urobím výnimku. Vydavateľstvo Slovart objavilo v Nealovi Shustermanovi skutočný klenot, preto verím, že si ho ako autora postrážia a Poslom preklady jeho diel neskončia. Bola by to škoda, ak si totiž udrží nastavenú latku a pútavosť tém, z literárneho piedestálu sa len tak ľahko nedostane. 

Originálny názov: The Toll
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Žatva smrti)
Preklad: Katarína Figová
Počet strán: 527

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart


štvrtok 8. augusta 2019

Žatva smrti prekonáva sama seba

Neal Shusterman sa u nás vďaka Slovartu zjavil ako blesk z jasného neba a v záplave ďalších young adult autorov okamžite obsadil popredné miesto v rebríčku kvality a obľúbenosti. Jeho Kosec, prvý diel série Žatva smrti, sa aj u mňa zaradil medzi to najlepšie, čo v danom žánri doteraz vzniklo. Očividne si váži čitateľov aj samotné postavy, pretože obom nadelil plnohodnotný, napínavý príbeh presahujúci literárny rámec. Núti vás zamyslieť sa, nachádzať súvislosti nielen s dobou, ale aj s vlastným životom, a robí to nenásilnou, príjemnou formou. Dej je strhujúcou jazdou plnou zvratov a nadmieru originálnych motívov.
"Chcem zistiť, či môže nedostatok pozorovania prekážať mojej schopnosti vládnuť. Ak to tak nie je, nevidím dôvod, prečo by som nemohol vypnúť prevažnú väčšinu kamier v súkromných domácnostiach po celom svete. Ak však vzniknú problémy pre to, že nevidím všetko, čo som schopný vidieť, potvrdí sa tým potreba odstrániť každý jeden slepý bod na Zemi." (str. 63) 
Nimbus právom patril medzi najočakávanejšie pokračovania. Samého ma prekvapilo, ako som sa tešil na osudy Citry, Rowana a majstrov s kosou. Neal Shusterman vytvoril úchvatný svet, kde ľudia neumierajú, ale sú koscami odprevadení na druhý svet, ak si to systém vyžaduje. Ako je však bežné aj medzi obyčajnými ľuďmi, aj medzi koscami panuje rivalita a túžby, ktoré ďaleko prevyšujú záujmy spoločnosti. Prvá časť nás uviedla do boja práve proti takejto frakcii, pričom sa jasne vyprofilovali charaktery postáv. V Nimbe už sú z Citry a Rowana kosci Anastázia a... Lucifer. Hoci kosci zvyknú prijať meno určitého vedca či umelca, Rowanova cesta smeruje inam - jeho úlohou je kosiť koscov, ktorí zo svojho povolania spravili potešenie. Na životy všetkých ľudí na svete dohliada systém Nimbus, riadiaci prakticky všetko. A hoci nejde o hmotnú entitu, stáva sa jednou z ústredných postáv. Dočkáme sa totiž aj nahliadnutia do jeho "mysle", tak ako sme v prvom dieli mohli čítať úryvky z denníkov zabezhnutých koscov. Nimbus predstavuje zaujimavý uzavretý kruh myšlienok - vymysleli ho ľudia, ale pritom je akýmsi všemocným božstvom, ktoré im ukazuje smer. Zároveň sa riadi ich pravidlami, ale čo ak nastane moment, keď zapochybuje o ich správnosti? Môže mať dostatok emócií (ak vôbec nejaké), aby vzal veci do vlastných imaginárnych rúk? Najväčší element, ktorý dosvedčuje Nimbov vplyv, je nová postava - Grayston Tolliver. Vnáša do príbehu ďalšiu dávku nepredvídateľnosti a vynahrádza čitateľovi absenciu väčšej interakcie medzi Citrou a Rowanom.
Neal Shusterman
"Kyselina bola stále jasnou a aktuálnou hrozbou, a hoci sa zdalo, že po celom divadle je teraz plno koscov, ktorí zneškodňujú iniciátorov sprisahania, nebude im to nič platné, ak sa rozstrekovače spustia. Bežal úzkou chodbou, spomenul si, že tam videl starú požiarnu sekeru, pravdepodobne ešte z Veku smrteľnosti. Rozbil sklenenú vitrínu a vzal si sekeru." (str. 260)
Cynicky som sa nazdával, že Kosca bude ťažké prekonať, ale očividne zapracovala moja neznalosť Shustermanovej fantázie a talentu. Nimbus je totiž ešte pútavejší a fascinujúcejší než jeho predchodca. Istým spôsobom totiž narúša tradičnú schému románu žánru young adult a namiesto romantickej línie sa spolieha na odlišné názory, rozpory a dilemy, ktoré sa tiahnu celým dejom - či už je to kontrast medzi smrteľnosťou a nesmrteľnosťou, vinou a nevinou, alebo citom a rozumom. Text je tvorený primerane dlhými kapitolami - sú dostatočné na to, aby prenikli k podstate čiastkových námetov, a pritom si udržiavajú potrebnú dynamiku. Umelá inteligencia je vďačnou témou, a hoci je už pomaly i otrepanou, Neal Shusterman je dôkazom, že sa dá podať zaujímavo a s ohľadom na cieľové publikum. Apopro, cieľovka. Ide síce primárne o sériu určenú mladým dospelým, ale Žatva smrti si ľahko nachádza priaznivcov aj u skôr narodených čitateľov. A niet sa čomu čudovať, kvalitatívne je vysoko a máločo ju prekoná. Asi som zase cynický a možno príde iný autor či iná autorka, čo mi prevrátia môj rebríček naruby, ale Nimbus a jeho knižní súrodenci budú mať u mňa stále pevné miesto.

Originálny názov: Thunderhead
Príslušnosť k sérii: Žatva smrti (2. diel)
Preklad: Katarína Figová
Počet strán: 472

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.