Obyčajní ľudia v kolotoči svetových dejín

Robert Harris sa po nevšednom "historicko-apokalyptickom" Druhom spánku znovu vracia k tematike druhej svetovej vojny. Na tomto poli sa prejavuje ako suverén, preniká do viac i menej známych súvislostí a na dejinotvorné udalosti nahliada s pochopením a úctou k hrdinom, ktorých mená sa napriek nepopierateľným zásluhám nedostali do učebníc dejepisu. Z autorových románov inšpirovaných pohnutým obdobím prelomu 30. a 40. rokov mi najviac utkvel v pamäti Mníchov, no V2 za ním zrejme nebude v ničom zaostávať. Spracúva pre mňa pomerne neznámy vývin nemeckej zbrane, čím sa mi opäť rozšírili obzory. Tieto knihy sa nedajú čítať povrchne, či už preto, že vás okamžite vtiahnu do deja, alebo pre ich široký záber. 

"Nad horiacimi budovami sa vznášal ružovo-červený opar. Mesačný svit sa valil trhlinami v hmle. Videl záplavu hviezd, ktorým sekundovali jasné tenké lúče svetlometov križujúce oblohu. Bombardéry nevidel, zato v pauzách medzi ohlušujúcimi explóziami, ktoré otriasali zemou, zreteľne počul dunivé burácanie ťažkých motorov. Okolo neho pobehovali v panike prízračné postavy. Dobrú minútu tam stál ako prikovaný, akoby bol iba divákom v nejakej zvukovo-svetelnej šou. Spamätal sa, až keď pocítil na koži neprirodzené teplo, a zmocnil sa ho strach z ďalšieho výbuchu." (str. 147)

Ako je Robertovým zvykom, udalosti zobrazuje z viacerých uhlov a aj tentoraz sa dozvieme o rôznych okolnostiach výroby súčiastok či boja britskej rozviedky proti novej hrozbe. Hitler zamýšľal použiť strelu s názvom V2 proti Británii, čím ju plánoval zraziť na kolená a zasadiť spojeneckým silám zdrvujúci úder. Písmeno V v názve rakety odkazuje na slovo Vergeltungswaffe - zbraň pomsty. Štrnásty román Roberta Harrisa znovu zaujme plnohodnotnými dobovými reáliami, vyvolávajúcimi dojem, že sa vám odvíja pred očami skutočný príbeh. Na prvom mieste je, samozrejme, autorova živá predstavivosť a schopnosť previesť ju na čitateľa, no za napísaním knihy stálo nepochybne obrovské množstvo práce a hľadania zdrojov. Osobne nie som veľký fanúšik príbehov, ktoré sa príliš točia okolo odborných výrazov a oblastí, kam bežný smrteľník nikdy nenahliadne. Spočiatku som mal obavy, hoci som vedel, že Harris myslí na všetko a nedovolí, aby bol jeho text prešpikovaný zbytočnou terminológiou. Tá by dej spomaľovala a na čitateľa mohla pôsobiť zmätočne. Nedá sa povedať, že by mi bolo z uvedených pojmov všetko jasné, ale odborná zložka problému je, našťastie, ľahko stráviteľná. Napokon, ani ľudia vyrábajúci súčiastky strely v podzemnej továrni v Peenemünde nevedeli viac, než im bolo dovolené vedieť. Išlo totiž o väzňov, využitých pre tajnú prácu. Na opačnom brehu stoja britskí matematici ako súčasť rozviedky, ktorí verili, že s pomocou radaru mapujúceho cestu rakiet by sa im podarilo vypočítať presné miesto ich vystrelenia. Ak by boli úspešní, mohlo by ich vojenské letectvo bombardovaním zničiť nepriateľské základne skôr, než by im od nich hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Napätie však neplynie iba z hry o čas a rýchle výpočty, boj prebieha aj priamo v teréne na území Beneluxu. Postavy ako Angličanka Kay Caton-Walshová či inžinier Rudi Graf sú peknou ukážkou spisovateľského remesla, pretože disponujú početnými vlastnosťami, z ktorých najviac vyčnieva ich cieľavedomosť. Vojna preverila skutočné charaktery a bolo pútavé sledovať, ako sa postavy vyvíjajú a smerujú k neodvratnému (?) koncu. 

Robert Harris (zdroj: Goodreads)

"Čatárka pri mape zabodla červený špendlík do miesta určeného nahlásenými súradnicami. Kay vzala logaritmické pravítko. Všetky myšlienky o tom, čo sa práve odohráva v Londýne, sa rozplynuli. Sama bola prekvapená, aký cítila pokoj. Myseľ sa jej rozdvojila - jedna časť sa sústredila na výpočet, druhá dozerala, aby postupovala správne. Priesvitný jazdec s ryskami sa kĺzal po rámiku pravítka raz na jednu, raz na druhú stranu, jeho presnosť upokojovala. Svet sa zredukoval na čísla." (str. 166)

Harris rád využíva schému dobrého človeka v zlom svete, ale ani raz pritom nestúpil vedľa. Jednou z najznámejších skutočných osôb, vystupujúcich v románe, je nemecký vedec Werner von Braun, presvedčivý člen SS a politický aktivista, ktorý sa nestratil za žiadnych okolností. Robert Harris pristupuje k nemu i ďalším reálnym osobnostiam s patričnou dávkou objektivity. Prirodzene, rozsah knihy mu nedovoľuje pojať úplne všetky aspekty ich zamerania či povahových čŕt, ale napriek tomu sa o nich dozviete mnoho zaujímavostí. V2 kráča v stopách svojich starších knižných súrodencov (Mníchov, Enigma, Vaterland) a robí im česť. Strávite s ním príjemné chvíle a zaručene si budete chcieť o celej akcii zistiť viac. Aj ja som podľahol snahe vyhľadať si dodatočné informácie o danej operácii, hoci táto časť vojnových dejín nie je práve mojou šálkou kávy. Aj v tom však tkvie autorov talent, o ktorom už nemusí nikoho presviedčať, jeho úspešné tituly hovoria jasnou rečou. 

Originálny názov: V2
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Patrik Roľko
Počet strán: 264

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Žeby sa stredovek neskončil a prebudenie ľudstva je v nedohľadne?

Trilery, kde sa prelínajú viaceré časové línie, si vždy nájdu širokú škálu svojich priaznivcov. Námety presahujúce jednu dobu väčšinou spájajú niekoľko desaťročí, iba občas sa nájdu diela, ktoré delia celé storočia. A potom je tu Druhý spánok, ktorý narúša akékoľvek vžité predstavy a prekvapí aj skalných fanúšikov, zvyknutých na hry autorov. Roberta Harrisa netreba zvlášť predstavovať, vydavateľstvo Slovart dlhodobo prináša slovenským čitateľom preklady jeho románov, zahŕňajúcich krimi, históriu i spoločenské témy. V poslednom čase zarezonoval hlavne spracovaním kontroverznej Mníchovskej dohody (Mníchov) či modernými vplyvmi poznačenou voľbou pápeža (Konkláve). Teraz sa presúva do neskorého stredoveku... teda aspoň podľa anotácie.

"Nikdy mu ani nenapadlo, že k apokalypse mohlo viesť šesť rôznych scenárov alebo že dokonca jestvovali natoľko pomýlení ľudia, že sa pokúšali obnoviť systém, pre ktorý na nich Boh zoslal trest. V rukách držal symbol smrteľného hriechu, proti ktorému bola cirkev odhodlaná brániť sa; to, čo sa tvárilo ako neškodný záujem o minulosť, bola v skutočnosti zastretá forma scientizmu, ktorý chcel túto minulosť obnoviť. Bola to nepochybne kacírska kniha a právom skončila na hranici." (str. 48)

Nechápte ma zle, anotácia neklame, iba mierne zahmlieva skutočnú podstatu deja. Tento krok zo strany vydavateľstva chválim, vôbec som nečakal zvrat, ktorý prišiel pomerne skoro, ale zďaleka nebol posledným. Ako čitateľ som to naozaj ocenil, preto vám neprezradím, o čo išlo, aby ste mali z čítania Druhého spánku rovnaké potešenie. Môžem však zodpovedne vyhlásiť, že označenie románu na obálke ako "inteligentného trileru" v tomto prípade sadlo ako... veď viete 😀. Rok 1468 je síce obdobím, do ktorého je príbeh zasadený, ale rovnako dôležité je vnímať indície a uvedomiť si, že nie každý letopočet je automaticky rovnaký ako ten náš aktuálny. Niektoré náznaky si pritom možno ani nevšimnete, hoci sa do žánru historického románu vôbec nehodia. Aj v tom tkvie majstrovstvo Roberta Harrisa, dobre vie, ako pracovať s dejom a má dokonale vybrúsený rozprávačský štýl. Na čo sa však v rámci príbehu môžete tešiť? Hrdinom je mladý kňaz Christopher Fairfax, ktorý má v zapadnutej dedine pochovať miestneho farára. Pomerne bežná záležitosť však veľmi rýchlo získava netradičné kontúry. Zosnulý bol totiž zberateľom artefaktov z minulosti, čo sa zaručene nestretlo s pozitívnou reakciou zo strany cirkvi. Pohybujeme sa totiž v čase, ktoré neprajú vedeckému skúmaniu či inovatívnym zmenám a každý kacír koná s vedomím, že jeho púť sa môže skončiť veľmi tragicky a bolestivo. Azda by sa malo ľudstvo konečne spamätať a posunúť vo vývoji iným smerom. Obrazne povedané - prebudiť sa zo spánku. I na to odkazuje názov románu, Druhý spánok môže prísť veľmi ľahko a rýchlo. Robert Harris akoby dvíhal pomyselný varovný prst, ale robí to nenápadne, funkčne, s ohľadom na rozvoj deja. Nemôžem neobdivovať nápad poukázať na možnú budúcnosť domnelou minulosťou, ešte som sa s tým inde nestretol a tento román mi nezíde z pamäti určite dlho.

"... kosti sa objavujú pri orbe na poliach alebo v záhradách alebo pri kopaní jarkov - jednotlivé alebo kostry celých rodín z masových hrobov, do ktorých ich hádzali v chaotickom období po apokalypse. No ešte nikdy nenaďabil na mŕtve telo sám a to spojenie - kosti, veža, odľahlé miesto a súvislosť s Lacyho smrťou - v ňom vzbudilo neblahé tušenie, ktorého sa nevedel striasť. Bol presvedčený, že do smrti nezabudne na to, ako mu palec vbehol do očnej jamky." (str. 106)

Páči sa mi spôsob, akým autor buduje svet okolo hlavnej postavy. Spočiatku sa sústredí najmä naňho, až neskôr sa začína zvyšovať počet iných postáv, rovnako to platí aj pre okolnosti prostredia, v ktorom sa Fairfax pohybuje. Informácie sú dávkované postupne, čitateľ sa v nich nestráca a rád im uverí. Napokon som získal dojem, že vo výsledku je pre Harrisa dôležitejšie podnietiť nás k zamysleniu, uviesť nás do prízn(r)ačnej atmosféry, než vybudovať silný dej plný zvratov a s uspokojivým koncom. Ten totiž vo vás môže zanechať rozpačité pocity, ale o to viac vynikne, keď vezmeme do úvahy spracované motívy. Lebo ani ten náš súčasný svet nie je práve jednoznačný a ľahký na pochopenie... Druhý spánok je skvelý triler, nič iné som však ani nečakal. Sú autori, na ktorých romány sa teším, v prípade Roberta Harrisa sa k tomu navyše pridáva zvedavosť, s akou témou príde nabudúce...

Originálny názov: The Second Sleep
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Otto Havrila
Počet strán: 231

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.