Otroci hliny a smrtonosných plánov

Sú knihy, ktoré vás vtiahnu do deja tak prudko a pevne, že ich neodložíte, až kým neprevrátite poslednú stranu. Dajú sa nájsť aj také, ktoré čítate pomaly, aby ste si čo najviac vychutnali autorov originálny štýl. A potom sú tu diela z pera Terryho Pratchetta. Nie nadarmo sa jeho séria Úžasná Plochozem považuje za kultovú. Redefinovala žáner fantasy, posunula ju na novú úroveň a inšpirovala nespočetné množstvo ďalších spisovateľov snažiacich sa napodobniť svojské rozprávanie. Jeho romány totiž nečítate len pre šikovne poprepletaný dej, ale aj pre potešenie zo slovných hračiek a bohatých obrazných vyjadrení, ktoré by mu mohli závidieť aj erudovaní poeti. V tejto súvislosti si dovolím vysloviť patričné uznanie aj prekladateľovi Vladislavovi Gálisovi. Ako laik sa nazdávam, že Terry je občas náročný oriešok, ale nemyslím si, že by bol slovenský čitateľ ukrátený čo len o kúsok jeho skvelej formy. 

"Ženy, ako raz Kolón poučil Mrkvu, keď si myslel, že mládenec potrebuje dobré rady, nerozumne lipnú na maličkostiach. Napríklad nie sú rady, keď ich niekto vidí bez mejkapu, alebo si kupujú zo zásady menšie kufre ako muži, hoci si zakaždým zbalia viac oblečenia. Angua nebola rada, keď ju niekto videl počas prechodu z ľudskej do vlčej podoby ani naopak. Mrkva ju mohol vidieť v každej z týchto dvoch podôb, ale nie v rozličných štádiách, ktoré podstupovala počas premieňania, lebo sa bála, že potom by ju už nechcel vidieť nikdy. Svet očami vlkolačky vo vlčej podobe bol iný." (str. 59)

Na hlinených nohách je dvadsiata prvá kniha v celkovej sérii a tretia, ktorá sa venuje trampotám mestskej stráže. Skupinka nesúrodých strážcov zákona mi prirástla k srdcu azda najviac z pestrej plejády obyvateľov Ankh-Morporku. Nedávno odvysielaný osemdielny seriál pod patronátom BBC, venujúci sa práve im, síce nezožal u fanúšikov veľký úspech, ale mne sa páčil, pretože dodal určitým postavám správne bizarný šmrnc. A to sa nedá bez zakomponovanie čo najväčšieho množstva politických, kultúrnych, osobnostných a mnohých ďalších odkazov. Terry Pratchett sa prejavuje ako ľudomil, vítajúci čokoľvek iné, zvláštne. A takí sú aj jeho hrdinovia, ktorí svojským spôsobom narúšajú význam tohto slova. Na prvý pohľad by ste od nich nečakali heorické skutky, skôr naopak. A vlastne by ste mali pravdu, no len do chvíle, keď sa okolnosti vzbúria a mestská stráž musí prejaviť svoje skutočné kvality. Vedúcim činiteľom stráže i príbehu je Sam Mrak, demokraticky neznášajúci každého - od škriatkov cez trolov až po upírov. Nedeje sa tak však z rasovej či inej nenávisti, ale jednoducho preto, že neverí v dobro a na každom hľadá nejaké chyby. Autor do každej knihy šikovne, nenápadne a pritom účinne zakomponuje istý spoločenský prvok, v tomto prípade je to vodcovstvo a túžba po moci. Je lepšie byť riadený a zbaviť sa tak zodpovednosti za prípadný neúspech? Je potomok panovníka predurčený vládnuť, alebo sa môže táto vlastnosť z dedičnej línie vytratiť? Nebolo by lepšie prenechať moc niekomu s lepšími predispozíciami? Alebo by sa tým riskovalo, že nečakaný vplyv zneužije vo svoj prospech? Fanúšikom Úžasnej Plochozeme je dobre známy lord Vetinari, pod ktorého vládou Ankh-Morpork ako-tak funguje, ak neberieme do úvahy permanentné problémy s mágiou, čarodejníkmi či ctibažnými jedincami. Aktuálna novinka totiž upriamuje viac pozornosti aj na túto zaujímavú postavičku, ktorá sa väčšinou skrýva v zákulisí, ale vždy, keď sa zjaví, kradne si pre seba väčšinu scén. Román však najviac skúma iné bytosti - golemov, známych aj v našich končinách. Spoznáte ich z trochu iného súdka - ako vážnych, mierumilovných tvorov odsúdených na otrockú prácu. O to zarážajúcejšie vyznievajú ich násilné úmrtia. Keď sa k tomu pridružia ďalšie podivné súvislosti, mestská stráž vie, že bude mať opäť dočinenia s nevšedným protivníkom. 

Terry Pratchett (zdroj: Cineuropa)

"Hovorilo sa, že taký golem už zaplavil celý dom, lebo mu nikto nepovedal, že má prestať nosiť vodu zo studne, alebo bol schopný umývať riady, kým taniere nestenkli na hrúbku papiera. Hlúpa guča hliny. No pod správnym dohľadom užitočná. A predsa... a predsa... začínal chápať, prečo si ich nikto dlho nenecháva. Šlo o to, ako tá prekliata dvojruká mašina stála, všetko prijímala a kam... kam to dávala? Bohovia vedeli." (str. 118)

Román Na hlinených nohách je vydareným spojením detektívky, paródie a humorného fantazijného príbehu. Niektoré motívy z predošlých kníh o mestskej hliadke sa síce opakujú, ale autor akoby si to dobre uvedomoval a zakaždým ich čímsi vyšperkuje. Aj na malom priestore dokáže vyčarovať veľké divadlo a aj keď sa práve dej neposúva dynamicky vpred, užijete si vycibrený štýl a zmysel pre detail. Terry Pratchett je naslovovzatý odborník na prienik do ľudskej psychiky, a je jedno, akú má ten človek podobu... Plochozem je síce ťažkým miestom pre pokojný život, ale zato hýri farbami a inakosťou ako máloktoré iné. 

Originálny názov: Feet of Clay
Príslušnosť k sérii: 21. diel (Úžasná Plochozem) / 3. diel (Mestská stráž)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 344

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Akademický svet mágie čelí nutným zmenám

Na ďalšiu knihu zo svetoznámej série Úžasná Plochozem sme si tentoraz museli počkať o niečo dlhšie, ale pri dobrých tituloch je odmena o to sladšia. Po Vetroplašových dobrodružstvách a úskaliach mestských strážnikov máme možnosť zoznámiť sa s výučbou čarodejníkov na pôde Neviditeľnej univerzity. Vzdelávací systém má mnoho podôb s tým pozemským, najmä čo sa týka istých konzervatívnych prežitkov z minulých čias. Terry Pratchett však nikdy neholdoval stereotypu, a tak je viac než jasné, že aj magická škola bude čeliť zmenám vo svojom fungovaní. Postará sa o to ústredná hrdinka tejto línie pestrých príbehov - čarodejnica Eskarina, ktorá si veľmi rýchlo získala moje sympatie. Napokon, ako takmer každá postava bohatého univerza. 

"Babka Paprčivá neisto zastala na kamennej dlažbe uprostred davu, ktorý víril okolo nich, a kŕčovito zovrela Eksino plece. Už počula, že vidiečankám, ktoré dorazia do veľkomiest, sa môžu pritrafiť nemravné veci, a tak stískala kabelku, až jej zbeleli hánky. Keby na ňu bol nejaký cudzí chlap čo i len kývol hlavou, bolo by sa mu veľmi zle povodilo. Zato Esk radostne iskrili oči. Námestie bolo mozaikou hluku, farieb a vôní. Na jednej strane sa týčili kostoly náročnejších plochozemských božstiev a z nich sa tiahli čudesné parfumy a splývali s pachmi obchodu do jedného zložitého handrového koberca aróm." (str. 79-80)

Čarovné práva sú treťou knihou v poradí série a okrem niekoľkých známych postáv, ktoré sa v deji mihnú, predstavuje celkom nových protagonistov. Či skôr protagonistky, predovšetkým už spomenutú Eskarinu a babku Paprčivú, ktorá si s prehľadom kradne pre seba väčšinu scén, kde sa vyskytne. Okrem bizarných postáv text disponuje aj pratchettovským štýlom písania s typickými slovnými hračkami, zaujímavo podanými opismi a schopnosťou vyburcovať zvedavosť čitateľa. To sa Terrymu darí aj vďaka talentu striedať humorné pasáže s dramatickými, a občas ich dokonca aj zmieša dokopy, čím vznikne špecifická atmosféra, akú nájdete jedine na Plochozemi. Úvod knihy je priam poetický, postupne však naberá dej na obrátkach a v závere sa nestíhate čudovať, že už je koniec, a pokojne by ste si dopriali pár desiatok strán navyše. Mladá Esk poskytuje autorovi široký priestor na rozohratie rôznych motívov a on ich využíva v plnej miere. Príchod dievčiny z vidieka do veľkomesta, aby sa venovala štúdiu mágie, je sprevádzaný i jej vnútorným očarením. V tomto zmysle je krásnym vyjadrením úžasu, ktorý by mal zažívať každý - nielen mladý - človek, keď má pred sebou nové možnosti, prostredie a výzvy. Veľkým bonusom je, samozrejme, osobné kúzlo. Štýl Terryho Pratchetta sa vyznačuje láskavým humorom a nadhľadom, ale zato nechýba ani poriadna dávka škodoradosti či sarkazmu. Na svoje si však prídu aj náročnejší čitatelia, schopní rozpoznať v náznakoch aj hlbšiu filozofiu a presah do množstva oblastí spoločenského života. Ja sa radím k pragmatickejšiemu krídlu čitateľov a užívam si hlavne jednoduchšiu formu zábavy. To ale neznamená, že by som neocenil väčší rozmer textu, iba sa snažím viesť na vlne fantázie, ľahkosti a trefného poznania ľudskej povahy. Esk a Babka sú skvele napísané postavy, ktoré vás svojím postojom k životu a iným osobám presvedčia o jeho správnosti a okamžite sa z nich stanú vaše obľúbenkyne. Neustále prichádzajú do styku so širokou škálou charakterov, úmyslov (dobrých i zlých) a udalostí a vy nestačíte žasnúť nad autorovou bezhraničnou imagináciou. 

Terry Pratchett (zdroj: The Guardian)

"Prečo vlastne vždy, keď počula Babkine prednášky o čarodejniciach, zatúžila po silnej mágii čarodejníkov, ale vždy, keď počula Trotlochov piskľavý hlas, bola by sa do krvi pobila za čarodejnice? Buď z nej bude jedno i druhé, alebo radšej nič! A čím odhodlanejšie jej v tom bránili, tým väčšmi po tom túžila. Áno, bude čarodejnica aj čarodejník. A všetkým ukáže! Esk si sadla pod nízke rozložité borievčie, ktoré rástlo na úpätí strmej holej skaly. Hlava jej bzučala, plná plánov a hnevu. Cítila, že jej pred nosom zabuchli dvere, ktoré sotva pootvorila. Trotloch mal pravdu: na pôdu univerzity jej nedovolia ani vkročiť." (str. 129)

Čarovné práva predstavujú rôzne podoby mágie, táto sféra nie je ani zďaleka taká jednoduchá a priamočiara, ako by si niekto azda myslel. A nie je to spôsobené len konzervatívcami v radoch čarodejníkov. Terry Pratchett šikovne, nenásilne a zábavne poukazuje na neduhy súčasnosti (resp. doby, keď kniha vyšla; je pritom smutné, že od roku 1987 sa toho v určitých smeroch až tak veľa nezmenilo). Oproti Vetroplašovi som mal dojem, že tento román má pevnejšiu štruktúru, menej odbieha od hlavnej dejovej línie a sústredí sa predovšetkým na putovanie Esk a Babky Paprčivej na Neviditeľnú univerzitu. Nechýba ani záverečný súboj, ktorý je dôstojným vyústením početných motívov. Tiež musím pochváliť preklad, Vladislav Gális je prvotriedny profesionál a slovenské mená a názvy svojimi významami v ničom nezaostávajú nad originálom. Úžasná Plochozem tak pokračuje vo svojom úspešnom ťažení naprieč domácou produkciou a ostáva nám dúfať, že ďalšie diely prídu už s menším časovým odstupom.

Originálny názov: Equal Rites
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Úžasná Plochozem) / 1. diel (Čarodejnice)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 240

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Mágia nebola ešte nikdy taká bizarná!

Len nedávno nám vydavateľstvo Slovart ponúklo druhú časť série Mestská stráž a už nás potešilo tretím pokračovaním Vetroplašových dobrodružstiev. Tento nedoštudovaný mág, magnet na problémy a tŕň v oku mnohých členov Neviditeľnej univerzity si rýchlo dokázal získať srdcia čitateľov svojou bezprostrednosťou a nadhľadom. Napokon, silná dávka humoru a spoločenskej satiry je typickým znakom štýlu Terryho Pratchetta. Plochozem je miesto, kde nič nie je také, aké sa zdá na prvý pohľad, a aj tentoraz sa Vetroplaš bude musieť mať na pozore pred mocibažnými záškodníkmi. Ako zvyčajne sa totiž ocitne uprostred diania, i keď nie vždy, samozrejme, vlastným pričinením. Náhody a nečakané situácie sú však to, čo máme na jeho peripetiách tak radi. 

"Ten, ktorého prebodla nožnicami, mal napokon asi viac šťastia ako druhý, ktorému zorala tvár oceľovým hrebeňom. Potom sa zohla, chytila meč, ktorý vypadol jednému z prepadnutých, a vrhla sa na dvoch ďalších. Vodca sa zvrtol, len čo začul výkriky, a v poslednej chvíli za sebou zbadal rozďavený vrchnák Batožiny. Presne v tej istej chvíli mu do chrbta ako delová guľa vletel Vetroplaš a sotil ho do bezmenných priepastí, ktoré sa ukrývali v mnohorozmerných útrobách truhlice." (str. 93)

Už sme si zvykli, že mesto Ankh-Morpork je epicentrom všemožných zoskupení, cechov a sprisahancov, ktorí dotvárajú jeho pestrý charakter. Čaroborci tento prvok doťahujú na maximum, keďže v centre deja je vojna mágov, hroziaca apokalypsa a trojica nesúrodých hrdinov, čo má navrátiť svetu na chrbte korytnačky poriadok. Vetroplaš by sa ako zvyčajne najradšej uchýlil na tiché, pokojné miesto, bokom od všetkých problémov, no vytúžený mier nenachádza, odkedy sa jeho súčasťou stalo prastaré a mocné zaklínadlo. Vďaka nemu síce už párkrát unikol aj obávanému Smrťovi, ktorý si naňho robí už dlho zálusk, ale v konečnom dôsledku mu priniesol viac starostí než osohu. Niki Ničiteľ je novou postavou, no je pevne rozhodnutý vybojovať si svoje pevné miesto medzi slávnymi hrdinami, a to za pomoci príručky. Je to zábavný motív, rady v knihe, podľa ktorých postupuje, parodujú bojové techniky i heroické správanie. Treťou členkou novovytvorenej partie je bojovníčka Conina, tvoriaca istý protiklad k Nikimu, pretože bojovnosť má v krvi, hoci jej túžba naplniť svoj potenciál spočíva kdesi celkom inde - v snahe stať sa uznávanou kaderníčkou. Fanúšikovia iste ocenia prepojenia medzi knihami, pretože Conina je navyše dcérou barbara Cohena... Na konci predošlej časti Ľahká fantastika ma zamrzelo, že sme sa rozlúčili s Vetroplašovým parťákom turistom Dvojkvietkom, ale nová skupina hrdinov v ničom nezaostáva, skôr poskytuje autorovi možnosť ešte viac zvýrazniť bizarnosti Plochozeme. Pri rastúcich počtoch dielov určitej série sa nevyhneme porovnávaniu... Čaroborci sa mi oproti ostatným častiam zdali nabitejší, čo sa rôznych motívov týka, zároveň však preto pôsobili akosti roztrieštenejšie. Vynahrádza to však vždy aktuálna téma (nerád používam slovo nadčasová) - čo dokáže s ľuďmi urobiť neobmedzená moc. Je priam neuveriteľné, ako Terry Pratchett dokázal zaobaliť spoločenské neduhy a charakterové vady do naoko zábavného a "rozprávkového" fantasy príbehu. 

"Takže stav je kritický. Tradičné čarodejníctvo sa lúči. Zbohom, univerzita, zbohom, stupne a rády. Každý čarodejník v srdci tušil, že základnou a prirodzenou jednotkou čarodejníctva a je jeden čarodejník... Celá štruktúra, ktorá slúžila na udržanie mágie v rovnováhe, sa práve rozpadala. Vetroplaš za ňou trpko ľutoval. Mágia mu nikdy ktovieako nešla, ale to bolo fuk. Vedel, kam patrí. Patril na samé dno, to áno, ale aspoň mal svoje miesto. Mohol zdvihnúť hlavu a vidieť, ako celá tá jemne vyladená mašinéria tiká a vyvažuje prirodzenú mágiu vytváranú točivým pohybom Plochozeme." (str. 218)

Príbeh ako zvyčajne disponuje aj veľkým množstvom vedľajších postáv. Niektoré fungujú iba ako doplnok, iné putujú z knihy do knihy a je len otázkou času, kedy dostanú väčší priestor. Zo širokého spektra bytostí mi najviac zaimponovali štyria jazdci apokalypsy a ich peripetie spôsobené nadmerným požívaním alkoholu. Tradične som sa tešil aj na Smrťa, ktorý nás v Čaroborcoch vovádza do deja. Táto časť Plochozeme síce nepatrí medzi najlepšie hodnotené, ale aj tak si udržuje vysokú kvalitu humoru, kultúrnych a politických odkazov i zaujímavého príbehu. V úvode knihy natrafíte na zmienku o chýbajúcej mape, ale vraj si ju môžete nakresliť sami. Ja osobne si mapy v románoch obzerám iba málokedy, preto ma to náramne pobavilo. Vetroplaš má teda za sebou ďalšie magické dobrodružstvo plné intríg a zla, ale i priateľstva a dobrých úmyslov. Jeho cesta však ešte zďaleka nie je na konci...

Originálny názov: Sourcery
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Vetroplaš), 5. diel (Plochozem)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 287

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Nové príhody Vetroplaša alias magnetu na problémy

Dobrodružstvá sympaticky nešikovného čarodejníka Vetroplaša sa začali v knihe Farba mágie, ktorá zároveň odštartovala celú sériu Úžasná Plochozem. Názov nie je nijako premrštený, Terry Pratchett si právom zaslúži označenie kultový autor. Podarilo sa mu vytvoriť plnohodnotný, komplexný svet, kde má každá postava, akokoľvek vedľajšia, svoje opodstatnenie. Samostatné knihy presahujú štyri desiatky titulov, zahŕňajúce rôznych obyvateľov Plochozeme a neslávne známeho mesta  Ankh-Morpork. Ľahká fantastika pokračuje v nastolenom duchu z prvej časti a vďaka tomu zisťujeme, čo sa stalo s Vetroplašom po prepadnutí cez okraj sveta...

"Ako to, že sa vôbec dostal späť? Štuchol ho pocit, že odpovede na tieto otázky sa dajú nájsť niekde v jeho hlave. A potom vystrčil rožky ešte menej príjemný pocit - že na scénu pod ním sa okrem neho pozerá ešte čosi. A že to čosi sa pozerá spoza jeho očí. Zaklínadlo sa potichučky vyplazilo zo svojho brloha ukrytého v panenských zákutiach Vetroplašovej mysle a sedelo si, pyšné ak päták v investičnom fonde, v jeho prednom mozgu, sledovalo, čo sa robí, a popritom robilo asi to, čo by robilo, keby vedelo jesť pukance." (str. 67)

Autorský štýl Terryho Pratchetta sa vyznačuje neskrotnou predstavivosťou, bizarnými postavami, neočakávanými zvratmi a hlavne humorom, ktorý je prítomný na každej strane. Je láskavý, ironický, presahujúci rámec knihy a zasahujúci všemožné oblasti spoločenského života. Čítanie je tým pádom sprevádzané nepohasínajúcim úsmevom a Vetroplašove dobrodružstvá vo vás zanechajú o to výraznejší dojem. Samozrejme, nemôžem nespomenúť aj ďalšie mená (náročky nehovorím postavy) z tejto "série v sérii", ako sú Dvojkvietok, Batožina či Smrť. Práve oni predznamenali cestu tohto čarodejníka, ktorý ovláda len jedno zaklínadlo, a aj k nemu sa dostal na vlastné nebezpečenstvo. Paradoxne ho práve ono chráni pred nástrahami Smrťa, ktorý je mu neustále za pätami. Je zábavné sledovať, že dianie na Plochozemi je neraz v rukách bohov, ktorí doslova hrajú hazard s osudmi obyčajných smrteľníkov. A to sa Vetroplaš len snaží zachrániť svet... Apropo, svet. Práve Ľahká fantastika posúva hranice deja. Kým Farba mágie funguje i ako samostatná kniha, jej pokračovanie už vo väčšej miere inklinuje k budovaniu celého univerza. Preto ma bavila viac, a to som mal po prečítaní knihy Stráž! Stráž! menšie očakávania, pretože štvorica bojovníkov proti dračiemu problému si ma získala o čosi ľahšie.

 "Vetroplaš sa vykradol spoza stromu a nesmelo sa poobzeral. Bol sám, ale krovie za ním ešte stále praskalo. Trollovia uháňali za bandou hrdlorezov. Pozrel hore. Vysoko nad ním sa dve veľké kryštalické oči zaostrili a vyžarovala z nich nenávisť ku všetkému mäkkému, mazľavému a predovšetkým teplému. Vetroplaš sa v hrôze schúlil do klbka, keď sa nad ním ručisko veľkosti domu zovrelo do päste a neúprosne zamierilo nadol." (str. 144)

Svet Terryho Pratchetta sa nevyznačuje len bohatou symbolikou a situačným humorom, ale aj tým slovným. A slovenský preklad v podaní Vladislava Gálisa robí česť originálu. Previesť už len mená do domácej podoby je umenie, nieto zachytiť všetky odtiene Plochozeme, jej obyvateľov a reálií. Vyzdvihnúť musím aj obálky série z dielne Briana Terrera. Nielenže korešpondujú s obsahom, ale navyše sa knihy vedľa seba pekne vynímajú, nehovoriac o farebnej odlišnosti jednotlivých sérií. Som rád, že sa do vydávania tohto kultu pustil práve Slovart, ako jedno z mála vydavateľstiev je schopný zabezpečiť mu náležitú kvalitu a prístup. Náročky som vo svojej recenzii venoval minimum priestoru príbehu, pretože Ľahká fantastika si zaslúži, aby jej tajomstvá odhalili čitatelia sami. Nejde totiž v žiadnom prípade o využívanie tradičných postupov či klišé, nečudo, že je Úžasná Plochozem vzorom i pre iných autorov. Pozdvihuje žáner fantasy na maximálnu úroveň, hoci mám dojem, že každá ďalšia kniha prekonáva tú predošlú.

Originálny názov: Light Fantastic
Príslušnosť k sérii: 2. diel (v rámci Úžasnej Plochozeme i Vetroplaša)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 239

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Úžasná Plochozem odkrýva zákulisie mestských stráží

Kultová sága Terryho Pratchetta sa konečne dočkala zaslúženého slovenského vydania. Som rád, že si ju vzalo pod krídla práve vydavateľstvo Slovart, pretože máme ako čitatelia istotu, že sa jej dostane primeranej kvality aj prístupu. To prakticky dokázala už úvodná kniha Farba mágie, ktorá nám predstavila mesto Ankh-Morpork a jeho svojráznych obyvateľov. Stráže! Stráže! je v poradí ôsmou knihou, ktorú autor v rámci série napísal, ale prvou v rámci príbehov mestskej hliadky. Vydavateľstvo sa tak usiluje o zrozumiteľnejší zážitok, aby sme v prílišnom skákaní medzi postavami a miestami nemali veľký chaos. Napokon, Úžasná Plochozem obsahuje vyše štyridsať kníh, takže akákoľvek snaha o istý systém je vítaná.

"Nik nevie, prečo trpaslíci, ktorí vo vrchoch vedú usporiadaný život, naň celkom zabudnú, len čo sa presťahujú do veľkomesta. Niečo sa zmocní aj toho najnevinnejšieho malého kutača a donúti ho chodiť v krúžkovej zbroji, vláčiť sekeru, zmeniť si meno na čosi ako Hrdlorez Megapäsťsson a chlastať do nemoty." (str. 61)

Hoci sa môže zdať, že členovia mestskej stráže patria k výkvetu obyvateľstva, opak je pravdou. Traja strážcovia sotva môžu dokonale ustrážiť poriadok v meste nerestí, sídle Cechu zlodejov i Cechu vrahov, no zrejme práve preto ani oni nemajú celkom čisté svedomie. Novopečený strážnik Mrkva spoznáva svojich kolegov aj zákutia Ankh-Morporku, pričom musí bojovať proti bájnemu drakovi, čo krúži nad ich hlavami, i proti mocenským záujmom eminencií pestrých zoskupení. Príbeh je popretkávaný všemožnými postavičkami, pričom nemôžete neobdivovať fantáziu Terryho Pratchetta. Už chápem, čo na ňom toľkí ospevujú. Nevytvoril iba obyčajnú ságu, ale plnohodnotný svet plný farieb, chutí a vôní (či skôr zápachov). Stráže! Stráže! sú navyše vhodné na to, aby ste spolu s hliadkou prenikli do končín, kam by noha slušného občana nikdy nezavítala, a spoznali tak skutočný kolorit hlavného dejiska. Umožnia vám to už spomenuté postavy, pričom každá je svojím spôsobom jedinečná, či už svojím pôvodom, schopnosťami alebo hoci aj menom. Tu sa pristavím, pretože slovenské ekvivalenty sú naozaj vydarené, prekladateľovi Vladislavovi Gálisovi sa podarilo zachovať ducha originálu a vystihnúť charaktery ich nositeľov, čo určite nebolo ľahké.

Obraz Plochozeme

"Obrovský drak sa zdvihol so škripotom, ako keď do ohňa vletí hrča kovových reťazí. Pokúsil sa zraziť drobného mučiteľa zo vzduchu. Mrakove nohy sa konečne poddali a pripustili, že sa na chvíľu stanú nohami hrdinu. Rozbehol sa k drakovi, vytasil meč, hoci zrejme zbytočne, zdrapil lady pod pazuchu a za zvädnutú plesovú róbu a vyhodil si ju na plece." (str. 181-182)

Terry Pratchett má dar alegoricky zobraziť rôzne udalosti či osobnosti z nášho sveta v tom fantazijnom. Pozorní čitatelia tak budú mať o zábavu navyše, ak v príbehu budú pátrať po súvislostiach s realitou. Úžasná Plochozem je prehliadkou popkultúrnych narážok, autor sa pohráva nielen s dejom, ale aj so samotným textom, doplneným o množstvo vysvetlení v podobe poznámok pod čiarou, ktoré nielenže mnohé objasnia, ale i opätovne pobavia. Stráže! Stráže! ma bavili viac ako Farba mágie, sú plné nadčasového humoru a postáv, ktoré je nemožné neobľúbiť si. Stránkami preteká mágia, ktorá vás pozýva stať sa súčasťou nekonečného sveta. Dajte sa uniesť, bude to stáť zato!

Originálny názov: Guards! Guards!
Príslušnosť k sérii: Úžasná Plochozem (8. diel) / Mestská stráž (1. diel)
Preklad: Vladislav Gális
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.