Aj lojalita si vyžaduje svoju daň

Prvý diel série Krvavá dedička rozvíril vody young adult a znova potvrdil, že v tomto žánri je ešte stále možné priniesť niečo nové. Amélie Wen Zhao vytvorila vo svojom debute originálny, hoci dosť krutý svet, kde nie je miesto pre slabosť a dôvera je nedostatkovým tovarom. Zrada môže číhať na každom kroku, dokonca aj tam, kde by ste to nečakali. Hlavná hrdinka Ana sa o tom presvedčila na vlastnej koži a teraz sa musí vyrovnať so šokujúcimi odhaleniami a zabojovať (nielen) o svoju budúcnosť. Séria je postavená na jednom komplexnom príbehu, preto treba čítať jednotlivé časti v stanovenom poradí. Väčšinou sa mi stáva, že s odstupom času zabudnem na niektoré súvislosti, no v tomto prípade ma moja pamäť až tak nezradila. Dôvod vidím v tom, že ide o naozaj vydarené dielo s výraznými motívmi i postavami.  

"Ana zdvihla ruku. Svet sa jej pred očami zlieval, jej spriaznenosť sa zaostrovala a rozmazávala, keď šmátrala po krvi, ktorá sa jej v zamrznutých špirálach lepila k palcu a zápästiu. Nebude jej dosť na to, aby z nej vyrobila niečo podobné zbrani, s ktorou by mohla bojovať. A došiel jej čas. Ľadovlk vyskočil. Ana vykríkla. A noc vybuchla v ohni. Po snehu sa prehnali plamene, žiarivočervené a spaľujúco oranžové, ktoré sa víťazoslávne dvíhali proti tieňom zmrznutých borovíc všade naokolo. Ana zatvorila pred tou prenikavou žiarou oči, pritlačila tvár k zemi, keď sa cez ňu prevalili silné vlny tepla. Hory sa pri tej zrážke zatriasli." (str. 105)

Druhé časti sérií sú väčšinou o čosi slabšie. Stavajú na obľúbenosti svojej predchodkyne a neraz tvoria len akési premostenie medzi úvodom a vygradovaným záverom. Som preto nesmierne rád, že Červená tigrica narúša toto nepríjemné klišé a je rovnako vydarená ako Krvavá dedička. Ak nie aj viac, pretože okrem toho, že využíva všetky fungujúce prvky, posúva ich zároveň na novú úroveň. Ana už pozná svoju úhlavnú nepriateľku a je potrebné využiť proti nej každý tromf. Ešteže má po svojom boku Ramsona Prešibanca. Na jednej strane je škoda, že dosť trvá, kým sa protagonisti stretnú v spoločnej scéne, no na druhej strane musím povedať, že sú rovnocennými partnermi a ani jeden si nekradne pasáže na úkor druhého. Ramson patrí medzi mojich obľúbencov a spomedzi mužských hrdinov početných kníh v žánri mi imponuje asi najviac. Nie je totiž prvoplánový, problémy, s ktorými vstúpil do deja, sú uveriteľné a nejde o typického "klaďasa". Spočiatku som bol i ja na pochybách, aké sú jeho úmysly, a či sa v osudovej chvíli predsa len neobráti Ane chrbtom. Tá si, mimochodom, naďalej uchováva slobodného ducha, poznačeného zakázanou a obávanou mágiou. O to viac, že došlo k odhaleniu jej identity ako jedinej preživšej príslušníčky cisárskej rodiny. Nástup na trón však nebude taký ľahký, keďže ho obsadila jej šialená teta Morganya. Okrem toho, že sa chce Any zbaviť, túži vyhladiť aj protivníkov krvavej mágie. Ana si je vedomá svojej predurčenosti, musí zastaviť obávanú príbuznú, ktorá postupuje z jedného extrému do druhého. Svoje tajomstvá si však nesie aj sám Ransom a patričnou mierou zasahujú do jeho vzťahu s Anou. Romantická línia nie je síce tou najpodstatnejšou, ale vhodne dopĺňa celkový dej a bez nej by interakcie medzi Anou a Prešibancom a ich motivácie neboli zďaleka také emotívne. To sa týka aj vedľajších postáv, ktoré však zohrávajú svoju nezastupiteľnú úlohu. Za všetky spomeniem najmä Linn a yaegera, keďže dodávajú príbehu balans a šmrnc. Červená tigrica je plná napätia, zvratov a nikto z tých, ktorých očaril úvod série, nebude sklamaný. Čítanie tejto knihy je návykové, čomu napomáhajú nielen prepracované charaktery a stupňujúca sa atmosféra, ale aj šikovne spracované cliffhangery na konci kapitol. 

Amélie Wen Zhao (zdroj: Goodreads)

"Ramson sa zaprisahal, že nikdy nedopraje Kerlanovi potešenie, aby ho počul kričať. No keď ho ťahali k okraju lode, k čiernym a nepreniknuteľným vodám, uvedomil si, že jeho odhodlanie sa rozpadá, že sa celé jeho telo trasie proti jeho vôli. Ale horúčkovito sa pohybujúcimi sa prstami nenahmatal nič, len hladký kov jeho okov, a závažia, ktoré mal k sebe pripevnené, boli tvrdé a nepoddajné." (str. 292)

Amélie Wen Zhao sa podarilo nájsť vzácnu rovnováhu medzi budovaním univerza, prehlbovaním postáv a ich vzťahov, kombináciou napätia a pokojnejších scén a vyburcovaním zvedavosti pred záverečným tretím dielom. Už teraz viem, že ma bude koniec Krvavej dedičky mrzieť. Rozhodnutie sériu umelo nepredlžovať je však určite múdre a ostane vďaka tomu na piedestáli mnohých priaznivcov young adult. Samozrejme, ak sa naplnia moje predpoklady a Karmínová cisárovná nepodlezie latku nastavenú staršími knižnými súrodencami. Vzhľadom na autorkin talent si však sklamanie nepripúšťam...

Originálny názov: Red Tigress
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Krvavá dedička)
Preklad: Ivana Cingelová
Počet strán: 415

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media. 

 

Stojí očistenie mena za zašpinenie rúk krvou?

O Krvavej dedičke som nepočul až do ohlásenia jej slovenského prekladu vydavateľstvom CooBoo. Okamžite však vzbudila moju pozornosť, a to nielen obálkou a anotáciou, čo sú vždy základné prvky pútavosti, ale hlavne ohlasom na sociálnych sieťach. Povesť sprevádzajúca úvodný diel série sa niesla v znamení skvelého, epického a závislosť vyvolávajúceho čítania. Priznám sa, že som však bol predsa len trochu skeptický, keďže sa mi zdalo, že Amélie Wen Zhao pracuje s pomerne tradičnými motívmi. A hoci je pravda, že pri obracaní strán natrafíte na známe klišé, autorke sa podarilo spracovať ich originálne a fanúšikovia young adult si zaručene prídu na svoje. Text na obálke síce porovnáva knihu s Trónom zo skla či Vraňou šestkou, ale Krvavá dedička si razí vlastnú cestu a je viac než isté, že práve ona sa stane titulom, ku ktorému sa budú prirovnávať nové kúsky. 

"V momente, keď dopadla do vody, jej kosťami zalomcoval chlad a nemilosrdné prúdy ju stiahli pod hladinu. Okamžite si uvedomila, že akákoľvek nádej, že ju rieka zanesie do vzdialených krajín, bola hlúpa. Voda sa okolo nej penila, pohadzovala si ju spôsobom, pri ktorom sa v nej prebudilo iné zdesenie - nekontrolovateľné a nespútané. Inštinktívne otvorila ústa a chcela vykríknuť, ale nahrnula sa jej do nich voda a vytlačila jej z pľúc vzduch. Panika ju pripravila o úsudok, bojovala s vodou a pred očami sa jej začali zjavovať škvrny. Nechcela zomrieť. Ale možno si ju v ten deň božstvá predsa len chceli vziať k sebe." (str. 55)

Príbehy tohto žánru stoja a padajú na výrazných protagonistoch, hlavnej zápletke a prostredí, v ktorom sa odohrávajú. Amélie si to zjavne uvedomuje, lebo jej dej funguje ako dobre naolejovaný stroj a už od začiatku je jasné, že na čitateľa nečaká žiadne oddychové čítanie s hluchými miestami či pokojným plynutím. Naopak, hlavná hrdinka Ana sa musí poriadne obracať a na odpočinok ani nepomyslieť, ak chce dosiahnuť vytýčené ciele. A tie vôbec nie sú malicherné! Ana bola totiž obvinená z vraždy svojho otca - cisára, nadôvažok ešte disponuje mágiou, takže je exemplárnym príkladom na hrdelný trest. Keby aspoň bola jej moc spojená s ohňom, ľadom, vetrom či oceľou. Ona však musí vládnuť krvi v živých bytostiach a ako taká predstavuje nebezpečnú zbraň. Po úspešnom úteku zo žalára a následnom ukrývaní sa s neveselými vyhliadkami spriahne s Ramsonom Prešibancom, pánom podsvetia. Práve tento darebák - v skutočnosti len o málo starší od nej - jej má dopomôcť k očisteniu mena a nájdeniu otcovho pravého vraha, zatiaľ čo Ramson sa dočká svojej pomsty. Vzájomná dohoda preverí ich charaktery aj odhodlanie doviesť veci do úspešného konca napriek mnohým prekážkam. A tu sa prejavuje aj schopnosť Amélie Wen Zhao vykresliť svoje postavy do uveriteľnej dokonalosti. Nie však dokonalosti v zmysle príťažlivosti, vzorových vlastností a samých správnych rozhodnutí. Ana a Ramson sa neraz správajú veľmi diskutabilne, čo sa morálky týka, ale niet sa čo čudovať. Obaja sú postavení pred dilemy, kde musia často zvoliť menšie zlo. Niekedy s nimi budete súhlasiť, inokedy by ste s nimi najradšej zatriasli, aby sa spamätali. Lepšie povedané s Anou, pretože Ransom je predsa len o niečo zocelenejší krutými podmienkami. A aj keď Ana vyrastala za palácovými múrmi, nie je až taká krehká a neinformovaná o vonkajšom dianí. Napokon, ak chce prežiť, musí sa rýchlo adaptovať a naučiť ovládať svoje schopnosti. Všetkým je, samozrejme, jasné, že musia skončiť spolu, ale v tomto si dáva autorka načas. Ich zbližovanie je o čosi pomalšie než v iných knihách, ale s ohľadom na vývoj deja to neprekáža. Neustále sa totiž niečo zomelie, takže na prehlbovanie citov musí nastať správny čas. 

A. Wen Zhao (zdroj: scmp.com)

"Vrazil nôž do chrbta dobrým mužom, podviedol zlých mužov, okradol zlodejov, klamal klamárom. Toto je cena, ktorú musia muži ako my zaplatiť. Stal sa z neho démon, ktorého v tú noc videl v svojom otcovi, stal sa tieňom príšery menom Alaric Kerlan. A napriek tomu, že bojovali na opačných stranách barikády, teraz Ramson videl v mužoch ako oni podobnosť. Nemilosrdní. Vypočítaví. Zradcovia. Nemorálni. Bezcitní. Muži ako my. Nie, pomyslel si Ramson búrlivo, keď sa mu na okamih náhle rozjasnila myseľ. Ja nie. Ale bola to Anina tvár, čo sa mu zjavila pred očami, jej horlivo vystrčená brada a to, ako si pri premýšľaní hrýzla peru." (str. 327)

Krvavá dedička je rozmanitá, romantická, dobrodružná, plná zvratov, ťažkých rozhodnutí a viery, že napokon všetko dobre dopadne. Na koniec si však budeme musieť počkať, aj keď sa mi po prečítaní knihy zdá, že čas do vydania ďalšej časti je nekonečný. Už teraz však viem, že keď sa začítam do pokračovania, ľahko sa mi vybaví dej úvodu série. Inokedy zvyknem s odstupom času zabudnúť na niektoré detaily, ale debut Amélie Wen Zhao je natoľko výrazný, že jej možno ľahko odpustiť aj spomínané klišé. CooBoo znova trafilo do čierneho a potvrdilo svoj status topky na poli žánru young adult. 

Originálny názov: Blood Heir

Príslušnosť k sérii: 1. diel (Krvavá dedička)

Preklad: Ivana Cingelová

Počet strán: 440

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.