Zobrazujú sa príspevky s označením YOLi. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením YOLi. Zobraziť všetky príspevky

sobota 29. januára 2022

Romantická oddychovka na zimné večery

Séria Znova nemeckej spisovateľky Mony Kasten je také moje guilty pleasure. Knihy podobného typu extra nevyhľadávam, keďže mi pripadajú až príliš podobné a povrchné. Je síce pravda, že aj Monine príbehy sú plné zaužívaných klišé, ale dokázala ma zaujať výraznými postavami a akousi iskrou. Možno je to jej európskym pôvodom... Chápem, že zasadenie do prostredia amerických adolescentov je čitateľsky príťažlivejšie a zrejme jej to prinieslo väčší úspech, no osobne by som sa nebránil ani reáliám z nemeckých univerzít. Kým prvý diel Začať znova predstavil dvojicu osudom spojených spolubývajúcich a druhý diel Veriť znova potrebu vyrovnať sa so svojou minulosťou, aktuálna tretia časť pracuje s na pohľad celkom odlišnými protagonistami.  

"Chcela som sa tešiť zo sestrinho šťastia. Naozaj. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby sa mala dobre a bola šťastná. Lenže predstava, že ju už nebudem mať po svojom boku a stratím ju, lebo bude s niekým iným, jednoducho bolela. Mali sme hrozné detstvo aj dospievanie. Vždy som bola presvedčená, že všetko, čo sa nám stalo, nás viac spojilo. Preto sme si rozumeli lepšie než ostatní. Odrazu som však mala pocit, akoby sa medzi nami vytvorila priepasť, ktorú už neprekročím, pretože jej život sa z jedného dňa na druhý úplne zmenil. Ja nikdy nedospejem do bodu, v ktorom bola ona." (str. 57)

Román Cítiť znova je síce pevnou súčasťou série, ale ponúka samostatný príbeh, tentoraz zameraný na pár, dosiaľ fungujúci na báze vydareného priateľstva. So Sawyer aj s Isaacom sme mali možnosť zoznámiť sa už skôr a ako väčšina vedľajších postáv, z ktorých sa neskôr stanú hlavní hrdinovia, pôsobili sympaticky a schopne utiahnuť vlastnú ľúbostnú líniu. A v čom spočíva ich spomenutá odlišnosť? Isaac je hanblivý, milý a inteligentný chlapec s nízkym sebavedomím, ukrývajúci svoj príťažlivý vzhľad za svojským oblečením, Sawyer si rada užíva a cielene sa vyhýba partnerským vzťahom a skutočným citom. Spomedzi trojice kamarátok vyznieva najostrejšie, no zato sa vie pevne postaviť za ľudí, na ktorých jej záleží. Veľmi sa páčila scéna v bare, keď Isaac čelil posmechu od skupiny dievčat a vyburcovaná Sawyer im názorne ukázala, akej chyby v úsudku sa dopustili, čo sa týka Isaacovej zaujímavosti. Prejav lojality napokon vedie k prvému bozku a emocionálnemu tornádu. To besnie hlavne v Sawyerinom vnútri, ale ani Isaac neostáva ľahostajný voči nečakaným pocitom. Je to však Sawyer, z ktorej pohľadu sledujeme dej, a tak je prirodzené, že sa oboznámime vo väčšej miere práve s jej myšlienkami a dojmami. Jej averzia voči monogamii a dlhotrvácnemu vzťahu má pôvod v minulosti jej rodiny a postupné odhaľovanie súvislostí sa odohráva súbežne s prehlbovaním jej citov voči Isaacovi. Ten sa stane akýmsi jej projektom - vezme si totiž do hlavy, že ho premení zo zakríknutého slušniačika na leva salónov. A už pri počiatočných zmenách jeho vizuálu si uvedomí, akým fešákom v skutočnosti je, a o to viac ju to k nemu začne priťahovať. Fyzická krása a s ňou spojená túžba je hnacou silou celej série a aj v tejto časti sa dočkáte viacerých horúcich pasáží. Sú však využívané funkčne a primerane cieľovej skupine. Na svoje si prídu aj priaznivci fotografovania, pretože ide o jednu so Sawyeriných vášní. Páčilo sa mi, že cez objektív vnímala svet inak - v závislosti od nálady, objektu či atmosféry. Mona Kasten sa snaží dopriať svojim postavám určitý vnútorný vývoj, no objektívne vzaté prakticky iba kĺže po povrchu. Väčšinou ide o vyrovnanie sa so staršími problémami a stačí jeden väčší stimul, aby sa všetko vrátilo do správnych koľají. Ako prvok zbližovania sa protagonistov to však funguje a dokonale potvrdzuje starú známu pravdu o priťahovaní sa protikladov. 

Mona Kasten (zdroj: Andrea Lang Photography)
"Nemohla som byť v jeho blízkosti ani sekundu, kým vo mne vzbudzoval toľko rôznych emócií. Moje zrútenie na narodeninách jeho dedka bolo dostatočnou katastrofou. Niečo také sa mi už nesmie stať, postarám sa o to. Nebola som nijaké urevané dievča. Ani žiarlivka, ak sa chalan pozrie na inú ženu. Netušila som, čo so mnou spravil Isaac Grant, no stačilo. Mala som toho dosť. Chcela som byť znovu sama sebou." (str. 232)

Predošlý diel ma bavil menej než prvý, preto som rád, že tentoraz sa kvalita opäť vyšvihla smerom nahor. Môže za to hlavne ústredné duo, hoci musím povedať, že aj keď je rozprávačkou Sawyer, sympatickejší mi bol Isaac. Oslovil ma svojím charakterom, pokojom a obetavosťou. Cítiť znova je jednoduchá, ale pritom pútavá oddychovka, ktorej koniec je síce predvídateľný, no v danom žánri ide skôr o postavy a dej než o vypointovaný záver. Dôležité je, že si pri nej krásne odpočiniete a spoznáte hrdinov, ktorých by ste chceli mať za kamarátov. A práve v tom tkvie najväčšie čaro Mony Kasten a musím priznať, že už teraz sa teším na zbližovanie ďalších členov partie.

Originálny názov: Feel Again
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Znova)
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 368

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

sobota 25. septembra 2021

Pomaly zrejúce romantické new adult

Anna Toddová sa stala veľmi rýchlo pojmom, ktorý poznajú nielen mladí dospelí, ale aj iní, skôr či neskôr narodení čitatelia. Jej séria After nanovo definovala ľúbostné príbehy pre vysokoškolákov na prahu životných zmien a očakávania od ďalších kníh boli, prirodzene, vybičované na maximum. Osobne poznám príbeh Tessy a Hardina len z filmového spracovania, preto som rád siahol po prvej časti novej série Karina a Kael, dúfajúc, že tiež prepadnem čaru Anninho rozprávačského talentu. Už po sto stranách mi však bolo jasné - hoci som sa tomu ešte snažil ako-tak ubrániť -, že jej štýl nebude mojou šálkou kávy. Ťažko povedať, či za to mohol pomaly plynúci dej, spočiatku nezáživné postavy alebo pre našinca neznáme armádne prostredie. 

"Civela som na Kaela a on na mňa. Keď som si neskôr spomenula na tento okamih, jeho prvú návštevu v mojom malom bielom dome, striedavo sa mi vybavovala pálčivá bolesť a čisté blaho. V skutočnosti to však prebehlo oveľa rýchlejšie. Než sa mi stal čímkoľvek, než bol mojím všetkým, bol to len tichý cudzinec s neutrálnym výrazom tváre a prázdnym pohľadom. Mal v sebe niečo tajomné, niečo uzavreté, že som si nevedela predstaviť, ako žije. Neznášal mentolový olej a nechcel, aby som sa dotýkala jeho nohy, to boli jediné stopy." (str. 44)

Takzvané slow burn romance sú bežným subžánrom young adult, no napísať ich zaujímavo a pútavo si vyžaduje veľkú dávku zručnosti. Inak sa môže veľmi ľahko stať, že sa čitateľ začne nudiť a kniha poputuje na kôpku nedočítaných titulov. Anna Toddová sa nikam neponáhľa, je si vedomá, že príbeh roztiahne do niekoľkých častí, a toto vedomie sa očividne stalo kameňom úrazu. V porovnaní napríklad s Monou Kasten, ktorá má podobný štýl, ale zvolila vždy iný pár pre jednotlivé diely série, ťahá za kratší koniec. Karina a Kael ako hrdinovia spočiatku nedokážu zaujať, ba dokonca vyznievajú na naše pomery trochu neuveriteľne. Čerstvá dvadsiatnička s vlastným domom, ktorý si kúpila z našetrených peňazí, a jej rovesník, seržant, ktorý má za sebou dva turnusy na vojenských misiách. Chlapcov ako Kael je určite veľa, no napriek tomu  sa mi v mysli stále zjavoval ako starší muž. To je však môj problém vnímania, americkí čitatelia s tým iste nemajú toľko ťažkostí. Prostredie mestečka s vojenskou základňou je jedným z najvýraznejších prvkov knihy i jeho základným kameňom. Oceňujem autorkin počin zamerať sa na mladých ľudí poznačených vojnou, pretože v rámci žánru sa táto téma nevyskytuje často. A fantazijné príbehy sa navyše vyznačujú zabíjaním a smrťou natoľko bežne, že sa z toho stáva podivný trend. Toddová sa drží pri zemi a zohľadňuje všetky aspekty odtrhnutia od domova a vohnania do nebezpečného diania. Presnejšie ich dôsledky - na život, rodinu a hlavne vnútorné stavy. Kým sa však dostanú na pretras, chvíľu to, žiaľ, trvá. Úvodné desiatky strán by si zaslúžili väčšiu dynamiku. Tú sa snažia navodiť aspoň krátke kapitoly, ale ani tie nie sú funkčné. Nejde pri nich o zmenu dejiska či perspektívy, často je na niekoľko kapitol zbytočne rozkúskovaná jediná pasáž a mnohé z nich príbeh nikam neposúvajú. Kael je ako postava nečitateľný, čo síce prospieva postupnému odhaľovaniu jeho charakteru, ale zároveň je o to ťažšie uveriť chémii medzi ním a Karinou. Tá bola pomerne mizivá a ak sa aj vyskytla situácia, kedy by mohli emócie vybuchnúť a preniesť sa aj na čitateľa, je odbitá prirýchlo a zase sa dočkáme len nudných omáčok. Vyzerá to tak, akoby autorka nemala premyslený koncept a vymýšľala príbeh za pochodu. To je, samozrejme, celkom bežný postup, no je škoda, ak sa to deje na úkor deja a hrdinov, ktorí by mali byť schopní utiahnuť niekoľko častí série.   

Anna Toddová (zdroj: Corriere della Sera)
"Súmrak sa postupne striedal s nocou. Obloha tmavla a plnila sa nádhernými hviezdami. Viem, že všetci ich považovali za magické diamanty visiace na oblohe, ale mne pripadali smutné. Hviezdy mi pripadali divoké a jasné, ale kým sa k nám dostalo ich svetlo, umierali, až zmizli. A tie najväčšie hviezdy? Horeli najrýchlejšie, akoby ich intenzívna žiara bola pre ne prisilná. Dočerta. Začínala som byť sentimentálna. Zavše som premýšľala, aké je všetko krehké, keď pijem." (str. 146)

Aby som však nevyznel príliš kriticky, zhruba od polovice začína príbeh naberať správne grády, najmä zásluhou príchodu Karininho brata Austina, ktorého považujem za najzaujímavejšiu postavu. Každý dobrý príbeh potrebuje darebáka, ktorý ho oživí a ukradne si pre seba väčšinu scén. So svojím dvojčaťom Karinou sú ako oheň a voda a tento súrodenecký vzťah sa mi javil pre rozvoj hrdinky podstatnejší ako ten ľúbostný. Kael je síce fajn, ale ako som spomenul, rozhodnutie spraviť ho tajomného sa ukázalo ako kontraproduktívne a minulo sa účinku. Najjasnejšie hviezdy môžu aj veľmi rýchlo zhasnúť, o čom hovorí aj druhý úryvok, a trochu sa obávam, že sa to týka aj samotnej série. Karina a Kael pravdepodobne nenarobia taký prievan ako After, no nepochybne si nájdu svojich skalných fanúšikov. Anna Toddová má priveľkú základňu, aby ju nechali v štichu. Osobne však zrejme po ďalších častiach nesiahnem a ostanem radšej pri filmových adaptáciách. 

Originálny názov: The Brightest Stars
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Karina a Kael)
Preklad: Anna Kolčiterová
Počet strán: 288

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.


utorok 24. augusta 2021

Oddychové čítanie o láske a nástrahách života

Séria nemeckej autorky zasadená do prostredia amerických vysokoškolských študentov sa rozbehla knihou Začať znova a len tri mesiace od jej vydania sme sa dočkali pokračovania. Pri prevracaní stránok máte silný dojem, že ste to už čítali, že príbeh o komplikovanom vzťahu dvoch mladých ľudí (ktorý by vyriešilo pár hlbokých, úprimných rozhovorov) neprináša nič nové. Mona Kasten má našťastie talent podať aj triviálny motív tak, že si udrží vašu pozornosť a zvedavosť vám nedovolí odložiť knihu bokom. A tak, hoci je jej séria plná klišé a predvídateľnosti, radi sa podujmete zistiť, ako sa s každodennými problémami vyrovná ďalšia dvojica. To je, mimochodom, jedno z veľkých pozitív - autorka nerozťahuje umelo a zbytočne príbeh jedného páru do niekoľkých kníh, ale každá sa venuje iným postavám. 

"Od kamarátov som sa držala bokom celú večnosť. Lepšie povedané od náhodného stretnutia so Spencerom. Allie som volávala k sebe na internát, no do bytu som k nim vkročila zriedka. Za každú cenu som sa potrebovala vyhnúť Spencerovi. Usilovala som sa naňho nemyslieť a neuvažovať ani o noci, keď som spoznala jeho novú, zraniteľnú stránku. Nechcela som si oňho robiť starosti, no až tak dobre sa mi to nedarilo. A už vôbec som sa nepotrebovala vŕtať v tej katastrofe, čo sa udiala medzi nami." (str. 106)

Veriť znova je klasicky naivný príbeh o "obyčajnom" dievčati, ktoré sa zahľadí do príťažlivého, úžasného, vtipného chalana, ale ich vzťah nemá budúcnosť, lebo... môžete si do rovnice dosadiť čokoľvek a v podstate sa trafíte. Mona Kasten si nerobí ťažkú hlavu z toho, že jej román je ako obohratá platňa. Písanie ju však očividne bavilo a tento pocit sa jej darí preniesť aj na čitateľa. Hoci námet neprináša veľa nového, postavy dýchajú životom, a práve Dawn a Spencer sú tým základným kameňom, ktorý dodáva knihe grády. Ako pár sa mi veľmi páčili, ich vzájomné interakcie sú iskrivé, emotívne a uveriteľné. Najväčší problém medzi nimi spočíva v tom, že ani jeden z nich nevie presne definovať, čo vlastne chce. Niekomu to môže pripadať trochu hlúpe, ale súčasnosť ponúka mladým ľuďom toľko možností, že môže byť naozaj ťažké vybrať sa správnou cestou. Medziľudské vzťahy nevynímajúc, Dawn sa snaží udržiavať si odstup, ale nepodľahnúť Spencerovmu čaru je fakt náročné. To, že to bola Dawn, kto sa bránil záväzkom, patrí určite k plusom. Veriť znova ako román o láske by mohol byť určený pre rôzne vekové kategórie, ale vzhľadom na správanie (či vek) hrdinov a pomaly plynúci dej je lepšie ponúknuť ho mladým dospelým. Nečakajte žiadnu horúcu romancu (aj keď narazíte aj na šteklivejšie scény), city sa tu javia hlboké a trvácne. Ešte ani počas písania tejto recenzie sa nedokážem rozhodnúť, či sa mi kniha páčila alebo nie 😀. Má mnoho kladov - sympatické postavy, zaujímavé prostredie americkej univerzity, nastoľuje rôzne témy... no zároveň sa potkýna o množstvo neoriginality a samotný rozprávačský štýl. Text, našťastie, nie je prešpikovaný zbytočnými opismi či úvahami, no zato natrafíte na viacero pasáží, bez ktorých by sa príbeh pokojne zaobišiel. Najmä úvod mi pripadal zdĺhavý a chvíľu trvalo, kým sa situácia zlepšila. Knihe by určite prospel menší počet strán, ale cieľová skupina si zaručene príde na svoje, o tom zase vôbec nepochybujem. 

Mona Kasten (zdroj: Planeta de Libros)
"Chcel vzťah, niečo vážne. Lenže pre mňa to bola tá najhoršia predstava na svete. Nebola som duševne pripravená na zaspávanie v jeho náručí, spoločne strávené noci, ranné vstávanie. Vyznelo to ako túžba po niečom viac a ten tlak som jednoducho nezniesla. Klamala som sama seba. Bez ohľadu na to, aká nádherná bola naša prvá noc, nemohla som sa s nikým dať vážne dokopy. Už nikdy nebudem mať vzťah. Strach z bolesti bol jednoducho silnejší. Už sa nikdy nedám tak očariť, že nebudem schopná existovať sama, a nikomu nedám do rúk moc, aby ma zranil." (str. 186-187)

Kniha Veriť znova patrí medzi priemerné kúsky, ktoré vás nakrátko zabavia, ale nezanechajú vo vás hlbší dojem a po čase na ne zabudnete. Azda však môže prospieť čitateľom, ktorí riešia podobné problémy ako Dawn so Spencerom. Mona Kasten rozoberá napr. neveru, vyrovnávanie sa s trvalými následkami úrazov či trochu obligátnejšie zlomené srdce. V mnohých smeroch sa mi príbeh ponášal na predošlý diel, preto dúfam, že tie nasledujúce sa už ponesú v novšom duchu. Inak sa obávam, že táto autorka pôjde u mňa na čiernu listinu.

Originálny názov: Trust Again
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Znova)
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 368

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar.

sobota 29. mája 2021

Keď sa láska stane tou najväčšou výzvou...

Podľa anotácie sa mi zdalo, že kniha Začať znova je jedno veľké klišé o dievčati z dobrej rodiny a zlom chlapcovi, ktorý sa pod jej vplyvom zázračne polepší a ešte si aj vyriešia všetky svoje traumy. V podstate som sa nemýlil 😀. ALE...! Editori z YOLi už sedem rokov prinášajú na náš trh vydarené príbehy a vedia odhadnúť, čo zafunguje. Séria nemeckej autorky Mony Kasten občas silno pripomína iné známe diela (After, Off-Campus...), ale pritom si zároveň razí vlastnú cestu. Vzhľadom na základnú premisu je pomerne náročné prísť s niečím novým, no aj často využívaný námet sa môže stať v rukách šikovnej spisovateľky čímsi výnimočným. Je vysoko pravdepodobné, že Allie a Kaden sa stanú ďalšími kultovými hrdinami, ku ktorým sa budú čitatelia radi vracať. 

"S vypúlenými očami som zamávala rukami, aby som udržala rovnováhu. Kaden ma pevne chytil za predlaktia. Prekvapene som sa zahľadela na jeho dlane. Na spotenú pokožku mi jeho dotyk padol veľmi osviežujúco. Zrejme si ochladil ruky na pive, ktoré ešte pred chvíľou držal. Prešla som pohľadom od jeho prstov cez mocné bicepsy až na tvár. Prvý raz som si všimla líniu jeho silnejšej spodnej pery, aj malú jamku na brade, ktorú pokrývalo strnisko. Díval sa na mňa rovnako prenikavo ako ja na neho. Z takej blízkosti si musel všimnúť aj zopár pieh na nose. Cítila som dotyk jeho hrudníka na svojom, dokonca aj tlkot jeho srdca." (str. 28)

Napriek nemeckému pôvodu zasadila Mona Kasten dej príbehu do USA, čo je síce z hľadiska záujmu čitateľov výhodný ťah, ale z pohľadu autora to považujem za kalkul. Veď koľko young adult titulov odohrávajúcich sa v Hamburgu, kde autorka žije, poznáte? Osobne by ma to upútalo oveľa viac... Ale poďme ďalej. Hlavná hrdinka pochádza z dobre situovanej rodiny, ktorá však nehľadí na jej plány a túžby a predstavuje si pre ňu celkom inú - a hlavne nalinkovanú - budúcnosť. Allie Harperová sa preto podujme pretrhnúť rodinné putá a vydá sa do stovky kilometrov vzdialeného študentského mestečka, aby unikla ťaživým očakávaniam a začala odznova. Názov knihy verne odráža hlavnú myšlienku, respektíve jednu z nich. Príbeh nám totiž hneď predostiera situáciu, keď sa Allie ocitne pred dverami bytu, ktorý sa má stať jej novým domovom. Kaden White by dievča pod svojou strechu neprijal za nič na svete, ale stav financií ho donúti prehodnotiť svoje postoje. Samozrejme, že Kaden je ten najpríťažlivejší, nakrajší a najviac sexy chalan z celej univerzity, no zároveň predstavuje pre Allie zakázanú oblasť. Veľmi jasne jej to dá najavo aj pravidlami, ktoré musí dodržiavať, ak chce uňho bývať. Ako to už v podobne ladených románoch býva, obaja protagonisti si spočiatku poriadne lezú na nervy a sotva dokážu vystáť jeden druhého. Ibaže vzájomná chémia a udalosti, ktoré ich priebežne spájajú, sa nedajú ignorovať a postupne čoraz viac podliehajú čaru magnetizmu. Allie aj Kaden si so sebou nesú záťaž z minulosti. Občas sú ich problémy až zbytočne dramatizované, inokedy však príbeh prechádza do skvele vyváženej atmosféry nadhľadu a náročných tém. Mona Kasten popri zaužívaných šablónach zabŕdne aj do odmietania rodičmi, sexuálneho zneužívania či zametania problémov pod koberec. Do deja, prirodzene, vstupuje aj množstvo vedľajších postáv, ktoré nie sú iba spestrujúcimi sekundantmi, ale neraz si pre seba ukradnú určitú scénu a plnohodnotne napĺňajú svoj potenciál. Kniha má označenie 17+, čo je pochopiteľné. Text obsahuje aj niekoľko erotických pasáží, ktoré sú však spracované mierne a citlivo. To ale zas neznamená, že by si Allie a Kaden dosýta neužili svoje vášnivé chvíle, veď príťažlivosť tvorí základ ich vzťahu. 

Mona Kasten (zdroj: Woman)
"Nemala som síce ani dvadsaťjeden rokov, ale uvedomovala som si, že je načase odstrihnúť sa od rodičov. Vonkajší dojem bol pre nich odjakživa najdôležitejší, dokonca aj na úkor jedinej dcéry. Platilo to aj pre zajtrajší sviatok. Vedela som, že musím nájsť spôsob, ako také situácie zvládať, aby ma to nevyvádzalo z miery. S rodičmi som sa usilovala dohodnúť celé roky, no dnes som v tom už nevidela zmysel." (str. 224)

Mona Kasten má veľmi príjemný autorský štýl. Nič na texte nepôsobí rušivo, čo je iste aj zásluha kvalitného prekladu. Práve preto románu odpustíte aj spomínané klišé a predvídateľnosť. Na druhej strane je kniha ako stvorená pre predlžujúce sa dni. Ide o ľahké čítanie s náznakmi hlbších tém, ktoré sú síce spracované trochu povrchnejšie, no zrejme sa niet kam ponáhľať, keďže Začať znova je len prvým dielom série. Má totiž silu inšpirovať mladých ľudí v tom, aby vzali svoj život do vlastných rúk, vymanili sa z okov blízkych a nebáli sa čeliť výzvam. 

Originálny názov: Begin Again
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Martina Šturcelová
Počet strán: 376

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Ikar