Gabriel Allon v najlepšej forme

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ potešilo fanúšikov Daniela Silvu pred letom rozbehnutím reedície jeho starších titulov. Graficky sa nesú v duchu posledných nových románov z pera amerického autora a nepochybujem, že budú spolu tvoriť peknú farebnú kolekciu. Niektoré z avizovaných titulov som už čítal, po iných vďaka aktualizovaným vydaniam siahnem prvýkrát. Neohrozený, odvážny, lojálny a spravodlivý špión izraelskej tajnej služby Gabriel Allon je vždy zárukou napínavého čítania, v ktorom sa spája akcia, medzinárodná politika a osobný život ústredných postáv. Ten je občas potlačený pre teroristické hrozby, ale v konečnom dôsledku ide o nutnú obetu, ak sa chce svet aj ďalšie ráno zobudiť do mierového rána. Prinajmenšom jeho väčšia časť... 

"Bomba vybuchla o 21.12 na križovatke dvoch rušných ulíc neďaleko Puerta del Sol. Zostrojili ju v prenajatej garáži v priemyselnej štvrti a ukryli do dodávky Peugeot. Vďaka dômyselnej konštrukcii sa ničivá sila sústredila na reštauráciu, kam chodievala španielska vládna elita. Očití svedkovia nemohli opísať, čo sa stalo vnútri, lebo výbuch nikto neprežil. A keby aj taký svedok existoval, vypovedal by, že v jedinom hroznom okamihu začali vo vzduchu lietať telá, sklo, príbory, keramika - a všade bola krv. Vzápätí sa zrútila celá budova a mŕtvych i umierajúcich zasypali trosky." (str. 100)

Špiónka je jedenástou knihou v sérii a zhodou okolností patrí medzi tie, ktoré som zatiaľ nemal možnosť čítať. Bolo preto pomerne zaujímavé "vrátiť sa v čase" a vidieť, ako sa agenti Mossadu vysporiadali s nebezpečným nepriateľom spred desiatich rokov. Vzhľadom na početnosť Silvových románov je prirodzené, že okrem Gabriela Allona tvoria stálych účinkujúcich aj ďalšie postavy, priebežne sa zjavujúce v rôznych dielach. Okrem členov spravodajských služieb z celého sveta sú to neraz aj ich protivníci so svojimi rodinnými príslušníkmi. To je aj prípad tejto knihy, keďže sa v nej stretneme s dcérou Allonovho niekdajšieho súpera, ktorá im má dopomôcť s dolapením ešte horšieho darebáka. Celý príbeh je preto postavený na jej zverbovaní, výcviku a prieniku do nepriateľskej organizácii. Tým silne pripomína novší knižný prírastok v sérii s názvom Dom špiónov, i keď reagujú na odlišné organizácie. V priebehu dekády sa totiž naklonili misky váh a boj proti terorizmu mení svoje epicentrum. Od al-Káidy sa presúvame k Islamskému štátu, čo pripomína márny zápasy s hlavami bájnej hydry. Gabriel Allon si teda sotva môže užiť vytúžený pokoj s manželkou Chiarou, prípadne pri reštaurovaní slávnych umeleckých diel, a znova je vtiahnutý do život ohrozujúcej hry, a to ešte ako vyslúžilý člen tímu bez vedúcej funkcie. Do novej akcie sa Gabriel dostáva pod vplyvom frustrácie z krviprelievania, ktorého svedkom sa stal počas oddychového partnerského víkendu v Londýne. Snaha zabrániť útokom porovnateľným s 11. septembrom 2001 sa ukazuje ako správna motivácia, aby sa vyrovnal so svojimi negatívnymi pocitmi a pretavil ich do odhodlania porátať sa s pomstychtivým fanatikom. Text knihy je ako zvyčajne rozdelený do viacerých častí v súvislosti s napredovaním deja. Prvá tretina sa venuje hlavne oboznámeniu čitateľa so situáciou na medzinárodnej scéne, reflektuje dianie na začiatku minulého desaťročia a predstavuje ústredných hráčov na poli špionážneho príbehu. Pokračuje sa ponorom do praktík izraelského spravodajského výcviku, zoznamujeme sa s jednotlivými členmi tímu, ich vzťahmi a čiastočne aj minulosťou poznačenou stretnutiami so smrťou. Všetky línie a motívy napokon vygradujú v napínavom finále, ktoré však podlieha aj istej emocionalizácii. Gabriel Allon už viackrát ukázal svoju citlivú stránku, no určité pasáže ma naozaj prekvapili. Nečakal som až také prejavy, hoci keď uvážim, v akom stave sa hrdina nachádzal v úvode knihy, vyústenie tohto dejového oblúka je predsa len pochopiteľné. 

Daniel Silva (zdroj: NPR)

"Nadia odrazu pocítila hrozné výčitky svedomia. Valili sa na ňu bez varovania ako piesočná búrka. Tým, že spojila svoj osud s Izraelčanmi a Američanmi, ako keby sa vzdala svojej viery. Stala sa z nej kacírka, zradkyňa a zrada sa trestala smrťou. Zahalené znudené ženy okolo nej by s takým trestom nepochybne súhlasili. Nemali by na výber; keby sa odvážili postaviť na jej stranu, stihol by ich rovnaký osud. Vinu čoskoro vystriedal strach." (str. 190)

Aj v Špiónke navštívime viacero krajín, ako napríklad Anglicko, Spojené štáty americké, Francúzsko, Švajčiarsko či Saudskú Arábiu. Mravenčia práca analytikov, sledovateľov a šedých eminencií ukrytých za terénnymi agentmi sa tentoraz hlási o slovo o niečo viac. Niežeby príbehu chýbala akcia, je však prítomná najmä v úvode a závere, čím rámcuje dej a je využitá funkčne. Ak by Daniel Silva cielil na bombastickosť (doslova), nemal by problém zakomponovať početnejšie napínavé scény, ale tým by ukrojil z podstaty knihy. Špiónka je pútavým čítaním, ktoré pre fanúšikov autorovej tvorby nie je sklamaním a zároveň vhodne otvára cestu ďalším novým vydaniam jeho predošlých titulov.

Originálny názov: Portrait of a Spy
Príslušnosť k sérii: 11. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Stratené evanjelium ohrozuje voľbu nového pápeža

Séria s neohrozeným izraelským agentom Gabrielom Allonom naplnila druhú desiatku a jubilejný diel by mal predstavovať ak nie vrchol, tak aspoň určité vyústenie príbehov. V istom zmysle Rád napĺňa túto ideu - stretávame sa s postavou, ktorá Gabriela sprevádza už od jeho raných dobrodružstiev, a zamierime do Vatikánu, centra diania spojeného s konkláve po smrti pápeža. Tu sa však nachádza aj hlavný kameň úrazu. Daniel Silva sa viac než na špionážne prvky, pre ktoré jeho romány tak milujeme, zameral na pátranie po stratenom evanjeliu v štýle Dana Browna. Ide síce o zaujímavý, ale mierne otrepaný námet, aký využili už mnohí iní autori, a nepomohlo tomu ani zakomponovanie snahy elít zmocniť sa vlády nad západnou Európou. 

"Výstrely zneli na stredovekom kamennom moste ako kanonáda. Okamžite vypukla panika. Gabriel letmo zazrel zabijaka, keď utekal z mosta smerom na juh. Potom sa obrátil a uvidel Chiaru a Donatiho, ako kľačia pri Niklausovi Jansonovi. Posledný výstrel ho odhodil dozadu, nohy mu uviazli pod telom. Napriek vážnemu zraneniu hlavy ešte žil, bol pri vedomí. Gabriel si k nemu čupol. Čosi šepkal." (str. 75)

Hneď na začiatku sa lúčime s pápežom Pavlom VII., pričom je zrejmé, že jeho smrť nie je taká prirodzená, ako sa snaží predstierať camerlengo Albanese. Tajomník a blízky priateľ Svätého otca Donati má podozrenie, čo sa veľmi rýchlo mení na presvedčenie, a kontaktuje starého známeho z Izraela, aby spoločne prišli veciam na koreň. Gabriel Allon si v tom čase užíva s rodinou dovolenku v Benátkach a k okolnostiam smrti rímskeho biskupa spočiatku pristupuje so značnou neochotou a nedôverou. Kto by mal predsa záujem zniesť zo sveta hlavu katolíckej cirkvi? Keď však dôjde k zabitiu člena Švajčiarskej gardy a do hry vstúpi ručne písaný list, ktorý zosnulý pápež adresoval práve Gabrielovi, rozbehne sa pátranie nielen po Pavlovom vrahovi, ale aj po Pilátovom evanjeliu, obsahujúcom odlišný pohľad na Ježišovu smrť, ako to líčia oficiálne uznávané biblické texty. To sú základné východiská príbehu, ktorý nás tentoraz zavedie do užšieho priestoru - pohybovať sa budeme najmä medzi Talianskom, Švajčiarskom a Nemeckom. Druhá polovica knihy je rozhodne lepšia než prvá. A nie je to len postupnou - a logickou - gradáciou. Daniel Silva má relatívne ustálený štýl a aj pri iných románoch najprv buduje pevné základy, na ktorých neskôr stavia svoje zvraty a napínavé scény. Posledných zhruba sto strán však nastupuje čistejšia špionážna akcia. Hoci aj tu sa prejavuje akási únava materiálu. Ťažko sa mi totiž verilo, že jeden z najvyššie postavených členov tajného Rádu s obrovskou mocou by len tak ľahko vyklopil nepriateľom všetko, čo chcú vedieť... V deji je viacero zvláštností, na čele s Gabrielom Allonom. Ak by som bol Silvom nepobozkaný čitateľ, nemal by som o jeho hrdinovi najlepšiu mienku. Gabriel totiž vyznieva ako jedna z najnesympatickejších postáv, napriek svojej nepopierateľnej úlohe pri záchrane princípov demokracie. Väčšinu času je nevrlý a protivný, či už k svojim spolupracovníkom, alebo i k manželke Chiare. Iste, nemusí mať vždy dobrú náladu (napokon, pri jeho problémoch je občas ťažké zachovať si humor), no nedá sa ani porovnať s tým protagonistom, akého poznáme z predošlých románov. Verím, že je to len dôsledok jeho pokazenej dovolenky... Občas ma zarazilo aj pričasté opakovanie určitých replík z kapitol na ich konci, čo so zvyšujúcim sa výskytom pôsobilo skôr otravne než trefne.

"Kniha sa stratila, ale muži, ktorí ju ukradli, sa skrývajú všetkým na očiach. Ide o členov reakcionárskeho tajného katolíckeho rádu, založil ho v južnom Nemecku kňaz, obdivovateľ politiky európskej krajnej pravice, najmä národného socializmu. Duchovní potomkovia Ulricha Schillera teraz plánujú zmanipulovať nadchádzajúce konkláve a zvoliť za pápeža jedného zo svojich. Gabriel ako riaditeľ Inštitútu úsúdil, že taký vývoj situácie nie je v záujme štátu Izrael ani pol druha milióna európskych Židov. Preto má v úmysle poskytnúť pomoc svojmu priateľovi Luigimu Donatimu a zmariť ich plán." (str. 178)

Zrejme vyznievam veľmi kriticky, no ide o veci, ktoré doteraz v autorovej tvorbe neboli prítomné, preto mi až priveľmi bijú do oka. Stále však platí, že Daniel Silva patrí k špičke vo svojom žánri a Gabriel Allon ako zvyčajne nedopustí, aby vo svete zvíťazila nespravodlivosť. Rád sa okrajovo venuje aj Čiernemu septembru, keď sa začala Gabrielova cesta, a významným motívom je aj súčasná vlna nenávisti voči migrantom v Európe. Vzostup pravicových hnutí je jav blízky aj nám a v tomto smere je román účinným varovaním pred tým, kam sú niektorí jedinci aj široké skupiny schopní zájsť, aby obhájili svoje vykonštruované a obmedzené predstavy o fungovaní spoločnosti. 

Originálny názov: The Order

Príslušnosť k sérii: 20. diel (Gabriel Allon)

Preklad: Alena Redlingerová

Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Zábavne desivá cesta rodičov za pomstou

Richard Brenkuš knižne debutoval v roku 2016 Sabotážou na okraji vesmíru. Prejavil sa ako originálny autor a hoci osobne nevyhľadávam žáner vedeckej fantastiky často, dokázal ma zaujať. Preto som bol zvedavý, čo prinesie čitateľom svojou aktuálnou novinkou. Zvláštny názov ponúka viac otázok než odpovedí, a tak vám neostáva iné, iba sa pohrúžiť do textu ignorujúceho hranice žánrov. Satamaranga sa totiž nepohybuje v rámci zaužívaných prvkov, ide o špecifický útvar kdesi medzi fantastikou, akčným trilerom, spoločenskou satirou a tragikomédiou. Mnohí spisovatelia by si na podobnom mixe vylámali zuby, Brenkuš však dávkuje jednotlivé motívy funkčne, neskáče z jedného do druhého, ale spoločne vytvárajú jeden kompaktný celok. 

"Manželia boli opatrní, no behom týždňa sme ich zatkli. Hoci v tej chvíli na tom už skoro nezáležalo. Štát sa rozpadal. Uvažoval som, že sa potichu vytratím a prenechám moc jednému z generálov, no nemohol som pustiť uzdu z ruky, keď sa kone splašili. Vojakom som nedôveroval. Ani generálovi Majovi. Poznal som ho. Bol by schopný poslať za mnou strelcov na hociktorý ostrov. Legálne-nelegálne, to nehralo rolu. Zabili by ma alebo uniesli a nazvali by to "vydanie za mimoriadnych okolností". Prevrat by striedal prevrat a namiesto prosperity vyvolených by sa vyvraždili navzájom." (str. 52)

Názov recenzie nie je celkom presný, uznávam. No keby rodičia vplyvom deravého zdravotníctva neprišli o syna, príbeh by išiel veľmi rýchlo do stratena. Pretože ide o dôležitý stimul úsilia pomstiť sa nemožnému systému a nastoliť spravodlivosť. Spôsoby, ako to docieliť, sa však môžu občas vymknúť spod kontroly  a niekedy zas odhaliť ďalšie netušené zákutia politiky a charaktery. Špičky štátu sa viac než o blaho obyvateľstva zaujímajú o vlastné vrecká, moc a konexie, a tak nečudo, že sa prejaví efekt motýlích krídel a počiatočná aktivita na internete sa rýchlo mení na vlnu odporu. A to so všetkým, čo o tomu patrí, niektoré pasáže akoby si vzal pod patronát Michael Bay. Čakal som čosi v štýle špionážneho trileru šmrncnutého technickými súvislosťami, no dočkal som sa dynamického akčného príbehu, ktorý sa s tým jednoducho nebabre, nasadne do tanku a rozstrieľa každú prekážku, čo mu príde do cesty. Richard Brenkuš má navyše dosť úderný štýl, neplytvá slovami, text sa číta rýchlo, bez zbytočných odbočiek, úvah a opisov. Možno za to vďačiť aj jasne daným postavám a kompozícii. Čitateľ sa nestráca napriek tomu, že románu chýba priamočiary, súvislý dej. Je to zrejme dané i tým, že text je členený na krátke úseky, čo mne osobne vyhovuje viac než rozsiahlejšie bloky. Je to však nebezpečné, keď ľahko podľahnete ilúzii "rýchlosti" - poviete si, že si prečítate zopár menších úsekov, a zrazu máte za sebou pár desiatok strán. Knihu však preto možno čítť kdekoľvek - v autobuse, počas čakania, pri posedení na káve... no, síce... vzhľadom na momentálnu situáciu sú možnosti obmedzené, ale pointa je, myslím, jasná.

R. Brenkuš (zdroj: Denník N)

"Ako som sa dostal do vojny? Pochádzal som z predprevratovej Klaunie, tak ako všetci, no nikdy som nešiel za ich vecou. Ráno som vstával skôr než ostatní a pracoval som dlhšie, aby som sa posunul vpred. Darilo sa mi. Keď sa v správach začal objavovať najprv manželský pár, ich atentát na Kvádra, potom Doktorova smrť a ďalšie udalosti, vnímal som to len okrajovo. Nato klauni prevzali moc a vyrátali mi dva voličské body: za IQ a za to, že som platil dane." (str. 136)

Autora registrujem dlhšie aj vďaka súťaži Martinus Cena Fantázie a teší ma, že ostáva verný svojmu spomínanému štýlu aj zameraniu. Satamaranga sa odohráva v blízkej budúcnosti a aj keď je daná krajina nešpecifikovaná, nie je ťažké nájsť viac či menej zjavné paralely. Páči sa mi aj myšlienka Klaunie, jej nastolených praktík a varovný prst ohľadom prevratu - nie každá zmena je nevyhnutne pozitívna. Využitie klaunov neprospeje tým, čo z nich majú fóbiu, ale ako symbol plnia svoju funkciu na maximum. Napokon, klaunom je občas... niekedy... zavše... každý z nás. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.

Modernizácia ako spúšťač dramatického odporu

Daniel Silva je neúnavný rovnako ako jeho najznámejší hrdina Gabriel Allon. Ten už má za sebou takmer dvadsiatku knižných misií, a hoci mu na krk dýchajú vek a prežité udalosti, stále sa neváha postaviť na stranu spravodlivosti. Silvove romány sú nielen pútavým čítaním, ale často reflektujú aj aktuálne spoločenské dianie. To je aj prípad Nového dievčaťa, príbehu spojeného so snahou o modernizáciu v Saudskej Arábii. Ako autor hovorí v predslove, situácia je veľmi komplikovaná a najspletitejšie príbehy píše sám život.  A tak sa stane, že románové fantázie ani zďaleka nedosahujú absurdnosť reality. Nič to však nemení na fakte, že devätnáste dobrodružstvo izraelského agenta je rovnako strhujúce a zaujímavé ako tie predošlé.

"Neuveriteľné bohatstvo a prepych odjakživa považovala za samozrejmosť, a teraz o všetko prišla. Neprikovali ju reťazami k dlážke ako v amerických filmoch, ktoré jej otec dovolil pozerať. Nezapchali jej ústa, nespútali ruky či nohy, nenatiahli jej na hlavu vrece - iba počas prvej cesty autom, keď ju uniesli. Len čo sa ocitla v cele, tvár si zakrývali oni. Boli štyria. Rima ich rozlišovala podľa veľkosti, tvaru a farby očí. Traja muži, jedna žena. Ani jeden nebol Arab. Rima robila, čo mohla, aby nedala najavo strach, ale neskrývala, že sa smrteľne nudí. Požiadala o televízor, aby mohla pozerať obľúbené programy. Od väzniteľov dostala písomné odmietnutie." (str. 63)

Občas sa vyskytne na pultoch nový špionážny triler, ale čo si budeme klamať, Daniela Silvu a jeho sériu je ťažké prekonať. Nové dievča sa sústredí na únos dvanásťročnej dcéry korunného princa Saudskej Arábie. Ten si získal pozornosť zavádzaním moderných prvkov do svojej krajiny, čo sa na jednej strane stretlo s nadšením, ale zároveň aj odporom tradicionalistov. Rima sa vo Švajčiarsku snažila utajiť svoju totožnosť, no zjavne nie celkom úspešne. Únos prichádza v čase, keď jej otec Chálid bin Mohamed čelí kritike, pretože vraj stojí za vraždou disidentského novinára. Do zamotanej situácie je prizvaný Gabriel Allon, aby našiel dievča a rozmotal klbko lží, spravodajských agentúr a zatajovania informácií. Po rokoch, ktoré trávim so Silvovými románmi, mi už niektoré motívy pripadajú ohrané, ako napríklad iránsky jadrový program, ruské vmiešavanie sa do početných aktivít či hrozba rádioaktívnej zbrane. Zároveň ma však vždy dokáže prekvapiť autorova schopnosť namiešať z rovnakých (či aspoň podobných) ingrediencií zakaždým iný príbeh. Zrejme je to dané aj tým, že vďaka devätnástim titulom má z čoho čerpať aj v rámci samotnej série. Gabriel Allon si prešiel už mnohými skúškami, a to tak v pracovnej, ako i osobnej oblasti. Jeho cesta z obyčajného agenta/reštaurátora až do riaditeľskej funkcie bola dlhá a náročná, ale neraz odmenená víťazstvom. Napriek tomu sa v Novom dievčati ako postava až tak nevyvíja, nezažíva zreteľný otras ani neukazuje novú stránku svojej osobnosti. Skôr ide o akúsi poctu žánru a analógiu s dianím na súčasnom Blízkom východe. Čo, samozrejme, nie je na škodu, pretože mnoho čitateľov sa o ňom dozvie azda práve prostredníctvom tejto knihy.

"Dokumenty dokazovali, že Irán skutočne pracoval na výrobe jadrovej zbrane, hoci celému svetu tvrdil opak. Nenašli sa však žiadne dôkazy o porušení podmienok jadrovej dohody s predchádzajúcou americkou vládou. Popoludní o tom Gabriel informoval premiéra v Jeruzaleme. O týždeň odletel do Washingtonu zasvätiť do celej záležitosti aj Američanov. Na jeho prekvapenie sa stretnutie konalo v situačnej miestnosti Bieleho domu za účasti prezidenta." (str. 221)

V príbehu sa stretneme okrem Allona, samozrejme, aj s ďalšími stálymi postavami série, ako sú napríklad jeho manželka, tradičný tím či kolegovia zo spriatelených spravodajských služieb. Medzi mojich obľúbencov patrí najmä Christopher Keller, Angličan, ktorý okrem Gabriela počas série prekonal azda najväčší vývoj. Ako je v Silvových románoch zvykom, ocitneme sa i na viacerých miestach vo svete - v Izraeli, USA, Azerbajdžane, Francúzsku, Anglicku, Nemecku či v Holandsku. Hráčov zapojených do hry o mocenskú nadvládu je neúrekom, ale čitateľ sa v deji vôbec nestráca, všetko je prehľadné, aby si naplno užil dej a jeho zvraty. Úvod je ako obvykle predstavením jednotlivých postáv a línií, ktoré postupne gradujú až do strhujúceho finále. Je skvelé, že séria ani po toľkých rokoch nestráca nič zo svojej kvality, preto verím, že Daniel Silva má v zásobe ešte dosť materiálu. Vzhľadom na politickú situáciu vo svete má k dispozícii nevysychajúcu studňu...

Originálny názov: The New Girl
Príslušnosť k sérii: 19. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 328

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.