Motýliky, otázniky a utešená náklonnosť

Anglickú spisovateľku a ilustrátorku Alice Oseman registrujem už od slovenského prekladu jej debute Solitaire. Priznám sa však, že som ho ešte nečítal, hoci ho už mám dlhšie na zozname. Keď som siahol po grafickom románe Motýliky, netušil som, že ide o jeho voľné pokračovanie. Nijako to však nenarušilo vnímanie deja, ide o celkom samostatný príbeh, priamou príčinou tohto faktu je skôr moja chuť siahnuť po spomínanej knihe v dohľadnom čase a viac tento krok neodkladať. Pretože ak je aj v klasickej próze taká srdečná, citlivá a sugestívna, bola by škoda odriekať si ďalší skvelý čitateľský zážitok. 

V grafickej sérii zo stredoškolského prostredia siahla po aktuálnej téme homosexuality a s ňou spojenými motívmi. Venuje sa jej z mnohých uhlov a poukazuje na rôzne príkoria, predsudky a obavy, s ktorými musia bojovať tí, ktorí nie sú iní ani odlišní, ale sú jednoducho tiež iba sami sebou. V centre sú dve postavy - Charlie a Nick, na prvý pohľad absolútne rozdielni tínedžeri potvrdzujúci staré známe úslovie o priťahujúcich sa protikladoch. Postupne však vypláva na povrch, že toho majú spoločného viac než dosť. Ako prvého protagonistu spoznávame Charlieho, obyčajného chalana, jediného verejne známeho gaya na strednej škole. Keďže je preňho ťažké nájsť si spriaznenú dušu, podlieha toxickému vzťahu s Benom, hoci cíti, že mu neprináša nič pozitívne. Stále je to však lepšie než riskovať zamilovanie sa do heterosexuála. A práve to sa mu pritrafí, keď na spojenej triednickej hodine spozná športovca Nicka. Okamžite medzi nimi preskočí iskra porozumenia a z Charlieho strany aj čohosi viac. Aj keď sa spočiatku bráni prebúdzajúcim sa citom, pretože vie, že to povedie iba k trápeniu, nedokáže si pomôcť. Nick totiž oplýva veľkým šarmom a množstvom kladných vlastností, navyše mu otvorí cestu do školského ragbyového družstva. 

Vznikajúca náklonnosť medzi nimi je uveriteľná, ľahká a veľmi... roztomilá. Skutočne, nie v ironickom či zosmiešňujúcom zmysle. Môže za to ich celkové vykreslenie a hlavne neustále prejavy ich osobností. Charlie je človek, akého by chcel mať každý za najlepšieho kamaráta. Je chápavý, láskavý, ohľaduplný a vždy ochotný pomôcť a vypočuť. Nick je zas neistý, ale zato odhodlaný brániť svojich blízkych, je lojálny a nebojí sa dať najavo, čo si myslí a cíti. Priznám sa, k srdcu mi viac prirástol Charlie, asi preto, ako Nicka všemožne podporoval v jeho ceste za sebauvedomením. A v závere prvej knihy mi bolo veru smutno spolu s ním...

Motýliky treba jednoznačne čítať v určenej postupnosti, ide o priame pokračovanie príbehu, čo sa dokonca prejavuje aj v číslovaní strán. Prvýkrát som sa stretol s tým, že druhá časť série začína na strane 264. Pôsobí to však celistvo a ak si prečítate Prvú lásku, jednoznačne budete ihneď chcieť siahnuť aj po komikse Lietajú v tom spolu. Alice Oseman je naozaj všestranným talentom, nielenže rozpovedala príbeh vanúci realitou, ale grafickým spracovaním mu dodala potrebnú hĺbku a postavám vdýchla život. Mrzí ma jedine to, že v knihe nenájdeme okrem čiernej a bielej žiadne iné farby, pretože príbeh ako tak disponuje celým farebným spektrom. Nijako to však nezmenšuje dojem z čítania, ktorý je výsostne pozitívny. Pripravte sa na pekne širokú škálu emócií - od jemného pobavenia cez ľútosť a súcit až po nadšenú radosť. 

Je veľmi málo kníh tohto typu, ktoré pobavia, poučia a zároveň vás podnietia k zamysleniu. Odporúčam ju každému ľudomilovi s otvorenou dušou, ba dokonca ešte viac tým, ktorí v sebe stále živia nezmyselné predsudky. Smerovanie deja ocenia aj všetci, čo sa potýkajú s témou coming outu. Tá je tu spracovaná azda až príliš romantizujúco a idealisticky, ale v kontexte iných udalostí a vzťahu Charlieho a Nicka je tento prvok pomerne vítaný. Verím, že tretí diel Motýlikov bude rovnako trefný a kvalitný ako prvé dva. Chlapci ešte majú čo riešiť, reakcie okolia na ich prekvitajúcu lásku na seba zrejme nenechajú dlho čakať a kým nastane šťastný koniec, budú musieť ešte prekonať zopár prekážok. Som rád, že som mal možnosť začítať sa do tejto skvostnej série. Už teraz má u mňa čestné miesto a budem šíriť jej dobré meno, kde sa len bude dať. 

Originálne názvy: Heartstopper: Volume One + Heartstopper: Volume Two

Preklad: Ivana Cingelová

Počet strán: 263/558

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media. 

Nie je hrdina ako hrdina

O Nimone som počul samé chvály, keď sa preto naskytla možnosť prečítať si ju, ani chvíľu som neváhal. A môžem zodpovedne vyhlásiť, že neľutujem. Komiksové romány sú pre našinca stále čímsi výnimočným, preto som rád, že sa vydavateľstvá ako CooBoo či Lindeni neboja vybrať aj touto cestou. Doteraz som dával prednosť hlavne životopisným príbehom, young adult v grafickej podobe bol pre mňa neznámou pôdou. Americká umelkyňa, ilustrátorka Noelle Stevenson má bohaté skúsenosti z rôznych štúdií a za svoju prácu získala viacero významných ocenení. Má skvelý talent preniesť na čitateľa širokú škálu emócií, a nielen za pomoci výrazov postáv. Dobre si totiž uvedomuje silu literárnej komunikácie a naplno využíva všetky prvky, ktoré má k dispozícii. Výsledkom je bizarný, zábavný i napínavý román/komiks s hrdinami i "hrdinami". 

Príbeh nie je určený iba mladším čitateľom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Rovnako si ho užijú aj tí skôr narodení, a to pre jeho univerzálnosť, pútavosť a dynamickosť. Aj začína pekne zhurta - Nimona vyhľadá najväčšieho záporáka v pseudostredovekej ríši, aby sa stala pomocníčkou v jeho diabolských plánoch. Ballister Blackheart nie je vôbec nadšený, že sa mu do života nanominovalo otravné, hoci oduševnené dievča, no jeho snaha odradiť ho je márna. Keď mu Nimona rozpovie svoj srdcervúci príbeh, ktorý ju priviedol až k Ballisterovi, a navyše mu poskytne ukážku svojich schopností, o jej osude je rozhodnuté. Nimona je tvaromenička, čo jej umožňuje realizovať rôznorodé úlohy, oklamať nepriateľa a dostať sa na miesta, kam by Blackheart nemal šancu vkročiť. Veľmi rýchlo však zistí, že Ballisterova povesť celkom nekorešponduje s jeho reálnymi osobnostnými črtami. Obávaný zlosyn je totiž v skutočnosti pomerne charakterný človek a obeť súhry nešťastných okolností. A jeho najväčším nepriateľom nie je systém, kráľovstvo či dobro ako také, ale niekdajší kamarát a momentálny ospevovaný hrdina ríše Goldenloin. Práve pre jeho praktiky počas výcviku klesol Blackheart na dno a mohol zabudnúť na sen o sláve. Teda aspoň v "pozitívnej" podobe. Nebyť Nimony, zrejme by sa navždy zožieral zášťou a nedoriešenými problémami z minulosti. Ibaže ambiciózna červenovláska ho vženie do boja proti Inštitútu, dohliadajúceho na bezpečnosť kráľovstva, čo vedie k odhaleniu pravých tvárí ukrytých za maskami a uvedomeniu si, že dobro a zlo môžu byť veľmi relatívne pojmy. Spočiatku sa zdá, že Noelle Stevenson prevracia naruby príbehové klišé, a tento princíp funguje zhruba do polovice, keď začína byť jasné, že všetky línie sa pravdepodobne spoja v sladkom happyende. Nevnímam to však kriticky, dej si nič iné ani nežiadal. Najväčším orieškom je napokon sama Nimona, jej osud sa predvída najťažšie a dalo by sa diskutovať, či sa dočkala uspokojivého záveru. No práve v nejednoznačnosti tkvie sila jej postavy. 

Väčšina názorov na Nimonu, s ktorými som sa stretol, ju doslova ospevovala, mne však neraz prekážalo jej detinské správanie. Iste, môžete argumentovať jej vekom, ale vzhľadom na všetky okolnosti vývoja jej postavy by to nebolo až také relevantné. Oveľa viac mi prirástli k srdcu Blackheart a Goldenloin, a práve na túto dvojicu sa sústredila moja pozornosť. Niežeby mi bol osud Nimony ľahostajný, no viac ma trápilo, ako to dopadne medzi týmito dvoma protikladmi. Kontrasty sú očividné nielen v obsahu, ale aj grafike. Farebné kombinácie a variácie lahodia oku, funkčne dotvárajú celkovú atmosféru a ani jedna sa netlačí do popredia na úkor inej. Páčilo sa mi, že na konci sme mali príležitosť vidieť viaceré varianty hrdinov a ich cestu ku konečnej verzii. Apropo, hrdinovia. Noelle Stevenson poskytuje čitateľovi priestor na zamyslenie, kto je skutočný hrdina, a aj keď to priam bije do očí, zvyšuje to komplexnosť postáv. Nedá mi tiež nespomenúť faktor, ktorý mi miestami kazil dojem, a to chyby v texte. Nebolo ho tam až toľko, aby si ich zodpovedné osoby nevšimli...

Ako som sa presvedčil, Nimonin úspech je zaslúžený. Ide o inovatívne aj inšpiratívne dielo, stvorené na opakované čítanie. Vďaka početným motívom a príťažlivým ilustráciám sa v ňom dá vždy nájsť niečo nové.

Originálny názov: Nimona

Príslušnosť k sérii: Nie

Preklad: Ivana Cingelová

Počet strán: 272

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Pocta sa môže vzdať aj bez superlatívov

Keď sa na našich pultoch objaví nový komiksový román o živote určitej významnej osobnosti, okamžite pritiahne moju pozornosť. V poslednom čase sa venovali skôr svetoznámym umelcom (David Bowie, Andy Warhol, ...), preto som, prirodzene, spozornel, keď vydavateľstvo Slovart ohlásilo vydanie diela Štefánik, pod ktorým je scenáristicky podpísaná česko-slovenská dvojica Gabriela Kyselová - Michal Baláž a o grafickú podobu sa postaral Václav Šlajch. Preklad ich komiksu z češtiny sa tvári pomerne nenápadne, ale pritom ide o jedinečný titul, schopný priblížiť osobnosť jedného z našich najvýznamnejších - a najrozporuplnejších - historických dejateľov pekne zoširoka. Milan Rastislav Štefánik aj vyše sto rokov od svojej smrti zamestnáva mysle bádateľov i laikov a vznášajú sa okolo neho mnohé teórie. Či už sú založené na pravde, alebo nie, musíte posúdiť sami... 

Záujem o život a pôsobenie Milana Rastislava Štefánika vzrástol hlavne pred dvoma rokmi, keď došlo k stému výročiu jeho tragického úmrtia. Autori komiksu však vyhlasujú, že nie je ich cieľom riadiť sa nejakými významnými dátumami, motivuje ich predovšetkým snaha preniknúť za oponu chválami i kritikou opradeného muža, ktorý položil základy našej demokracie. Spočiatku som sa nazdával, že Štefánik nás prevedie najdôležitejšími medzníkmi v živote hrdinu, no nemohol sa viac mýliť. Gabriela Kyselová a Michal Baláž zvolili naozaj skvelú stavbu príbehu založenú na striedaní rôznych časových línií. Dej tak získava na svižnosti a poskytuje omnoho ucelenejší pohľad na zobrazené udalosti. Popri Štefánikovi navyše vyčnieva ako hlavná postava sochár Bohumil Kafka, cez ktorého optiku spoznávame generála ako človeka pozbaveného pozlátky slávy. Na Kafkovi, ktorý sa s mladým Milanom stretol ešte počas svojho pôsobenia v Paríži, je vytvoriť jeho monument, aby naveky pripomínal jednotu Čechov a Slovákov. Doba rokov tridsiatych priala skôr úpadku než pevnosti charakterov, a tak sa politické špičky nazdávali, že pripomienka pilierov republiky bude tou správnou symbolikou. Kafka výzvu prijíma, ale vytesať Štefánikovu podobu znamená najprv ho dôkladne spoznať. A ako zisťuje od jeho príbuzných, kolegov, spolubojovníkov a ďalších známych, bol to človek ako každý iný, so svojimi snami a ideálmi, ale aj bolesťami a chybami. Páči sa mi, že komiks ani zďaleka Štefánika neidealizuje, poukazuje na jeho úspechy rovnako ako na jeho sporné črty a prejavy. Vyvážene reflektuje generálove zásluhy na budovaní československých légií, jeho hrdinstvá na bojovom poli a v oblasti astronómie, neváha sa však zamerať ani na jeho egoistickú túžbu po uznaní verejnosti a stúpaní po spoločenskom rebríčku, čomu podriadil aj svoje vzťahy. 

V príbehu sa mihne viacero známych osobností, niektoré mi boli dobre známe, s inými som sa stretol prvýkrát. Ak by vám občas nebolo jasné, kto sú ľudia na obrázkoch, ľahko vám pomôže zorientovať sa ich zoznam v závere knihy. Ja viem už teraz, že sa k nej budem opakovane vracať. Nielen pre osvieženie množstva informácií, ale aj pre úchvatnú grafickú stránku. Václav Šlajch má skutočne veľký talent, čo sa prejavuje najmä vo využívaní farieb, ich kontrastoch a pôsobení na vnímanie čitateľa. Podarilo sa mu vystihnúť vnútorné stavy postáv, atmosféru deja aj dramatickosť niektorých situácií. Štefánik je komiks, ktorý si zaslúži vašu pozornosť, je určený širokej vekovej skupine a svojou formou osloví aj tých, ktorí neprejavujú veľký záujem o našu históriu. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.