"Olivas jej vždy vedel brnknúť na citlivú strunu. Niečo jej zobral, podobne ako v minulosti iní muži. Tí druhí však z a to tým či iným spôsobom zaplatili - zaslúženou odplatou, pomstou, spravodlivosťou... Dá sa to nazvať všelijako. Olivas nie. Aspoň nateraz. V najlepšom mu to načas pošpinilo povesť, ktorú si zase rýchlo očistil. Renée vedela, že môže byť aj stokrát lepšia a múdrejšia vyšetrovateľka, stále voči nemu bude v nevýhode pre tú ťažko pomenovateľnú vec, ktorú jej vzal." (str. 160)Názov sa na prvý pohľad môže zdať jednoduchý, hoci v ňom badať istú obraznosť. Ale nebol by to Michael Connelly, keby aj do navonok prostého motívu nezakomponoval čosi významnejšie. Snáď neprezradím veľa, ak poviem, že plameň odkazuje na motiváciu detektívov dotiahnuť prípady do úspešného konca. Vzhľadom na odkrývanie netušených zákutí policajných duší však môže byť poznačená aj nečakanými pochybeniami. Nehovoriac o tom, že temnota je jasná symbolika tmy spojená s nočnou šichtou Renée Ballardovej. Ako vidieť, autor nenecháva nič na náhodu. A to sa týka aj deja. Býva zvykom, že sa väčšinou riešia dva prípady, no Temný plameň rozohráva viacero línií. Ako som spomenul, "na vine" je spojenie dvoch Connellyho postáv. Tento vývoj Connellyho univerza sa mi páči, dodáva to obom sériám šmrnc a prepájanie postáv z oboch brehov poskytuje autorovi obrovský priestor na manévrovanie. Navyše sa v knihe stretneme aj s advokátom Mickeym Hallerom, takže zabŕdneme aj do súdnych siení. Nečudo, vražda sudcu je jedným z hlavných námetov, rovnako ako zastrelenie mladého chlapca spred dvadsiatich rokov či upálenie bezdomovca a machinácie veľkej právnickej kancelárie. Napriek košatému deju je príbeh prehľadný, Connelly zručne vedie čitateľa presne určenými cestičkami až k uspokojivému záveru. Iste, Harry Bosch už dávno nie je vrtký vyšetrovateľ, ktorý sa občas bezhlavo vrhal do nebezpečenstva, no stále je schopný pobiť sa s osudom i nepriateľmi. Hoci je to niekedy náročné, najmä po prekonanej operácii kolena a v konflikte so slepou byrokraciou.
"Harry si bol istý, že je jediný, kto na tom ešte pracuje. Vedúci vyšetrovania Jerry Gustafson jasne povedal, že podľa neho dostali na slobodu skutočného vraha. Znova sa pustiť do preverovania by preňho znamenalo negovať všetku svoju predchádzajúcu prácu. Hriech pýchy a pokrytectva nechal sudcu Montgomeryho bez spravodlivosti. Boscha to nesmierne trápilo." (str. 171)Príbeh sledujeme striedavo z pohľadu Harryho a Renée, je príjemné vidieť prienik novej generácie a starej detektívnej školy. Napokon, Bosch je legendou losangeleskej polície, Renée však za ním, čo sa osobnostných či profesionálnych kvalít týka, nijako nezaostáva. Prípady, ktoré spolu i osobitne riešia, sú zaujímavé a udržia si vašu pozornosť. Mravenčia práca a dedukcia gradujú k dramatickému uzavretiu. Tentoraz sa dočkáme aj malého náznaku budúceho problému, máličko otvorené dvierka ma potešili, pretože jedna z postáv by sa veru mohla vrátiť a našim hrdinom poriadne zavariť. To je však hudba budúcnosti, zatiaľ musí ešte doznieť pozitívny pocit z Temného plameňa.
Originálny názov: The Night Fire
Príslušnosť k sérii: 22. diel (Harry Bosch) / 2. diel (Bosch/Ballardová)
Preklad: Patrick Frank
Počet strán: 367
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára