"Na niektoré okolnosti tej cesty nikdy nezabudnem: pach dymu, zvuk lokomotívy, keď pri ťahaní tridsiatich alebo štyridsiatich vagónov vypúšťala paru, buchotanie kolies narážajúcich na spojnice koľajníc. Prvý deň však zastavil na doplnenie zásob uhlia a vody pre lokomotívu. Kričali sme na našich väzniteľov a prosili ich o vodu pre nás. Odvetili, že máme vyhodiť von šperky, potom nám dajú vodu. Ľudia medzi sebou začali diskutovať a čoskoro niekoľko z nich vyhodilo ukryté šperky cez malé okienko. Keď žandári dostali cennosti, jednoducho odišli bez toho, aby splnili sľub." (str. 79)Tým, že ide o osobné skúsenosti autora, je kniha pozbavená balastu, zbytočných odbočiek a vysvetľovaní, ako to neraz býva v prípade beletrie či spracovaním tieňového autora. Max Eisen sa zameriava na opis udalostí, pričom však veľmi ľahko dokáže vyvolať v čitateľovi želané reakcie - strach, pobúrenie, ľútosť, nepochopenie správania dogmou poznačených ľudí. To všetko a ešte viac sa podpísalo pod koncom Maxovho bezstarostného detstva. Odchod do koncentračného tábora, prispôsobovanie sa novému životu, pochod smrti, oslobodenie... Kniha Nemusel som prežiť zahŕňa širšie časové obdobie a spolu s Maxom rastie aj čitateľ. Odvíja sa pred ním príbeh o utrpení, bolesti, ale i nádeji a vôli, pričom aj názov naznačuje, že neraz v otázke prežitia zohrávala rolu náhoda a šťastie. Oproti iným titulom venujúcim sa spomienkam na prežité hrôzy holokaustu sa táto nekončí vytúženým oslobodením. Pretože úskalia doby a režimov sa pre Maxa Eisena, bohužiaľ, neskončili ani odoznením vojnového besnenia. Návratu do bežného života sa venuje zhruba tretina knihy a nestačíte sa čudovať, čo ešte hrdinu vlastného príbehu postretlo. Komunistický prevrat bol začiatkom ďalšej ťaživej kapitoly a opätovného uväznenia, po ktorom nasledovalo pochopiteľné zbohom starému kontinentu a emigrácia do Kanady. Spracovanie prežitých udalostí by niekoho priviedli na pokraj únosnosti, no Max Eisen sa rozhodol nebojovať so svojou minulosťou, ale šíriť ju medzi ľudí, aby sa nezabudlo na nedávnu históriu.
 |
| Max Eisen (zdroj: motl.org) |
"Ležiac na zemi som počul, ako po ceste prichádzajú ťažké vojenské nákladiaky. Prešli cez bránu a priviezli tucty vojakov. Reakcie vojakov boli zaujímavé - chceli nám pomôcť, ale pritom sa nás nechceli dotknúť. Hanbil som sa, že ma niekto vidí takého špinavého, bezmocného a poníženého. Cítil som sa zraniteľne a obnažene." (str. 177)Napriek tomu, že nejde o beletrizovaný životopis, ale skôr literatúru faktu, osud Maxa Eisena budete vnímať ako dynamický, epický príbeh. Je potrebné hovoriť o udalostiach minulého storočia, je totiž veľmi smutné, že sa nájdu jedinci ignorujúci daný stav a propagujúci nenávistné heslá. Kniha Nemusel som prežiť je exemplárnym zástupcom žánru a témy, ktorý vznikol nielen vďaka rozprávačovi, ale i jeho otcovi. Bol to práve pán Eisen, kto synovi v tábore prízvukoval, aby prežil a rozpovedal svetu, čo sa im stalo. Už len pre toľko zmarených životov by sme mali mať v úcte každé jedno slovo.
Originálny názov: By Chance Alone
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Michal Zidor
Počet strán: 270
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára