Príbeh otvárajúci staré rany, srdcia a fantáziu

Terri-Lynne DeFino je americká autorka, ktorej tvorba je založená na spoločenských románoch. Z rušného mesta sa presťahovala na vidiek, aby mala viac pokoja na písanie aj pre svoju rodinu. Zameriava sa najmä na ľudské emócie a miesto človeka v komplikovanom svete. V románe s najdlhším originálnym názvom, s akým som sa doteraz stretol, hrajú hlavnú úlohu knihy. Kníh o nich je, paradoxne, pomerne málo, v pamäti mi utkveli najmä dve – Trinásty príbeh od Diane Setterfield a Zlodejka kníh od Marka Zusaka. Zatiaľ čo prvá menovaná sa venovala temným zákutiam ľudskej duše a druhá vojnovému besneniu, Domov slávnych spisovateľov (a ich múz) má v sebe viac nadhľadu a láskavosti. Penzión pre spisovateľov sa stáva čarovným miestom, ktorý mení nielen ich vymyslené príbehy, ale dokonca aj životy. V tomto zmysle možno v románe vybadať aj prvky magického realizmu, no v obmedzenej forme. 

"Koľko kriku! Aké ponižujúce. Nemužné. Ba priam neľudské. No aj tak nevládze oponovať ani sa inak brániť. Judith mu priniesla vodu, ale nebol schopný sa jej napiť. Switch čosi brblal do telefónu. Alfonse privrel oči. Pod viečkami mu poskakovali iskričky. Usmial sa. Nespôsobil to nedostatok kyslíka. Mohli za to slnečné lúče letného dňa. Mohla za to mágia. Mohli za to spomienky zatúlané zo starých dobrých čias." (str. 125)

Hlavnou postavou je spisovateľ Alfonse Carducci, ktorý prichádza do penziónu unavený bohémskym životom, s podlomeným zdravím a autorským blokom, čo ho vyvádza z miery viac než skracujúci sa počet jeho dní. Penzión na pobreží Nového Anglicka bol vybudovaný práve so zámerom, aby autori či autorky dožili v prostredí, ktoré ich chápe a poskytne im dôstojný odchod (prípadne ak chcú existovať mimo spoločnosti). Dalo by sa povedať, že na konci životnej púte sa stávajú ich osudy dôležitejšími než tie, ktoré spriadali.  Ako napovedá názov, okrem spisovateľov obývajú penzión aj ich múzy. Tou Alfonsovou sa stane mladá Cecibel Bringerová, ktorá tiež doplatila na nadmernú ľahkovážnosť – po nehode jej ostala znetvorená tvár, pričom rovnako poškodené má aj vnútro – bolesťou, stratou a nedostatkom síl na odpustenie. Obe postavy sú skvelo vykreslené. Spočiatku si čitateľove sympatie získa skôr starostlivá Cecibel. Nečudo, pretože Alfonse podlieha predstave o svojej dôležitosti i vlastnej frustrovanosti. Kontrast medzi nimi nie je samoúčelný, obaja majú dôvod byť takí, akými sa stali. Autorka si dala prácu predstaviť ich komplexne, ako osobnosti z mäsa a kostí so všetkými ich starosťami, radosťami a vnútorným prežívaním. Ich stretnutie napokon vyznieva priam osudovo, akoby sa museli stretnúť, aby si vyriešili svoje trápenia. Podobne ladené príbehy sa môžu ľahko zvrtnúť. Buď príliš tlačia na pílu, alebo skĺznu k nude. Terri-Lynne DeFino však už má na konte niekoľko titulov a dokáže sa vyvarovať daných prešľapov. Príbeh je uveriteľný, číta sa ľahko a zaujíma vás osud postáv. Rozprávačský štýl mi takisto vyhovoval. Som rád, že už od začiatku sú postavy „živé“, zoznamujeme sa s nimi skôr cez dialógy než autorskú reč. Aj vďaka tomu sa dej odvíja ako na filmovom plátne. Skvelým prvkom textu sú aj mnohé odkazy na iné knihy a autorov, román sa tak stáva prehliadkou známych (či menej známych) mien a diel. Do deja vstupujú aj ďalšie postavy, a tak DeFino rozohráva aj iné motívy – nešťastné manželstvo, demenciu, nutnosť niesť zodpovednosť za svoje činy... 

Terri-Lynne DeFino (zdroj: Goodreads)

"Náhlila sa z izby rovnako potichu, ako do nej vošla. Vyšla cez balkón, nie cez dvere. Spustila sa na zem a načúvala, či niečo nezačuje. Tichá noc. Svätá noc. Rozbehla sa s obnaženými prsami - morský vzduch a sparný júl jej pokožku pokrývali soľou - k pláži, zhodila topánky, vyzliekla nohavice a vnorila sa do burácajúceho mora. Cecibel si z pokožky zmývala predstavy. Aj skutočný zážitok s Finlayom. Boli to muži, milovala ich, no nepatrila im. Nepatrila nikomu. Iba sebe. Nepokladala za vhodné, aby niekomu patrila." (str. 251)

Vôbec som netušil, čo od knihy čakať, no nakoniec som bol príjemne prekvapený. Ide o pomerne jednoduchý námet, ale využitý v maximálnej miere. Text je dynamický, ale z podstaty príbehu je neférové čítať ho rýchlo. Obsahuje mnoho zaujímavých myšlienok, pri ktorých sa určite pristaví nejeden čitateľ. Domov slávnych spisovateľov (a ich múz) vás prekvapí hĺbkou, láskavosťou aj prepojením dvoch časových línií a príjemný pocit z neho vo vás bude rezonovať ešte dlho po obrátení poslednej strany.

Originálny názov: The Bar Harbor Retirement Home for Famous Writers (And Their Muses)
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Jozef Kot
Počet strán: 376

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.