Ďalšia z radu klasických romancí

Séria o rozvetvenej rodine Westcottovcov pokračuje ôsmym dielom, ktorý však ešte stále nie je posledným. Fanúšikov Mary Baloghovej to nijako neprekvapuje, roky rokúce prepája svoje jednotlivé romány, a preto nie je ničím nezvyčajným, že sa opätovne stretneme so známymi hrdinami, hoci už o niekoľko rokov staršími. Osobne síce dávam prednosť dramatickejším historickým romanciam, no po Mariných románoch siaham napriek tomu vždy, keď sa dá. Sprevádzajú ma prakticky už od strednej školy a ich odsunutie na druhú koľaj by sa rovnalo zrade 😀. Splnený sen je ideálnym spoločníkom na jarné večery, ponúka jemnú romantiku doplnenú o náhľad do vnútra postáv a ich prežívanie zlomových životných udalostí. 

"Uvedomoval si život a jedinečnosť každého, koho stretol. A pritom podvedome zavrhol pani Tavernorovú ako niekoho, kto nie je hoden, aby ho považovali za ľudskú bytosť. Len preto, lebo je žena? Nie, to nie, bol by k sebe nespravodlivý. Ale neoslobodí sa tým uistením. To, že mal rád mamu, sestry a ostatné príbuzné, ešte nedokazovalo, že vníma všetky ženy ako bytosti, ktoré si zaslúžia rovnakú pozornosť ako muži. A to, že nikdy celkom neignoroval pani Tavernorovú, ešte nedokazovalo, že sa k nej správal, ako sa patrí." (str. 55)

Východisko je pritom rovnaké ako pri predošlých častiach série - ďalší člen rodiny totiž musí spracovať veľký škandál a opätovne nájsť svoje miesto pod slnkom, konkrétne Harry Westcott, ktorý vinou neplatného manželstva svojich rodičov prišiel pred časom o titul grófa Riverdala a spolu s ním aj o dedičstvo a spoločenské postavenie. Po sklamaní a páde na dno sa naplno pustil do boja proti Napoleonovi, kde takmer prišiel o život, ale na druhej strane si uvedomil správnosť hodnôt a naučil sa lepšie rozpoznať ľudské charaktery. Krátko pred tridsiatkou má však dosť osamelého života, do ktorého sa sám uvrhol, hoci svojim blízkym tvrdí, že mu samota neprekáža. Jeho osudovou láskou sa stane Lydia Tavernorová, ktorá má vo veciach vzťahov úplne jasno - po smrti manžela - reverenda je odhodlaná zbaviť sa okov poslušnosti a užívať si slobodu plynúcu z jej vdovského stavu. Roky oddanej manželky boli klietkou, ktorá ju dohnala k strate ilúzií, a o to viac je teraz presvedčená, že si dopriať trochu vášne a vzrušenia. Jej cieľom je nájsť si milenca a do oka jej padne práve príťažlivý, zádumčivý a utiahnutý Harry... Príbeh niekdajšieho dediča rodinného majetku a titulov prišiel pomerne neskoro, akosi som predpokladal, že sa ho dočkáme skôr. V porovnaní s niektorými predošlými časťami sa mi zdal mierne rozťahanejší a akoby sa točil v kruhu. Svojím spôsobom je teda lepšie, že dorazil až teraz, keď je kvalita série na pomerne vysokej úrovni. Zároveň je nutné poznamenať, že prvé husle hrá v Splnenom sne Lydia, ona hýbe dejom a predstavuje zaujímavejší prvok dvojice. Harry jej ako druhý protagonista zdatne sekunduje, no Lydia je napokon tá, čo vo väčšej miere zápasí so spoločenskými konvenciami, dominantnými bratmi a prebúdzajúcimi sa citmi k Harrymu. Tiež nesmiem zabudnúť na dôležitý fakt, že oproti iným autorkiným hrdinkám je omnoho odvážnejšia, čo sa týka telesnej túžby a snahy o jej naplnenie. Niežeby na vás čakali prehnané erotické scény, no aj keď sa dočkáte aj horúcejších pasáží, všetky sú primerane estetické a romantické.

Mary Baloghová (zdroj: Facebook)

"Nerozumela tomu, čo sa udialo v posledných dňoch, nielen tomu, čo sa dialo za jej dverami, ale ani svojim reakciám na to všetko. Ako to vlastne bolo s Harrym? Nezaľúbila sa doňho predsa, nie? No, zrejme bola zaľúbená, a to už dlho, ale iba v snoch, nie v skutočnosti. Medzi tým bol alebo mal byť veľký rozdiel - a ona je na vine, že ten rozdiel nevedela odlíšiť. Netúžila byť zaľúbená do nijakého muža v reálnom svete. Úmyselne sa rozhodla zostať sama a nezávislá. A mať nedotknuté srdce. Len si želala, aby to niekto povedal jej srdcu. Nie je dobré, ak sú hlava a srdce oddelené a nerozprávajú sa." (str. 215)

Harry a Lydia sú typickí predstavitelia rukopisu Mary Baloghovej. Obaja majú za sebou minulosť poznačenú buď nevydareným vzťahom, alebo neprajnými okolnosťami, a najprv sa z nej musia poučiť, aby mohli otvoriť dvere do šťastnej budúcnosti. Napočudovanie sa mi páčil aj Lydiin manžel, hoci mŕtvy a v príbehu priamo nevystupoval. Autorka ho napriek tomu skvele vykreslila ako navonok váženého a správneho muža, ktorý ukazoval svoju pravú - odvrátenú - tvár iba v súkromí svojej úbohej manželke. Ešteže je Lydia taká silná osobnosť... Splnený sen síce výrazne nedvíha latku Westcottovcov, ale v rámci žánru je vhodnou voľbou pre každého nenapraviteľného romantika.

Originálny názov: Someone to Cherish
Príslušnosť k sérii: 8. diel (Westcottovci)
Preklad: Tamara Chovanová
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Pravda môže byť pochovaná, ale nie zabudnutá

Znie to až neuveriteľne, ale americká spisovateľka Sandra Brown má na svojom konte už viac než sedemdesiat úspešných titulov. Nemôžem však povedať, že by ma to prekvapovalo, s jej tvorbou som sa zoznámil už počas štúdia na strednej škole a odvtedy už ubehlo pekných pár rokov 😀. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ nám ponúka predovšetkým líniu jej romantických trilerov, čím stavilo na všeobecný vkus svojich čitateľov. Je to dobrý ťah, veď aj Sandrina novinka Nebezpečné puto verne odráža jej rozprávačský štýl spájajúci napätie, výrazné postavy a potrebnú dávku lásky a erotiky. Keďže ide o samostatný príbeh - rovnako ako pri ostatných dielach pod hlavičkou vydavateľstva -, môžu po ňom bez obáv siahnuť aj tí, ktorí ešte s autorkinými knihami nemali tú česť. S postupne sa zvyšujúcim počtom jej prekladov je podľa mňa totiž ťažké dlho im odolávať...

"Aj keď vedel, že by sa strýkovi a Donovi určite zišiel ďalší pár rúk, ešte by sa im nedokázal pozrieť do očí. Hneď by vedeli, že ho niečo trápi. Začali by sa vypytovať a on by im musel klamať, čo by tiež hneď spoznali. Keď ho pristihli pri fajčení trávy a poslali do polepšovne, pre strýka to bolo veľké sklamanie. Aj tak ho však nikdy neprestal podporovať. Skrátka, túto kapitolu Ledgeovho života spolu prekonali a Henry mu ďalej veril. Božechráň, aby sa niekedy dozvedel o tom, čo dnes spáchal. Bolo mu zle, len si to predstavil." (str. 56)

Na druhej strane tí, ktorí vyhľadávajú Sandru Brown pravidelne, už môžu ľahšie vybadať isté opakujúce sa prvky. Napriek občasnému skĺzavaniu k rotujúcim schémam však stále dokáže vyžmýkať zo svojich námetov maximum a vtiahnuť čitateľov do deja plného zvratov, iskrenia a odhaľovania pravdy. Inak to nie je ani tentoraz, hoci oproti ostatným knihám je tu jeden výrazný rozdiel. Vo väčšej miere dochádza k prepojeniu dvoch časových línií, a to súčasnej a z roku 2000. Prítomná línia je síce dominujúca, no návrat do prelomu tisícročí je spestrujúcim stavebným kameňom príbehu a šikovne ho dopĺňa o nevyhnutné poznatky. Ďalším plusovým bodom je dejisko - Sandra už viackrát dokázala svoj talent dôkladne preniesť čitateľa do rôznych kútov Ameriky (či sveta), no južné štáty USA majú v jej dielach nevšedný šmrnc. Nebezpečné puto vás zavedie do Texasu, do prostredia lepkavého tepla, sucha, vplyvných mužov a silných žien, kde nie je priestor pre slabé povahy. O to menej, že v centre deja sa ocitajú osoby zapojené do starého zločinu. Vzhľadom na početné mená sa menej pozorní čitatelia môžu spočiatku strácať, ale zas nejde o nič mimoriadne mätúce. Sandra je skúsená spisovateľka a je v podstate nemysliteľné, aby si neustriehla svoje postavy. Najmä ak sa všetko viac-menej točí okolo ústredného páru Arden - Ledge. Práve vykreslenie ich pováh mierne spadá pod autorkino klišé, mám totiž dojem, že sa menia len povolania a charaktery ostávajú rovnaké. I keď je pochopiteľné, že pri toľkých knihách sa nedá zakaždým vytvoriť zbrusu nový človek a našťastie to nijako neznižuje celkový dojem. Samotný príbeh predsa len stojí na pevných základoch a zaujme vás už od začiatku. Arden Maxewllová sa vracia do rodičovského domu a okamžite sa stane terčom. Klebiet, nedôvery i zločincov, s ktorými sa kedysi spriahol jej už dlhé roky nezvestný otec. Vývoj udalostí ju napokon privedie k myšlienke zistiť, čo sa stalo v osudnú noc pred dvadsiatimi rokmi a v pátraní po odpovediach jej môže pomôcť Ledge Burnet. Ani k nemu nebol život férový, v mladom veku prišiel o rodičov, a hoci si ho osvojil strýko so svojou manželkou, ani toto rodinné prostredie nemalo dlhé trvanie. Skončil v polepšovni a v tom čase sotva niekto veril v jeho nevinu. Nitky sa zbiehajú k zmiznutiu Ardeninho otca a aby odhalil pozadie zosnovania svojho uväznenia, spojí sily s dcérou človeka, ktorý mal pred dvoma dekádami prsty v krádeži pol milióna dolárov...

Sandra Brown (zdroj: The Big Thrill)

"Znovu vyliezol na kapotu. Psy ďalej útočili a snažili sa vyskočiť tak vysoko, aby naňho dočiahli. Vrčali a štekali jeden cez druhého. Z rozďavených papúľ im viseli sliny. Pätou trafil jedného do ňufáka. Pes odletel, tvrdo dopadol na chodník a na okamih ho to omráčilo. Bleskovo sa spamätal, vstal a znova sa začal vrhať po Ledgeovi ako besný. Obzrel sa, či sa Arden podarilo dostať dnu. Jedno zo zvierat si ju však všimlo a teraz zúrivo skákalo na dvere a cerilo tesáky." (str. 221)

Páčilo sa mi, že pri niekdajšej lúpeži sa autorka pohráva s identitou jednotlivých zločincov a ich pravé tváre sa odhaľujú len postupne. Každou kapitolou silne váš dojem, akoby Sandra Brown pomaly, ale isto skladala puzzle a čoraz väčšmi sa pred vašimi očami objavuje pestrofarebný obraz. V prípade tejto knihy prevažuje kvalitou kriminálna zápletka nad ľúbostnou, ktorá je, povedzme si pravdu, v danom žánri skôr vynúteným spestrením než pevným pilierom. Našťastie je dávkovaná v správnej miere i v správnom čase a nepôsobí rušivo. Nebezpečné puto patrí rozhodne k najlepším autorkiným počinom, nepochybne si v cieľovej skupine nájde množstvo spokojných fanúšikov (či skôr fanúšičiek). 

Originálny názov: Thick as Thieves
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 320

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Špinavé peniaze na ceste k svetovej kríze

Zakomponovanie aktuálnej spoločenskej, politickej či pandemickej situácie do takých rozšírených žánrov, ako sú kriminálky či špionážne trilery, je dvojsečná zbraň. Čitateľov to veľmi ľahko rozdelí do niekoľkých kategórií. Niektorí fandia reagovaniu spisovateľov na momentálne dianie, iní ich automaticky odsúdia (hlavne ak nesúhlasia s ich postojmi) a ostatní si iba jednoducho užívajú príbeh ako zvyčajne. Violončelistka patrí práve medzi romány, ktoré vyburcovali skupinu búriacu sa proti tomu, že si autor dovolil bez ostychu vyjadriť svoj názor na americké prezidentské voľby a šíriaci sa kovidový vírus. Rok 2020 bol nepochybne bohatý na udalosti a Daniel Silva nikdy neobchádzal súčasnú svetovú scénu. Ja osobne vítam jeho rozhľad spojený rozprávačským majstrovstvom, vždy sa totiž dozviem niečo nové. 

"Je pravda, čo sa hovorí o peniazoch. Bezpochyby dokážu zmeniť všetko. Podobne ako novičok sú bez chuti, zápachu, dajú sa prenášať, ľahko sa ukrývajú. A občas prinášajú smrť. Niektorí ľudia pre peniaze zabíjajú. A keď už majú dosť, zabijú každého, kto by ich o ne chcel pripraviť. V žilách a tepnách globálneho finančného systému koluje čoraz viac špinavých peňazí. Pochádzajú z trestnej činnosti alebo si ich kleptomanskí autokrati berú zo štátnej pokladnice. Otrávia všetko, čoho sa dotknú. Ani čisté peniaze nie sú pred nimi chránené. Mnohé inštitúcie boli ochotné špiniť si s nimi ruky - za tučný poplatok, samozrejme." (str. 75)

Gabriel Allon sa púšťa do boja proti nespravodlivosti, megalomanstvu a ohrozovaniu svetovej bezpečnosti už dvadsiaty prvý raz. Za ten čas si narobil množstvo nepriateľov, ale získal aj cenných spojencov. Jedným z nich bol aj ruský boháč a odporca Kremľa Orlov, ktorému sa napriek úsiliu nepodarí uniknúť pred chápadlami smrti. Otrava novičokom vyvoláva v Allonovi neochvejné podozrenie a púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť. Našťastie nikdy nebol celkom osamelým bežcom, na svojej ceste za pravdou mu aj tentoraz sekunduje spoľahlivý tím. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v Inštitúte sa Gabriel prepracoval až na samý vrchol, no čo by iní na jeho mieste považovali za splnený sen, on vnímal ako jasnú príťaž. Najradšej by sa utiahol do ústrania a venoval sa svojim dvom najväčším vášňam - reštaurovaniu obrazov a rodine. Žiaľ, zlo nikdy nespí a vždy sa udeje niečo, čo ho vytrhne z idyly a znovu vženie do víru nebezpečenstva. Aby prišiel vražde muža, ktorý mu zachránil život, na koreň, spojí svoje sily s violončelistkou a špičkovou analytičkou najšpinavšej banky sveta RheinBank AG Isabel Brennerovou. Silné ženské postavy sprevádzajú tvorbu Daniela Silvu už od jej počiatkov. Tou najvýraznejšou je bezpochyby Gabrielova manželka Chiara, no v ničom za ňou nezaostávajú ani ďalšie epizodické alebo občas sa vracajúce hrdinky. Allonova minulosť sa prebúdza k životu, na svoje si prídu teda o čosi viac jeho skalní fanúšikovia. Vydáva sa totiž po stopách muža, ktorý sa kedysi pokúsil zabiť jeho milovanú a napriek tomu je stále nažive. Najnovšie navyše vymyslel plán, ako uškodiť Západu, a to prostredníctvom globálneho toku peňazí. Spolu s izraelskou tajnou službou a jej spojencami sa tak naplno ponárame do sveta financií, korupcie a zneužívania dier v systéme. Kto čaká neutíchajúcu akciu a pulzujúce napätie, mohol by ostať trochu sklamaný. V tomto prípade ide skôr o premyslené činy vedúce k dolapeniu strojcu rozkladu Spojených štátov amerických, čo si vyžaduje dôkladnú prípravu, analýzu situácie a preniknutie do vnútorných štruktúr nadnárodnej chobotnice. Všetky dôsledné plány však môžu veľmi rýchlo vyjsť nazmar, ani nepriateľ predsa nespí a využíva akékoľvek dostupné prostriedky, aby na svoju stranu naklonil priazeň mocných i verejnosti. 

Daniel Silva (zdroj: Smithsonian Associates)

"Isabel dochádzala do bezpečného domu zo Ženevy dvakrát týždenne na bleskový kurz základov remesla. Keďže zdolala obranu Ruskej práčovne, zjavne bola rodená podvodníčka. Bolo jej treba len trochu obrúsiť hrany. Inštruktori Christopher a Eli Lavon jej vtĺkali do hlavy techniky vychádzajúce z britských aj izraelských tradícií. Jej vzdelanie tým nijako neutrpelo. V medzinárodnom spoločenstve tajných služieb všetci vedeli, že MI6 aj Inštitút zaobchádzajú s naverbovanými ľuďmi najlepšie v brandži." (str. 163)

Daniel Silva ukazuje, ako sa dá hrať partia svetového charakteru aj šikovnejšie než za pomoci rozsievania strachu a pod záštitou náboženských hesiel. Dej zavedie čitateľov do Anglicka, Švajčiarska, Holandska, ale najvýznamnejším hráčom ostávajú USA, keďže práve tie sú cieľom aktuálneho zloducha. Niekedy pri čítaní aj zabudnete, že ide o fikciu. Iste, bez vetra sa ani lístok nepohne a v Silvových slovách ľahko vybadáte inšpiráciu realitou, no je desivé, ako ľahko sa dajú využiť slabiny najvyššie postavených ľudí. A aj tých na nižších priečkach, podliehajúcich nepravdivým správam, hoaxom a vlastnej neschopnosti kritického myslenia. Violončelistka nie je obyčajným špionážnym románom. Inteligentne reaguje na súčasnú situáciu a varuje pred hrozbou pasivity, pokrytectva a šírenia dezinformácií. 

Originálny názov: The Cellist
Príslušnosť k sérii: 21. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 336

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Realistický boj za lepší život

Michala Ries zaútočila na našu knižnú scénu ako hurikán. Prevetrala často strohé a stereotypné ľúbostné príbehy a osviežila ich realistickým vyobrazením erotickej príťažlivosti, emocionálnej neistoty a hlavne chybujúcimi postavami. Práve vo vykreslení uveriteľných osôb spočíva jej najväčší talent, už po pár stranách máte dojem, akoby išlo ľudí z mäsa a kostí, ktorých môžete hocikedy stretnúť na ulici. Počas čítania sa stávajú vašimi kamarátmi a fandíte im, aby sa napokon dočkali šťastného konca. A nielen počas neho, Miškini hrdinovia totiž majú tendenciu zotrvať s vami aj po odložení románu. Už svojou prvou dilógiou (Na úteku, Na love) z prostredia drsných motorkárov si získala početnú základňu fanúšikov a zdá sa, že aktuálnou novinkou sa ich rady rozšíria ešte výraznejšie. 

"Prepadne ho túžba obvolať starých známych a zistiť o nej všetko, čo sa dá. Rozbiť obraz, ktorý o nej má, a poskladať tú skladačku nanovo. Ale vie, že to neurobí. Nedokáže jej takým spôsobom zasiahnuť do súkromia. Viac už nie. A ona mu nepovie nič. Zostane v posratej nevedomosti. Kto tá žena vlastne je? Čo má teraz robiť on? A čo sa jej, preboha, stalo? Potichu zanadáva, dvíha sa v ňom frustrácia a zlosť. V záplave silných emócií si nevšimne tú jednu krehkú, jemnú a spočiatku takú nenápadnú, ktorú podupal už ako mladík." (str. 83)

Marína je nesmierne silná žena, na akú natrafíte v domácej produkcii len zriedka. Román Zadrž dych nie je ľahké čítanie, nečakajte žiadny veselý príbeh s predvídateľným koncom. To však neznamená, že by vám autorka miestami nevylúdila na tvári úsmev. Svojím rozprávačským štýlom sa ladne pohybuje na pomedzí psychologickej drámy, romantiky a spoločenských tém, čo si vyžaduje tak znalosť ľudského charakteru, ako aj očakávania čitateľov. V živote nič nie je čierno-biele a ani Miška nepristupuje k zobrazeniu románových udalostí takto povrchne. Práve naopak, sú pestré a rozmanité, napriek tomu, že tentoraz ponúka o niečo temnejší príbeh. Marína by najradšej zabudla na svoju minulosť, ale, žiaľ, neustále si ju so sebou nesieme všade, kam vkročíme. Jediné, o čo sa môžeme pričiniť, je zmierniť jej dôsledky, a to spravila aj Marína. Presťahovala sa, našla si nových priateľov i prácu. Lenže všetko, čo si v priebehu rokov vytvorila, môže razom spľasnúť ako bublina, keď sa Marína znovu ocitne zoči-voči Marcelovi... Spočiatku som nevedel, čo od neho očakávať, ale postupne si takisto získal moje sympatie. Je pomyselným zrkadlom každého, kto podľahne predsudkom, nesprávnym hodnoteniam iných a neschopnosti priznať si chybu. V jeho prípade však našťastie dôjde k zmene, hoci sa tak neudeje ako šibnutím čarovného prútika. Aj tento motív má svoje pevné opodstatnenie, ako napokon každý v Miškinej knihe. Práve to ju robí jedinečnou a autentickou. Osobne nepatrím k čitateľom, ktorí by prežívali trápenia i radosti hrdinov srdcervúco, no verím, že mnohí - či skôr mnohé - budú mať problém udržať slzy na uzde. Autorka pritom nijako netlačí na pílu, všetky hlboké dojmy vyplývajú z Maríninej traumy a jej úsilia znovu sa postaviť na vlastné nohy. Myšlienkovo bohatý obsah vás podnieti k zamysleniu nad vlastnými postojmi či prístupom k ostatným. Sebareflexia a analýza správania sa deje podprahovo, Michala Ries nešetrí svoje postavy, ide až na kosť, nič nezahmlieva ani zbytočne neprikrášľuje. Máloktorá postava ostáva na konci rovnaká, ako bola na začiatku. Najmä ústredná dvojica musí prejsť osobným peklom, aby napokon vyšla z boja víťazne, hoci za cenu strát. Ako sa však hovorí, ak sa niečo získa príliš ľahko, pravdepodobne to nemá veľkú hodnotu... 

Michala Ries (zdroj: Facebook)

"Zrazu mám silnú potrebu dívať sa na neho, skutočne ho vidieť a dovoliť mu, aby videl mňa. Bez otázok prikývne a prisadne si bližšie, vedľa mňa. Je blízko, no nedotýkame sa. Obrátim k nemu tvár. Naše oči sa stretnú. Prvé minúty cítim len mierne rozpaky, občas sa zahanbene usmejem a občas sa musím premáhať, aby som neodvrátila pohľad. On je pokojný, oči má nežné a zdá sa, že nič neskrýva. Na perách mu pohráva slabý úsmev. Z úst nám nevychádzajú žiadne slová, no aj tak vedieme rozhovor. Naše duše sa rozprávajú. Ako čas postupuje, začínam mať pocit, že sa pomaly pred ním vyzliekam. Vrstvu po vrstve." (str. 218)

Titulom Zadrž dych autorka dokázala, že má skutočne čo povedať a že jej úspešný debut nebol iba náhoda. Niektoré pasáže budete naozaj čítať ako bez dychu. Vzhľadom na dej a Marínine peripetie je názov nadmieru trefný a pútavý, podobne ako obálka. Kniha je súčtom vydarených prvkov, okrem už spomenutých faktorov sú to aj živé, hovorové dialógy, také potrebné - a pritom problematické - v súčasnej tvorbe. Aj to prispieva k údernosti textu, nevynímajúc ani množstvo zapamätateľných situácií a vedľajších postáv. Náročky nechcem prezrádzať nič konkrétne, pretože román Michaly Ries je ako haló efekt - čím viac sa o ňom dozviete, tým budete presvedčenejší, že viete, čo je zač. A on si pritom zaslúži, aby ste jeho čaro objavili sami, kúsok po kúsku.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Temný lúpežník okradnutý o vlastné srdce

Už od začiatku série Moonlight Square som sa ktovieprečo nazdával, že má tri časti, hoci v priebehu čítania sa mi zdalo, že sa tam vyskytuje priveľa potenciálnych hrdinov či hrdiniek... a naozaj! Nedávno sme sa dočkali aj prekladu štvrtého - záverečného - dielu. Temný vojvoda neostáva nič dlžný názvom predošlých častí (Škandalózny vojvoda, Tajomný vojvoda, Nespútaný vojvoda) a rovnako pokračuje aj v nastolenom štýle a celkovej atmosfére. Čo ho však odlišuje - a to aj od iných historických romancí -, je hrúbka knihy. Úctyhodný rozsah takmer 550 strán je na daný žáner veľmi netradičný, no tento príbeh si to zaslúžil. Nielen preto, že ide o vyvrcholenie osudov mladých šľachticov obývajúcich malebné londýnske námestie, ale aj pre námet, ktorý je ťažké unáhlene odbiť. 

"Zovrelo jej srdce. Preglgla a ešte raz si prečítala odkaz. Teraz, keď už vedela, aký vie byť lúpežník zvodný, predstavovali vyhliadky na ich stretnutie medzi štyrmi očami za mesačného svitu úplne iný druh nebezpečenstva. Taký, z ktorého sa po chvíli rozochvela až po končeky prstov na nohách. Znovu preglgla, keď si spomenula na jeho úsmev a to, ako sa navzájom doberali. Na tajomstvá, ktoré mali spoločné ako dvaja cudzinci z dvoch úplne iných svetov. Pri predstave, že sa s ním znovu uvidí, sa jej zrýchlil tep. Dobre vedela, že je to absolútne nevhodné, ale nedbala na to." (str. 125)

Zamaskovaný bojovník vyvolávajúci vášne v slušnej spoločnosti i v podsvetí mi pripomenul Čierneho jazdca od Jude Deverauxovej, ktorá je neodmysliteľne spätá s mojím kladným vzťahom k tomuto žánru. Gaelen Foley si však razí vlastnú cestu a už dávno dokázala, že je originálnou spisovateľkou, ktorá môže byť vzorom pre mnohé začínajúce kolegyne. Dej sa síce odohráva pred zhruba dvesto rokmi, ale postavy rozhodne zaváňajú modernými časmi. Nie je to chyba, romance vždy pracujú s týmto prvkom, dodávajúcim im iskru a dojem narúšania stereotypov. Hrdinkou románu je Portia Tennesleyová, ktorá pátra po svojom zmiznutom vyvolenom Joelovi. Keďže dostupné prostriedky nie sú celkom vyhovujúce, rozhodne sa osloviť so žiadosťou o pomoc neslávne známeho lúpežníka Silversmoka, pohybujúceho sa v zločineckom prostredí ako ryba vo vode. Mladá lady si dobre uvedomuje, že odhalenie jej činu by spôsobilo ohromný škandál a navždy poznačilo jej šľachtický život, no ako správna hrdinka musí prekonať svoj strach a popasovať sa s osudom. Ten jej okrem Joelovho zmiznutia vohnal do cesty aj čudáckeho vojvodu, ktorý by sa mal stať jej manželom. Lucas je príťažlivou Portiou očarený, no všetko skomplikuje odvrátená stránka jeho života - pod maskou spravodlivého darebáka. Spočiatku je Portinou žiadosťou nájsť svojho soka zaskočený, ale napokon v nej vybadá možnosť priblížiť sa jej a ukázať, kam môže viesť unáhlené konanie neskúsenej slečny. Portia sa zmieta medzi vysnívaným manželstvom a silnou charizmou tajomného Silversmoka. Vzťah jej rodičov nebol vôbec ideálny a ona už odmala dúfa, že naruší tento rodinný nešvár. Keď sa však Joel ani po roku smútku a odmietania nápadníkov neobjaví, Portia sa voľky-nevoľky poddá myšlienke vydaja, hoci je to proti jej ideálom. Luke prišiel o rodičov počas prepadnutia, a práve táto tragédia ho priviedla k vytvoreniu druhej identity. Túžba po spravodlivosti (či odplate?) je silná motivácia a je otázne, či ju dokáže narušiť nečakane krehký cit, čo sa mu pomaly rozleje v duši. Alebo žeby sa Portia pridala k jeho úsiliu? Hrdinky Gaelen Foley sú nemenej odvážne ako ich mužské náprotivky, ale zároveň disponujú aj neochvejným morálnym kompasom. Hľadanie strateného Joela je potrebný spoločný cieľ protagonistov, ale napokon, našťastie, neostane iba pri ňom...

Gaelen Foley (zdroj: Babelio)

"Axewood sa len tak niečoho nezľakol, ale meno Silversmoke mu naháňalo strach. A malo prečo. Napokon, vedel lepšie ako ktokoľvek iný, čoho je ten šialený lúpežník schopný. Nech už to bol ktokoľvek. Axewood tajomného zbojníka nikdy nevidel, ale vzhľadom na ich spojenie sledoval jeho slávnu kariéru v novinách. Modlil sa, aby sa nemilosrdný lúpežník o tom spojení nikdy nedozvedel. Silversmoke. Z toho mena mu po chrbte prebehol mráz. Práve on totiž neľútostne zlikvidoval tých škótskych banditov, s ktorými mal Axewood pred rokmi do činenia..." (str. 232)

Moonlight Square nie je vyvážená séria. Kým nepárne časti sú skôr romantickou komédiou, párne sú napínavejšie a dobrodružnejšie a tým pádom ma bavia viac. Temný vojvoda je dôstojným vyvrcholením, stretneme sa v ňom so všetkými predošlými pármi a dôjde aj na spoločnú akciu. Zároveň je exemplárnym príkladom autorkinej tvorby, v ktorej sa spája romantika so šteklivou erotikou, detektívnymi prvkami a humorom. Ústredný pár sa charakterom síce veľmi nelíši od ostatných, ale aj ich príbeh si udrží vašu pozornosť. A určite vás počas chladných dní či noci príjemne zahreje. 

Originálny názov: Duke of Shadows
Príslušnosť k sérii: 4. diel (Moonlight Square)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 544

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Mysteriózny prípad uprostred oceána

Žasnem, kam až je schopná zájsť ľudská fantázia. Anglický spisovateľ Stuart Turton zaujal čitateľskú verejnosť už svojím debutom Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej, v ktorom skĺbil detektívku s mystikou a posunul hranice oboch žánrov na novú úroveň. Našťastie nešlo o ojedinelý zjav a nesporný talent potvrdzuje i druhým titulom na svojom konte. Hlavným ťahúňom sa v tomto prípade stáva dejisko príbehu. Väčšinu času totiž strávime na palube zaoceánskej lode, čo by sa v rukách menej šikovného autora mohlo veľmi rýchlo obrátiť proti nemu. Nielen pre pomerne obmedzený priestor, ale aj pre vykreslenie dobovej atmosféry. Tentoraz Turton zašiel totiž ešte ďalej a okrem mysterióznych prvkov a vyšetrovania spletitého prípadu primiešal do knihy aj historickú tematiku. 

"Arent vošiel do veľkej kajuty a zistil, že kapitáni celej flotily sedia pri stole, trieskajú doň päsťami, prekrikujú sa a hrešia Adriana Crauwelsa za to, že dal príkaz zaujať bojové pozície. Tvrdili, že svetlo, ktoré sa zjavilo len raz v noci, mohlo byť čokoľvek. Načo sa plašiť a ťahať ich z postele? Jediný, kto nekričal, bol Crauwels. Fajčil fajku, pohrával sa s kovovým diskom, ktorý mal stále pri sebe, a prechádzal nechtom po kontúrach dvojhlavého vtáka. V jeho mlčaní je múdrosť, pomyslel si Arent... Polovica týchto ľudí bude o rok nakladať rašelinu na ošarpané nákladné člny a uvažovať, kedy ich opustilo šťastie." (str. 213)

Príbeh sa odohráva v roku 1634, v dobe, keď rozkvital koloniálny obchod a oceán brázdili rôzne živly s pestrými motiváciami, v dobe, keď právo a poriadok patrili mocnejším a ľudské pudy sa drali na povrch omnoho intenzívnejšie. Ako sľubuje aj obálka, čaká na vás plavba s neistým koncom, hrozba pirátov aj temné sily, útočiace na odhodlanie námorníkov. Tí boli sami osebe pomerne poverčiví, takže keď majú dočinenia s jasnými náznakmi, že na palube lode Saardam vyčíňajú zlovestné sily, značne to ovplyvní pátranie po ich príčine. Loď patriaca obchodnej spoločnosti, plaviaca sa z Batávie (Indonézie) do Amsterdamu vezie niekoľko špeciálnych pasažierov, medzi inými aj presláveného detektíva. Sammy Pipps je však momentálne známy skôr pre obvinenie z hrdelného zločinu, a ak sa včas nedozvie pravdu, po prirazení k brehu ho čaká poprava. Stretol som sa s viacerými názormi, že Pipps a jeho verný spoločník Arent Hayes pripomínajú legendárnu dvojicu Holmes a Watson, no ja sa s tým až tak nestotožňujem. Nielen preto, že osobne som detektívovi z Baker Street nikdy extra neprišiel na chuť, ale porovnanie mi vyplývalo skôr iba z postupného logického odhaľovania stôp. Tým Stuart Turton dôsledne plní záväzok poskytnúť čitateľovi indície pri hľadaní páchateľa mysterióznych zločinov, hoci nezabúda ani na viacero prekvapení. Posádka lode sa potýka s početnými náznakmi pekelného stvorenia, preto nečudo, že sa dokáže vzájomne vyhecovať k rôznym prejavom nesúhlasu a odporu. Zdravý rozum ide občas bokom. Napokon, magické čísla, záhadné zjavenia, ohlásené úmrtia a tajomný prízrak by odrovnali aj najväčšieho skeptika. Viac než sám veľký Pipps mi zaimponovala Sara Wesselová, utláčaná manželka krutého guvernéra, ktorá pomáha Arentovi v odkrývaní tajomstiev na Saardame aj s pomocou jeho šéfovi. Na jej postave autor pekne poukazuje na postavenie žien v prvej polovici 17. storočia, pričom ani spoločenský status im často nezaručil šťastie, a slobodu už vôbec nie. Bolo zaujímavé - a tiež nesporne zábavné - sledovať, ako sa postupne mení Arentov postoj voči Sare, keďže spočiatku pochyboval o jej schopnostiach a v porovnaní s úžasným a neomylným Sammym nedisponovala toľkými kvalitami. Ešteže nemal také klapky na očiach ako iní a poskytol jej priestor, aby sa prejavila. Príbeh tým získal veselšiu iskru. 

Stuart Turton (zdroj: The Guardian)

"Celý čas sa sťažovali a navzájom rozdúchavali svoj hnev. Ak je toto Boží plán, azda má zmysel počúvať Starého Toma, lebo ani nemohol žiadať menej za väčšiu odmenu. Okrem toho možno nemajú na výber. Privolal ôsmy lampáš, aby ich mučil, a teraz im za chrbtom besnie búrka. Aj keby jej dokázali ujsť, po nákladnom priestore sa potuluje malomocný a vyrýva svoj symbol do debien. Občas ho zazreli. Roztrhané rúcho a zakrvavené obväzy. Jediná sviečka zaviedla námorníkov cez labyrint k oltáru v útrobách lode." (str. 275)

Stuart Turton vás dokonale prenesie do atmosféry minulých storočí, cítite všetky pachy, na pokožke sa vám usádza morská soľ a kdesi vnútri aj vy podľahnete dojmu, že na lodi šarapatia zlé sily. Je síce pravda, že román napriek zasadeniu do minulosti neposkytuje veľký náhľad na dejinné súvislosti, ale vôbec mi to nevadilo. História tu slúži skôr ako kulisa než podstatná zložka. Diabol a temné vody je naozaj vydarená kniha, akých je na našom trhu málo. Celkový dojem miestami kazia pridlhé dialógy narúšajúce dynamiku, no ako celok funguje text nadmieru dobre. Ak však Stuart patrí k autorom, ktorí sa prekonávajú každým titulom, rozhodne sa ešte máme na čo tešiť!

Originálny názov:  The Devil and the Dark Water
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Diana Ghaniová
Počet strán: 456

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Formovanie osobnosti v búrke vojny

Rhys Bowen by si podľa mňa zaslúžila omnoho viac pozornosti, ako sa jej zo strany slovenských čitateľov dostáva. Príbehov, ktoré by spájali romantiku so spoločenskými témami a obdobím dvoch svetových vojen, zas nie je až tak veľa. V preklade vydavateľstva Slovenský spisovateľ vyšiel už tretí román z pera uznávanej americkej autorky a ako zvyčajne na vás čaká strhujúci dej plný lásky, osudových zmien a nutnosti postaviť sa za svoje ideály. Dej je zasadený do posledného roka Veľkej vojny... vojny, ktorá vraj mala ukončiť všetky ostatné vojny. Autorka však nezavedie čitateľa na ohlušujúci front, ale poukáže na dôsledky bojov v ich zázemí. Zničujúci vplyv nepriateľsky naladených krajín sa totiž prejavil aj v obyčajných domácnostiach, kde navonok pokračuje život ako predtým, no v ich útrobách prebiehajú síce intímnejšie, ale zato rovnako významné snahy o presadenie sa. 

"Po kamarátkinom odchode si Emily sadla za písací stôl s perom v ruke, ale zaváhala. Ak by odišla na výcvik do Londýna, už nikdy by sa nevidela s Robbiem. Po včerajšej noci bude tak či onak dosť ťažké vykĺznuť z domu a stretnúť sa s ním. Vedela, že matka je dosť pomstychtivá a manipulatívna, poľahky požiada hlavnú sestru, aby ho ihneď presunuli do iného zariadenia. Vtom jej čosi napadlo - prihlási sa ako dobrovoľníčka do ktorejkoľvek nemocnice, kam ho presunú. Nemusí odísť na front ako Clarissa. Zdravotné sestry určite potrebujú aj tu, doma. Uškrnula sa nad vlastnou pojašenosťou." (str. 48)

Hlavnou hrdinkou je Emily Bryceová, príslušníčka vyššej vrstvy, ktorá sa po dosiahnutí dvadsiatych prvých narodenín začne omnoho výraznejšie zaujímať o aktuálne dianie a svoje miesto v ťažko skúšanom svete. Niežeby si dosiaľ neuvedomovala potrebu podať pomocnú ruku, no život v zámožnom prostredí bol predsa len vzdialený besneniu za jeho hranicami. Emilini rodičia sa síce stavajú negatívne k jej úsiliu vymaniť sa z relatívne pokojnej bubliny, pretože sa obávajú o jej budúcnosť a zároveň si myslia, že jej povaha bráni vnímať celkové súvislosti. Emily už však podľahla vplyvu dvoch osôb, ktoré ju podnietili vydať sa na cestu do neznáma, a to svojej kamarátky, zdravotnej sestry priamo na fronte, a austrálskeho pilota, ktorý v nej videl viac než len peknú tváričku. Zmena osobnosti, respektíve skôr prejavenie sa vlastností, o ktorých dovtedy protagonisti netušili, je typickým prvkom Bowenovej tvorby, a ako inde aj v Záhrade víťazov funguje dokonale. Emily opúšťa pohodu rodinného života a stáva sa dobrovoľníčkou ženských poľnohospodárskych zborov, ktoré putujú po krajine a pomáhajú s prácou na farmách, ktoré ostali po odchode mužov osihotené. Prvýkrát sa cíti potrebná a tento pocit ju motivuje nevzdávať sa napriek náročnej manuálnej robote. Účasť v zboroch ju privedie na pozemky lady Charltonovej, kde objaví denníky ženy, obsahujúce tajomstvá liečivých bylín i jej vlastné. Popri odhaľovaní cudzích zápiskov sa dozvedáme viac aj o samotnej Emily. Hoci prvá svetová vojna rapídne urýchlila práva žien, dlhoročné praktiky sa menia len pomaly. Autorka to pekne zobrazila v posudzovaní správania miestnymi samozvanými morálnymi autoritami, ktoré sa radšej budú povyšovať nad iných, než by nastavili zrkadlo sami sebe. Niektoré veci sa zjavne nezmenili ani za sto rokov... Tým chcem povedať, že román sa tentoraz nezameriava ani tak na ľúbostnú líniu ako skôr na priateľstvo medzi ženami a ich nezlomnú silu v udržaní krajiny nad vodou v náročných fyzických aj psychických podmienkach. 

Rhys Bowen (zdroj: Penguin Random House)

"Hoci Daisy napredovala v čítaní, Emily pochopila, že sa zrejme nikdy nepustí do Dickensa alebo náročnej poézie. A čím dlhšie nad tým premýšľala, tým viac si uvedomovala, že sa chce vysťahovať z domčeka, než si aj ju nájde kliatba. Dokola si opakovala, že je moderná žena a na kliatby neverí, ale nedokázala vytesniť Susan Olgilvyovú z mysle. Vari ju naozaj obesili? Chcela vedieť viac, no na druhej strane sa bála zistiť pravdu. Aj tak s tým už nič nezmôžem, hovorila si v duchu. Najlepšie urobí, ak zabudne, že ten denník niekedy čítala." (str. 299)

Rhys Bowen rada využíva viaceré dejové línie a ani tento román nie je výnimkou. V mnohých ohľadoch ma denníkové zápisky bavili dokonca viac než Emily a jej premena na hospodárku. Kliatba, záhadné vraždy a neistý koniec sú pre mňa vždy veľkým lákadlom. V porovnaní s predošlými knihami nie je Záhrada víťazov takým silným útokom na emócie, ale z hľadiska spracovaných tém je veľmi poučná a rozširujúca obzory. Prináša mne neznáme námety a zdôrazňuje potrebu pomáhať, aj keď sa človek nazdáva, že nemá čo ponúknuť. Autorka vás šmahom ruky prenesie do minulého storočia, a aj keď sa dej spočiatku rozbieha o čosi pomalšie, postupne vás opantá dôkladným vykreslením doby aj pestrých charakterov.

Originálny názov: The Victory Garden
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 384

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Neporaziteľný agent poskytuje láskavosť

Trinásty diel série o neohrozenom agentovi Mossadu vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v novom šate, podobne ako ďalšie romány s Gabrielom Allonom. Vďaka tomu môžete siahnuť aj po príbehoch, ktoré predchádzajú jeho dosadeniu za šéfa Inštitútu a v ktorých sa ešte neprejavuje jeho vyšší vek. Čo si budeme klamať, aj naši obľúbení knižní hrdinovia sú bezmocní v súboji s časom. Gabriel však môže iba snívať o pohodlnom, pokojnom dôchodku. Má toho za sebou priveľa, aby si doprial zaslúžený odpočinok, navyše si počas svojej kariéry narobil toľko nepriateľov, že nikdy nevie, kedy sa mu ktorý nečakane objaví za chrbtom. Angličanka pracuje s opačným námetom - Allona kontaktuje starý známy z Britských ostrovov a jeho žiadosť spustí lavínu tradične nebezpečných situácií. 

"Visacia zámka vo svetle baterky žiarila novotou. Gabriel zhodil batoh z pleca, vybral z neho veľké štípacie kliešte a zovrel do nich reťaz. Nebolo treba vynaložiť veľkú silu, aby zámka s rinčaním dopadla na zem. Gabriel odsunul zástrčku a potisol dvere. Okamžite mu udrel do nosa prenikavý odporný zápach. Pach väznenej ľudskej bytosti. Posvietil si dovnútra. Pričňa. Putá. Vrece na hlavu. Vedro namiesto toalety. Izolačná páska na stlmenie kriku. No Madeline tam nebola. Hore zazneli ďalšie dva výstrely z Kellerovej zbrane. Potom ešte dva." (str. 108)

Niekedy natrafím na názor, že sa Daniel Silva opakuje, čo sa motívov týka, ale pripadá mi to ako veľmi zjednodušené zovšeobecnenie. Je síce pravda, že pri toľkom množstve kníh autor siahne aj po už využitom námete, no zakaždým je spracovaný inak, obohatený o odlišné reálie alebo vedie k celkom inému vyvrcholeniu. Angličanka patrí k tým častiam série, ktoré nadchnú najmä skalných fanúšikov, najmä preto, že vracia do hry viacero starých známych postáv. Spomedzi nich vyčnieva, samozrejme, najviac Christopher Keller, ktorý si rokmi vybudoval rovnako charizmatickú povesť ako samotný Gabriel Allon. Ich vzájomné interakcie prešli mnohými skúškami a je vždy zaujímavé sledovať, ako sa vyvíja ich pracovný i osobný vzťah. Keller však nie je, prirodzene, jediný, kto sa vynára z Gabrielovho blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Neohrozený izraelský agent by totiž nebol ani zďaleka taký úspešný, keby sa nemohol spoľahnúť na svoj stabilný tím, nadriadených či manželku Chiaru. A v prípade, ako je tento, bude potrebovať ich pomoc v najvyššej možnej miere. Román sa radí do obdobia Allonovho života, keď sa rozhodol zbaviť okov minulosti a venovať sa v ústraní iba svojej vášni - reštaurovaniu obrazov starých majstrov. Do hry na medzinárodnej úrovni ho však vráti prosba zo strany MI5, keďže na Korzike zmizla britská aktivistka Madeline Hartová, čo sa nemusí zaobísť bez nebezpečných dôsledkov. Gabriel je tak (ne)dobrovoľne vtiahnutý do pátrania, ktoré ani náhodou nezačne ani neskončí na francúzskom ostrove. Ako zvyčajne sa dostaneme do rôznych kútov sveta, a to i do Moskvy, ktorá je neodmysliteľne spätá s Gabrielovými najväčšmi skúškami. Rovnako si môžete byť istá, že ani únos Madeline nie je ojedinelou záhadou, ale postupne sa rozrastie do omnoho širších a desivejších súvislostí. Keďže mám prečítané takmer všetky Silvove knihy, rád konštatujem, že Angličanka patrí medzi "najnadupanejšie". Text je tradične rozdelený na niekoľko častí, tvoriacich logický dejový oblúk, a obsahujú veľmi málo pomalších pasáží. Niektoré romány totiž viac bazírujú na analytickej práci agentov, preto ma teší, keď sa autor zameria na akciu a rýchlejšie napredovanie deja. 

Daniel Silva (zdroj: wook.pt)

"Keďže na víno bolo dosť zavčasu aj pre Orlova, dali si čaj. Orlov ho pil na ruský spôsob, cez kocku cukru, ktorú držal medzi zubami. Ruku mal vyloženú na operadle... ako vždy, keď rozprával o Rusku. Nie o Rusku svojho detstva ani o tom, ktorému slúžil ako jadrový fyzik, ale o Rusku, čo vzniklo po páde Sovietskeho zväzu. Bolo to Rusko bez zákonov, opité, zmätené a poblúznené. Ľudia, ktorým predtým sľubovali istotu od kolísky až do hrobu, boli odrazu odkázaní sami na seba. V krajine panoval sociálny darwinizmus v najhoršej podobe. Silní sa priživovali na slabých, slabí hladovali a oligarchovia vládli." (str. 203)

Jediné maličké mínus vidím v závere, ktorý by si zaslúžil dramatickejšie vygradovanie. Vzhľadom na predošlé udalosti som ho očakával, ale nakoniec som sa dočkal omnoho pokojnejšieho vyvrcholenia. Napriek tomu som s knihou spokojný, všetky dejové línie boli uzavreté a naznačili aj ďalšie smerovanie Gabrielovho života. Keďže ide o nové vydanie staršieho dielu, vieme, kam povedú hrdinove kroky, a je zaujímavé vrátiť sa späť v čase a pripomenúť si cestu, ktorá ho tam doviedla. Daniel Silva si udržiava latku stále veľmi vysoko, a hoci je Allon momentálne už starší pán, nestráca nič zo svojich kvalít a zanietenia. Raz zrejme nastane chvíľa, keď sa s ním budeme musieť rozlúčiť, ale verím, že nás dovtedy poteší ešte mnohými napínavými dobrodružstvami.

Originálny názov: The English Girl
Príslušnosť k sérii: 13. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 352

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Najvzácnejší drahokam je láska

Trojdielna séria Londýnske klenoty vstupuje do finále. Po Diamantovom pokušení a Zafírovom zvádzaní nám vydavateľstvo Slovenský spisovateľ prináša preklad záverečnej časti s názvom Rubínové očarenie, v ktorej nájde svoje šťastie ďalší osudom skúšaný pár. Trilógia sa síce začala v súvislosti s drahými kameňmi, ale postupne sa dostávala do popredia ich symbolická rovina. Nie je predsa všetko zlato, čo sa blyští, a skutočné bohatstvo spočíva kdesi inde. Morálne posolstvá a ľudské práva sú totiž neoddeliteľnou súčasťou románov Jane Featherovej. Okrem ľúbostných motívov zakaždým stavia dej aj na spoločenskej tematike, nech už sa odohrávajú v ktoromkoľvek storočí. Osobne mám radšej jej staršie diela, ale neviem odolať ani jej súčasnej tvorbe z eduardovského obdobia. 

"Bola sama so sebou spokojná. Presne takto si to predstavovala. Charlie Aldershot určite spadne z nôh od úžasu. Niežeby som zvlášť túžila vikomta očariť, uvažovala cestou dolu schodmi. Poznali sa takmer celý život a v jeho spoločnosti sa cítila dobre, no občas si Charlie namýšľal, že má u nej nádej na čosi viac. Zakaždým, keď si trúfol prekročiť hranicu letmého priateľského bozku, mu jemne pripomenula, ako ho kedysi Joth sotil do kačacieho rybníka - bol to trest za to, že mu zlomil obľúbený luk. Zvyčajne to Charliemu pomohlo uvedomiť si, kde je jeho miesto." (str. 58)

Keď sa do nejakej série pustím, mám tendenciu prečítať ju do konca, aj keď nemusí ísť o extra žiaduci zážitok. Londýnske klenoty sa v podstate pohybujú kvalitatívne okolo priemeru, no priaznivci romantiky si určite prídu na svoje. A najmä tí, ktorí dávajú prednosť pokojnejšie plynúcim príbehom bez dramatických zvratov. V tomto smere by som Jane Featherovú prirovnal k Mary Baloghovej, iba s tým rozdielom, že Jane výraznejšie pracuje so ženskými než s mužskými postavami. Nie je to na škodu, napokon, vzhľadom na dobu, v ktorej sa daný román odohráva, je snaha zdôrazniť ženské práva prirodzená. V centre deja stojí lady Petra Rutherfordová, ktorá sa usiluje vymaniť z konzervatívnych okov svojej rodiny. Keď ju jej brat Jonathan pozve na čaj, aby mu pomohla očariť člena parlamentu, Petra sa po desiatich rokoch znovu stretáva s Guyom, lordon Ashtonom, do ktorého sa ako štrnásťročná zamilovala, no on jej zlomil srdce. Teraz sa jej naskytla skvelá príležitosť oplatiť sa mu rovnakou mincou. Je odhodlaná poblázniť ho, odzbrojiť ho svojím šarmom a potom ho zanechať v smútku, keď na ňom vykoná svoju vytúženú pomstu. Samozrejme, ako to už býva zvykom, plán Petre vôbec nevychádza podľa jej predstáv a musí čeliť nečakaným komplikáciám. Tie plynú predovšetkým z toho, že sama opäť podľahne Guyovej príťažlivosti, lenže už je múdrejšia ako kedysi. Čim viac času však spolu strávia, tým viac po sebe túžia, až napokon Guy naberie odvahu spraviť celoživotný krok. Petra odrazu čelí dileme - má nasledovať hlas svojho srdca, alebo tvrdohlavo dosiahnuť stanovený cieľ? Odložiť bokom desaťročnú frustráciu nie je také ľahké a chvíľkové uspokojenie by nemalo mať prednosť pred zvyškom života. V každom príbehu sa však skrýva určité "ale" a Rubínové očarenie nie je výnimkou. Najväčšou prekážkou v ich vzťahu sa ukáže hnutie sufražetiek, keďže sa v celej záležitosti ocitnú na opačných stranách. Obaja majú pritom svoju pravdu, no ani jeden nie je ochotný zľaviť zo svojich nárokov či presvedčenia. To je zdrojom niekoľkých briskných rozhovorov, ktoré skvele demonštrujú opačné postoje a sú dôkazom, že nič nie je čierno-biele. Páčilo sa mi, že Guy sa netvári ako demokratický zástanca ženských práv ako iní dokonalí hrdinovia, čo ho robí omnoho realistickejším a uveriteľnejším predstaviteľom svojej vrstvy. Čo mi sadlo menej, bol vekový rozdiel medzi hlavnými postavami, najmä v rámci ich minulosti - keď sa Petra do Guya zamilovala, ona mala štrnásť, on dvadsaťštyri. Zahrávajúc sa s citmi dospievajúceho dievčaťa nevyznieva práve pozitívne... 

"Predošlý večer sa otvorene vyjadril proti tomu, aby ženy získali volebné právo, a jej komornej zakázal chodiť na mítingy, ale rozhodné slovo nepadlo. Bolo nad slnko jasnejšie, že akákoľvek debata na túto pálčivú tému bude ostrá a Petra netušila, či je na to pripravená. Dopila čaj a uvažovala nad ďalším krokom. Niektorí muži podporovali ženy v ich úsilí získať volebné právo, ba dokonca sa zúčastňovali na protestných pochodoch spolu so sufražetkami. Možno by aj ona dokázala Guyovi pokojným tónom vysvetliť, prečo je to pre ženy také dôležité." (str. 192)

Záverečný diel série disponuje pútavými scénami, nutnými nedorozumeniami, horúcimi ľúbostnými pasážami aj objavením sa protagonistov z predošlých častí. Koniec sa mi síce zdal trochu unáhlený, ale v porovnaní so zvyškom série sa mi tento príbeh javil ako najzapamätateľnejší. Či už pre iskrenie spôsobené kontrastmi medzi hrdinami, alebo výraznými vedľajšími postavami, ktoré si neraz pre seba kradli všetku moju pozornosť. Jane Featherová sa v modernejšej dobe zjavne cíti dobre, poskytuje jej to priestor otvárať mnohé citlivejšie témy presahujúce bežný rámec historickej romance. Je však otázne, či nájdu silnú odozvu aj u nás... 

Originálny názov: Ravish me with Rubies
Príslušnosť k sérii: 3. diel (Londýnske klenoty)
Preklad: Nina Mikušová
Počet strán: 280

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Spletitá sága z austrálskeho vnútrozemia

Meno britskej spisovateľsky austrálskeho pôvodu Tamary McKinley je už dlhé roky známe slovenským čitateľom. Získala si ich - mňa nevynímajúc - pestrými obrazmi nespútaného kontinentu, ktorý poskytuje nepreberné množstvo námetov pre strhujúce príbehy. A hoci sa autorkina tvorby radí k románom pre ženy, málokedy skĺzne k presladenosti a tým aj k neuveriteľnosti. Isteže, ani ona sa občas nevyhne všeobjímajúcim happyendom, ale vždy sú vyvážené dramatickým dejom a nastoľovaním závažných spoločenských otázok. V posledných rokoch sa Tamara vo väčšej miere presúva do európskeho priestoru, no Krajina snov vyšla pôvodne v roku 2005, a tak na vás čaká kniha bližšia jej tvorivým počiatkom. A vzhľadom na 480 strán si ju vychutnáte pekne zoširoka. 

"Možno ich vzťah už nikdy nebude taký ako predtým, medzi nimi to škrípalo, jedna k druhej sa správali veľmi opatrne, báli sa povedať či urobiť niečo, čo by jedna alebo druhá mohla vnímať ako neúctu alebo obvinenie. Catriona pozorovala matkin profil, ako Velda uprene hľadela pred seba. Z jej výrazu sa nedalo nič vyčítať, ale Catriona vedela, že matka bojuje s vlastnými démonmi. Od tej noci bola Velda rezervovaná, tvrdá, akoby ju niečo poháňalo. Z jej ambície vidieť Catrionin úspech na javisku, na ktorom ona neurobila dieru do sveta, sa stala priam posadnutosť." (str. 154)

Austrália je pre našinca pomerne exotickým miestom a osobne vždy rád siahnem po dielach, ktoré ju zobrazujú ako drsnú a nespútanú a zároveň i krásnu a neopakovateľnú. Tamara McKinley sprostredkuje čitateľovi autentický zážitok a zo stránok na vás vanú všemožné pachy, ruchy a zvuky. Vôbec sa preto nedá čudovať, že do tejto nádhery sa zamiluje aj malé dievčatko Catriona Summersová, keď putuje krajinou so svojimi rodičmi a kočovným divadelným súborom. Život v maringotke nie je jednoduchý, okrem nedostatku číha na umelcov aj nepriazeň počasia či ľudská zloba. Práve tá je dôvodom Catrioninho prirýchleho vytriezvenia a rozlúčky s naivitou detstva. Tragické udalosti, ktoré sa stanú jedným z pilierov jej osudu, nastolia jej ďalšie smerovanie. Matka Velda v nej vidí potenciál rozviť vlastné nenaplnené ambície a robí všetko pre to, aby Catriona dosiahla métu v podobe javiskového úspechu. Výnimočný spevácky talent jej napokon predsa len otvorí cestu na domáce i svetové pódiá, ale nezaručí jej pokoj ani bezpečie... Je síce poznačená smrťou a traumou, no napriek tomu v sebe dokáže nájsť dostatok sily, aby sa usilovala spraviť svet lepším miestom. Sama si je dobre vedomá toho, že nie každý má toľko šťastia, a rozdáva pomoc a lásku tým, ktorí to potrebujú. Do deja vstupuje na jej ceste množstvo postáv, či už z minulosti, alebo aby ovplyvnili jej budúcnosť. Niektoré zvraty dokážete predvídať, iné vás zase prekvapia svojím nečakaným nástupom, no spoločne tvoria fungujúci celok. Krajina snov je ľúbostný román tiahnuci sa niekoľkými desaťročiami, okorenený detektívnym motívom. Ten mu dodáva šťavu, ale čo mi mierne chýbalo, je dosah toho, čo Catriona zažila ako dievča v náručí slizkého patróna ich kočovného súboru. Očakával som, že autorka to využije na hlbšiu analýzu vnútra postavy, ale nestalo sa. Iste, nejde o psychologický román, predsa som však ostal v tomto smere neuspokojený. Našťastie dej plynie rýchlo, a aj keď sa občas potkne a ustrnie na mieste, znova sa rozbehne a vtiahne vás do pútavého diania. 

Tamara McKinley (zdroj: Alchetron)

"Zavolala do konzervatória a prvý raz za celú kariéru predstierala, že ju bolí hrdlo. Producenta tým nepotešila, ale bolo jej to jedno - za viac než tridsať rokov nevynechala jedno jediné predstavenie. Je najvyšší čas, aby si večer urobila voľno. A okrem toho, presviedčala samu seba, teraz jej chodia po rozume dôležitejšie veci a predstavenie by nedopadlo dobre. Keď sa zotmelo a po celom Sydney sa rozsvietili svetlá, Catriona sa uprene zahľadela na tú úžasnú budovu, ktorá sa pomaly vynárala z rozvalín prístavu Circular Quay. Opera v Sydney bola takmer dokončená, bude to triumf architektúry a predstavivosti..." (str. 233)

Záver Krajiny snov je dôstojným vyvrcholením spletitých vzťahov a situácií, pričom v porovnaní s neskoršími Tamarinými knihami sa mi javil príliš "pekný" v tom zmysle, že inokedy sa nie každý dočká zaslúženého happyendu. Nijako to však neznižuje výsledný dojem, román ukazuje rôzne stránky ľudského charakteru i Austrálie ako takej, pracuje s obrazom snovej atmosféry i desivých nočných môr. Životný príbeh plný lásky, napätia, drámy, začínajúci v umeleckej kočovnej komunite a pokračujúci na kultúrnom vrchole, nekončí posledným výdychom, ale udalosťou, ktorá vám vyčaruje na tvári spokojný úsmev. Tamara McKinley je zárukou kvalitného čítania a je jedno, či nám Slovenský spisovateľ prinesie jej aktuálnu novinku, alebo siahne po staršom titule.

Originálny názov: Dreamscapes
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Marta Gergelyová
Počet strán: 480

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Láska pristane aj praktickým úmyslom

Mary Baloghová má na konte už také kvantum diel odohrávajúcich sa v rovnakom univerze, že ak by ste ich chceli začať čítať v poradí vydania, máte o zábavu postarané na pekne dlho. Jednotlivé série, samozrejme, toto množstvo ústretovo okliešťujú a systematizujú a ani ich samotné časti nemusíte čítať v určenom poradí, keďže ide o relatívne uzavreté príbehy. Väčšinou. V prípade novinky Na krídlach lásky odporúčam aspoň sčasti poznať predošlé knihy či aspoň východiská série, pretože sa v deji vyskytne viacero fanúšikom známych postáv. Nečudo, rodina Westcottovcov je poriadne rozvetvená, čomu zodpovedá aj počet dielov. Do rúk sa nám dostáva už siedma časť a zdá sa, že autorka ešte ani zďaleka nekončí. 

"Všetko, o čom práve rozmýšľal, určite znamenalo všeličo, len nie to, čo mala pod romantizovaním na mysli lady Jessica. Prečo ju považoval za takú plytkú? Veď vedel, že nie je plytká. Len si nedokázal predstaviť, že by bola náchylná prijímať lichôtky. Hľadela by cez neho s vystrčenou bradou, akoby mu videla vlasy na šiji. Nie. Jej sa dotklo pomyslenie, že ju vníma ako tovar, nie ako ľudskú bytosť. Naozaj ju tak vnímal? Čo ak mala pravdu? Chcela, aby ju videl takú, aká je - alebo skôr, kto je v skutočnosti, bez prívlastkov, ktoré z nej robili jednu z najlepších partií v Anglicku." (str. 90)

V centre deja je tentoraz Jessica Archerová, sesternica a najlepšia priateľka Abigail Westcottovej, ktorá je istým symbolom, ba priam základným kameňom celej série. Jessica je veľmi praktická osoba a pokrytectvo vyšších kruhov anglickej spoločnosti ju nesmierne sklamalo v súvislosti s tým, ako sa Abigail otočili chrbtom. Zároveň si však uvedomuje, že podľa dobových zvyklostí už pomaly prekročila vek súci na vydaj a mala by sa porozhliadnuť po vhodnom manželovi. Príležitosť sa jej naskytne, keď sa zoznámi s Gabrielom Thornom. Vzbudí jej pozornosť nielen tajomnosťou a príťažlivým vizuálom, ale aj faktom, že sa vrátil do Anglicka po niekoľkých rokoch strávených v Amerike. Žil teda bokom od skostnatených pravidiel, ktoré však majú veľkú moc dostihnúť človeka, nech by na svoju chvíľu čakali akokoľvek dlho. Gabriel sa síce prišiel ujať dedičstva, no vznáša sa nad ním tieň dávnych sporov, ba dokonca vraždy. Hoci sa Jessica navonok neraz tvári, že je nad vecou a k životu pristupuje bez zbytočnej idealizácie, už od detstva túži po vydaji z lásky. Lenže čo ak má jej vyvolený prirodzený odpor k šľachtičnám, ktoré považuje za plytké a vypočítavé? Mary Baloghová má talent spájať ľudí, ktorí ani netušia, že sa navzájom tak veľmi potrebujú. Jessica je stmeľovacím prvkom série a fanúšikovia mali možnosť vybudovať si k nej určitý vzťah už skôr, no moje sympatie si v tomto prípade uzurpoval hlavne Gabriel. Je si vedomý svojho miesta vo svete, vyhýba sa zbytočným konfliktom a vidí v človeku jeho skutočný potenciál. Autorka nikdy neskĺzla k dobrodružným motívom a od jej románov nemožno čakať napätie, no to neznamená, že by boli prehnane melodramatické. Postavy sa držia pri zemi, sú pomerne realistické a dokážete sa do nich vcítiť viac než pri iných romanciach. Hoci tí priaznivci žánru, ktorí uprednostňujú strhujúcejšie príbehy, ňou nemusia byť celkom ohúrení. Autorka si však za roky pôsobenia na knižnom trhu vybudovala silné renomé a stále má čo ponúknuť. Nehovoriac o tom, že čím viac dielov majú Westcottovci, tým viac sa ponárate do ich sveta a tým vzrastá aj váš záujem o ďalšie časti. 

Mary Balogh (zdroj: Amazon)

"Ženskosť čipky a mužnosť jeho rúk pôsobili zvláštne kontrastne. Možno bol obchodník, ale pochybovala, že trávi všetky dni alebo väčšinu dní za pracovným stolom. Odložil kefu a prehrabol jej vlasy prstami od slúch až k pleciam. Upieral jej zrak do očí, potom sklonil hlavu a pobozkal ju na šiju. Ten bozk cítila až v špičkách prstov na nohách. Chytil ju za ramená a postavil ju, ešte stále bola k nemu obrátená chrbtom. Potom jej prehodil vlasy cez plece a rozopol jej šaty na chrbte od šije až po boky. Spustil jej ich z ramien. Rozliali sa jej okolo nôh a nechal ich tam ležať." (str. 226)

Do deja, samozrejme, vstupuje veľa vedľajších postáv. Občas sa v nich môžete strácať, najmä pokiaľ ide o Jesicciných príbuzných. K lepšej orientácii vám určite pomôže rodokmeň v úvode knihy, s ktorým si dala autorka očividne veľa práce. A zároveň vidieť, koľko možných príbehov nás ešte čaká! Čo oceňujem na slovenskom vydaní, je názov knihy. Preklady ignorujú pôvodné "someone" spájajúce všetky časti, no Na krídlach lásky je naozaj výstižné. Jessica a Gabriel zo seba dokážu spolu vydať to najlepšie a podporiť sa vo svojich cieľoch. Nepochybujem, že sa s nimi ešte stretneme v budúcich pokračovaniach, bola by škoda nevrátiť ich "do obehu".

Originálny názov: Someone to Romance

Príslušnosť k sérii: Westcottovci (7. diel)

Preklad: Tamara Chovanová

Počet strán: 304

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Vatikánsky objav s neblahými následkami

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pokračuje v nových vydaniach kníh Daniela Silvu a na rad prišiel aj Padlý anjel. Ten zhodou okolností patrí medzi tie časti série, ktoré som ešte nemal možnosť čítať, a tak bolo pre mňa rozhodnutie siahnuť po ňom jednoznačné. Spočiatku som sa snažil zaradiť dej do časovej línie, no, samozrejme, román sa dá čítať aj samostatne. Moje odporúčanie však je poznať aspoň zopár súvislostí, pretože autor sa do Vatikánu vracia rád a relatívne často. Kontakty Gabriela Allona - ústredného hrdinu a legendy izraelskej tajnej služby - so sídlom pápeža občas kvalitatívne zakolíšu, ale tento prípad to určite nie je. Od začiatku až do konca čaká na čitateľa dramatický boj proti globálnemu nepriateľovi na základe aktuálnej medzinárodnej situácie. Kniha vyšla pôvodne v roku 2012, a hoci sa odvtedy mierne zmenili zoskupenia protivníkov, ich hrozba nie je o nič menšia, skôr naopak. 

"Gabriel mal šťastie, že prežil poslednú operáciu, ale teraz tu znova stál pred nimi, nevyzeral o nič horšie ako predtým a rozprával im pútavý príbeh. Vystupovala v ňom kurátorka z múzea a dcéra vykrádača hrobiek, kňaz s nebezpečným tajomstvom a nóbl mafián Carlo Marchese, čulo obchodujúci s najnebezpečnejšou teroristickou skupinou na svete. Cieľ operácie, povedal Gabriel, je jasný. Treba zhromaždiť informácie, ktoré zničia Carla, a súčasne poškodiť Hizballáh... Musia odhaliť cordatu, čiže lano, ktoré ho spája s Hizballáhom, a omotať mu ho okolo krku." (str. 118)

Kto je bližšie zoznámený s autorovou tvorbou, ľahko vybadá určitú opakujúcu sa schému. Pri vyše dvoch desiatkach kníh je, prirodzene, náročné neopakovať sa, no Silvovi sa ešte ako-tak darí spracovať známe motívy originálnym spôsobom a vždy v jeho riadkoch nájdete niečo nové. Padlý anjel ponúka všetky známe prvky - vytrhnutie Gabriela zo vzácnych pokojných chvíľ, útok fundamentalistov, zvolanie tímu, vypracovanie postupu a úsilie zabrániť nepriateľom v naplnení ich krvavých úmyslov. Tých predstavuje v prvom rade hnutie Hizballáh, s ktorým nemajú Izraelčania dočinenia prvý ani poslednýkrát. Hydra, ktorej po odseknutí hlavy narastú ďalšie, siaha do rôznych miest aj frakcií a Gabriel sa bude musieť poriadne obracať, ak chce odvrátiť katastrofu priam apokalyptických rozmerov. Do deja vstupujú fanúšikom dobre známe postavy, či už ide o členov Gabrielovho tímu, agentov svetových spravodajských služieb, alebo vatikánskych hodnostárov, z ktorých najvýraznejšie vyčnieva ako zvyčajne pápežov osobný tajomník Donati. Práve on Gabriela požiada, aby vyšetril smrť mladej kurátorky v Bazilike svätého Petra, čím príde na stopu medzinárodného gangu a jeho prepojenie na teroristickú sieť. Nemohol som si pritom nevšimnúť, že Daniel Silva zastáva pomerne vyhranený postoj voči Arabom a v príbehu sa nevyskytne prakticky ani jedna kladná postava s daným pôvodom. Vo všeobecnosti možno povedať, že staršie knihy série sa týmto javom vyznačujú vo väčšej miere ako novšie kúsky a som rád, že autor postupne odhodil svoju prílišnú zaujatosť. Z textu pritom cítiť jeho niekdajšiu novinársku profesiu a odborníka na Blízky východ. Dozviete sa veľa zaujímavostí zo sveta, ktorý ostáva pre našinca stále ukrytý pod závojom exotiky a cudzosti. Allon je v najlepšej forme (napokon, sme zhruba v polovici série) a čitateľ ľahko zabudne na fakt, že už má na chrbte šesť krížikov. Napriek tomu ešte nepatrí do starého železa a dokáže sa postaviť aj omnoho mladším protivníkom. Vďaka bohatým skúsenostiam, ktoré nazbieral už od mladých rokov ako pomstiteľ notoricky známej operácie Čierny september, dobre vie, že nad svalmi veľakrát zvíťazí rozum. A tak sa okrem napínavých pasáží tešte i na dômyselné plánovanie, taktiku a stratégiu agentov, zvažujúcich všemožné príčiny a dôsledky podniknutých krokov. 

Daniel Silva (zdroj: Post-Gazette)

"O šesť sekúnd nálož vybuchla. Vďaka tvaru a presnej kalibrácii smerovala celá sila explózie dovnútra, takže nespôsobila nijaké náhodné zranenia alebo škody. Narobila viac hluku ako škody, hoci výbuch bol dosť silný, lebo roztrhal ľavú prednú pneumatiku a otvoril kapotu. Zmätený a oslepený šofér inštinktívne strhol auto doprava. To vyletelo na chodník, prerazilo železný plot a napokon pristálo na Hagenplatzi, neveľkom trojuholníku zelene, ktorý členovia tímu láskyplne prezývali Zmrzlinové námestie." (str. 179-180)

Ako obvykle aj teraz zavedie Izraelčanov ich práca do rôznych kútov sveta. Spolu s postavami navštívime okrem Talianska aj Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, USA či Jeruzalem, kde dôjde aj k búrlivému vyvrcholeniu ako z akčného filmu. Gabriel sa prejaví ako neohrozený hrdina, presne ako si ho predstavujeme, a znova zachráni svet. Každý úspech ho však nejakým spôsobom poznačí a ani tentoraz nevyviazne bez ujmy na duši. Ešteže má po boku vernú Chiaru, ktorá mu vždy pomôže vystrábiť sa z každej rany. Padlý anjel má mnoho metaforických odtieňov, no na Daniela Silvu sa vzťahovať nedá. Svojou tvorbou navždy poznačil žáner špionážneho trileru a tento román už patrí medzi moje najobľúbenejšie. 

Originálny názov: The Fallen Angel
Príslušnosť k sérii: 12. diel (Gabriel Allon)
Preklad: Alena Redlingerová
Počet strán: 304

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Zlo nikdy nespí

Sandra Brown pokračuje vo svojom úspešnom ťažení naprieč žánrom romantického trileru a ja sa stále teším z faktu, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ oživilo preklady jej diel. Ktovie, či sa niekedy dočkáme aj iných odtieňov jej tvorby, trebárs čistej romantiky alebo soapkovejšie ladených príbehov... Každopádne momentálny smer nie je vôbec nedostatočný, práve naopak. Sandre sa darí skĺbiť napätie s ľúbostnými motívmi azda najvýraznejšie spomedzi spisovateliek, ktoré sa dostávajú na naše pulty. Podlé úmysly sú piatou knihou pod záštitou spomínaného vydavateľstva a sú exemplárnym príkladom jej štýlu. Skalní fanúšikovia sú schopní ľahko vybadať isté opakujúce sa motívy, ak nie priam schémy, ale autorke sa ich našťastie vždy podarí čímsi ozvláštniť a dodať im punc originality. 

"Keď sa s Jeffom znovu stretnú, potešia sa a uľaví sa im. Lenže hádka sa tým len odloží, nevyrieši sa. Naďalej budú medzi nimi pevne vrazené kliny. Ak má románik, ako predpokladala, ukončí ho po jej návrate už len zo zmyslu pre povinnosť? To by nemalo žiadny význam, len by boli všetci nešťastní. Úprimne, ako mohla Jeffa viniť z toho, že má milenku, keď ju objatie a takmer bozk od úplného cudzinca tak rozpálil? Áno. Ten incident. Jej pokus zahrať sa na femme fatale sa skončil ironickým zvratom: napokon on zviedol ju." (str. 95)

Hrdinkou príbehu je detská lekárka Emory Charbonneauová, navonok celkom dokonalá žena - má milujúceho manžela, je dedičkou obrovského majetku, angažuje sa v charite, športuje a vo svojej praxi žne jeden úspech za druhým. Nie všetko, čo sa blyští, je však čisté zlato a aj v tomto prípade ide skôr o chabú pozlátku. Emory čelí partnerským problémom a majetok jej pripadol, keď prišla o rodičov pri leteckom nešťastí. Víkend v horách, kde si môže utriediť myšlienky a pripraviť sa na nadchádzajúci maratón, sa javí ako dobrý nápad. Až do chvíle, keď sa ocitne v spoločnosti záhadného cudzinca. Z ničoho nič je nútená stráviť s ním v zrube štyri dni a každou minútou má viac otázok než odpovedí. Mužove vysvetlenia v nej vzbudzujú nedôveru, no postupne sa podvoľuje nielen možným dôvodom, prečo sa uňho lieči z otrasu mozgu, ale aj jeho čaru. Samozrejme, že dotyčný musí byť drsne príťažlivý a pôsobiť ako chlap na správnom mieste. Je to, samozrejme, klišé ako hrom, ale ruku na srdce - ak by vyzeral ako zanedbaný, páchnuci bezdomovec, sotva by medzi protagonistami lietali iskry. Kým je Emory zatvorená v horskom zrube, jej manžel Jeff čelí obvineniu z jej zmiznutia. Kniha má vhodne zvolený názov, pretože jednou z hlavných otázok príbehu je, kto má skutočne Podlé úmysly? Emory má skúsenosti s pokrytectvom, ale napriek tomu je prekvapená, že sa jej dostalo až na kožu. Musí prehodnotiť svoje postoje, a to čo najrýchlejšie, pretože ide o život. Kriminálny motív je prepracovaný, dokáže vás zaujať viac než zbližovanie hrdinov, pretože zatiaľ čo prepadnutie vzájomným citom je očakávané, napínavé pasáže sa vyznačujú istou nepredvídateľnosťou. Nie vždy, za čo môžu postavy typické pre tento druh príbehu - zaostalejší malomestskí policajti, falošná kamarátka, neverný manžel a pod. Sandra Brown však nepíše temné romány, ale šteklivé trilery určené pre jemnejšie povahy, takže určitá miera zaužívaných postupov je akceptovateľná. Podlé úmysly patria ku knihám odohrávajúcim sa v špecifickom prostredí, čím mi pripomenuli napríklad južanskú Zradu alebo taktiež horský Voľný pád. Tieto príbehy ma bavia viac než tie s mestskými dejiskami, majú intenzívnejší nádych odkázanosti postáv samých na seba.  

Sandra Brown (zdroj: The Real Book Spy)

"Predpokladal, že ho poslúchla a nevolala niekomu ihneď, pretože trvalo dobrú hodinu, kým v autorádiu oznámili, že sa našla. Náramne riskoval, keď sa vrátil do mesta. Mohla dať polícii model jeho auta. Možno si dokonca zapamätala aj poznávaciu značku. Nemyslela si však, že by ho prezradila. Nie preto, lebo by ho chcela chrániť, ale skôr preto, lebo chcela chrániť seba pred škandálom a hanbou. Čim viac by povedala o ňom, tým viac by musela prezradiť o sebe a čase, ktorý spolu strávili. Neveril, že by o tom hovorila na verejnosti. Premýšľal však, koľko toho povie v súkromí manželovi." (str. 187)

Sandra Brown je vypísaná autorka, dobre pozná očakávania svojich fanúšikov a málokedy vybočí z rámca skúseností. Nedá sa povedať, že by jej kriminálky boli na jedno kopyto, ale bojím sa, že časom dokážu omrzieť. Zatiaľ sa to však nedeje a každým preloženým titulom ma zaujala natoľko, aby som dal šancu aj tým ďalším. Ide v podstate o rozprávky pre dospelých, a tie sú potrebné za každých okolností, no nie? :-)

Originálny názov: Mean Streak
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Barbora Andrezálová
Počet strán: 368

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Drsný povrch ukrýva citlivé vnútro

Michala Ries sa na domácom knižnom trhu zjavila vlani ako blesk z jasného neba a okamžite si ju zamilovali všetky vekové kategórie. Vzhľadom na občasný šteklivý charakter azda viac skôr narodení čitatelia (či presnejšie čitateľky), ale jej hrdinka Júlia môže ľahko slúžiť ako vzor aj pre dievčatá na prahu dospelosti. Veď napokon ani ona sama nie je od nich oveľa staršia. Pokračovania úspešných kníh často doplatia na to, že sa snažia zvýrazniť prvky, ktoré fungovali predtým, a zabúdajú priniesť niečo nové. To však nie je prípad Miškinej série. Jej debut Na úteku nás zaviedol do prostredia motorkárov, pre laika drsného sveta, kde platia osobitné nepísané pravidlá, a toto dejisko je, prirodzene (a chvalabohu) zachované. Ideme však viac do hĺbky, a to sa týka aj ústredných postáv.

"Môj život je až prekvapivo fajn. Áno, Adam mi stále chýba, myslím naňho denne, ale myšlienky naňho sa mi teraz viac spájajú s láskou a nostalgiou než s bolesťou. Dokážem na neho myslieť bez zničujúcej bolesti v hrudi, aj keď ľútosť zostala. Už mám odpovede na väčšinu otázok, ktorými som sa umárala. Bea mi pomohla vyrovnať sa s pocitmi viny. Teda, zodpovednosti. Nikdy nemôžeš urobiť dosť, aby si sa očistila od pocitov viny, povedala mi. Vina vždy bude chcieť viac, zožerie človeka celého. Existuje však zodpovednosť, ktorú môžeš prebrať za svoje činy a rozhodnutia." (str. 50)

Júlia a Adam budú ešte dlho v mysli fanúšikov rezonovať ako jeden z najvýraznejších párov modernej romance. Takto má vyzerať súčasný ľúbostný príbeh, narúšajúci nielen gýčové klišé, ale celkový obraz tzv. červenej knižnice. Michala Ries vie, že láska si vyžaduje kompromisy, prekonávanie prekážok a niekedy aj na pohľad nezmyselný boj o vymedzenie vlastného teritória. Páči sa mi, že Júlia i Adam sú ochotní pre toho druhého spraviť čokoľvek, no zároveň si zachovávajú svoju tvár, hoci tým neraz riskujú výmenu názorov. Séria má tiež výborný koncept, čo sa týka stavby deja, vývoja postáv aj samotných názvov. Kým Na úteku predstavil charaktery vyrovnávajúce sa s minulosťou a jej prítomnými dôsledkami, Na love ich ukazuje v situáciách, keď musia čeliť nie práve žiarivými následkom svojich rozhodnutí. Utekať pred realitou aj vnútornými poryvmi sa nedá donekonečna a raz nastane chvíľa, keď sa treba postaviť ťažkostiam čelom. A nastane lov. Vytúženej osoby, naplnených citov a riešení problémov. Aj za cenu strát. Pretože aj o tom je život. A zobrazenie jeho úskalí je jadrom príbehu, ktorý sa môže javiť ako romantika, ale skrýva v sebe mnoho hlbších zákutí. Miška využíva viacero motívov, tvoriacich skvele fungujúci stroj. Nečudo, možno v tom badať určitú analógiu s motorkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou deja a bez nich by bola séria značne ochudobnená. Som rád, že druhá časť nás tiež zavedie do - pre mnohých čitateľov, mňa nevynímajúc - neopozeraného prostredia, ktoré sa v rámci žánru a navyše slovenskej literatúry predstavuje azda prvýkrát. Ak si niekto myslí, že motorkári sú drsní chlapi, ktorí nechodia ďaleko po škaredé slovo, prípadne že sa v ich kruhoch vyskytujú aj skupiny na hrane zákona, má pravdu 😀. No tak ako všade inde, aj tu všetko závisí od ľudí a konkrétnych klubov. Spoznáte ich chod, hierarchiu, ale hlavne lojalitu ich členov. Júlia má príslušnosť k nim v krvi a vyrovnávanie sa so stratou otca a s pravdou o ňom je takisto dôležitým kameňom v mozaike. Júlia celkovo prejde v sérii najväčším vývojom, ba dokonca je to napokon skôr ona, komu by mala prischnúť Adamova prezývka. Vlk sa stáva korisťou a je otázne, či dokáže druhá šanca veci napraviť, alebo vženie všetkých zúčastnených do ešte väčšieho chaosu. 

Michala Ries (zdroj: Deň ženy)

"Keď nápor spomienok rozdýcham, znovu si nasadím prilbu a zošuchnem sa tesne k nemu, ruky mu spojím na bruchu. S ním to zvládnem. Vyrazíme a každým prejdeným kilometrom cítim, ako ma opúšťa kŕč, ktorý mi zvieral telo. Adam vedie motorku preč z mesta, mimo frekventovaných ciest. Jazdí pomaly, cez obce a úzke, nerovné cesty medzi nimi, všade nás obklopujú polia plné úrody a nepokoj sa mi z duše pozvoľna vytráca. Je to otcova motorka, ale tiež je to len kus kovu, už tam necítim žiadne spojenie. Osobná hodnota je preč, zostala len tá historická a materiálna." (str. 184)

Vzťah Júlie a Adama je búrlivý, založený na priam živočíšnej príťažlivosti, preto sa netreba čudovať, že text je prešpikovaný poriadne horúcimi erotickými scénami. Hanblivejšie povahy sa však nemusia báť, že sa budú priveľmi červenať. Miška vie odhadnúť únosnú mieru, sexualitou postáv sa nesnaží umelo šokovať, ide o funkčné zobrazenie všetkých okolností ich pomeru a temperamentu. Kto čítal aj prvú knihu, je preňho Na love povinnou jazdou. Sériu by si mal navyše prečítať každý, kto rád siahne po modernom ľúbostnom príbehu, pretože ja osobne si ho predstavujem práve takto. So silnými charaktermi, zaujímavým prostredím a dojmom, ktorý doznieva ešte dlho po obrátení poslednej strany.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.