štvrtok 29. júla 2021

Jej veličenstvo na stope zločinu

Tak toto bolo mega prekvapenie! Už dávno som nečítal takú vznešenú, aristokratickú detektívku. Presnejšie ešte nikdy 😀. Nečudo, veď Sophia J. Bennett si ako hrdinku svojej série Jej veličenstvo vyšetruje zvolila samotnú anglickú kráľovnú! Nejde pritom o žiadnu recesiu, kniha je typickým príkladom žánru, no jej spracovanie, prostredie a celková atmosféra ju posúva o niekoľko tried vyššie - a nemyslím tým len tie spoločenské... Stretol som sa s názormi, že román je kombináciou Agathy Christie a oceňovaného seriálu The Crown, a po prečítaní sa s nimi rád stotožňujem. Autorka je celoživotnou obdivovateľkou a pozorovateľkou Windsorovcov a svoje poznatky v kombinácii s rozprávačským talentom pretavila do originálneho a pútavého príbehu. A nejde pritom o žiadny prvoplánový ťah! 

"Práve v tej chvíli kráľovná prechádzala popri policajtovi strážiacemu vchod do súkromných apartmánov, a keď jej na pozdrav kývol hlavou, uvedomila si, aké je šialené, že sa vraždilo práve tu. Ak ste boli v dennodennom kontakte s mužom, ktorého nenávidíte z akéhokoľvek dôvodu, prečo by ste si vybrali práve hrad, aby ste ho zavraždili? Pri takomto stupni stráženia a bezpečnostných opatrení to vo verejných priestoroch hradu neprichádzalo do úvahy. Vnútri vo svojich apartmánoch si hostia aj ich služobníctvo robili, čo chceli." (str. 128)

Alžbeta síce tvorí jadro celého príbehu, no pripisovať jej všetky zásluhy za riešenie zločinu by nebolo fér. Niežeby na to nepostačoval jej dôvtip, no je zahltená toľkými povinnosťami a žije pod takým drobnohľadom, že musí spolupracovať s niekým, kto sa môže pohybovať o čosi nepozorovanejšie. Vrah mladého ruského klaviristu sa síce snažil narafičiť jeho smrť ako samovraždu, ale uzol na povraze, na ktorom sa vraj obesil, nebol celkom dotiahnutý. A spoločnosť, v ktorej sa krátko pohyboval ako talentovaná súčasť upevňovania britsko-ruských obchodných vzťahov, si predsa veľmi zakladá na dôslednosti. Vyšetrovania sa ujíma Metropolitná polícia v spolupráci s MI5, no kráľovná má neurčitý dojem, že ich postupy vedú zlým smerom, a tak sa púšťa do pátrania na vlastnú päsť. Maksim Brodskij očaril vo svoj posledný večer na tomto svete aj ju, dokonca s ňou i tancoval, a jej intuícia sa už mnohokrát ukázala ako hlas, ktorý treba vypočuť. Táto motivácia pritom nie je žiadnou novinkou, Alžbeta už v mladom veku inklinovala k riešeniam reálnych zločinov a konečne má možnosť prejaviť svoj um a bystrosť i v tomto smere. Pomocnú ruku je podá predovšetkým Rozie Oshodiová, asistentka kráľovninho osobného tajomníka. Nielenže má prehľad v osobnostiach pohybujúcich sa v okolí kráľovnej, ale jej pozícia nie je natoľko na očiach, aby jej prekážala v zisťovaní háklivých informácií. Zatiaľ čo Alžbeta nepochybne reprezentuje staré poriadky a zašlú slávu šľachtických rodov, Rozie je skvelým symbolom modernej doby. Má anglicko-nigérijské korene, pôsobila v armáde a v hojnej miere využíva sociálne médiá. Je atraktívna, múdra a diskrétna. Jednoducho predurčená preniknúť do prostredia horných vrstiev a snáď sa aj vyhriať v priazni mocnej ženy, ktorá síce atakuje deväťdesiatku (Windsorský uzol sa odohráva v roku 2016), ale nestráca nič zo svojho šarmu a odhodlania. Okrem Alžbety, prirodzene, natrafíme aj na plejádu ďalších obyvateľov Windsorského zámku a kráľovniných príbuzných. Špeciálne sa mi páčili pasáže so zmienkami o princovi Filipovi či princeznej Margaret, ktorí sú mojimi obľúbencami už od prvej časti The Crown

S. J. Bennett (zdroj: events.ctpost.com)
"Mali niečo spoločné - hoci jedna z nich sedela na kráľovskom tróne už v časoch, keď manžel Michelle Obamovej ešte ani nebol na svete. Hrad bol plný bezpečnostných pracovníkov, televíznych kamier a ľudí. V Dubovom salóne sa uskutočnila rýchla tlačová konferencia, aby boli všetci spokojní, a potom si konečne mohli vydýchnuť. Tém, o čom sa zhovárať, bolo dosť, blížilo sa referendum aj voľby. Manželia hovorili o svojich plánoch do života, keď odídu z Bieleho domu. Budú jej chýbať. No predstava ženy-prezidentky USA bola tiež zaujímavá. Ako sa len svet zmenil od roku 1926. Kto by to bol vtedy povedal?" (str. 178)

Páči sa mi, že S. J. Bennett sa nebojí nazývať veci - a hlavne ľudí - pravými menami. Je častým javom, že spisovatelia používajú iné mená na označenie reálnych osôb, no tento román poskytuje priestor skutočne pestrému zloženiu svetových politikov a náhľad do medzinárodných vzťahov. Samozrejme, v únosnej miere. Ťažko povedať, čo prevažuje viac - či detektívna línia, alebo zobrazenie života za múrmi kráľovninho najobľúbenejšieho hradu. Text pôsobí vyvážene a ak sa celá séria bude niesť v podobnom duchu, máme sa na čo tešiť. Občas síce natrafíte na rušivé chyby či opakujúce sa slová, čomu by mohla pani redaktorka venovať väčšiu pozornosť, rovnako ako nesprávnym gramatickým väzbám (viď prvý úryvok - opakujúce sa slovo práve a zle použité spojenie policajtovi strážiacemu), ale nijako to neznižuje hodnotu obsahu. Windsorský uzol je vydarené čítanie, ktoré nastavilo latku pekne vysoko.

Originálny názov: The Windsor Knot
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Jej veličenstvo vyšetruje)
Preklad: Miriam Ghaniová
Počet strán: 295

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára