Láska v tieni mocných

Dvojdielna séria z pera Kristíny Brestenskej dorazila do úspešného konca. Peripetie rodiny MacLeodovcov v područí mocenských záujmov sme sledovali najprv prostredníctvom hrdinskej dvojice Norman a Catriona (V rukách nepriateľa) a teraz máme možnosť vidieť, ako si s nástrahami osudu poradí ich dcéra Kirsteen. Ako sa hovorí, jablko nepadlo ďaleko od stromu a potomok silných rodičov zdedil všetky ich silné stránky. Presvedčíte sa o tom už v prvých riadkoch, kde sa stávame spolu so zástupom zvedavcov svedkami príchodu novej škótskej kráľovnej. Vo chvíľach nádeje však visí vo vzduchu aj veľká dávka ostražitosti, pretože doba je ťažká a rozhodnutia panovníka neraz veľmi nepredvídateľné. Kirsteen ako mladá žena, ktorej v žilách koluje túžba po dobrodružstve, sa vydáva na kráľovský dvor ako dvorná dáma, no s varovaním od svojich blízkych, aby si dávala pozor a nehazardovala s dôverou. Či sa jej to však podarí, je otázne...

"Pohla sa k posteli a cítila, že sa jej trasú nohy z právd, ktoré odhalila. Urobila si si na dvore nepriateľov... Jediný, kto ju mohol považovať za nepriateľa, bola Isobel Stewartová. Dala jej svoje nepriateľstvo verejne najavo a vyhrážala sa jej, že oľutuje, čo spravila. Lenže Isobel Stewartová už tri dni nie je na dvore. Ako mohla zariadiť, aby mala dnes vo víne jed? Iba ak by sa spriahla s niekým, kto tu zostal... Keď sa ukladala na spánok, bola vystrašená. Veľmi vystrašená a zmätená." (str. 97)

Nebyť mena na obálke, zrejme by málokto tušil, že knihu napísala slovenská autorka. Za znalosť dobových reálií, prehľad v skutočných historických osobách a dokonalé vykreslenie atmosféry kráľovského dvora zo začiatku 16. storočia by sa nemuseli hanbiť ani dlhodobo etablované spisovateľky svetového rangu. Kristína Brestenská dokázala svoj talent už svojou prvou trilógiou, odohrávajúcou sa v Anglicku, pričom jej škótska dilógia disponuje ešte pútavejšími prvkami. Samozrejme, jednotlivé časti sa dajú čítať aj samostatne, ale bola by škoda, keby sa niekto pripravil o komplexný čitateľský zážitok. Kým prvý diel série vás zavedie na tajuplnú škótsku vysočinu, Na želanie kráľa sa presúva do omnoho oficiálnejšieho prostredia. Autorka tým ukazuje šírku svojho rozprávačského štýlu a zjavne sa nezľakne žiadnej výzvy. Pred prvým začítaním sa do rukopisu som bol zvedavý, ako si poradí s týmto orieškom (pretože ja osobne mám obrovský rešpekt pred akýmkoľvek začleňovaním reálnych osobností či udalostí do deja). Veľmi rýchlo som zistil, že Kristínka vedie svoj príbeh sebavedome a svedomito. Doba, v ktorej sa román odohráva, je častým námetom historických románov, a osobnosť mladej kráľovnej Margaréty, sestry neslávne známeho anglického panovníka Henricha VIII., neustále priťahuje rôznych tvorcov. Kristína Brestenská ju zobrazuje ako dievča v područí mocenských záujmov a mierových rokovaní, postupne sa však ukazujú aj ďalšie odtiene jej povahy. Zrejme to vyznieva, že Margaréta je hlavnou postavou, ale nedajte sa zmiasť. Tou je mladá šľachtičná Kirsteen, no s Margarétou som sa nedávno stretol viackrát, či už v literárnej, alebo seriálovej podobe. Aj preto mi ulahodila jej významná úloha v príbehu, ktorý odkrýva pozadie intríg a často len predstieraných citov na panovníckom dvore. Na želanie kráľa je však v prvom rade historickou romancou, a tak aj Kirsteen, prirodzene, nájde svoj ľúbostný náprotivok. Aj keď musím povedať, že sa to neudeje náhle, vášnivo a na prvý pohľad, resp. aspoň nie v jej prípade. Láska je tu realistickejšia, vzniká s ohľadom na okolnosti a tým získava aj pevnejšie základy. Oceňujem listovú komunikáciu, ktorá sa v texte prejavuje, rovnako ako nepredvídateľnosť deja. Ten získava ku koncu pekné grády a občas budete na pochybách, či Kirsteen a Hectora skutočne čaká šťastný koniec...

K. Brestenská (zdroj: Slovenský spisovateľ)

"Hector sa tichom noci zakrádal chodbami do Kirsteeninej komnaty. Zdravý rozum mu pri každom jednom kroku struhol zaucho, aby sa spamätal, no srdce mu radilo: choď. Nedaj si vziať poslednú príležitosť byť s ňou. Keď predstúpil pred jej dvere, dlho tam stál a prudko dýchal, dvíhal a znovu spúšťal ruku, naberal odvahu zaklopať. Možno ju len zle pochopil. Možno ho nepozvala do svojej komnaty kvôli tomu... Veď by to bolo šialené. Jej nevinnosť chcel pre seba kráľ, akoby ho on mohol o ňu pripraviť?" (str. 210)

Nevinná láska, túžba po dôvere a pochopení či obyčajná ľudská pomoc sú základom vzťahu medzi hrdinami, do ktorého vstupuje kráľ so svojimi požiadavkami spolu s jeho intrigánskym okolím. Na želanie kráľa je pekný príbeh, ku ktorému sa bude rád vracať každý fanúšik romantiky. Kristína Brestenská mohla pokojne rozšíriť sériu aj o ďalší diel, isté scény k tomu priam nabádali, ale azda je lepšie, že ju ukončila v najlepšom. Môže sa totiž venovať zbrusu novému titulu, a ak si udrží kvalitatívnu latku, určite sa budeme mať zase na čo tešiť.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ. 

Takto má vyzerať historická romanca!

Kristína Brestenská absolvovala vstup do slovenských knižných vôd trilógiou odohrávajúcou sa v stredovekom Anglicku (romány Grófov syn, Ochranca, Strážca nevinnosti). Hoci pojem vstup je veľmi mierny, autorka je pre mňa objavom, aký sa vyskytne iba raz za čas. Historická romanca je žáner, kde neuspeje hocikto, pretože nároky sú vysoké a trh široký. Kristína je však dôkazom, že kvalita sa neprodukuje len za hranicami, ale máme jej dostatok aj na domácej pôde. Dokáže totiž dokonale skĺbiť historické reálie s ľúbostnou zápletkou, vďaka čomu ožívajú niekdajší panovníci, no zároveň sú vďaka autorkinmu talentu osobami z mäsa a kostí, ktoré môžu hrdinom poriadne zamotať ich osudy.

"Z času na čas mal pocit, že v ňom žijú dvaja rozdielni muži a zvádzajú medzi sebou boj, ktorý z nich bude ovládať jeho skutky. Pre jedného z nich bola najdôležitejšia rodina, klan a jeho potreby staval nad svoje vlastné. Toho druhého pocit zodpovednosti zatláčal k zemi. Chcel žiť slobodne, riadiť sa vlastnými rozhodnutiami, nemusieť sa obetovať a poslúchať príkazy, s ktorými sa nevedel stotožniť. A v neposlednom rade sa nechcel vzdať pocitu, že v ňom je život. A nikdy sa necítil živší, ako keď bojoval, keď mu hrozila smrť a keď sa miloval so ženou, ktorá v ňom dokázala prebudiť živočíšnu túžbu." (str. 76)

Nová séria zavedie čitateľov do prostredia škótskej vysočiny, čo už samo osebe znie ako prvotriedne lákadlo. Osobne som sa s ňou stretol prvýkrát v druhej časti tzv. Zamatovej série velikánky žánru Jude Deverauxovej a odvtedy je pre mňa synonymom hrdosti, vášne a silných pút. Nie je to inak ani v prípade románu V rukách nepriateľa. Ten ponúka to najlepšie, čo možno čakať od dejiska, sľubnej anotácie a trefne zvoleného názvu. Hlavní hrdinovia by sa totiž nikdy nevydali na cestu k tvrdo vybojovanému šťastiu, nebyť krvavých bojov o moc. Catriona MacDonaldová je nútená ujsť z rodného hradu, pretože po porážke otca si naň nárokuje jej nevlastný brat Angus. A keďže je preto ako jediná legitímna dcéra Pána ostrovov v nebezpečenstve, únik je jedinou možnosťou prežitia. Uchýli sa ako slúžka na dvore Alasdaira MacLeoda, hlavy ďalšieho klanu, kde má poslúžiť aj ako milenka jeho bratovi Normanovi. Ten je zronený kvôli strate viacerých členov rodiny a kratochvíle s poddajnou dievčinou by ho mali aspoň na chvíľu zbaviť trápenia. Lenže Norman nie je ani zďaleka taký povrchný a čoskoro začína odhaľovať osobnostné kvality novej slúžky. Jej charakter, hrdosť a um ho očaria rovnako ako príťažlivý zjav, no dôsledky bitky, v dôsledku ktorej získali MacDonaldovci nového vodcu, nenechajú na seba dlho čakať. Vonkajší nepriateľ je jedna vec. MacLeodovci sa však budú musieť vysporiadať aj so zradou vo vlastných radoch, čo sa ukáže ako omnoho desivejšia hrozba. Kristína Brestenská vám ani na chvíľu nedovolí nudiť sa. Každá kapitola posúva dej vpred, ani jedna nestagnuje a nie je iba výplňou. Rovnako ako na príbeh sa autorka zameriava aj na vykreslenie postáv, ktorých motivácia je pochopiteľná a konanie zodpovedá ich povahe a cieľom. Aj to je dôvodom, prečo je kniha V rukách nepriateľa taká autentická, hoci je zasadená mimo nášho času i priestoru.

Kristína Brestenská (zdroj: Facebook)

"Popri zametaní pavučín a špiny sa nakratučko zasnívala, aké by to bolo, ak by sa stretli ešte prv, než sa oženil, a najmä skôr, ako sa odohrala tá hrozná bitka, ktorá im obom zmenila život. Možno by jej otca požiadal o jej ruku a ich sobáš by ešte prehĺbil spojenectvo medzi ich rodinami. Náhle si však so smútkom uvedomila, že je príliš neskoro o niečom takom snívať, pretože teraz je hlavou rodiny Angus a spojenectvo, ktoré kedysi bolo medzi ich klanmi, je nepriateľstvom na život a na smrť." (str. 119)

Priniesť našincovi príbeh zo stredovekého Škótska nie je ľahká úloha - historické pozadie, verné reálie, vzťahy ovplyvnené politikou a vžitými krivdami... Kristína Brestenská s tým však nemá najmenší problém, v tamojších vodách sa pohybuje ako rodená plavkyňa a veríte jej každé slovo. Spôsob života rôznych klanov jej poskytuje možnosť nakladať s príbehom z rôznych uhlov, využíva početné námety a činí tak svoj román pútavým a jedinečným. Slovenská historická romanca v nej našla výraznú posilu a úspech u čitateľov hovorí jasnou rečou - jej kníh chceme oveľa viac. A z dôveryhodného zdroja môžem potvrdiť, že Kristínka onedlho poteší svojich priaznivcov druhým dielom novej série.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Romantická sága stredovekého Anglicka nepoľavuje

Pri čítaní románov Kristíny Brestenskej zažívam potešenie ako romantik aj fanúšik histórie. To, ako dokáže skĺbiť ľúbostný príbeh s reáliami začiatku 13. storočia, mi pripomína ostrieľané autorky ako napr. Elizabeth Chadwickovú či Jude Deverauxovú. Hoci po troch knihách by ma talent slovenskej spisovateľky už nemal prekvapovať. Po Grófovom synovi a Ochrancovi prichádza Strážca nevinnosti, ďalší zo série príbehov o členoch osudom skúšanej rodiny a ich priateľoch. V centre diania je tentoraz brat hrdinky z úvodu série, ktorý sa spočiatku neukazoval v práve najlepšom svetle. Rodinné zázemie a spoločenské okolnosti však preverili jeho charakter a takáto vnútorne bohatá postava je správnym základom pre zaujímavý dej.

"Prežila okamih, ktorý sa jej mal navždy vryť do pamäti. No najradšej by ho vytlačila zo svojho podvedomia aj zo srdca, pretože sa jej bude navždy spájať s ponížením. Kvôli láske túžila opustiť kláštor a nakoniec bude trpko ľutovať, že odtiaľ odišla. Tam by sa jej niečo také nikdy nestalo. Nikto by ju tam nepobozkal len preto, aby ju vystrašil, aby zistil, či je vášnivá, a potom ju pre to zosmiešnil." (str. 76)

Kontrast je vždy vďačným námetom pre literárne diela každého druhu a nie je to inak ani v tomto prípade. Nájdeme ho vo viacerých rovinách - v povahových črtách ústredných postáv, v prostredí, v ktorom vyrastali, v ich pohnútkach, ba dokonca v názve, ktorý sa dá vnímať ako oxymoron. George de Romille rozhodne nie je nejaké neviniatko a odolať krásnej a nevinnej Annabelle je preňho takpovediac nemožné. Či už Kristína Brestenská stavila na tento výstavbový prvok vedome, alebo jej zľahka vyplynul z deja, mne tým zabrnkala na správnu strunu. Odlišné povahy, čo sú nútené nájsť si k sebe cestu, sú síce v historických romanciach častým javom, ale plynie z nich aj pobavenie a iskrenie, bez akého sa nezaobíde žiadny ľúbostný príbeh. Ako ďalšie výrazné plus vnímam, že autorkine postavy nie sú čiernobiele, majú viac než 50 odtieňov sivej. Z princípu konajú dobro, no pod vplyvom situácií sú schopné zájsť aj za hranicu morálky. Okrem toho sú "ľudské" - neodlišujú sa len menami, každá z nich je čímsi jedinečná a aj záporáci si dokážu získať vaše sympatie.

"Neubránil ju! Len raz mal príležitosť dokázať, že nie je ako jeho otec, mal príležitosť napraviť najväčšiu krivdu, akej sa otec vo svojom živote dopustil, a neurobil to. Iba šťastie pomohlo odvrátiť pohromu. A potom prisahal pred Bohom, že si ju bude ctiť a chrániť, a opätovne zlyhal. Neochránil ju pred zákernosťou, a ani si ju nectil, keď na ňu naliehal, aby sa mu oddala. Má vôbec právo žiadať, aby sa vrátila?" (str. 207)

Zasadiť príbeh do historického prostredia nie je až také ťažké, ak sa autor úmyselne vyhýba reáliám, ako sú odievanie, stolovanie, cestovanie a pod. Kristína Brestenská však nepatrí k tým, ktorí by si uľahčovali tvorivý proces. Strážca nevinnosti je plný dobových informácií, akoby išlo o skutočnosť. Reálie nie sú čitateľovi podsúvané účelovo, ale s ohľadom na dej a funkciu. Som rád, že sme sa dočkali aj Georgovho príbehu. Tušil som to už v Grófovom synovi a Kristínka našťastie využila jeho potenciál naplno. Príťažlivý mladík, otcom dohnaný k morálnym pokleskom a snažiaci sa postaviť na nohy upadnuté panstvo, predsa nemôže ostať nepovšimnutý. Na stránkach knihy sa, prirodzene, stretneme aj s postavami z ostatných kníh. Tie môžete, mimochodom, čítať aj samostatne, ale každý priaznivec romancí vie, že nič sa nevyrovná znalosti postáv a ich osobitných dobrodružstiev.  A tie z pera (či klávesnice) Kristíny Brestenskej sú exemplárnym príkladom, ako sa majú písať.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.