"Prežila okamih, ktorý sa jej mal navždy vryť do pamäti. No najradšej by ho vytlačila zo svojho podvedomia aj zo srdca, pretože sa jej bude navždy spájať s ponížením. Kvôli láske túžila opustiť kláštor a nakoniec bude trpko ľutovať, že odtiaľ odišla. Tam by sa jej niečo také nikdy nestalo. Nikto by ju tam nepobozkal len preto, aby ju vystrašil, aby zistil, či je vášnivá, a potom ju pre to zosmiešnil." (str. 76)Kontrast je vždy vďačným námetom pre literárne diela každého druhu a nie je to inak ani v tomto prípade. Nájdeme ho vo viacerých rovinách - v povahových črtách ústredných postáv, v prostredí, v ktorom vyrastali, v ich pohnútkach, ba dokonca v názve, ktorý sa dá vnímať ako oxymoron. George de Romille rozhodne nie je nejaké neviniatko a odolať krásnej a nevinnej Annabelle je preňho takpovediac nemožné. Či už Kristína Brestenská stavila na tento výstavbový prvok vedome, alebo jej zľahka vyplynul z deja, mne tým zabrnkala na správnu strunu. Odlišné povahy, čo sú nútené nájsť si k sebe cestu, sú síce v historických romanciach častým javom, ale plynie z nich aj pobavenie a iskrenie, bez akého sa nezaobíde žiadny ľúbostný príbeh. Ako ďalšie výrazné plus vnímam, že autorkine postavy nie sú čiernobiele, majú viac než 50 odtieňov sivej. Z princípu konajú dobro, no pod vplyvom situácií sú schopné zájsť aj za hranicu morálky. Okrem toho sú "ľudské" - neodlišujú sa len menami, každá z nich je čímsi jedinečná a aj záporáci si dokážu získať vaše sympatie.
"Neubránil ju! Len raz mal príležitosť dokázať, že nie je ako jeho otec, mal príležitosť napraviť najväčšiu krivdu, akej sa otec vo svojom živote dopustil, a neurobil to. Iba šťastie pomohlo odvrátiť pohromu. A potom prisahal pred Bohom, že si ju bude ctiť a chrániť, a opätovne zlyhal. Neochránil ju pred zákernosťou, a ani si ju nectil, keď na ňu naliehal, aby sa mu oddala. Má vôbec právo žiadať, aby sa vrátila?" (str. 207)Zasadiť príbeh do historického prostredia nie je až také ťažké, ak sa autor úmyselne vyhýba reáliám, ako sú odievanie, stolovanie, cestovanie a pod. Kristína Brestenská však nepatrí k tým, ktorí by si uľahčovali tvorivý proces. Strážca nevinnosti je plný dobových informácií, akoby išlo o skutočnosť. Reálie nie sú čitateľovi podsúvané účelovo, ale s ohľadom na dej a funkciu. Som rád, že sme sa dočkali aj Georgovho príbehu. Tušil som to už v Grófovom synovi a Kristínka našťastie využila jeho potenciál naplno. Príťažlivý mladík, otcom dohnaný k morálnym pokleskom a snažiaci sa postaviť na nohy upadnuté panstvo, predsa nemôže ostať nepovšimnutý. Na stránkach knihy sa, prirodzene, stretneme aj s postavami z ostatných kníh. Tie môžete, mimochodom, čítať aj samostatne, ale každý priaznivec romancí vie, že nič sa nevyrovná znalosti postáv a ich osobitných dobrodružstiev. A tie z pera (či klávesnice) Kristíny Brestenskej sú exemplárnym príkladom, ako sa majú písať.
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára