Láska v tieni mocných

Dvojdielna séria z pera Kristíny Brestenskej dorazila do úspešného konca. Peripetie rodiny MacLeodovcov v područí mocenských záujmov sme sledovali najprv prostredníctvom hrdinskej dvojice Norman a Catriona (V rukách nepriateľa) a teraz máme možnosť vidieť, ako si s nástrahami osudu poradí ich dcéra Kirsteen. Ako sa hovorí, jablko nepadlo ďaleko od stromu a potomok silných rodičov zdedil všetky ich silné stránky. Presvedčíte sa o tom už v prvých riadkoch, kde sa stávame spolu so zástupom zvedavcov svedkami príchodu novej škótskej kráľovnej. Vo chvíľach nádeje však visí vo vzduchu aj veľká dávka ostražitosti, pretože doba je ťažká a rozhodnutia panovníka neraz veľmi nepredvídateľné. Kirsteen ako mladá žena, ktorej v žilách koluje túžba po dobrodružstve, sa vydáva na kráľovský dvor ako dvorná dáma, no s varovaním od svojich blízkych, aby si dávala pozor a nehazardovala s dôverou. Či sa jej to však podarí, je otázne...

"Pohla sa k posteli a cítila, že sa jej trasú nohy z právd, ktoré odhalila. Urobila si si na dvore nepriateľov... Jediný, kto ju mohol považovať za nepriateľa, bola Isobel Stewartová. Dala jej svoje nepriateľstvo verejne najavo a vyhrážala sa jej, že oľutuje, čo spravila. Lenže Isobel Stewartová už tri dni nie je na dvore. Ako mohla zariadiť, aby mala dnes vo víne jed? Iba ak by sa spriahla s niekým, kto tu zostal... Keď sa ukladala na spánok, bola vystrašená. Veľmi vystrašená a zmätená." (str. 97)

Nebyť mena na obálke, zrejme by málokto tušil, že knihu napísala slovenská autorka. Za znalosť dobových reálií, prehľad v skutočných historických osobách a dokonalé vykreslenie atmosféry kráľovského dvora zo začiatku 16. storočia by sa nemuseli hanbiť ani dlhodobo etablované spisovateľky svetového rangu. Kristína Brestenská dokázala svoj talent už svojou prvou trilógiou, odohrávajúcou sa v Anglicku, pričom jej škótska dilógia disponuje ešte pútavejšími prvkami. Samozrejme, jednotlivé časti sa dajú čítať aj samostatne, ale bola by škoda, keby sa niekto pripravil o komplexný čitateľský zážitok. Kým prvý diel série vás zavedie na tajuplnú škótsku vysočinu, Na želanie kráľa sa presúva do omnoho oficiálnejšieho prostredia. Autorka tým ukazuje šírku svojho rozprávačského štýlu a zjavne sa nezľakne žiadnej výzvy. Pred prvým začítaním sa do rukopisu som bol zvedavý, ako si poradí s týmto orieškom (pretože ja osobne mám obrovský rešpekt pred akýmkoľvek začleňovaním reálnych osobností či udalostí do deja). Veľmi rýchlo som zistil, že Kristínka vedie svoj príbeh sebavedome a svedomito. Doba, v ktorej sa román odohráva, je častým námetom historických románov, a osobnosť mladej kráľovnej Margaréty, sestry neslávne známeho anglického panovníka Henricha VIII., neustále priťahuje rôznych tvorcov. Kristína Brestenská ju zobrazuje ako dievča v područí mocenských záujmov a mierových rokovaní, postupne sa však ukazujú aj ďalšie odtiene jej povahy. Zrejme to vyznieva, že Margaréta je hlavnou postavou, ale nedajte sa zmiasť. Tou je mladá šľachtičná Kirsteen, no s Margarétou som sa nedávno stretol viackrát, či už v literárnej, alebo seriálovej podobe. Aj preto mi ulahodila jej významná úloha v príbehu, ktorý odkrýva pozadie intríg a často len predstieraných citov na panovníckom dvore. Na želanie kráľa je však v prvom rade historickou romancou, a tak aj Kirsteen, prirodzene, nájde svoj ľúbostný náprotivok. Aj keď musím povedať, že sa to neudeje náhle, vášnivo a na prvý pohľad, resp. aspoň nie v jej prípade. Láska je tu realistickejšia, vzniká s ohľadom na okolnosti a tým získava aj pevnejšie základy. Oceňujem listovú komunikáciu, ktorá sa v texte prejavuje, rovnako ako nepredvídateľnosť deja. Ten získava ku koncu pekné grády a občas budete na pochybách, či Kirsteen a Hectora skutočne čaká šťastný koniec...

K. Brestenská (zdroj: Slovenský spisovateľ)

"Hector sa tichom noci zakrádal chodbami do Kirsteeninej komnaty. Zdravý rozum mu pri každom jednom kroku struhol zaucho, aby sa spamätal, no srdce mu radilo: choď. Nedaj si vziať poslednú príležitosť byť s ňou. Keď predstúpil pred jej dvere, dlho tam stál a prudko dýchal, dvíhal a znovu spúšťal ruku, naberal odvahu zaklopať. Možno ju len zle pochopil. Možno ho nepozvala do svojej komnaty kvôli tomu... Veď by to bolo šialené. Jej nevinnosť chcel pre seba kráľ, akoby ho on mohol o ňu pripraviť?" (str. 210)

Nevinná láska, túžba po dôvere a pochopení či obyčajná ľudská pomoc sú základom vzťahu medzi hrdinami, do ktorého vstupuje kráľ so svojimi požiadavkami spolu s jeho intrigánskym okolím. Na želanie kráľa je pekný príbeh, ku ktorému sa bude rád vracať každý fanúšik romantiky. Kristína Brestenská mohla pokojne rozšíriť sériu aj o ďalší diel, isté scény k tomu priam nabádali, ale azda je lepšie, že ju ukončila v najlepšom. Môže sa totiž venovať zbrusu novému titulu, a ak si udrží kvalitatívnu latku, určite sa budeme mať zase na čo tešiť.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.