"Bosé nohy, zahmlená tvár, tmavé vlasy... nie. Niekoho v lese videla. Nebola to nijaká vidina. Nemohla sa zbaviť podozrenia, že v lese zazrela ducha Misty Wayfairovej, ktorú spomínala pani Brummelová. Zavraždená žena straší Coylovcov po tom, čo si Mathilda Kramerová vzala Mistinho milenca Fergusa Coyla. Straší ich, aby sa pomstila? Nenávidí všetkých Coylovcov? Thea nedokázala vyhnať príbeh z mysle." (str. 87)Jaime Jo Wrightová nestavila na prvoplánové vyvolávanie strachu z neznámeho. Iste, mysteriózna rovina príbehu je silná, a hoci sa zdá, že postavy majú dočinenia s akousi bytosťou neznámeho pôvodu, napokon sa dočkáme celkom logického zdôvodnenia. Je očividné, že autorka od začiatku vie, kam chce smerovať vývoj deja, a čitateľ ju veľmi rád na danej ceste sprevádza. Pri čítaní väčšinou, ak to situácia dovoľuje, počúvam hudbu, ale v tomto prípade knihe najviac svedčí ticho, šálka čaju a najlepšie sychravé počasie za oknami. Dej sa odvíja v dvoch časových líniách. Prvá, z roku 1908, predstavuje Theu, fotografku, ktorá sa vďaka svojej profesii dostane do psychiatrického ústavu, aby tu pátrala po odpovediach ohľadom jej matky. Jej pátranie je ako pichanie do osieho hniezda, pretože sa vynoria aj otázky ohľadom smrti legendami opradenej Misty Wayfairovej... Druhá línia zo súčasnosti sa venuje Heidi, ktorá sa tiež potýka s neistotou vo vzťahu k matke a je konfrontovaná s duchom, čo ju pripraví o pokojný spánok...
 |
| Jamie Jo Wrightová |
"Pre ňu je šialenstvo stav mysle a skutky, ktoré charakterizujú danú osobu. Nie je to slovo, ktorým by sa Laneovci len tak bez rozmyslu osočovali. Nie. V ich rodine malo hlbší význam. Heidi je šialená. Dievčatko, ktoré sa zamklo v šatníku, keď malo päť rokov a knísalo sa dopredu a dozadu, akoby potratilo rozum." (str. 228)Prostredie liečebne pre duševne chorých je samo osebe zdrojom zaujímavých námetov, ale ľahko sa dá pritom skĺznuť k možnému (i keď nechcenému) klišé. Ako som už však spomenul, Jamie Jo Wrightová rozumie aj ďalším plánom svojho príbehu a ponúka zamyslenia, ako mnohí z nás pristupujú ku psychicky chorým ľuďom. Naša neschopnosť porozumieť im je neraz príčinou odsudzovania a zatvárania očí pred cudzím utrpením. Autorka cez svoje postavy poukazuje na to, že problém býva omnoho hlbší a ľudské pohnútky a túžby sú často dôvodom pochybení, ba až tráum. Viera, vnútorná sila, schopnosť odpúšťať a preniesť sa cez rôzne úskalia sú hodnoty, ktoré Kliatba Misty Wayfairovej prezentuje, a preto určite zaujme širšiu škálu čitateľov ako obyčajný, klasický mysteriózny román.
Originálny názov: The Curse of Misty Wayfair
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Sofia Skokanová
Počet strán: 341
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára