Zločiny pod pozlátkou luxusu

Román Žena v kajute 10 je opisovaný ako kombinácia Dievčaťa vo vlaku a kráľovnej detektívok Agathy Christie. To ho síce môže priblížiť v očiach potenciálnych čitateľov, ale zároveň ho môže aj trochu škatuľkovať. Pri čítaní vám napadnú aj ďalšie možné prirovnania, ako napríklad Gillian Flynnová či Pasažier 23 Sebastiana Fitzeka. Výsledkom je nepopierateľný fakt konkrétneho žánru - ide o detektívny príbeh, ktorý kráča v stopách britskej tradície, ale je vyrozprávaný v modernom, sviežom duchu. Dievča vo vlaku ma síce neoslovilo, no kniha Ruth Ware ma zaujala omnoho viac, či už išlo o prostredie luxusnej lode, alebo nie celkom (na prvý pohľad) sympatickou hrdinkou, ktorá sa musí potýkať s vlastnými pochybnosťami o tom, čo sa vlastne stalo.

"Vybehla som na verandu, otvorila som francúzske okná a prehla som sa cez zábradlie, zúfalo som sa pokúšala zazrieť niečo - alebo niekoho - vo vlnách. Na tmavej hladine sa ligotal odraz svetla z okien lode, takže sa nedalo takmer nič rozoznať, ale chvíľu sa mi zdalo, že niečo vidím pod hrebeňom čiernej vlny - krútiaci sa obrys pripomínajúci ženskú ruku klesol pod hladinu a potom sa ponoril." (str. 99)

Čo je na Žene v kajute 10 tradičné? V prvom rade úvod príbehu, ktorý predstavuje prostredie, postavy, pozadie stavu hlavnej postavy Laury Blacklockovej, pričom miestami je expozícia okolností a osôb príliš zdĺhavá. Čitateľ však má možnosť spoznať aj iné postavy, nielen Lauru - Lo, ktorá je zároveň rozprávačkou. Jej pohľad na ostatných je tým pádom skreslený, hlavne keď sa väčšinu času správa odmerane, až nepríjemne. Dá sa to však pochopiť, ona sama si nesie v sebe nepekné skúsenosti (zdravotné i emocionálne) a plavba pod polárnou žiarou v spojení s prácou reportérky môže byť vítaným spestrením. Nečakaný dojem, že ktosi spadol cez palubu, jej ale na pokoji rozhodne nepridá. Najmä keď nechýba nikto z pasažierov. Je možné, že Lo si výkriky a krv len predstavovala? Ruth Ware sa pohráva nielen s mysľou svojej hrdinky, ale aj s čitateľmi, a keď si zvyknete na jej rozprávačský štýl, ľahko jej sadnete na lep.

Ruth Ware

"Nepotrebujú ma otráviť. Načo? Keby ma chceli zabiť, stačilo by ma nechať vyhladovať. Usilovala som sa myslieť chladnou hlavou. Keby ma ten, kto ma sem zavrel, chcel zabiť, už to by to bol spravil. Nie? Áno. Mohol ma udrieť ešte raz, ešte silnejšie, dať mi na tvár vankúš, keď som stratila vedomie, alebo mi na hlavu natiahnuť igelitové vrecko a utesniť ho." (str. 241)

Text je rozdelený na osem častí s primerane dlhými kapitolami, takže sa číta rýchlo a nemáte pocit, že je priveľmi hutný či rozvláčny. Ak patríte k fanúšikom detektívok s viacerými podozrivými a popri prevracaní strán hádate, kto je skutočný páchateľ, Žena v kajute 10 vás bude baviť. Dej je totiž postavený skôr na dedukcii, preverovaní stôp a postupnom rozuzlení než na akciou nabitých scénach a napínavej gradácii, aj keď pre Lauru dôjde k dosť obmedzujúcemu zvratu. Prostredie lode môže byť pre dej značne obmedzujúce, ale autorka sa s ním popasovala veľmi dobre. Aby ste boli v obraze - nejde o žiadny obrovský zaoceánsky parník, Aurora sa plaví v oblasti nórskych fjordov, a teda musí byť "spratnejšia". Miestami aj vy pocítite stiesnenosť priestorov či atmosféry. Ruth Ware má na konte viacero úspešných titulov, Lindeni bude mať z čoho čerpať, takže by ste mali dať tejto anglickej spisovateľke šancu aj vy.

Originálny názov: The Woman in Cabin 10
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Marína Gálisová
Počet strán: 351

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.