Tina Van der Holland nie je na poli historickej detektívky žiadny nováčik. Na konte už má vydarené
Tajomstvo zlatého pokladu. Po troch rokoch potešila svojich priaznivcov (a fanúšikov zločinov na pozadí niekdajších udalostí) ďalším kúskom do zbierky.
Čierna pani z Kežmarku sa odohráva v roku 1684, ktorý sa rozhodne nedá označiť za pokojný. Európa sa síce tešila z ohromnej a definitívnej porážky tureckej hrozby, ale náš geopolitický priestor dlhodobo ohrozovali početné mocenské záujmy. Protihabsburské povstanie Imricha Thökölyho v tomto príbehu nie je iba kulisou, predstavuje pevnú súčasť deja, a tak si na svoje príde skutočne každý historický nadšenec.
"K večeru vietor zosilnel, aj vločky boli čoraz pichľavejšie. Mŕtvole, ktorá ležala na kôpke snehu v záhrade Paulínskeho kostola, to bolo jedno. Otvorené oči upierala k mútnej čiernej oblohe, ani viečkom nemihla. Akoby na povel, keď severák nabral na prenikavosti hvizdu, ozvali sa havrany a vrany..." (str. 8)
Hneď v úvode
Tina Van der Holland nastolí ťaživú, záhadnú atmosféru, a drží ju až do konca. Zaujímavé je, že k prvému úmrtiu dôjde až okolo 60. strany, i keď na začiatku nás jednou autorka navnadí tiež. Ide však skôr o dramatický prvok, aby sme vyčkali, kým sa dôkladne zoznámime s prostredím a postavami. Tých je tam napokon viac než dosť, ale nemusíte sa báť, že sa v nich stratíte. Každá z nich je totiž čímsi osobitá a komu by to nestačilo, nájde aj prehľadný zoznam postáv aj s ich spoločenským zaradením. Keď už som pri tom, nedá mi nepochváliť široký záber. V príbehu sa stretneme skutočne s každou vrstvou - od aristokracie cez mestskú honoráciu až po vojakov a služobníctvo. Na necelých 300 stranách dostanete celistvý obraz života na konci 17. storočia, zaobalený do bohatej štylistiky a znalosti reálií. Autorkina svedomitosť a systematickosť sa prejavuje v celom diele. Tí z vás, čo bazírujú na detailoch, budú určite spokojní. Či už ide o dobové odievanie, stolovanie alebo architektonické zvláštnosti, Tina nič neopomína a zobrazuje Kežmarok v celej jeho kráse (a nielen v nej).
"Luby bol rýchlejší a okamžite si vybral niečo z opaska. Priskočil k protivníkovi, ešte kým ten vyťahoval ruky spod plášťa. Mäsiarovo rameno sa vymrštilo zdola nahor a vtedy sa proti svetlu z okien odhalil obrys dlhého noža. Neznámy uskočil, no nebol dosť rýchly." (str. 168)
Možno si niekto položí otázku, v čom sa romány
Tiny Van der Holland odlišujú napríklad od tých Červenákových. Povedal by som, že Ďuro kladie väčší dôraz na slovo
detektívka, zatiaľ čo Tina na slovo
historická. Opisov v jej diele je na môj vkus až priveľa, čo občas spomaľuje dej, ale na druhej strane zvyšujú dojem autentickosti. Každý dobrý príbeh však stojí a padá na postavách, a tie zvláda autorka na výbornú. Spočiatku je náročné nájsť nejakú sympatickú, ktorej by ste verili a nečakali skryté pohnútky. Aj tu sa ukazuje dôkladná znalosť ľudskej povahy, nič nie je čiernobiele a ľudské charaktery už vôbec. Aj keď doba sa mení - a tá, kedy sa odohráva dej
Čiernej panej z Kežmarku, využitá naplno - politické machinácie, náboženské rozbroje, poverčivosť, predsudky... Román môžem len odporúčať a pevne verím, že Tina už premýšľa nad ďalšou detektívkou zasadenou do minulosti, pretože táto autorská poloha jej veľmi svedčí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára