"Chcem zistiť, či môže nedostatok pozorovania prekážať mojej schopnosti vládnuť. Ak to tak nie je, nevidím dôvod, prečo by som nemohol vypnúť prevažnú väčšinu kamier v súkromných domácnostiach po celom svete. Ak však vzniknú problémy pre to, že nevidím všetko, čo som schopný vidieť, potvrdí sa tým potreba odstrániť každý jeden slepý bod na Zemi." (str. 63)Nimbus právom patril medzi najočakávanejšie pokračovania. Samého ma prekvapilo, ako som sa tešil na osudy Citry, Rowana a majstrov s kosou. Neal Shusterman vytvoril úchvatný svet, kde ľudia neumierajú, ale sú koscami odprevadení na druhý svet, ak si to systém vyžaduje. Ako je však bežné aj medzi obyčajnými ľuďmi, aj medzi koscami panuje rivalita a túžby, ktoré ďaleko prevyšujú záujmy spoločnosti. Prvá časť nás uviedla do boja práve proti takejto frakcii, pričom sa jasne vyprofilovali charaktery postáv. V Nimbe už sú z Citry a Rowana kosci Anastázia a... Lucifer. Hoci kosci zvyknú prijať meno určitého vedca či umelca, Rowanova cesta smeruje inam - jeho úlohou je kosiť koscov, ktorí zo svojho povolania spravili potešenie. Na životy všetkých ľudí na svete dohliada systém Nimbus, riadiaci prakticky všetko. A hoci nejde o hmotnú entitu, stáva sa jednou z ústredných postáv. Dočkáme sa totiž aj nahliadnutia do jeho "mysle", tak ako sme v prvom dieli mohli čítať úryvky z denníkov zabezhnutých koscov. Nimbus predstavuje zaujimavý uzavretý kruh myšlienok - vymysleli ho ľudia, ale pritom je akýmsi všemocným božstvom, ktoré im ukazuje smer. Zároveň sa riadi ich pravidlami, ale čo ak nastane moment, keď zapochybuje o ich správnosti? Môže mať dostatok emócií (ak vôbec nejaké), aby vzal veci do vlastných imaginárnych rúk? Najväčší element, ktorý dosvedčuje Nimbov vplyv, je nová postava - Grayston Tolliver. Vnáša do príbehu ďalšiu dávku nepredvídateľnosti a vynahrádza čitateľovi absenciu väčšej interakcie medzi Citrou a Rowanom.
 |
| Neal Shusterman |
"Kyselina bola stále jasnou a aktuálnou hrozbou, a hoci sa zdalo, že po celom divadle je teraz plno koscov, ktorí zneškodňujú iniciátorov sprisahania, nebude im to nič platné, ak sa rozstrekovače spustia. Bežal úzkou chodbou, spomenul si, že tam videl starú požiarnu sekeru, pravdepodobne ešte z Veku smrteľnosti. Rozbil sklenenú vitrínu a vzal si sekeru." (str. 260)Cynicky som sa nazdával, že Kosca bude ťažké prekonať, ale očividne zapracovala moja neznalosť Shustermanovej fantázie a talentu. Nimbus je totiž ešte pútavejší a fascinujúcejší než jeho predchodca. Istým spôsobom totiž narúša tradičnú schému románu žánru young adult a namiesto romantickej línie sa spolieha na odlišné názory, rozpory a dilemy, ktoré sa tiahnu celým dejom - či už je to kontrast medzi smrteľnosťou a nesmrteľnosťou, vinou a nevinou, alebo citom a rozumom. Text je tvorený primerane dlhými kapitolami - sú dostatočné na to, aby prenikli k podstate čiastkových námetov, a pritom si udržiavajú potrebnú dynamiku. Umelá inteligencia je vďačnou témou, a hoci je už pomaly i otrepanou, Neal Shusterman je dôkazom, že sa dá podať zaujímavo a s ohľadom na cieľové publikum. Apopro, cieľovka. Ide síce primárne o sériu určenú mladým dospelým, ale Žatva smrti si ľahko nachádza priaznivcov aj u skôr narodených čitateľov. A niet sa čomu čudovať, kvalitatívne je vysoko a máločo ju prekoná. Asi som zase cynický a možno príde iný autor či iná autorka, čo mi prevrátia môj rebríček naruby, ale Nimbus a jeho knižní súrodenci budú mať u mňa stále pevné miesto.
Originálny názov: Thunderhead
Príslušnosť k sérii: Žatva smrti (2. diel)
Preklad: Katarína Figová
Počet strán: 472
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára