"Stačilo niekoľko málo krokov, aby prekonal vzdialenosť, ktorá ho delila od prízraku, a mohol sa ho dotknúť. Winge si uvedomil svoju chybu, keď jeho ruka zovrela prázdnotu. Táto bytosť nemala formu. Nebol to nájomný vrah, ktorého sem poslali z mesta, ale príšera, ktorá vyšla zo svojej hrobky, aby sa v noci vracala na miesta, kde kedysi žila. Winge cítil, ako mu v spánkoch hučí krv a v zornom poli sa roztancovali blikotavé fliačiky svetla. Strašidlo sa k nemu otočilo, no jeho tvár nepatrila človeku. Keď Winge čelom dopadol na chladnú zem, už nebol pri vedomí." (str. 98)Ešte pred tým, ako som sa začítal do knihy Niklasa Natt och Dag, som sa stretol s rôznymi názormi na ňu. Jedna skupina ju velebila, iná zatracovala, pretože sa im zdalo, že sa autor príliš vyžíva v dobových opisoch a zároveň príliš otvorene zobrazuje nechutnosti a bizarnosti spojené s uspokojovaním zvrátených potrieb. To ešte viac vyburcovalo moju zvedavosť, román 1793 sa javil ako neobyčajný zážitok. Vo všeobecnosti nie som fanúšik dlhých opisov, ale tu mi nevadili, pretože nešlo o nudný výklad o architektúre či odievaní, ale zo stránok priam prenikal vtedajší zápach tiel, kanálov, znečistených ulíc, v ušiach vám znela vrava obyvateľov Štokholmu poznamenaných bojmi o moc a vlastný život a pred očami sa vám odvíjal príbeh, aký momentálne nemá páru. Kniha sa stretáva síce s porovnaním s klasikou Parfum od Patricka Suskinda, no ja sa nazdávam, že každá z nich si razí vlastnú cestu. V centre deja 1793 je dvojica vyšetrovateľov potýkajúcich sa krutým vrahom - ten ponechal svoju obeť pohodenú v jazere bez končatín, jazyka a očí. Prípadom je poverený právnik Cecil Wings, ktorý spolupracuje s veteránom Mickelom Cardellom. Vytvoria dvojicu, ktorá sa nielen dopĺňa, ale tiež poskytuje autorovi priestor na rozvíjanie ich jednotlivých dejových línií. V tomto smere ide o tradičný prístup ku kriminálke, aj keď treba povedať, že vám utkvejú v pamäti viac než iní hrdinovia, už len pre Mickelovu drevenú ruku alebo Cecilov život visiac na vlásku...
 |
| Niklas Natt och Dag |
"Potom ju nechal na podlahe pivnice. Ležala vystretá na chrbte s otvorenými očami, vôkol nej však panovala taká tma, že by mohla rovnako dobre oči zatvoriť. Tma sa vytvarovala do podoby nej samej, akoby sa vznášala nad vlastným telom, telom, ktoré by mohlo patriť niekomu inému. Bola tenká a chudá, nahá a špinavá. Svoje telo nespoznávala. Liezli po nej nožičky hmyzu, no ona ich nevnímala. Hmyz cical krv, ktorá z nej vytiekla a nazbierala sa do tuhnúcej kaluže pod stehnami a krížami. Neplakala. Necítila nič." (str. 235-236)Rok v názve nie je náhoda, dej zahŕňa presne toto časové rozmedzie, navyše je text kompozične rozdelený na štyri časti podľa ročných období, počínajúc jeseňou. Jednotlivé časti striedajú aj rozprávačov, formu, miesta, ba dokonca tému. Občas máte kvôli tomu dojem, že čítate viac príbehov naraz, no Niklas Natt och Dag dobre vie, kadiaľ smeruje svoj dej. Napokon do seba všetko krásne zapadne a smeruje k vydarenému finále. Zároveň táto pestrosť umožňuje autorovi predstaviť aj ďalšie postavy (mladíka holdujúcemu hazardu či krivo obvinenú a uväznenú ženu) a ešte väčšmi vystihnúť ducha doby. A nielen tej, kto nebude čítať povrchne, užije si aj symboliku, ktorá je súčasťou textu. Takže ak máte záujem o severské krimi zasadené do revolučného obdobia roka 1793 a dostatočne silný zážitok na zobrazovené násilie, táto séria je pre vás tým pravým. Vďaka skvelej a výraznej obálke vám určite neunikne.
Originálny názov: 1793
Príslušnosť k sérii: 1. diel
Preklad: Alexandra Debnárová, Miro Zumrík
Počet strán: 358
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára