"Susedia v OCAF boli zväčša Rwanďania, ktorí ušli z krajiny pred vraždami, masakrami, vojnami, pogromami, čistkami, ničením, požiarmi, muchami tse-tse, rabovaním, apartheidom, znásilneniami, zabíjaním, vybavovaním si účtov a ktovie pred čím ešte. Utiekli pred problémami rovnako ako mamka a jej rodina a v Burundi našli nové - chudobu, vylúčenie, kvóty, xenofóbiu, odmietanie, obetných baránkov, depresie, clivotu za domovom, nostalgiu. Problémy utečencov. Keď som mal osem rokov, v Rwande vypukla vojna." (str. 56-57)Ako sa vraví, opití a deti hovoria vždy pravdu. A na udalosti v Burundi a Rwande sa pozeráme práve optikou malého chlapca Gabriela, čím sa zlo stáva ešte krutejším a bezohľadnejším. Autor spomína na svoje detstvo, rodinné pozadie a situáciu, ktorá ho doviedla napokon až do Francúzska, kde dnes žije. Cesta to však bola dlhá a namáhavá a začala prakticky už odchodom jeho matky z Rwandy v roku 1963 kvôli prebiehajúcim masakrom. Napriek rozprávačovi v nízkom veku sa nemusíte obávať, pretože Fayeov autorský štýl je vybrúsený ako africké diamanty. Dôkaz sa nachádza už v prológu, ktorý krásne predznamená ducha knihy a zároveň poukáže na často zbytočné malichernosti, neraz vedúce k nezmieriteľnému nepriateľstvu. A práve tým sa Gabriel dostáva bližšie k čitateľovi. Nie je nutné, aby ste poznali príčiny miestnych konfliktov, v podstate sa ich ani vo veľkých súvislostiach nedozvieme. Nie je to však potrebné, cez Fayeov pohľad totiž dôsledne pocítite strach ukrajujúci z detskej nevinnosti, keď hrôzostrašné spomienky prevažujú nad snami. Je zarážajúce, že aj v dnešnej modernej dobe sa nájdu systémy, ktoré navonok fungujú, no vnútri to vrie natoľko, že je len otázkou času, kedy dôjde k výbuchu a následnému vojnovému besneniu. A to sa musí nevyhnutne vysporiadať s vnútorným nepriateľom a celé šialenstvo sa začne odznova ako v začarovanom kruhu. Pudy a boj násilím proti násiliu sú silnou motiváciou, no Gabriel je presvedčený, že mier sa musí dosiahnuť inteligenciou a toleranciou.
 |
| Gael Faye |
"Jedného dňa uprostred hodiny zemepisu vonku za plotom na Bulvári nezávislosti niekomu praskla pneumatika a celá trieda vrátane učiteľa sa hodila na brucho pod lavice. Vzťahy medzi burundskými študentmi v škole sa zmenili. Odznelo množstvo záhadných narážok, dvojzmyselných rozhovorov. Keď sme mali vytvoriť skupiny na telesnej výchove alebo na prípravu referátov, rýchlo sa zjavila neochota. Takú brutálnu zmenu, také hmatateľné rozpaky som si nevedel vysvetliť." (str. 118)Malá krajina je útly román, ale zato obsahovo bohatý. Zobrazuje drsný svet, aký si našinec dokáže len sotva predstaviť. Na jednej strane je to dobre, pretože nie sme odkázaní bojovať každý deň o život, no na druhej nám to zatvára oči pred skutočnosťou. Gaël Faye svojím debutom šíri informácie o svojej domovine a pritom sa prejavuje aj ako zručný rozprávač so zmyslom pre živý jazyk. Verím, že v jeho prípade nepôjde len o ojedinelý zjav, ale poteší nás aj ďalšími titulmi. Rovnako dúfam, že sa stále bude venovať aktuálnym horúcim problémom, ktoré dokážu cieliť tak na city, ako aj na myseľ čitateľov. Nečudo, že Malá krajina zbiera jedno ocenenie za druhým. Trefne a jasne pomenúva pálčivé udalosti, ktoré sa síce dejú v relatívnej diaľke, no ľudsky sa týkajú každého z nás.
Originálny názov: Petit pays
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Veronika Maťúšová
Počet strán: 195
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára