"Ešte stále sa nad nami vznášal prízrak Adolfa Hitlera. Bolo jasné, že je medzi nimi intímny vzťah. Okrem Magdy Goebbelsovej, ktorá len s ťažkosťami potláčala svoju žiarlivosť, čo taktiež potvrdzovalo vzťah medzi Evou a Adolfom, mala ako jediná žena takmer neobmedzenú kontrolu nad Berghofom. Napriek tomu, že bola tehotná, nemohla nahlas potvrdiť, že práve on bol otcom jej dieťaťa. Z toho, čo som videla, bolo zrejmé, že ju členovia esesáckej hierarchie nepovažovali za hodnú jeho pozornosti, no napriek tomu bola prikovaná na mieste, ktoré sám vytvoril a na ktorom sa nachádzal kúsok jeho srdca. Teda ak predpokladáme, že nejaké vôbec mal." (str. 89)Obálka knihy síce verne vystihuje dobu a dejový základ, no zároveň je trochu zavádzajúca. Hlavná hrdinka Anke Hoffová sa síce ocitla v koncentračnom tábore ako politická väzenkyňa, no vďaka svojej reputácii a profesionalite sa napokon ocitla priamo v hniezde moci, po boku tehotných nacistických žien. Z Ravensbrucku sa dostáva priamo do Berghofu, neslávne známeho sídla, kde sa má postarať predovšetkým o Evu Braunovú, priateľku Adolfa Hitlera. Anke podlieha, samozrejme, rôznym myšlienkam o zverstvách, nenávisti a krutosti svojich väzniteľov, no na zreteli má predovšetkým osudy nevinných detí, ktoré nemôžu za hriechy svojich rodičov. Ide o tému ponúkajúcu priestor pre skutočné morálne dilemy, v tomto Mandy Robotham trafila skutočne do čierneho. Kontrast medzi vonkajším svetom podliehajúcim režimu a miestom, kde sa rodí nádej v podobe novej generácie, je do očí bijúci. Napriek zmene prostredia nad ňou prakticky neustále visí Damoklov meč v podobe nepredvídateľných udalostí a zdravotného stavu pacientky. Stačí malá chyba alebo ohrozenie dieťaťa a Anke s celou rodinou pocítia vodcov hnev. Anke si kladie otázku, čo je správne a čo nie, kde končí morálka a začína túžba po pomste a spravodlivosti? Pripravte sa na napínavé situácie, nečakané zvraty a dokonca aj na romantiku. Negatívne prejavy nacionalizmu kráčajú v literárnom svete ruka v ruke s nádejou, pozitívnymi zmenami a vnútornou silou a Príbeh pôrodníčky je toho žiarivým príkladom.
"Moje srdce bolo odrazu ťažké ako mlynský kameň. Urobila som azda hlúposť? Dovolila som, aby mi túžba zastrela zdravý úsudok? Prehliadala som uniformu a dívala sa len na muža, ktorého som si vysnívala vo svojej mysli? Predpokladala som, že pre dôstojníka SS by nebolo ničím zvláštnym, keby spával s hociktorou ženou, ktorá sa mu zapáčila. Zrejme by ho za to ešte aj pochválili. Akú moc práve nado mnou nadobudol a ako by ju mohol využiť? Bola som v slabej chvíli naozaj taká hlúpa?" (str. 227)Román je možno len produktom autorkinej fantázie, ale patrí k tým dielam, pri ktorých si kladiete otázku, či sa skutočne niečo podobné nemohlo stať. Je to spôsobené tak témou, ako aj rozprávačským talentom Mandy Robotham. Dokáže vás vtiahnuť už v úvode a burcuje vašu zvedavosť až do pekne vygradovaného záveru. Samozrejme, najviac otázok vyvoláva motív ohľadom dieťaťa Adolfa Hitlera a Evy Braunovej. Historickí vrtáci si na tom môžu zgustnúť, no Príbeh pôrodníčky je v prvom rade umeleckým textom, hoci ktovie, aké tajomstvá skrývajú dejiny...? Páčila sa mi aj zvolená kompozícia, retrospektívne návraty do koncentračného tábora dodávali textu šmrnc a dej sa tým pádom odvíjal vo viacerých súbežných rovinách. Debut Mandy Robotham ma oslovil, preto verím, že jeho úspech ju podnieti k ďalším vydareným dielam. Ak vyjdú aj v slovenskom preklade, určite neujdú mojej pozornosti.
Originálny názov: A Woman of War
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Terézia Štubniaková
Počet strán: 343
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára