"Utekaj. Lebkou sa mi ozýva Zéliin hlas. Modli sa. Jej nenávisť ma ukotví v realite. Pomsta, ktorú prisahala. Hoci pľúca stále lapajú po vzduchu, začínam vidieť aj napriek bolesti. Nevyšlo to... Mágia znovu žije. Tento fakt sa mi šíri lebkou ako sedatívum. Otupuje všetku bolesť, hoci mi treští v hlave. Na okamih sa vytratia všetky ostatné myšlienky. Vzdal som sa všetkého, aby som zastavil návrat mágie. Zradil som sestru aj dievča, ktoré ľúbim. Brucho mi prevŕtal otcov meč. A ten jed mi napriek tomu stále koluje v žilách." (str. 63)Príbeh znovu sledujeme z pohľadu troch postáv, pričom každá reprezentuje iný postoj a záujmy. Zélie patrí k madžiom - mágom, ktorých kráľovská dynastia kruto potlačila a odsunula na okraj spoločnosti. Amari je princezná, snažiaca sa napraviť chyby svojej rodiny a predstavuje prvok zmierenia medzi nepriateľskými skupinami. A napokon Inan - princ, Amarin brat, spočiatku tvrdo presadzujúci zákony svojej krajiny, no po zistení, že má v sebe mágiu, sa ocitne na rázcestí a podlieha početným vplyvom. Tie ho privedú k zrade, láske a rozhodnutiam, ktoré majú dopad na všetkých okolo neho. Napriek rôznym dejovým líniám sa autorke darí ustrážiť ich košatosť. Príbeh nepôsobí roztrieštene, je dôstojným pokračovaním Detí krvi a kostí, ktoré nastavili kvalitatívnu latku naozaj vysoko. Jednotliví hrdinovia si museli jasne určiť svoje pozície a ciele, aby mohli rozohrať hru o moc, budúcnosť a všeobecné blaho. Dobro väčšiny má prednosť pred ich vlastným, no zvíťaziť sa im nepodarí, ak nenájdu aj svoj vnútorný pokoj. A to nebude vôbec ľahké. Hlavne Zélie a Inan sa zmietajú medzi citmi a povinnosťou. Ich vzťah prejde silnými skúškami, keďže rituál, čo oslobodil v Orishi mágiu, ňou obohatil i šľachticov. A tak nielen madžiovia, ale aj ich úhlavní nepriatelia disponujú veľkou mocou. Do deja, samozrejme, vstupujú aj nové postavy, ktoré ho poriadne zamiešajú, ako napríklad bojovník Roen. Tomi Adeyemi vie, ako udržať v čitateľovi napätie, dokazuje to hlavne skvele vygradovaným záverom, keď sa nielenže pretnú všetky línie, ale dôjde k typickému zvratu, čo vás navnadí na ďalší diel. Dynamike textu prospievajú aj kratšie kapitoly a spomínané striedanie rozprávačov. Knihu tak prečítate rýchlo, no dojem z nej pretrvá omnoho dlhšie.
"Pri posledných slovách zariekadla sa vzduch okolo mňa sčerí. Z chrbta mi vyrazia duchovia mŕtvych. Aury tieňov sú také tmavofialové, až sú takmer čierne. Tiene víria vzduchom ako iskry, spájajú sa a moja predstava zatiaľ naberá formu. Studení duchovia sa mi rozmiestnia po chrbte a ovinú sa mi okolo rúk, vytvoria klzák, ktorý si razí cestu oblohou. Vznášam sa a z hĺbky môjho vnútra mi vybuchne smiech. Na okamih sa povznesiem nad všetku bolesť. Cítim slobodu, po akej som vždy túžila." (str. 199)Vydavateľstvo Tatran aj tentoraz ponúka obálku v dvoch verziách. Pod prebalom totiž nájdete ďalší variant, zobrazujúci vzhľad madžiov. Vidieť, že si dali na sérii záležať po každej stránke - prekladateľskej, vizuálnej aj technickej. Vnútri nájdete dokonca aj mapu Orishe, aby ste mali lepšiu predstavu o putovaní postáv. Za víťazstvom, slobodou i zmenou. Lebo ďalším pozitívom hrdinov je ich postupná premena - či už Zélie z utláčanej otrokyne na sebavedomú vodkyňu, alebo Inana z nerozhodného princa na uváženejšieho následníka. Kniha disponuje aj bohatou akciou, napokon, koniec vojny je stále v nedohľadne. Napätie strieda romantika, potom fantázia a neskôr sa hlási o slovo prienik do vnútra postáv. Tomi Adeyemi je zručná autorka, v jej trilógii možno nájsť mnoho asociácií so súčasnou spoločnosťou. Deti cti a pomsty sú skvelým románovým počinom, čím popierajú nepísaný fakt, že prostredné časti trilógií sú iba nutnou výplňou.
Originálny názov: Children of Virtue and Vengeance
Príslušnosť k sérii: 2. diel (Odkaz Orishe)
Preklad: Linda Magáthová a Lucia Halová
Počet strán: 352
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára