streda 15. júla 2020

Fenomén romantiky, humoru a ľudskosti

S tvorbou anglickej spisovateľky Alexandry Potter som sa zoznámil v roku 2012, keď vo vydavateľstve Noxi vyšiel jej prvý slovenský preklad. Išlo o knihu Daj si pozor na želania a už podľa anotácie som tušil, že autorka sa mi presne trafí do vkusu. Už predtým som obľuboval ľahké romantické komédie, ktoré však ostávali skôr doménou filmu než literatúry. A odrazu sa zjavili romány, čo v sebe niesli všetky znaky daného žánru, doplnené navyše o britský šarm. Ak by to niekomu evokovalo upäté dámy a džentlmenov riadiacich sa vžitými pravidlami, nedajte sa pomýliť. Hrdinovia Alexandry Potter sú moderní skrz-naskrz, a to tak vo veciach vzťahov, ako aj v každodennom živote.
Alexandra Potter (zdroj: Amazon)
Alexandra pochádza z Yorkshiru, na univerzite v Liverpoole vyštudovala anglickú literatúru, a keď mala 23 rokov, presťahovala sa do Londýna. Tam sa uchytila ako publicistka pre rôzne periodiká, v čom pokračovala aj po odchode do Austrálie o päť rokov neskôr. Práve v tom čase nastal v jej kariére zlom. Napísala totiž svoj prvý román Čo je nové, kočka? (Noxi, 2014), ktorým odštartovala dlhú šnúru žánrovo podobných titulov. Debutovala iba týždeň pred svojimi tridsiatymi narodeninami, čo sa javí ako úplne skvelý darček, aký predznamenáva ďalšiu pestrú fázu života. Istý čas pobudla aj v Los Angeles, kde sa zamilovala a jej manžel bol ochotný presťahovať sa s ňou do Anglicka, kde žijú spolu doteraz. Od roku 2000, keď Alexandre vyšla prvá kniha, vydala dokopy dvanásť románov. Ten aktuálny vychádza po päťročnej pauze a trúfam si povedať, že je trochu odlišný od zvyšných, starších predchodcov. Minimálne už iba obálkou. Predošlé knihy mali viac-menej jednotnú grafiku, ktorú prebrali aj slovenské vydania. Sú pestré, hravé, odrážali veselého ducha autorky i jej príbehov. Priznania štyridsiatničky, ktorá si pos*ala život majú výrazne jednoduchší layout, ale nezaujme vás o nič menej. Uznajte, už iba samotný názov dokáže pritiahnuť vašu pozornosť a vyvolať úškrn na tvári. A práve v otvorenosti je najväčšia sila tohto románu. Na nič sa nehrá, pomenúva veci pravým menom a reaguje na mnohé súčasné trendy. Všimnite si aj preškrtnuté hashtagy, odkazujúce na motivačné heslá, ktoré sú však neraz iba prázdnymi frázami.
Realita je často iná a zopár slov sotva dokáže zmeniť naše zmýšľanie či správanie. Alexandra Potter sa nebojí ukázať skutočnosť, hoci nie je ružová, dokonalá a vzorová. Je jednoducho... obyčajná. Ale pozor, obyčajná neznamená nudná! Nebola by to táto všestranná autorka, keby na bežných situáciách vždy neobjavila čosi kuriózne, vtipné a originálne. Aj preto sa nazdávam, že jej knihy nie sú určené iba ženám, ale každému, kto sa neberie priveľmi vážne a uvedomuje si, že aj drobné zakopnutia sú súčasťou našej životnej cesty. Azda vás o tom presvedčí krátky úryvok z románu:
"Pamätáte sa, keď ste sa na svoje narodeniny ešte tešili?Zobudili sa celé nadšené a rozrušené a začali plánovať, čo si večer oblečiete? A ktoré časti tela necháte odhalené? Pamätáte sa ešte, keď oslava končila o druhej ráno v akomsi nočnom klube, kde ste s partiou pili vodku a náhodnému týpkovi ožrato kričali do ucha: „Pomiluj ma, dnes mám dvadsaťšesť. Som taká stará!“
Teraz som naozaj stará. Len som sa zobudila a už sa cítim, akoby som vypila fľašu vodky. Siahnem po zvoniacom telefóne, pritom v zrkadle pri posteli zahliadnem obraz svojej ruky a zhrozene si uvedomím: Už je to tu. Stalo sa to. Už by to chcelo rukávy... Každý o štyridsiatke hovorí ako o prelomovom jubileu, ale v skutočnosti štyridsiatka nie je nič zvláštne. Stále ste len kúsok od tridsiatky, nič sa nezdá ani nevyzerá inak. Ale potom sa cez noc niečo stane a odrazu máte štyridsať plus a všetko zrazu začína byť... ako to povedať? Ovisnuté, by bolo jedným slovom. Vráskavé, druhým. Vráskavec a ovisnutec – znie to ako nová príchuť čipsov alebo váš obľúbený pub." (str. 19)
Alexandra má výhodu v tom, že čerpá námety z každodenného a (trúfam si povedať) aj vlastného života. Vďaka tomu má k dispozícii večnú studnicu nápadov, keďže je skvelou pozorovateľkou a znalkyňou ľudského charakteru. V mnohých situáciách sa nájdete i vy sami a ľahko sa vám môže stať, že vďaka jej príbehom budete aj vy nachádzať čaro v maličkostiach. Úsmevné, milé, príjemné a nadčasové udalosti nech teda slúžia nielen na krátkodobú čitateľskú zábavu, ale aj na zamyslenie, čo je dôležitejšie - vlastná spokojnosť alebo názory okolia?

Moja domáca zbierka


Vo vydavateľstve NOXI vyšlo:
Daj si pozor na želania, 2012
Kto je to dievča?, 2012
Dokonalé rande, 2013
Hľadám Rómea, 2013
Nezabudni na mňa, 2014
Čo je nové, kočka?, 2014
Ten pravý, ktorého nechcem, 2015
Priznania štyridsiatničky, ktorá si pos*ala život, 2020


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára