"Svetlo baterky našlo mužské tváre. Ponoril som sa do čierneho ticha, ale ani s baterkou som skoro nič nevidel. Ostal som pod hladinou, koľko som vydržal, a hmatkal som rukami, či nezachytím nohu alebo ruku, ale keď mi už v pľúcach dochádzal vzduch, keď som zacítil tlak smrti, zase som sa vynoril a v temnom vetre som lapal po vzduchu. Zase som sa chcel zhlboka nadýchnuť a ponoriť, ale zbadal som, že akýsi muž Mohammeda vyťahuje do člna. Ženy brali kašlajúceho a prskajúceho chlapca do náručia, skladali si z hláv šatky a balili ho do nich." (str. 90)Nuri s manželkou Afrou plánujú opustiť po vypuknutí vojny sýrske Aleppo a vydať sa na cestu do Anglicka. Nejdú naslepo, Nuri je v kontakte s dlhoročným priateľom, ktorý emigroval už skôr a dokonca ho kedysi priviedol k včelárstvu. Milovaný domov stratil svoje čaro. Slnko naň síce svieti stále rovnako, no jeho teplo nikdy neroztopí chlad v srdciach bojachtivých vojakov. V dôsledku bombového útoku navyše Nuri a Afra prišli i o svojho syna Samiho, a tak vidia v odchode za hranice jedinú šancu na nový začiatok. Cesta do Anglicka však ani zďaleka nie ľahká, čaká ich niekoľko zastávok, pričom si vôbec nemôžu byť istí, kedy dosiahnu vytúžený cieľ. Ocitnú sa v tureckom tábore, Nuri sa dostáva do stretu s pochybným gréckym obchodníkom, čelia nesmiernej bolesti iných utečencov aj darebákom schopným vyťažiť čosi pre seba z cudzieho nešťastia. Dobro i zlo dostávajú reálne kontúry, povrchnosť je preč, nastupuje krutá, obnažená skutočnosť. Dianie sledujeme z pohľadu Nuriho, čím máme možnosť preniknúť do vnútra človeka priamo zažívajúceho všetky okolnosti. Ak by niekto pochyboval, či dokáže Christy Lefteri dôkladne vykresliť charakter takejto postavy, tak márne. Ona sama je dcérou utečencov z Cypru, okrem toho pred pár rokmi pracovala ako dobrovoľníčka pre UNICEF v gréckom tábore. Skúsenosti a rôzne príbehy má teda z prvej ruky, čo sa prejavuje i v autentickosti jej románu. Ukazuje pomery v táboroch a medzi jeho obyvateľmi otvorene, bez príkras či zatajovania. Odvrátená strana vás môže občas šokovať, ale všetko negatívne je vyvážené nádejou a motiváciou popasovať sa so vzniknutou situáciou. Kontrast medzi narkomanmi s priekupníkmi a bezpečným životom Západu je živnou pôdou pre pestré námety a Nuri vás ako spoľahlivý sprievodca prevedie každým z nich.
 |
| Christy Lefteri (zdroj: The Gloss Magazine) |
"Niekedy si ľudia pobalili to málo vecí a odišli, ale netušil som, kam idú. Na Lerose ľudí vyberali podľa krajiny pôvodu. Mali rebríček. Utečenci zo Sýrie mali prioritu, aspoň tak nám povedali. Utečenci z Afganistanu a afrického kontinentu museli čakať dlhšie alebo možno navždy. Lenže v tomto parku sa zdalo, že zabudli na všetkých." (str. 163)Včely sa v knihe nevyskytujú len z dôvodu Nuriho pracovného zamerania, ale sú viacvrstvovým symbolom. Je to skvelý spôsob, ako cez ich význam, život či vzájomne prepojené vzťahy definovať ľudskú spoločnosť a jej rozmanitosť. Symbolikou mi dielo pripomenulo slovenskú klasiku - Tisícročnú včelu Petra Jaroša. To ma viedlo k neúmyselnému porovnávaniu týchto dvoch kníh a naozaj medzi nimi badať viacero spoločných prvkov. Ako vidieť, človek a jeho hľadanie miesta vo svete plnom kultúr, náboženstiev a charakterov je blízky každej dobe či umeleckému prúdu. Včelár z Aleppa príbehovou formou zmierňuje nevraživosť voči utečencom, apeluje na ignorovanie problému a jeho zľahčovanie. Pretože v prvom rade ide o jednotlivcov, ktorí potrebujú najprv vyriešiť existenčné otázky, aby mohli dať priestor svojim snom.
Originálny názov: The Beekeeper of Aleppo
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Marianna Bachledová
Počet strán: 255
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára