"Tyll sa do tanca tak vžije, tancuje s takou istotou, že Nele pri pohľade naňho takmer zabudne, že v tej piesni ide o jeho otca, mlynár sa rýmuje so slovom zvonár, diabol so slovom nadol, peklo so slovom stieklo a nos s nocou, lebo to slovo sa neustále opakuje: temná noc, čierna noc, čarodejná noc. Od piatej strofy spieva Gottfried o súdnom procese - o prísnych a bezúhonných sudcoch, o milosti Božej, o treste, ktorý nakoniec dostihne každého zloducha, zatiaľ čo diablov rev derie sa do ucha..." (str. 120)Veľmi skoro prídete na to, že Tyll je i sám osebe veľmi rozporuplná postava a Kehlmannovo časové prispôsobenie jeho peripetií v kontexte správania tejto postavy je iba špičkou ľadovca. Kaukliar, rebel, múdry blázon, klaun "naruby" - Tyll má mnoho podôb a autor ich využíva naplno. Aspoň pokiaľ to môžem posúdiť vzhľadom na pestrosť deja, situácii, v ktorých sa ocitá, a osôb, s ktorými sa stretne. Zaujímavé pritom je, že nie vždy je Tyllova prítomnosť nutná či opodstatnená, občas príde na scénu nečakane, akoby len striehol v zákulisí na chvíľu, keď bude mať jeho výstup čo najväčší efekt. O to viac však miestami vyznie jeho zapojenie a celková sila danej pasáže. A nie vždy dokonca zanechá pozitívny dojem! Tyll totiž nie je hrdina v pravom slova zmysle. Aby mohol dôsledne poukázať na nezmyselnosť zákona či morálne poklesky ľudí, musí sa sem-tam uchýliť aj k menej príjemným činom. Nemožno sa mu však čudovať, čitateľ navyše drží tomuto prota.-anta-gonistovi palce. Tyll bol svedkom popravy svojho otca jezuitmi za čarodejníctvo. Už len to je silný základ pre rozvíjanie témy boja proti predsudkom, poverčivosti, všeobecnému nerozumu a náboženským praktikám. Tridsaťročná vojna pritom poskytuje skvelý rámec pre všetky námety, pretože Tyll sa dostáva ako herec, spevák a tanečník do živého kontaktu s každou spoločenskou vrstvou. A ukazuje starú známu pravdu, že hodnota človeka sa skrýva predovšetkým v jeho vnútri. V pamäti vám utkvie určite viacero Tyllových príhod, u mňa je to napríklad jeho "vyliečenie" pacientov trpiacich morom, predvádzanie povrazolezectva či snaha dolapiť draka. Tyll sa prakticky iba snaží prežiť vo svete plnom krvi, túžby po moci a neistoty, pričom využíva prvky mágie, prírodných vied a ľudské slabosti.
 |
| zdroj: Alchetron |
"Dôležité je dívať sa, rozumieš? Nič nie je dôležitejšie: Pozri sa! Snaž sa človeka pochopiť. Až také ťažké to zas nie je. Ľudia nie sú zložití. Nechcú nič mimoriadne, ibaže každý chce to, čo chce, nejako inak. A keď raz pochopíš, ako človek niečo chce, tak stačí, keď budeš chcieť to čo on, a tvoje telo sa pridá, potom sa hlas zmení sám od seba a aj oči budú hľadieť správne. Samozrejme, treba cvičiť. To treba vždy. Cvičiť a cvičiť a cvičiť. Tak ako musíš cvičiť chôdzu po lane alebo chôdzu na rukách, či ešte dlho cvičiť, kým vo vzduchu udržíš naraz šesť loptičiek..." (str. 238)Čítanie tohto diela si vyžaduje o niečo sústredenejšiu spoluprácu. Nejde totiž o lineárne rozprávanie, v deji sa prelína realita s fantáziou, raz sa bavíte, inokedy spomalíte pod vplyvom filozofovania. Tyll je príliš slobodomyseľný, aby sa dal ľahko zaškatuľkovať či označiť presným pojmom. Je každým a zároveň nikým, hlása zdravý rozum, no on sám koná občas bezhlavo, nikde sa dlho nezdrží, ale nevyhne sa nadväzovaniu vzťahov. Tyll je historická fikcia a tak ju aj treba vnímať. Nemecký folklór u nás nie je veľmi známy, ale vďaka Danielovi Kehlmannovi sa vyplní aj táto diera na trhu. A ak aj náhodou nepatríte - rovnako ako ja - k znalcom germánskeho kaukliara, neznamená to, že si neužijete jeho výčiny. Nastavovať zrkadlo ľuďom a ich pohnútkam je predsa vždy zábava. Nehovoriac o šikovne spracovanej obálke s výrezmi písmen Tyllovho mena. To jednoducho musíte mať!
Originálny názov: TYLL
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Eva Budjačová
Počet strán: 341
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára