"Čo sa tu stalo? Erik Andersson nestihol jasne o všetkom popremýšľať, keď ju zbadal. Mŕtva žena ležala napoly prikrytá borovicovými konármi. Bola nahá. Na tele veľké krvavé rany, ako po seknutí. Tmavé kučery jej padali do čela, pery stratili farbu. Ústa mala napoly otvorené, a keď sa odvážil podísť bližšie, všimol si, že v nich má kus nejakej látky." (str. 23)Mari Jungstedt je očividná lokálpatriotka, pretože v texte pravidelne natrafíte na opisy krás mestečka Visby, kde sa odohráva väčšina deja. Stredoveké pozostatky na ostrove Gotland tvoria istý protipól k rušnému Štokholmu, no ani tu nie je núdza o hroziace nebezpečenstvo. A to pre mladé ženy, pretože práve tie si vyberá vrah ako svoje obete. Ponecháva ich nahé, v ústach s ich nohavičkami a komisár Knutas netuší, aký je jeho motív a podľa čoho si ich vyberá. U prvej obete totiž všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že ju zo žiarlivosti zavraždil jej priateľ. Až neskôr sa začínajú objavovať v tejto teórii trhliny a vyšetrovatelia musia prehodnotiť každú stopu. Čo sa príbehu týka, nie je veľmi originálny a neprináša nič, čo by sme už nepoznali z iných diel. Možno to bolo v čase jeho pôvodného vydania inak, no súčasný čitateľ je už poznamenaný románmi, kde je všetko výraznejšie, expresívnejšie, dramatickejšie... Nevidený je istým spôsobom opatrný, a to tak v dynamike deja, ako aj u postáv. Tie sú pomerne ploché, tím vyšetrovateľov je nezaujímavý, nikto ničím nevyčnieva a je veľmi ťažké nejako ich rozlíšiť, a tým aj zapamätať. Jedine Knutas bol "oživený" tým, že každé ráno zdraví muškát vo svojej pracovni. Či to však stačí na jeho vnútorné vykreslenie, ťažko povedať. Najviac ma ako postava oslovil novinár Johan, ktorý mal azda popri pracovnej náplni najväčší vývoj - týkal sa síce "iba" srdcových záležitostí, ale vyznel sympaticky a konečne narušil obraz novinárov ako bezcitných hyen. Aby som však autorke veľmi nekrivdil - posudzujem to iba na základe jednej knihy, preto ju určite nezavrhnem. Napokon, jej séria má na konte úctyhodný počet častí, z čoho usudzujem, že aj jej postavy sa postupne dočkajú progresu a dokážu čímsi prekvapiť. A vývoj severskej literatúry a očakávania čitateľov takisto naznačuje, že aj jej príbehy získajú väčší rozptyl.
 |
| Mari Jungstedt (zdroj: Wikipedia) |
"Druhá vražda bol horúci námet na titulné strany. Fakt, že nohavičky obete sa našli napchaté v ústach, zapôsobil a zo zločinu sa stala senzácia. Potom ako spravodajská relácia v nedeľu večer vyrukovala s novými informáciami, chytili sa toho všetky médiá. Samozrejme, rozprúdili sa špekulácie o sériovom vrahovi. Tvár Fridy Lindhovej na titulke hlásala do sveta: Na Gotlande vyčíňa sériový vrah, Vrah žien na slobode v dovolenkovom raji, Smrť v letnej idyle." (str. 165)Malé nedostatky v príbehu vynahrádza Mari Jungstedt v kompozícii textu. Tvoria ho krátke kapitoly, ktoré sú veľmi nebezpečné, čo sa plynutia času týka. Neviem ako vy, ale ja mám v obľube práve takéto delenie textu. Číta sa ľahšie, rýchlejšie a dej tým získava na svižnosti. Hrozba však spočíva v tom, že si poviete - Ešte jednu kapitolu. A ani sa nenazdáte a máte za sebou niekoľko desiatok strán. Chválim aj obálku slovenského vydania - chatky verne odrážajú prostredie románu a zároveň vytvárajú tiesnivú atmosféru, čo je pri akomkoľvek trileri nutnosťou. Nevidený je teda vo svojej podstate priemerný kúsok, ktorý však ľahko zaženie nudu chladnejších letných dní, poteší priaznivcov pokojnejších kriminálok a má potenciál pracovať s vytvorenými postavami a dejiskom.
Originálny názov: Den du inte ser
Príslušnosť k sérii: 1. diel (Anders Knutas)
Preklad: Jana Melichárková
Počet strán: 344
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára