Rhys Bowen by si podľa mňa zaslúžila omnoho viac pozornosti, ako sa jej zo strany slovenských čitateľov dostáva. Príbehov, ktoré by spájali romantiku so spoločenskými témami a obdobím dvoch svetových vojen, zas nie je až tak veľa. V preklade vydavateľstva Slovenský spisovateľ vyšiel už tretí román z pera uznávanej americkej autorky a ako zvyčajne na vás čaká strhujúci dej plný lásky, osudových zmien a nutnosti postaviť sa za svoje ideály. Dej je zasadený do posledného roka Veľkej vojny... vojny, ktorá vraj mala ukončiť všetky ostatné vojny. Autorka však nezavedie čitateľa na ohlušujúci front, ale poukáže na dôsledky bojov v ich zázemí. Zničujúci vplyv nepriateľsky naladených krajín sa totiž prejavil aj v obyčajných domácnostiach, kde navonok pokračuje život ako predtým, no v ich útrobách prebiehajú síce intímnejšie, ale zato rovnako významné snahy o presadenie sa.
"Po kamarátkinom odchode si Emily sadla za písací stôl s perom v ruke, ale zaváhala. Ak by odišla na výcvik do Londýna, už nikdy by sa nevidela s Robbiem. Po včerajšej noci bude tak či onak dosť ťažké vykĺznuť z domu a stretnúť sa s ním. Vedela, že matka je dosť pomstychtivá a manipulatívna, poľahky požiada hlavnú sestru, aby ho ihneď presunuli do iného zariadenia. Vtom jej čosi napadlo - prihlási sa ako dobrovoľníčka do ktorejkoľvek nemocnice, kam ho presunú. Nemusí odísť na front ako Clarissa. Zdravotné sestry určite potrebujú aj tu, doma. Uškrnula sa nad vlastnou pojašenosťou." (str. 48)
Hlavnou hrdinkou je Emily Bryceová, príslušníčka vyššej vrstvy, ktorá sa po dosiahnutí dvadsiatych prvých narodenín začne omnoho výraznejšie zaujímať o aktuálne dianie a svoje miesto v ťažko skúšanom svete. Niežeby si dosiaľ neuvedomovala potrebu podať pomocnú ruku, no život v zámožnom prostredí bol predsa len vzdialený besneniu za jeho hranicami. Emilini rodičia sa síce stavajú negatívne k jej úsiliu vymaniť sa z relatívne pokojnej bubliny, pretože sa obávajú o jej budúcnosť a zároveň si myslia, že jej povaha bráni vnímať celkové súvislosti. Emily už však podľahla vplyvu dvoch osôb, ktoré ju podnietili vydať sa na cestu do neznáma, a to svojej kamarátky, zdravotnej sestry priamo na fronte, a austrálskeho pilota, ktorý v nej videl viac než len peknú tváričku. Zmena osobnosti, respektíve skôr prejavenie sa vlastností, o ktorých dovtedy protagonisti netušili, je typickým prvkom Bowenovej tvorby, a ako inde aj v Záhrade víťazov funguje dokonale. Emily opúšťa pohodu rodinného života a stáva sa dobrovoľníčkou ženských poľnohospodárskych zborov, ktoré putujú po krajine a pomáhajú s prácou na farmách, ktoré ostali po odchode mužov osihotené. Prvýkrát sa cíti potrebná a tento pocit ju motivuje nevzdávať sa napriek náročnej manuálnej robote. Účasť v zboroch ju privedie na pozemky lady Charltonovej, kde objaví denníky ženy, obsahujúce tajomstvá liečivých bylín i jej vlastné. Popri odhaľovaní cudzích zápiskov sa dozvedáme viac aj o samotnej Emily. Hoci prvá svetová vojna rapídne urýchlila práva žien, dlhoročné praktiky sa menia len pomaly. Autorka to pekne zobrazila v posudzovaní správania miestnymi samozvanými morálnymi autoritami, ktoré sa radšej budú povyšovať nad iných, než by nastavili zrkadlo sami sebe. Niektoré veci sa zjavne nezmenili ani za sto rokov... Tým chcem povedať, že román sa tentoraz nezameriava ani tak na ľúbostnú líniu ako skôr na priateľstvo medzi ženami a ich nezlomnú silu v udržaní krajiny nad vodou v náročných fyzických aj psychických podmienkach.
 |
| Rhys Bowen (zdroj: Penguin Random House) |
"Hoci Daisy napredovala v čítaní, Emily pochopila, že sa zrejme nikdy nepustí do Dickensa alebo náročnej poézie. A čím dlhšie nad tým premýšľala, tým viac si uvedomovala, že sa chce vysťahovať z domčeka, než si aj ju nájde kliatba. Dokola si opakovala, že je moderná žena a na kliatby neverí, ale nedokázala vytesniť Susan Olgilvyovú z mysle. Vari ju naozaj obesili? Chcela vedieť viac, no na druhej strane sa bála zistiť pravdu. Aj tak s tým už nič nezmôžem, hovorila si v duchu. Najlepšie urobí, ak zabudne, že ten denník niekedy čítala." (str. 299)
Rhys Bowen rada využíva viaceré dejové línie a ani tento román nie je výnimkou. V mnohých ohľadoch ma denníkové zápisky bavili dokonca viac než Emily a jej premena na hospodárku. Kliatba, záhadné vraždy a neistý koniec sú pre mňa vždy veľkým lákadlom. V porovnaní s predošlými knihami nie je Záhrada víťazov takým silným útokom na emócie, ale z hľadiska spracovaných tém je veľmi poučná a rozširujúca obzory. Prináša mne neznáme námety a zdôrazňuje potrebu pomáhať, aj keď sa človek nazdáva, že nemá čo ponúknuť. Autorka vás šmahom ruky prenesie do minulého storočia, a aj keď sa dej spočiatku rozbieha o čosi pomalšie, postupne vás opantá dôkladným vykreslením doby aj pestrých charakterov.
Originálny názov: The Victory Garden
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 384
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára