Knihy o knihách sú balzamom pre dušu každého priaznivca písaného slova. Spočiatku som sa nazdával, že román Bridget Collins bude práve z tohto súdka - že istým spôsobom vzdá poctu klasickým príbehom a prenesie čitateľa hlbšie do tajov literatúry. Preto som bol pomerne prekvapený, že ide skôr o spracovanie námetu zakázanej lásky na báze mystiky. Rozhodne však nie som sklamaný, práve naopak! Autorka sa pohráva s nesmierne zaujímavou ideou, ktorá podnieti k zamysleniu nejedného z nás. Na debut je to naozaj vydarené dielo, nehovoriac o tom, že funguje aj ako papierový psychológ. Niežeby vám román pomohol vyriešiť vaše vnútorné problémy, no svojím jazykom, zameraním a otváraním rôznych tém vás nabáda akceptovať svoje trápenia. A robí to prostredníctvom postáv, ktoré vám rýchlo prirastú k srdcu.
"Dokázal som si predstaviť strach, z ktorého sa vám dvíha žalúdok, hrôzu pri predstave, že tu navždy zanecháte človeka, ktorým ste kedysi bývali... Ale čo tá konkrétna chvíľa? Moment, keď vytrhnú niečo z vášho najhlbšieho vnútra - aký to bol pocit? A čo potom, keď už máte v sebe dieru... Spomenul som si na Millin prázdny pohľad a zaťal som zuby. Čo bolo horšie? Nič necítiť alebo smútiť za niečím, čo si už viac nepamätáte? Keď zabudnete, určite sa vytratí aj smútok, aký by to inak malo zmysel? No napriek tomu vás tá otupenosť pripraví o časť vás samých, akoby ste navždy v duši cítili mravčenie..." (str. 86)
Emmett je obyčajný farmár a neočakáva žiadne výrazné životné zmeny. Svoj postoj však musí prehodnotiť, keď dostane list s oznámením o nástupe do učňovskej kníhviazačskej dielne. Samo osebe to znie nesporne pútavo a výnimočne, no Emmett práve nekypí nadšením. Dané povolanie je totiž opradené množstvom predsudkov a povier, ľudia majú z kníh aj ich viazačov strach. V týchto zväzkoch by ste márne hľadali vymyslené príbehy talentovaných rozprávačov. Knihy slúžia predovšetkým na uchovávanie skutočných spomienok, takže ak vás niečo trápi a chcete sa zbaviť duševnej záťaže, Emmett vám ochotne vyhovie. Záhadná atmosféra naberie plné obrátky, keď Emmett objaví v trezore plnom vzácnych kníh jednu, ktorá nesie jeho meno. Toto zistenie mu obráti vnútro naruby, pretože nikto, kto sa zbaví svojich spomienok, už nebude ako predtým. Každá emócia a skúsenosť formuje charakter, a ak o ne človek príde, čo z neho ostane? Bol aj Emmett iný ako predtým? A čo zo svojej minulosti považoval za také dramatické, že chcel na to radšej zabudnúť? Rozpor hlavného hrdinu je podmienený aj ďalším nečakaným prekvapením - láskou k Darnayovi/Lucianovi, mierne arogantnému príslušníkovi vyššej triedy. Potešilo ma, že Bridget Collins siahla po motíve homosexuality. Predsudky spoločnosti sú vďaka tomu ešte výraznejšie a prekonávanie prekážok zo strany protagonistov získava mnoho ďalších rozmerov. Príbeh disponuje skôr napätím vyplývajúcim z vnútorných poryvov, no pritom sa nemáte šancu nudiť. Niektoré scény by si možno zaslúžili kratší rozsah, ale každá má svoje pevné miesto a slúži buď na posun dej, alebo dôslednejšie vykreslenie postáv. Tomu napomáha aj forma priameho rozprávača. Takmer žiadny mysteriózny román sa nezaobíde bez poriadneho záporáka. Jeden sa tu vyskytne tiež, ale nevyznieva extra nebezpečne, väčšia hrozba plynie prakticky zo samotnej mytológie diela a spomínaných stereotypov v myslení. Kníhviazač je o hľadaní seba samého, strateného kúska vlastnej mysle a srdca a o druhej šanci na opätovné zblíženie s milovanou osobou. Úvodná podstata nevšedného remesla sa síce postupne akosi vytráca, no ako celok pôsobí príbeh konzistentne a nie je mu čo vytknúť.
 |
| Bridget Collins (zdroj: The Idle Woman) |
"Prázdne miesto po Lucianovi bolo ako otvorená rana. Cítil som jej vonkajšiu časť, zúfalú pálčivú bolesť, ktorá mi začínala niekde pri hrudnej kosti a končila sa pri slabinách. Ak som sa pohol, prehovoril alebo sa zhlboka nadýchol, bolela ešte viac. Nikdy mi ani nenapadlo, že budem chcieť umrieť: no mal som pocit, že sa topím, až na to, že vyslobodzujúca ničota nikdy neprišla. Lucian odišiel. Bol by som dal čokoľvek za to, aby som sa na neho mohol čo i len pozrieť alebo počuť jeho hlas, a on tu nebol." (str. 271)
Nedajte sa odradiť, ak sa vám náhodou prvých sto strán bude javiť ako málo dynamických. Autorka si len pripravuje pôdu a príbeh sa pekne rozbehne. Za daný dojem môže nepochybne aj pomerne poetický jazyk, ktorý však skvele pasuje do celkovej atmosféry a omnoho lepšie definuje Emmetta s Lucianom aj svet, v ktorom sa pohybujú. Verím, že Kníhviazač môže osloviť širokú škálu čitateľov bez ohľadu na vek. Patrí k dielam, ku ktorým sa zrejme ešte vrátim, a takých nie je veľa. Navyše je ako stvorený na sviatočné dni, takže neváhajte a siahnite po ňom :-)
Originálny názov: The Binding
Príslušnosť k sérii: Nie, hoci autorka vydala aj román The Betrayals z rovnakého univerza
Preklad: Tereza Štubniaková
Počet strán: 430
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára