Formovanie osobnosti v búrke vojny

Rhys Bowen by si podľa mňa zaslúžila omnoho viac pozornosti, ako sa jej zo strany slovenských čitateľov dostáva. Príbehov, ktoré by spájali romantiku so spoločenskými témami a obdobím dvoch svetových vojen, zas nie je až tak veľa. V preklade vydavateľstva Slovenský spisovateľ vyšiel už tretí román z pera uznávanej americkej autorky a ako zvyčajne na vás čaká strhujúci dej plný lásky, osudových zmien a nutnosti postaviť sa za svoje ideály. Dej je zasadený do posledného roka Veľkej vojny... vojny, ktorá vraj mala ukončiť všetky ostatné vojny. Autorka však nezavedie čitateľa na ohlušujúci front, ale poukáže na dôsledky bojov v ich zázemí. Zničujúci vplyv nepriateľsky naladených krajín sa totiž prejavil aj v obyčajných domácnostiach, kde navonok pokračuje život ako predtým, no v ich útrobách prebiehajú síce intímnejšie, ale zato rovnako významné snahy o presadenie sa. 

"Po kamarátkinom odchode si Emily sadla za písací stôl s perom v ruke, ale zaváhala. Ak by odišla na výcvik do Londýna, už nikdy by sa nevidela s Robbiem. Po včerajšej noci bude tak či onak dosť ťažké vykĺznuť z domu a stretnúť sa s ním. Vedela, že matka je dosť pomstychtivá a manipulatívna, poľahky požiada hlavnú sestru, aby ho ihneď presunuli do iného zariadenia. Vtom jej čosi napadlo - prihlási sa ako dobrovoľníčka do ktorejkoľvek nemocnice, kam ho presunú. Nemusí odísť na front ako Clarissa. Zdravotné sestry určite potrebujú aj tu, doma. Uškrnula sa nad vlastnou pojašenosťou." (str. 48)

Hlavnou hrdinkou je Emily Bryceová, príslušníčka vyššej vrstvy, ktorá sa po dosiahnutí dvadsiatych prvých narodenín začne omnoho výraznejšie zaujímať o aktuálne dianie a svoje miesto v ťažko skúšanom svete. Niežeby si dosiaľ neuvedomovala potrebu podať pomocnú ruku, no život v zámožnom prostredí bol predsa len vzdialený besneniu za jeho hranicami. Emilini rodičia sa síce stavajú negatívne k jej úsiliu vymaniť sa z relatívne pokojnej bubliny, pretože sa obávajú o jej budúcnosť a zároveň si myslia, že jej povaha bráni vnímať celkové súvislosti. Emily už však podľahla vplyvu dvoch osôb, ktoré ju podnietili vydať sa na cestu do neznáma, a to svojej kamarátky, zdravotnej sestry priamo na fronte, a austrálskeho pilota, ktorý v nej videl viac než len peknú tváričku. Zmena osobnosti, respektíve skôr prejavenie sa vlastností, o ktorých dovtedy protagonisti netušili, je typickým prvkom Bowenovej tvorby, a ako inde aj v Záhrade víťazov funguje dokonale. Emily opúšťa pohodu rodinného života a stáva sa dobrovoľníčkou ženských poľnohospodárskych zborov, ktoré putujú po krajine a pomáhajú s prácou na farmách, ktoré ostali po odchode mužov osihotené. Prvýkrát sa cíti potrebná a tento pocit ju motivuje nevzdávať sa napriek náročnej manuálnej robote. Účasť v zboroch ju privedie na pozemky lady Charltonovej, kde objaví denníky ženy, obsahujúce tajomstvá liečivých bylín i jej vlastné. Popri odhaľovaní cudzích zápiskov sa dozvedáme viac aj o samotnej Emily. Hoci prvá svetová vojna rapídne urýchlila práva žien, dlhoročné praktiky sa menia len pomaly. Autorka to pekne zobrazila v posudzovaní správania miestnymi samozvanými morálnymi autoritami, ktoré sa radšej budú povyšovať nad iných, než by nastavili zrkadlo sami sebe. Niektoré veci sa zjavne nezmenili ani za sto rokov... Tým chcem povedať, že román sa tentoraz nezameriava ani tak na ľúbostnú líniu ako skôr na priateľstvo medzi ženami a ich nezlomnú silu v udržaní krajiny nad vodou v náročných fyzických aj psychických podmienkach. 

Rhys Bowen (zdroj: Penguin Random House)

"Hoci Daisy napredovala v čítaní, Emily pochopila, že sa zrejme nikdy nepustí do Dickensa alebo náročnej poézie. A čím dlhšie nad tým premýšľala, tým viac si uvedomovala, že sa chce vysťahovať z domčeka, než si aj ju nájde kliatba. Dokola si opakovala, že je moderná žena a na kliatby neverí, ale nedokázala vytesniť Susan Olgilvyovú z mysle. Vari ju naozaj obesili? Chcela vedieť viac, no na druhej strane sa bála zistiť pravdu. Aj tak s tým už nič nezmôžem, hovorila si v duchu. Najlepšie urobí, ak zabudne, že ten denník niekedy čítala." (str. 299)

Rhys Bowen rada využíva viaceré dejové línie a ani tento román nie je výnimkou. V mnohých ohľadoch ma denníkové zápisky bavili dokonca viac než Emily a jej premena na hospodárku. Kliatba, záhadné vraždy a neistý koniec sú pre mňa vždy veľkým lákadlom. V porovnaní s predošlými knihami nie je Záhrada víťazov takým silným útokom na emócie, ale z hľadiska spracovaných tém je veľmi poučná a rozširujúca obzory. Prináša mne neznáme námety a zdôrazňuje potrebu pomáhať, aj keď sa človek nazdáva, že nemá čo ponúknuť. Autorka vás šmahom ruky prenesie do minulého storočia, a aj keď sa dej spočiatku rozbieha o čosi pomalšie, postupne vás opantá dôkladným vykreslením doby aj pestrých charakterov.

Originálny názov: The Victory Garden
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 384

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Vojna stále poodhaľuje svoje tajomstvá

Rhys Bowen je americká autorka, ktorá sa preslávila románmi zasadenými do prvej polovice 20. storočia. V jej tvorbe prevažujú mysteriózne príbehy z prelomu storočí a špionážne romány z medzivojnového obdobia. Podarilo sa jej získať aj viacero literárnych ocenení a jej tituly sú pravidelne prekladané do mnohých jazykov. Toskánske dieťa rozpráva príbeh v dvoch časových rovinách. Prvá sa odohráva v roku 1944, keď dôjde k zostreleniu lietadla britského pilota Huga Langleyho nad Nemeckom okupovaným Toskánskom. V ruinách kláštora sa zotavuje vďaka starostlivosti Sofie Bartoliovej, pričom medzi nimi vzplanú romantické city. Druhá línia sa odohráva v roku 1973, keď sa Hugova dcéra Joanna vracia domov na jeho pohreb a v pozostalosti objaví list, čo ju privedie k otázkam o jej pôvode. Vyberie sa preto do Talianska, aby tu hľadala odpovede, no nie každému sa páči, že sa chce hrabať v minulosti.

"Ak existovalo nejaké dieťa, ktoré ukryli tak, aby ho nemohol nik iný nájsť, dnes je už dlho po smrti. Aj keby sa mi nejakým zázrakom podarilo Sofiu objaviť, iba by som v nej prebudila dávny smútok a možno by som jej spôsobila ťažkosti, ak má manžela a ďalších príbuzných. Problém však spočíval v tom, že som to nutne potrebovala vedieť. Odjakživa som bola zvedavá a okrem toho som mala pocit, že to musím urobiť pre otca. Vyplniť prázdne miesta skladačky jeho života." (str. 99)

Autorka má výborný štýl rozprávania, ktorý predviedla už aj v prvom románe v slovenskom preklade - Panstve Farleigh. Bowen vychádza z reálnych udalostí v prvej polovici 20. storočia a umelecky, nenásilne ukazuje, že rozhodne nepatria do minulosti, pretože ich dopad možno cítiť i dnes. Aj v tejto knihe máme dočinenia s viacerými žánrami v jednom balení, no výraznejšie sa tlačia do popredia prvky dvoch – romance a spoločenského románu. Na pozadí vzťahu a Huga a Sofie a neskôr pátrania Joanny máme možnosť dozvedieť sa viac o dobovej situácii a talianskej kultúre.

Priaznivci Toskánska, jeho vôní, chutí a celkového prostredia si prídu na svoje. Dokonca sa môžu nechať inšpirovať a vyskúšať niektorý z uvedených receptov. Toskánske dieťa v plnej miere využíva svoje dejisko. Ja osobne vždy rád siahnem po románe, ktorý sa odohráva mimo bežných krajín, ako sú v súčasnosti USA, Británia alebo škandinávske štáty. Taliansko síce nepatrí medzi exotiku, ale nedá sa mu uprieť nezameniteľná atmosféra. Román osloví aj striedaním časového zaradenia. Čitateľ tak môže hľadať prepojenia minulosti so súčasnosťou a dozvedieť sa viac o osude niektorých postáv či miest. Navyše nechýba – ako je u autorky očividne zvykom – námet pátrania po pravde. Hugova línia neprezradí všetko, a tak pri čítaní o Joanne nachádzame ďalšie odhalenia a prekvapivé momenty. Dve dejové línie príbehu neškodia, práve naopak. Autorka si s nimi poradila ľahko, čitateľ sa v nich nestráca. Využíva jasný, zrozumiteľný jazyk, nezahlcuje ho vysvetleniami súvisiacimi s vojnou, iba pokiaľ je to nutné. Napriek tomu nemáte pocit, že nepoznáte potrebné prepojenia. Rhys Bowen je skúsená autorka a z textu je to poznať. 

"Pri dutom zvuku výbuchu sa zem otriasla. Sofia skríkla, zovrela Huga, zaborila sa mu tvárou do goliera bundy a v tom okamihu pocítila silu detonácie. Z poškodených stien na nich pršali kamene, poskakovali a duneli všade naokolo. Hugo sa vrhol na ňu, aby ju ochránil vlastným telom. Zakrátko sa začala pod nimi nakláňať podlaha kaplnky. Lampáš skĺzol, rozbil sa a oni sa ocitli v úplnej tme. Hugo počul a cítil, ako sa trosky kĺžu niekam nadol. Mal pocit, že sa rúca celá kaplnka." (str. 247)

Dôležitým prvkom románu je vzťah medzi otcom a dcérou. Ten sa podarilo autorke vykresliť veľmi pôsobivo. Je dynamický, posúva dej vpred a definuje postavy. To je ďalší znak, ktorý oceňujem – prepracovanosť charakterov, akoby išlo o reálne osoby. Toskánske dieťa dokáže vyvolať emócie a tiež zamyslieť sa nad životmi postihnutými vojnovým besnením. Ide o pútavé čítanie a po dvoch románoch od Bowenovej si trúfam povedať, že má veľké šance zaujať aj slovenské publikum. 

Originálny názov: The Tuscan Child

Príslušnosť k sérii: Nie

Preklad: Denisa Ghaniová

Počet strán: 384

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Príťažlivé spojenie vojny, romantiky a špionáže

Rhys Bowen je americká autorka, ktorá sa preslávila románmi zasadenými do prvej polovice 20. storočia. V jej tvorbe prevažujú mysteriózne príbehy z prelomu storočí a špionážne romány z medzivojnového obdobia. Román Panstvo Farleigh je fikciou, ale založenou na skutočných udalostiach. Tým sa stáva príťažlivým aj pre záujemcov o históriu, ktorých je – najmä v prípade druhej svetovej vojny – dosť veľa. Atraktívnosť zvyšuje aj výrazný špionážny námet doplnený o ľúbostnú dejovú líniu. Vychádza z faktu, že v Británii sa vyskytovala skupina ľudí – prevažne aristokratov – presvedčených o nutnosti zachovania mieru s Nemeckom. Dôvod bol prostý, obávali sa
zničenia národných pamiatok.

"Dotieravá myšlienka jej ustavične našepkávala, že v Bletchley ju potrebujú. V jej zmene bude chýbať jedna osoba a možno prehliadnu nejakú mimoriadne dôležitú informáciu. Zostal by hájnikov syn nažive, keby zachytili správu o ponorke a dešifrovali ju? Nepracovala síce v námornom oddelení, ale vďaka správe, ktorú prekladala, mohol možno prežiť syn niekoho iného. Navrávala si, že to so svojou dôležitosťou preháňa, ale na druhej strane si uvedomovala, že hladký chod obrovskej vojenskej mašinérie si vyžaduje aj to najmenšie ozubené koleso." (str. 160-161)

Do diania ďaleko presahujúceho hranice jej bežného života sa nečakane zapojí rodina lorda Westerhama. Na ich pozemok vo Farleighu totiž dopadne podozrivý parašutista. Rodinný priateľ a agent MI5 Ben Cresswell sa podujme vyšetriť celú situáciu, čo mu umožňuje byť v užšom kontakte aj s jednou z piatich dcér lorda Westerhama, Pamelou Suttonovou. Ani jej najbližší však netušia, že aj ona sama sa čoraz hlbšie ponára do tajov boja proti nepriateľovi.
V Bletchley Parku v tom čase pôsobí ako súčasť tímu prelamujúceho kódy z druhej strany
frontovej línie. A ako sa napokon ukáže, jej rodina je do zradných vôd ponorená hlbšie, ako si
kedy mohla predstaviť, keďže v jej radoch sa nachádza zradca Koruny. Páčilo sa mi, že Ben a Pamela nie sú typickými hrdinami romance; Ben sa totiž nachádza – jazykom súčasnej mládeže – vo friendzone. Nechce naštrbiť Pamelin vzťah s Jeremym, vojnovým hrdinom. A práve Pamela prejde v celom románe najväčšou vnútornou premenou. Nielen vplyvom vonkajších skutočností, ale aj kvôli blízkemu okoliu. Otvoria sa jej oči a z tak trochu naivného dievčaťa sa stane sebavedomá žena s nadhľadom. Vďaka tomu si získava sympatie čitateľa, ktoré si musí spočiatku vydobyť ťažšie ako iné postavy, práve vďaka jej povahovým črtám. Rhys Bowen sa prejavuje ako zručná analytička ľudskej psychiky, pretože charakteristikami postáv a ich správania dokáže v čitateľovi vyvolať cielené emócie. Či už dobré, alebo nie, každopádne je ľahké nechať sa podmaniť. Pamela Suttonová je silnou ženskou postavou, dokazujúcou nezastupiteľnú pomoc ženského osadenstva vo vojnovom
zákulisí.

"Cítila, ako jej strach zviera hrdlo. Potrebovala zostať silná, nech sa dialo čokoľvek, kvôli Gastonovi aj sebe. Azda ešte existuje nádej, že jej priateľ je nažive a môžu ho prepustiť, no musí pre to urobiť všetko. Ak si gestapo myslí, že je len nevinnou diváčkou a milenkou muža, ktorý je čírou náhodou členom hnutia odporu, mohla by z celej záležitosti vyviaznuť bez ujmy. Keby však dôkladne prehľadali byt - kúsok po kúsku -, určite by našli vysielačku." (str. 219)

Spočiatku som sa obával, či na mňa nečíha príliš komplikovaný dej, keďže v úvode Panstva Farleigh savyskytuje zoznam postáv. To naznačuje, že menej pozorný čitateľ by sa mohol v množstve osôb stratiť, ale našťastie sa tak nestalo. Príbeh plynie jasným smerom, je zrozumiteľný a dá
sa doň veľmi rýchlo ponoriť. Autorka má vypísaný štýl, vie, čo jej čitatelia chcú, a dokáže
zaujať počas celého čítania knihy. Dej totiž obsahuje niekoľko nečakaných zvratov, pričom
niektoré vás nechajú doslova s otvorenými ústami. Obdobie, ktoré Rhys Bowen učarovalo, je skvelým zdrojom námetov aj dejiskom. A tonajmä v dnešnej dobe, kedy sa v spoločnosti vyskytuje množstvo rôznych názorov a postojov. Panstvo Farleigh je kombináciou viacerých žánrov, ale nepôsobí nesúrodo. Schopnosť autorky pracovať s viacerými motívmi je kľúčová v zmysle oslovenia čo najširšieho okruhu čitateľov. Ide o mix histórie, špionážneho románu, romance a rodinnej drámy a každá zložka je zastúpená rovnomerne a nenásilne.

Originálny názov: In Farleigh Field
Príslušnosť k sérii: Nie
Preklad: Denisa Ghaniová
Počet strán: 392

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.